Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 2, 2007

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/342/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200235
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5019200235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Brozmanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci
navrhovateľky M. L., rod. H., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. D. č. XXX,. právne zastúpenej advokátkou
Mgr. R. K., so sídlom R., M. XX,. proti odporcovi M. D., nar. X.X.XXXX,. bytom V. D. č. XXX,. právne
zastúpenému advokátom Mgr. M. L., so sídlom R., N. A. H. č. XX,. v konaní o uloženie povinnosti zdržať

sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva, na základe odvolania navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, č.k. 5C/211/2004-115, zo dňa 9. júna 2006, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zdržať sa
odvodňovania svojich pozemkov, parcela č. KN 826 a parcela č. KN 825, obidve v katastrálnom území
V. D. takým spôsobom, že výver prameňa so spodnou vodou zachytený v jeho hospodárskej budove -
humne, postavenej na jeho pozemku parc. č. KN 826 v katastrálnom území V. D. zvedie potrubím cez
jeho pozemok parc. č. KN 825 v kat. území V. D. na susediaci pozemok parc. č. KN 823 v kat. území

V. D., na ktorom má navrhovateľka postavený svoj rodinný dom súpisné č. XXX,. a to do pätnástich
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy prvostupňového a druhostupňového konania
vo výške 18.583,- Sk a tieto zaplatiť na účet právnej zástupkyne Mgr. R. K., advokátky so sídlom v
R., M. XX,. do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia
povinnosti odporcovi zdržať sa odvodňovania svojich pozemkov parcela č. KN 826 a č. KN 825 v
katastrálnom území V. D. takým spôsobom, že výver prameňa so spodnou vodou zachytený v jeho
hospodárskej budove (humne), postavenej na jeho pozemku parc. č. KN 826 v katastrálnom území V.
D. zvedie potrubím cez jeho pozemok parc. č. KN 825 v kat. území V. D. na susediaci pozemok parc.
č. KN 823 v kat. území V. D., na ktorom má navrhovateľka postavený svoj rodinný dom súpisné č. XXX..
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou
(v 1-ici) nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné č. XXX,. postaveného na pozemku parc. č. KN
823, zapísanej na LV č. 1633 pre kat. územie V. D.. Odporca je výlučným vlastníkom susediacich
nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. KN 825, 826, ako aj rodinného domu súpisné č. XXX,.
postaveného na pozemku parc. č. KN 825, zapísaných na LV č 676 pre kat. územie V. D.. Na pozemku
odporcu je výver podzemnej vody, ktorý odporca zachytil a zviedol potrubím cez jeho pozemok na

pozemok parc. č. KN 823, na ktorom má navrhovateľka postavený svoj rodinný dom súpisné č. XXX,.
popri severnom múre jej rodinného domu. Problémy so zatekaním rodinného domu navrhovateľky boli
predmetom sťažností navrhovateľky na Obecnom úrade vo V. D. (záznam zo dňa 23.5.1994), ako ajna Okresnom úrade v R., odbore životného prostredia, oddelenia ochrany prírody a zložiek životného
prostredia. Dotknuté orgány pokúšali sa dosiahnuť dohodu medzi účastníkmi konania, zo záznamu zo
dňa 10.3.1997 vyplýva, že účastníci súhlasili s navrhnutým riešením, a to zviesť výver spod humna

odporcu potrubím po jeho pozemku cez miestnu komunikáciu do miestneho potoka, alternatívne zviesť
výver potrubím medzi domom navrhovateľky a p. G.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rodinný dom
navrhovateľky nie je opatrený dostatočnou izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti, chýbajú vodorovné
a zvislé strešné zvody na zachytenie a odvedenie dažďových vôd zo severnej časti strechy rodinného
domu navrhovateľky. Znalec, ustanovený v súdnom konaní, podľa zistenej situácia a technického

stavu rodinného domu navrhovateľky konštatoval, že žiadne ďalšie opatrenia na zamedzenie vlhkosti
rodinného domu nebudú úplne účinné a dokonalé vzhľadom na chýbajúcu izoláciu, nesprávny spôsob
vykurovania v zimnom období. Ochrana rodinného domu navrhovateľky proti zemnej vlhkosti a proti
vode nebola pri výstavbe zrealizovaná a pokiaľ ide o prístavbu, v tejto časti nie je úplná (vynechaná
časť izolácie v kuchyni pri sporáku).
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd mal za preukázané, že sporný spôsob

odvedenia podzemnej vody z pozemku odporcu bol jedným z dvoch alternatív, ktoré navrhol i Okresný
úrad v R., odbor životného prostredia. S uvedeným spôsobom odvedenia podzemnej vody súhlasila aj
navrhovateľka (záznam zo dňa 23.5.1994). Bola preukázaná prítomnosť podzemnej vody na pozemku
odporcu s tým, že ako pôvod výveru označil znalec „cudzie vody“, ktoré na pozemku odporcu vyvierajú.
Prítomnosť podzemnej vody na pozemku navrhovateľky je taktiež zrejmá (v minulosti bola pod dnešnou

prístavbou rodinného domu vybudovaná studňa ako zdroj vody). Podzemná voda na pozemkoch
navrhovateľky a odporcu má nepriaznivý vplyv na nehnuteľnosti navrhovateľky. Súd dospel k názoru, že
príčinou vlhnutia rodinného domu navrhovateľky, najmä zo severnej strany, je nedostatočná izolácia proti
vode a zemnej vlhkosti. Ak by bol aj súčasný spôsob odvedenia vody z pozemku odporcu odstránený,
táto skutočnosť bude mať minimálne vplyv na zamedzenie vlhnutia rodinného domu, pretože sú tu aj iné

zdroje zamokrenia, napríklad chýbajúce strešné zvody na nehnuteľnosti navrhovateľky. Žiadne ďalšie
opatrenia na zamedzenie vlhkosti nebudú úplne účinné a dokonalé. Náklady na zrealizovanie odvedenia
vody z výveru spôsobom navrhnutým znalcom, by pre odporcu predstavovali 63.000,- Sk, avšak toto
opatrenie bolo by účinné len za predpokladu, že aj navrhovateľka by vykonala ďalšie úpravy potrebné
na zamedzenie vlhnutia rodinného domu, ktorá náklady by predstavovali sumu 67.000,- Sk. Pokiaľ

tieto opatrenia nebude navrhovateľka realizovať, je neefektívne vykonanie ďalších opatrení zo strany
odporcu, keď ani odstránenie tohto súčasného spôsobu odvedenia podzemnej vody z pozemku odporcu
nezníži vlhnutie rodinného domu navrhovateľky. Z uvedených dôvodov súd potom návrh navrhovateľky
ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol

vo veci úspešný, právo na ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich
v povahe prejednávaného sporu, ako aj v osobných pomeroch navrhovateľky.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala rozhodnutie
okresného súdu zmeniť, návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov prvostupňového a druhostupňového

konania. Pokiaľ okresný súd uviedol, že navrhovateľka súhlasila so sporným spôsobom odvedenia
vody z pozemku odporcu (podpísaný záznam na Okresnom úrade v R. zo dňa 23.5.1994), uvedená
skutočnosť nepreukázala dohodu medzi účastníkmi, pretože navrhovateľka sa následne domáhala
riešenia predmetnej veci na správnom orgáne, ktorý ju odkázal na podanie žaloby na súde. Prítomnosť
výveru podzemnej vody na pozemku odporcu bol nepochybne preukázaný (ohliadkou, znaleckým

posudkom), pričom pôvod výveru označený ako „cudzie vody“ je irelevantný. Prítomnosť podzemnej
vody na pozemku navrhovateľky nebola vôbec preukázaná, a preto vyjadrenia o vplyve podzemnej
vody na pozemku navrhovateľky na jej rodinný dom je problematické. Existenciu vplyvu zásahu odporcu
možno dedukovať aj z výdatnosti vody, ktorá vytekala z rúry medzi rodinným domom navrhovateľky a
hospodárskou budovou p. G. - na základe odhadu znalca zo dňa 11.4.2006 vytekala voda v množstve

0,5 až 0,7 l/s a dňa 21.4.2006 v množstve 0,3 až 0,5 l/s. Podľa vyjadrenia znalca v zimnom období voda
zamŕza, čo nepriaznivo vplýva na domy navrhovateľky ako aj p. G. (miesto, kde vyteká vody z potrubia),
súčasný spôsob odvodnenia znalec nepovažuje za súladný s platnými technickými normami. Položiť
potrubie v existujúcom mieste odvodnenia nie je za súčasného stavu technicky možné. Poukázala na
záverznaleckéhoposudku,žeodvedenímstekajúcejvodyzvýverubysaznížilobsahvodyvhorninovom

prostredí, a tým aj vplyv vody na nehnuteľnosti postavené nižšie. Je pravdou, že navrhovateľka nemá
vykonanú kompletnú izoláciu proti vode a zemnej vlhkosti, avšak intenzitu zásahu odporcu do výkonu
vlastníckeho práva navrhovateľky je potrebné posudzovať bez ohľadu na hodnotenie rozsahu nákladov
na vykonanie izolácie rodinného domu navrhovateľky.Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie odporca čo do výroku o náhrade trov konania, ktorý
žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania vo výške 12.410,- Sk. V

danom prípade išlo o predmet sporu, ktorý mal už predtým dlhodobý charakter a bol už niekoľkokrát
mimosúdne riešený aj za účasti Obecného úradu V. D.. V danom prípade bolo aj navrhnuté riešenie, a to
zvedenie povrchovej vody z pozemku odporcu pomedzi rodinné domy navrhovateľky a susedy G., ktorý
spôsob nebol úplne zrealizovaný v dôsledku správania sa navrhovateľky, keď táto odmietla položenie
rúry medzi domami. V danom prípade preto nejde o celkom výnimočný prípad, ale o dlhodobo trvajúci

spor, keď navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že už zo strany odporcu boli vykonané úkony
smerujúce k zabráneniu zamokrenia rodinného domu navrhovateľky vodou z pozemku odporcu, a teda
musela si byť vedomá aj toho, že v súdnom spore nemusí byť úspešná. Z uvedeného dôvodu neboli
naplnené podmienky, aké má na mysli ustanovenie § 150 O.s.p..

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu uviedla, že je pravdou tvrdenie odporcu o

dlhotrvajúcom spore (nie súdnom); už v roku 1957 MNV V. D., po vykonanej ohliadke doporučil, aby
každý občan odviedol vlastným dvorom prameň do obecného potoka (originál zápisnice je doložený v
spise).Odporca,resp.právnypredchodcatakétoriešenieodmietolanaďalejpokračovalvtakomzvedení
vody z prameňa, s ktorým navrhovateľka nesúhlasila. Navrhovateľka po márnych pokusoch o zmier
domáhala sa svojho práva na súde, teda po uplynutí doby približne 50 rokov. Výsledok sporu záleží na

vyhodnotenídôkazovsúdom.Okresnýsúdsprávnezhodnotilajpomerynavrhovateľky,ktorádovŕšilavek
77 rokov, je v nepriaznivej sociálnej situácii, trpí zdravotnými problémami, napriek uvedenému rozhodla
sa obrátiť so žalobou na súd.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu

danom odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a po vykonaní pojednávania rozsudok okresného súdu zmenil
podľa § 220 O.s.p. a návrhu vyhovel.

Krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, že okresný súd riadne zistil skutkový stav, správne aplikoval
vo veci ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka, avšak citované ustanovenie nesprávne vyložil.

V prejednávanej veci bolo nesporným, že účastníci sú vlastníkmi (navrhovateľka spoluvlastníčkou v
podiele 1-ice) susediacich nehnuteľností bližšie označených vyššie. Z vykonaného dokazovania súdom
prvého stupňa vyplynulo, že na pozemku odporcu je výver podzemnej vody, ktorú odporca, resp.
právny predchodca zachytil a zviedol potrubím cez jeho pozemok na pozemok navrhovateľky. Voda
z pozemku odporcu voľne vyteká do priestoru medzi domom navrhovateľky a susedy G. v polovici

severnéhopriečeliarodinnéhodomunavrhovateľky.Vytekajúcavodazvyšujeprítomnosťvodyavlhkosti,
čím prispieva k zvyšovaniu jej negatívneho vplyvu na nezaizolovanú stavbu navrhovateľky. Spôsob
odvodnenia z pozemku odporcu (súčasne uloženým potrubím) je nedokonalý a málo účinný, nie je
súladný s technickými normami, potrubie nie je uložené v nepremŕzavej hĺbke pod terénom, vytekajúca
voda v zimnom období zamŕza a poškodzuje nehnuteľnosť navrhovateľky. Navrhovateľkou požadované

odvedenie vody z výveru na pozemku odporcu do miestneho potoka cez dvor odporcu, by podľa záverov
znalca spôsobilo odstránenie jedného zo zdrojov nasycovania pôdy vodou, s tým, že vplyv takéhoto
prostredia na nezaizolovanú stavbu navrhovateľky proti vode a zemnej vode a vlhkosti by bol menší.
Na vyjadrenie zníženia takéhoto vplyvu na rodinný dom navrhovateľky neexistuje žiadne matematické
vyjadrenie, ani úmera. Zároveň znalec skonštatoval, že ak by bol rodinný dom navrhovateľky opatrený

dostatočnou izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti, zvyšovanie vlhkosti z prameňa odporcu by nemalo
maťnegatívnyvplyvnarodinnýdomnavrhovateľky.Obnovenie,resp.uloženiepotrubiadonepremŕzavej
hĺbky pozdĺž severnej steny rodinného domu navrhovateľky vzhľadom na stiesnené pomery, a tým
podkopanie základov stavieb, znalec nedoporučil. Jediným primeraným riešením odvedenia vody z
výveru na pozemku odporcu je zachytenie výveru kanalizačnou prípojkou s uložením do nepremŕzavej

hĺbky trasou vedenou po pozemku odporcu s napojením do existujúcej kanalizácie odporcu vyústenej
do potoka.

Susedské vzťahy, ktoré vznikajú predovšetkým medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností, upravuje
ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá

zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci,
nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva
a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké. Ustanovenie § 127
v odseku 1 obsahuje popri všeobecnom vymedzení vzájomných práv a povinností medzi susedmitiež výpočet formou zákazov protiprávnych zásahov (imisií) do chránených vlastníckych práv suseda.
Uvedený výpočet je demonštratívny. Nemôže právne postihnúť rôznorodosť všetkých zásahov, ktoré v
rámcisusedskýchvzťahovprichádzajúdoúvahy.Ťažiskoprávnejúpravytýchtovzťahovjevovšeobecne

formulovanom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci - nehnuteľnej
i hnuteľnej - sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pojmy „nad mieru primeranú pomerom“ a „vážne ohrozenie
výkonu práva“ treba vykladať objektívne. Treba tiež dbať na to, aby sám dovolávajúci sa ochrany
práva neporušoval, prípadne aj nezneužíval svoje právo na úkor výkonu práva svojho suseda. V tých

prípadoch, keď zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o neoprávnený zásah, proti
ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z
bežného správania sa vlastníkov vecí, susedia sú povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým
užívaním nehnuteľností, resp. hnuteľných vecí. O neoprávnený zásah nepôjde ani vtedy, ak výkon
vlastníckeho práva je v súlade s platnými predpismi, napríklad ak sa výkon práva opiera o povolenie
príslušného orgánu a ak uskutočňovaný výkon práva z rámca úradne povolenej činnosti nevybočuje.

Oprávnený, dožadujúci sa súdnej ochrany, môže sa dovolávať iba uloženia povinností vlastníkovi
veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo
konkrétne konať. Ak však pôjde o vážne ohrozovanie výkonu práv suseda, z ktorého by už vážne hrozila
aj škoda, ohrozený má podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby súd uložil
rušiteľovi aktívnu povinnosť urobiť vhodné a primerané opatrenie na jej odvrátenie, napríklad aby rušiteľ

niečo konal alebo aby odstránil veci z určitého miesta a podobne.

Krajský súd vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, rešpektujúc zásadu vzájomnosti, dospel k záveru,
že návrh navrhovateľky je dôvodný. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odvedením vody z
výveru na pozemku odporcu na pozemok navrhovateľky existujúcim spôsobom dochádza k zásahu do

výkonu vlastníckych práv navrhovateľky nad mieru primeranú pomerom. Zvyšovanie pôdnej vlhkosti
z odvedenej vody z nehnuteľností odporcu má negatívny vplyv na nehnuteľnosť (rodinný dom)
navrhovateľky.
I keď okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vyvodil z neho nesprávne právne závery, a
preto odvolací súd bol nútený rozhodnutie okresného súdu zmeniť. Žalobný návrh smerujúci k uloženiu

povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva bol dôvodný, a preto krajský
súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa zásady úspešnosti v spore navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového a
druhostupňového konania v súlade s ustanovením § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie

§ 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania
vo výške 1.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia. Tieto spočívajú v odmene právneho zástupcu
navrhovateľky za tieto úkony právnej služby:
- prevzatie zastúpenia dňa 1.10.2004 v sume 1.360,- Sk,
- návrh na začatie konania podaný dňa 7.10.2004 v sume 1.360,- Sk,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 29.10.2004 v sume 1.360,- Sk,
- zastupovanie na ohliadke dňa 5.11.2004 v sume 1.360,- Sk,
- vyjadrenie podané dňa 22.12.2004 v sume 1.360,- Sk,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 18.5.2006 v sume 1.260,- Sk
- vyjadrenie podané dňa 26.5.2006 v sume 1.260,- Sk

- pojednávanie dňa 5.6.2006 v sume 1.260,- Sk,
- pojednávanie dňa 9.6.2006 (vyhlásenie rozsudku) v sume 630,- Sk,
- odvolanie podané dňa 28.7.2006 v sume 1.260,- Sk,
- vyjadrenie k odvolaniu odporcu podané dňa 12.10.2006 v sume 630,- Sk,
- pojednávanie na odvolacom súde dňa 2.7.2007 v sume 1.371,- Sk

(§ 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., § 11 ods. 1, § 14 ods. 3, § 14 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z.). V súvislosti s úkonmi právnej služby vznikol nárok na režijný paušál, a to 136,- Sk
(§ 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.), 6 x 164,- Sk + 1 x 178,- Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z.). Za čas strávený cestou na odvolacie pojednávanie patrí náhrada za stratu času, a to v rozsahu 4
polhodiny po 297,- Sk v sume 1.188,- Sk (§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Náhrada preukázaných

cestovných výdavkov predstavuje sumu 82,- Sk (§ 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Trovy právneho
zastúpenia predstavujú celkovo sumu 17.583,- Sk. Trovy konania je odporca povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne navrhovateľky (§ 149 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.

Proti rozsudku krajského súdu m ô ž e účastník podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni (§ 238 ods. 1 a § 240 ods. 1
O.s.p.)
Podľa § 241 O.s.p. v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne
ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha.

Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ustanovenie § 209 platí obdobne.