Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917205818
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917205818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v spore žalobkyne B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. E. 3, zastúpenej Advokátska kancelária Koncová & Partners, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Ul.
Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému PROFI CREDIT, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie
primeraného zadosťučinenia, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 13Csp/116/2017-100 zo dňa 26. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.369,28 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje.

II. Vo výroku, ktorým žalobu o nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 800
EUR okresný súd zamietol, mení tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané
zadosťučinenie vo výške 500 EUR do troch dní;

III. vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov, mení
tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania na súde prvej inštancie v rozsahu 47,44 %.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 72,34 %.

V. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 345,47 EUR,
zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č. k. 13Csp/116/2017 - 100 zo dňa 26. 09. 2017 uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 1.369,28 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalobu ohľadne
nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 800 EUR zamietol (II. výrok) a konanie v
časti o zaplatenie sumy 345,47 EUR zastavil (III. výrok).

2. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia 1.714,75 EUR a zaplatenia primeraného
zadosťučinenia vo výške 800 EUR z dôvodu, že ako dlžníčka uzavrela so žalovaným veriteľom Zmluvu o
úvere č. 8200045993, na základe ktorej jej poskytol úver 1.230 EUR so splatnosťou 42 mesiacov, výškou

mesačnej splátky 65,90 EUR a celkovou sumou na úhradu 2.767,80 EUR, vrátane sumy 176,95 EUR
titulom poskytnutej služby, ktoré uhradila. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá neobsahuje
predpísané náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z. a dohoda o poskytnutí služby mala byť zahrnutá do
celkových nákladov spotrebiteľa, v dôsledku čoho je v zmluve nesprávne uvedená RPMN. Úrok z úveruvo výške 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi. V časti žaloby o zaplatenie bezdôvodného obohatenia
zobrala žalobkyňa žalobu späť čo do sumy 345,47 EUR a v tejto časti okresný súd konanie zastavil.
Predmetom sporu titulom bezdôvodného obohatenia zostávala suma 1.369,28 EUR. Žalovaný vzniesol

námietku miestnej príslušnosti, na ktorú okresný súd neprihliadol s odôvodnením, že dôvodom žaloby
je spotrebiteľská zmluva a žalobkyňa je v postavení spotrebiteľky slabšou stranou sporu.

3. Okresný súd zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka uzavreli dňa 17. 08. 2012 na
formulárovom tlačive Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200045993, ktorú žalobkyňa podpísala 14. 08.

2012 a žalovaný zmluvu podpísal 17. 08. 2012. Porovnaním 5. a 6. časti formulárovej zmluvy okresný
súd zistil, že žalovaný zmenil výšku úverového limitu zo sumy 1.500 EUR na sumu 1.230 EUR, výšku
mesačných splátok úveru zo sumy 80,37 EUR na sumu 65,90 EUR, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník
zaplatiť zo sumy 3.375,54 EUR na sumu 2.767,80 EUR, ďalej údaj o RPMN za úver z 70,01 % na 68,65
%, údaj o priemernej hodnote RPMN zo 46,52 % na 45,60 %. Ďalšie zmeny sa týkali aj v časti zmluvy o
„revolvingu“. Z uvedeného vyvodil záver, že nebol dodržaný postup predloženia návrhu zmluvy a jeho

akceptácie bez výhrad, zmien a doplnkov. Doplnením zmluvy zo strany žalovaného išlo o zmenu návrhu,
ktorý mala žalobkyňa prijať postupom podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taký postup nebol
preukázaný a z toho dôvodu zmluva medzi stranami nevznikla a ani dohoda o poskytnutí služby, o ktorej
žalobkyňa tvrdila, že je v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd ďalej uviedol, že ani Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je opatrené podpismi zmluvných strán, hoci pre zmluvu o

spotrebiteľskom úvere je predpísaná písomná forma. Z uvedených dôvodov mala žalobkyňa nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako rozdiel medzi peňažnou sumou,
ktorú uhradila žalovanému a sumou, ktorá jej bola reálne poskytnutá. Žalovaný poskytol žalobkyni spolu

1.609,59 EUR a to najskôr na úver sumu 1.053,05 EUR, (po odrátaní poplatku za službu v sume 176,95
EUR) a dňa 25. 02. 2015 ako „revolving“ sumu 556,54 EUR. Žalobkyňa plnila žalovanému spolu sumu
2.978,87 EUR a bezdôvodné obohatenie ako rozdiel medzi plnením žalobkyne a žalovaného zodpovedá
sume 1.369,28 EUR.

5. Okresný súd zamietol ako nedôvodný nárok, ktorým žalobkyňa uplatnila proti žalovanému zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu výrazného zásahu do jej práv a z dôvodu postupu
žalovaného pri vymáhaní úveru. Z hľadiska § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešne neuplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Uvedený záver vyvodil z toho, že k vzniku zmluvného

vzťahu medzi stranami sporu došlo z dôvodu nedodržania postupu pri uzavretí zmluvy, a nie pre
poručenie ustanovení zákona, ktoré je na ochranu spotrebiteľa. Z toho dôvodu nemožno vychádzať z
porušenia spotrebiteľských práv žalobkyne, následkom čoho by mala mať právo na primerané finančné
zadosťučinenie. Navyše nárok žalobkyňa nepreukázala.

6. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 2, § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 44 ods. 2, § 46 ods. 2, § 52, § 451, ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP
podľa pomeru úspechu strán tak, že žiadnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. Vychádzal z celkovej
žalovanej sumy, uplatnenej titulom bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia, kde bola

žalobkyňa úspešná v pomere 54,45 % a neúspešná 45,55 %. Každá strana sporu mala v konaní
približne rovnakú mieru úspechu a neúspechu,.

7. Žalovaný podal včas odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1.369,28 EUR. Namietal právne posúdenie otázky vzniku spornej zmluvy. Záver

okresného súdu, že zmluva nevznikla, bol nesprávny a v rozpore so zákonom. Okresný súd nevysvetlil,
ako sa dá v spotrebiteľskej zmluve údaj o RPMN medzi zmluvnými stranami dohodnúť. Údaj o RPMN
je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN
schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zák. č. 129/2010 Z. z. a podľa vzorca stanoveného
zákonom v čase uzavretia zmluvy, porušil by uvedený zákon. Z uvedeného dôvodu bol nesprávny záver,

že k uzavretiu zmluvy nedošlo z dôvodu rozdielnych údajov RPMN. Žalovaný ďalej napadol záver, že
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je súčasťou zmluvy o úvere. To, či také oznámenie
je alebo nie je dlžníkom podpísané, ešte nepostačuje pre záver, že nejde o súčasť zmluvy, lebo podľa
vôle zmluvných strán tvorí súčasť zmluvy. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutejčasti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alebo v tejto časti žalobu zamietnuť. Súčasne uplatnil náhradu
trov konania.

8. Žalobkyňa vo včas podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci, pričom podľa
obsahu jej odvolanie smerovalo proti tej časti rozsudku, ktorým bola jej žaloba zamietnutá a proti
záveru, že úverová zmluva nevznikla. Okresný súd na jednej strane prijal záver, že zmluva nevznikla
pre pochybenie na strane žalovaného a na druhej strane, že žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešne
neuplatnila porušenie práva alebo povinnosti. V žalobe uviedla, že zmluva bola uzavretá v rozpore s §

9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože musí mať písomnú formu. Dôsledkom porušenia
je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd sa nevysporiadal s jednotlivými bodmi žaloby, v ktorých
žalobkyňa namietala nedodržanie písomnej formy a ďalších predpísaných náležitostí spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, ktorú žalovaný predložil žalobkyni vopred pripravenú na podpis. Namietala rozpor s
dobrými mravmi v dohode o úrokoch, ktoré viac ako 5-násobne prekračujú úroky v čase poskytnutia
úveru,nekalépraktikyžalovanéhopriuzavretídohodyoposkytnutíslužieb,oktoréžalobkyňaneprejavila

vôľu. Žalobkyňa trvá na tom, že posudzovaná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Žalobkyňa úspešne
uplatnila porušenie práva, čomu svedčí prvý výrok rozsudku, preto má nárok na primerané finančné
zabezpečenie. Konanie žalovaného bolo v rozpore s právnymi predpismi a spôsobilé privodiť žalobkyni
ujmu. Výška finančného zadosťučinenia sa odvíja od ujmy, ktorá žalobkyni vznikla v dôsledku
bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 1.369,28 EUR. Navrhla rozsudok okresného súdu

zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a žalobkyni prizná
náhradu trov konania.

9. Žalobkyňa ani žalovaný vyjadrenie k odvolaniu druhej strany sporu nepodali.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného viazaný
rozsahom a dôvodmi ich odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) na pojednávaní (§ 385 ods. 1
CSP), zopakoval dokazovanie písomnosťami, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a rozsudok súdu prvej
inštancie, pokiaľ rozhodoval o nároku žalobkyne z bezdôvodného obohatenia podľa § 387 ods. 1 CSP,
potvrdil a v časti nároku na primerané finančné zadosťučinenie rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 31. 12. 2012
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods. 1, písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456, veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, veta prvá a tretia, proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti

porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Krajský súd vec prejednal na pojednávaní, na ktoré sa strany sporu nedostavili, preto zopakoval
dokazovanie v ich neprítomnosti.12. Okresný súd vyvodil zo spornej formulárovej Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalobkyňa
podpísala 14. 08. 2012 a žalovaný podpísal 17. 08. 2012, kedy žalovaný zmenil podstatné a predpísané
náležitostispotrebiteľskejúverovejzmluvy,záver,žezostranyžalovanéhodošlokzmenenávrhuzmluvy.

Keďže nebol dodržaný postup podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, okresný súd urobil právny
záver, že zmluva medzi stranami nevznikla. Podľa okresného súdu zmluvné náležitosti nevyplývajú ani
z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je opatrené podpismi zmluvných strán, hoci
zmluva o spotrebiteľskom úvere má predpísanú písomnú formu.

13. Skutkové a právne posúdenie spornej spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo strany okresného súdu
nebolo správne. V posudzovanej veci návrh formulárovej zmluvy najskôr podpísala žalobkyňa v
postavení budúceho dlžníka, ktorá mala vedomosť iba o navrhovanom obsahu úverovej zmluvy, ktorý
vyplýval z vyplnenej 5. časti formulárovej zmluvy. Následne veriteľ žalobkyňou podpísaný návrh zmluvy
a bez jej súhlasu jednostranne zmenil v časti 6. formulárovej zmluvy tak, ako sám uznal za vhodné a
na základe údajov uvedených v časti 6. žalobkyni poskytol plnenie. Z uvedeného postupu nemožno

vyvodiť záver, že zmluva nevznikla, ale to, že nebola dodržaná predpísaná písomná forma.

14. Práva a povinnosti zmluvných strán je potrebné vyvodiť z právnej úpravy. Súd je povinný
uprednostniť taký výklad sporného právneho úkonu, ktorý umožňuje jeho platnosť. Nebolo sporné,
že strany sporu vykonali úkony smerujúce k uzavretiu spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa zák. č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý nedostatok predpísanej písomnej formy sankcionuje
tým, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch teda
predpokladá, že zmluvné strany môžu uzavrieť spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ak sa dohodnú na jej
podstatných náležitostiach aj v prípade porušenia písomnej formy. Podstatnou náležitosťou úverovej
zmluvy je záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v

určitej sume a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Na rozdiel od úverovej zmluvy
uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá tiež nemusí mať písomnú formu, ale dlžník je
vždy povinný platiť aj dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov, v prípade spotrebiteľskej
úverovej zmluvy má nedostatok písomnej formy pre veriteľa ten dôsledok, že poskytnutý úver sa
považuje podľa § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

15. Žalovaný nespochybnil záver okresného súdu, že má nárok len na vrátenie sumy poskytnutého
úveru. Spornú formulárovú úverovú zmluvu bez súhlasu a opätovného podpisu žalobkyne žalovaný
zmenil v podstatných náležitostiach tak, ako správne zistil aj súd prvej inštancie, ktorý však zo zistených
skutočností vyvodil nesprávny skutkový a právny záver o tom, že zmluva nevznikla. Vzhľadom na ust.

§ 9 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch je posudzovaná úverová
zmluva platný právny úkon, ktorý nemá predpísanú písomnú formu a z toho dôvodu sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného nebolo dôvodné
a žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, v akom žalovanému plnila bez
právneho dôvodu t. j. žalovanému uhradila viac, ako bola suma poskytnutého úveru.

16. Žalovaný poskytol žalobkyni titulom posudzovaného zmluvného vzťahu spolu sumu 1.609,59 EUR a
žalobkyňa mu uhradila sumu 2.978,87 EUR. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného zodpovedá
rozdielu medzi plnením žalobkyne a žalovaného v sume 1.369,28 EUR. Výšku bezdôvodného
obohatenia zistil okresný súd správne a z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu vo

výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.369,28 EUR do troch dní od
právoplatnosti rozsudku potvrdil.

17. Odvolanie žalobkyne proti výroku, ktorým okresný súd jej žalobu na primerané finančné
zadosťučinenie zamietol považuje odvolací súd za dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové

a právne závery odvolacieho súdu, týkajúce sa posúdenia sporenej spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
okresný súd vychádzal z nesprávneho predpokladu, že žalobkyňa nepreukázala porušenie ustanovení
zákona zo strany žalovaného, ktoré je na ochranu spotrebiteľa. Pri posúdení nároku na primerané
finančné zadosťučinenie je potrebné vychádzať z toho, že žalobkyňa úspešne uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z právneho vzťahu, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorej

obsah formuloval žalovaný s právnymi vadami. Výlučne na ťarchu žalovaného exitovali dôvody, pre
ktoré nemá posudzovaná úverová zmluva predpísanú písomnú formu a považuje sa za bezúročnú a bez
poplatkov. Základ pre priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré žalobkyňa uplatnila podľa § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa bol preukázaný.18. Pokiaľ ide o výšku peňažného zadosťučinenia, odvolací súd považoval za primerané, aby žalovaný
porušiteľ žalobkyni poskytol plnenie v sume 500 EUR. V uvedenej sume krajský súd prihliadol na

skutočnosť, že žalovaná je osobou zo zdravotným postihnutím, čo preukázala potvrdením o poberaní
invalidného dôchodku v sume 417,70 EUR v roku 2017 a preukazom ZŤP (č. l. 72, 73). Žalovaný ničím
nespochybnil tvrdenia žalobkyne, že sporné peňažné plnenie titulom úverovej zmluvy od žalobkyne
uplatňoval a plnenie dosiahol opakovanými výzvami a hrozbou zvyšovania dlžnej sumy, vynucoval
plnenie, na ktoré nemal nárok, čím nepriaznivo pôsobil na jej zdravotný a psychický stav. Žalobkyňa

poskytla žalovanému peňažné plnenia, na ktoré žalovaný nemal nárok. Ako osoba odkázaná na
invalidný dôchodok utrpela majetkovú ujmu, lebo peňažné prostriedky, ktoré bez právneho dôvodu
poskytla žalovanému v celkovej sume 1.369,28 EUR. Vzhľadom na správanie žalovaného ich nemohla
použiť na svoje osobné potreby. Výška finančného zadosťučinenia je primeraná výške bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo z poskytnutého úveru a ktoré musela žalobkyňa uhrádzať pri obmedzených
možnostiach vlastných príjmov.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu priznaním finančného
zadosťučinenia, bolo potrebné zmeniť výrok o náhrade trov za konania na súde prvej inštancie, v ktorom
bola žalobkyňa úspešná s peňažným plnením v sume 1.869,28 EUR (1.369,28 + 500) čo zodpovedá

jej úspechu v pomere 73,33 % a úspechu žalovaného v pomere 25,67 %. Po vzájomnom započítaní
pomeru úspechu strán má žalobkyňa nárok na náhradu trov na súde prvej inštancie v rozsahu 47,44 %.
Predmetom odvolacieho konania bola suma 2.169,28 EUR (1.369,28 + 800), žalobkyňa bola úspešná
s peňažným plnením v sume 1.869,28 EUR , čo zodpovedá jej úspechu v odvolacom konaní v pomere
86,17 % a úspechu žalovaného v pomere 13,83 %. Po vzájomnom započítaní pomeru úspechu strán má

úspešnejšia žalobkyňa nárok na náhradu trov v odvolacom konaní v rozsahu 72,34 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie

sumy 345,47 EUR, nebol odvolaním dotknutý.

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.