Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814206222
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6814206222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Petra Kvietka, vo veci starostlivosti
o maloletého Q. K., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov: otca Q. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom O., R.
XXXX/XX, toho času bytom E. J., V. 1, XXX L. Rd, K XWE K. a matky P. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom P., časť J. XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého Q. K., o odvolaní
otca dieťaťa proti rozsudku M. súdu O. č. k. 7P/1/2014-255 zo dňa 05. 12. 2017 v spojení s opravným
uznesením č. k. 7P/1/2014-262 zo dňa 18. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 7P/1/2014-255 zo dňa 05. 12. 2017 m e n í tak, že otec
maloletého Q. K., nar. XX. XX. XXXX je povinný platiť na maloletého Q. K. zvýšené výživné v sume
100 € mesačne, ktoré je otec maloletého dieťaťa povinný platiť vždy k 20. dňu v mesiaci k rukám matky
maloletého dieťaťa počnúc dňom 03. 09. 2014.

II.Nedoplatoknavýživnomzaobdobieod03.09.2014do30.04.2019vsume2240€jeotecmaloletého
Q. K. povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa v mesačných splátkach po 100 € spolu s

bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej
splátky alebo jej časti.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Revúca č.
k. 4P/11/2012 - 42 zo dňa 29. 3. 2012 v časti určenia výživného na maloletého Q. K., nar. XX. 5. XXXX
(ďalej len „maloletý Q.“, „maloleté dieťa“ alebo „dieťa“) tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca dieťaťa
zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, ktoré výživné zaviazal platiť otca dieťaťa vždy k 20.

dňu v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom 3. 9. 2014 (prvý výrok). Súd prvej inštancie
ďalej nedoplatok na výživnom za obdobie od 3. 9. 2014 do 30. 11. 2017 v sume 3 420 Eur zaviazal
otca maloletého dieťaťa zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa v dvanástich mesačných splátkach
po 285 Eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, ak sa dostane do omeškania
so zaplatením čo aj len jednej splátky alebo jej časti (druhý výrok). O trovách konania rozhodol okresný
súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (tretí výrok). Dňa 18. 12.
2017 vydal Okresný súd Revúca opravné uznesenie č. k. 7P/1/2014-262, ktorým bola vykonaná oprava

druhého výroku rozsudku tak, že tento správne znie: Nedoplatok na výživnom za obdobie od 3. 9. 2014
do 30. 11. 2017 činí zo strany otca maloletého dieťaťa sumu 3 504 Eur, ktorú je otec maloletého dieťaťa
povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa v dvanástich mesačných splátkach po 292 Eur popribežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, ak sa dostane do omeškania so zaplatením čo
aj len jednej splátky alebo jej časti.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol podľa ustanovenia §
62 ods. 1, 2, 4 a 5, ustanovenia § 75 ods. 1 a ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ,,Zákon o rodine“). Pri rozhodovaní o
návrhu matky maloletého Csabu na zvýšenie výživného vychádzal v prvom rade z toho, že od poslednej

úpravy výživného uplynula doba viac ako 5 a pol roka, maloletý Q. navštevuje 4. ročník základnej školy,
a teda výdavky na jeho zdravý fyzický a duševný vývoj sú podstatne vyššie ako v čase poslednej úpravy
výživného. Na strane maloletého dieťaťa došlo teda od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene
pomerov. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že odhadované výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého Q. predstavujú v súčasnosti sumu
približne 200 Eur mesačne, ktorú je matka dieťaťa schopná hradiť len čiastočne z poberaného prídavku

na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Zvyšok vyživovacej povinnosti prechádza teda na otca dieťaťa,
ktorého príjem zistil okresný súd tak ako je uvedené v bode 2.2 odôvodnenia tohto rozhodnutia; príjmy
otcov ostatných detí matky maloletého Q. okresný súd nezisťoval, pričom uviedol, že pri určovaní výšky
výživného na maloletého Q. tieto nie sú podstatné, pretože otcovia ostatných detí matky dieťaťa nemajú
voči maloletému Q. vyživovaciu povinnosť.

2.1 V druhom rade vychádzal súd prvej inštancie z toho, že tak ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovania aj na strane matky dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko má dve ďalšie
vyživovacie povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom V. - k S. a N.. Príjem matky rozhodujúci pre
posúdenie výšky výživného na maloletého Q. od poslednej úpravy výživného podstatne klesol, nakoľko

inéštátnesociálnedávkynepoberá,kýmpredtýmpoberalapreddavkovodávkuvhmotnejnúdzivovýške
121,10 Eur. Jej pomery v majetkovej oblasti sa nezmenili.

2.2 V treťom rade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloletého Q. vychádzal z toho, že aj na strane otca maloletého došlo v čase od poslednej úpravy

výživného k podstatnej zmene pomerov, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného bol otec maloletého
Q. nezamestnaný, poberal v Anglicku dávku v nezamestnanosti vo výške 423,80 GBP (505,12 Eur)
mesačne, kým v súčasnosti je zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania sa
postupne menil tak, že do 5. 4. 2015 predstavoval sumu 920 GBP mesačne, za obdobie od 6. 4. 2015 do
5. 4. 2016 predstavoval sumu 1 476 GBP mesačne a za obdobie od 6. 4. 2016 do 5. 4. 2017 predstavoval

sumu 1 088,25 GBP mesačne. Deklarované nevyhnutné mesačné výdavky otca maloletého Q. na
domácnosť predstavovali do marca 2015 sumu 700 GBP a od marca 2015 sumu 1 020 GBP. V čase
poslednej úpravy výživného mu bola na maloletého Q. určená vyživovacia povinnosť vo výške 60 Eur
mesačne vzhľadom k tomu, že bol nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti. Jeho príjem od
poslednej úpravy výživného teda vzrástol. Okrem toho v čase poslednej úpravy výživného na maloletého

Q. mal vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom K.: C., nar. XX XX. XXXX a K., nar. XX.
XX. XXXX. Už v tom čase mal vyživovaciu povinnosť aj k maloletému S. K., nar. 2. 3. XXXX; z rozsudku
Okresného súdu Revúca č. k. 4P/11/2012 - 42 zo dňa 29. 3. 2012 však nevyplynulo, že by súd na túto
skutočnosť prihliadol a že by mal vedomosť o tomto dieťati.

2.3 Pri rozhodovaní o návrhu matky maloletého Q. na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletého
okresný súd zohľadnil tiež to, že aj keď otec dieťaťa nemá v zmysle legislatívy platnej na území D.
republiky k D. V. (s ktorou žije) vyživovaciu povinnosť, nakoľko je len jeho družkou, všetky potreby
maloletého S. (ktorý je ich spoločným dieťaťom) a výdavky na spoločnú domácnosť musí znášať otec
maloletého Q. sám. Na maloletého S. K. však poberá štátne sociálne dávky a daňový bonus, ktoré

slúžia na krytie potrieb tohto maloletého dieťaťa (S. K.). Okresný súd v rámci zisťovania schopností a
možností na strane otca maloletého Q. plniť si v určitom rozsahu vyživovaciu povinnosť ďalej uviedol, že
pokiaľ ide o majetkové pomery otca maloletého Q., tieto sa nezmenili. Po odpočítaní jeho nevyhnutných
mesačných výdavkov (do marca 2015 vo výške 700 GBP a od marca 2015 vo výške 1 020 GBP) od jeho
priemerného čistého mesačného príjmu (do 5. 4. 2015 vo výške 920 GBP mesačne, od 6. 4. 2015 do 5.

4. 2016 vo výške 1 476 GBP mesačne a od 6. 4. 2016 do 5. 4. 2017 vo výške 1 088,25 GBP mesačne)
okresný súd zistil, že rozdiel predstavuje do 5. 4. 2015 sumu 220 GBP, čo je po prepočte kurzom platným
ku dňu vyhlásenia rozsudku suma 249 Eur mesačne, od 6. 4. 2015 do 5. 4. 2016 suma 456 GBP (517
Eur) mesačne a od 6. 4. 2016 do 5. 4. 2017 suma 68,25 GBP (78 Eur) mesačne.2.4 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že sumu
zvýšeného výživného na malaloletého Q. 150 Eur mesačne považuje za primeranú jeho potrebám ako

aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch jeho rodičov. Nedoplatok na výživnom určil súd prvej
inštancie ako rozdiel medzi naposledy určeným výživným vo výške 60 € mesačne a zvýšeným výživným
v sume 150 Eur mesačne za obdobie od 3. 9. 2014 do 30.11.2017. Konštatoval, že nedoplatok na
výživnom za jeden mesiac predstavuje sumu 90 Eur; spolu nedoplatok na výživnom za rozhodujúce
obdobie predstavuje sumu 3 504 Eur s tým, že nedoplatok na výživnom za mesiac september 2014

predstavuje pomernú časť 84 Eur (90 Eur : 30 dní x 28 dní), za zvyšné tri mesiace roka 2014, celý
rok 2015, rok 2016 a za 11 mesiacov roka 2017 nedoplatok na výživnom predstavuje sumu 3 420 Eur,
čo je spolu 3 504 Eur (84 Eur plus 3 420 Eur). Vzhľadom na výšku nedoplatku na výživnom a pomery
otca maloletého Q. mu súd prvej inštancie povolil splácať nedoplatok na výživnom v 12-tich mesačných
splátkach po 292 Eur popri bežnom výživnom, t. j. spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody
splátok, ak čo aj len jednu alebo jej časť nezaplatí otec maloletého Q. včas.

2.5 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.,
Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého
Q.. Odvolanie odôvodnil tým, že sa nezúčastnil žiadneho súdneho pojednávania a tým pádom súdu
nemoholpredložiťrelevantnédokladyotom,žejehopríjmysanestotožňujúspríjmami,ktorésúuvedené
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol, že momentálne pracuje 2-3 dni v týždni

cez pracovnú agentúru, kde jeho plat predstavuje v priemere sumu 130 GBP týždenne, pričom poberá
benefit na syna S. vo výške 80 GBP týždenne. Nájomné predstavuje sumu 320 GBP mesačne, výdavky
na elektrinu a plyn predstavujú sumu 160 GBP mesačne, výdavky na vodu sumu 20 GBP mesačne a na
komunálnyodpadsumu86GBPmesačne.Ďalejsplácapôžičkuvovýške80GBPmesačneanedoplatok
na vode v mesačných splátkach po 40 GBP, k tomu výživné na maloletého Q. vo výške 60 Eur mesačne.

Uvedené výdavky bez výdavkov na stravu predstavujú celkom sumu cca 780 GBP mesačne, pričom
jeho príjem predstavujú sumu cca 840 GBP mesačne. To podľa neho znamená, že pre neho a jeho novú
rodinu ostáva suma 60 GBP mesačne, čo nie je ani životné minimum. Z uvedených dôvodov nesúhlasil
so zvýšením výživného na maloletéhoX. , pretože mu to jeho finančná situácia neumožňuje.

4. K odvolaniu otca maloletého Q. sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 65 a
§ 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý

rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 7P/1/2014-255 zo dňa 05. 12. 2017 v spojení s opravným
uznesením č. k. 7P/1/2014-262 zo dňa 18. 12. 2017 podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

6. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

13. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci návrhu na zmenu skôr určenej vyživovacej
povinnosti rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry týkajúcej sa určovania vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa, v každom jednotlivom prípade je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť tieto okolnosti dôvodom na zmenu

vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Nestačí teda len úvaha súdu o tom, že doterajšie
výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky
vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu predchádzajúceho
právoplatného súdneho rozhodnutia, preto pri rozhodovaní o zmene výživného treba vždy porovnať

okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na
základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

14. Po preskúmaní správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, dospel odvolací
súd k zisteniu že súd prvej inštancie vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávne závery, keď

mal za to, že je v možnostiach otca maloletého Q. platiť zvýšené výživné zo sumy 60 Eur na sumu
150 Eur, preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z nižšie uvedených dôvodov zmenil
tak, že výživné na maloletého XX. V zvýšil zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne. K
odvolacej námietke otca maloletého, že mu finančná situácia vôbec neumožňuje platiť na maloletého Q.
zvýšené výživné odvolací súd neprihliadol, pretože dôkazy, ktoré by mali podľa tvrdenia otca maloletého

v odvolaní preukazovať jeho zhoršenú finančnú situáciu, otec maloletého k odvolaniu nepripojil.

15. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu, sú v predmetnej
veci splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Csabu, avšak nie v
takom rozsahu ako výživné zvýšil okresný súd. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie

vyplýva, že za posledné preukázané obdobie od 04/2016 do 04/2017 otec maloletého Q. dosahoval
priemerný ročný zárobok v sume 13059 GBP, čo predstavuje sumu 1 088,25 GBP mesačne. Po
odpočítaní nevyhnutných výdavkov otca maloletého Q. v celkovej sume 1 020 GBP mesačne (výdavky
na elektrické energiu vo výške 120 GBP, na plyn vo výške 100 GBP, na stravu vo výške 400 GBP, na daň
vo výške 80 GBP a na nájomné vo výške 320 GBP) od sumy 1 088,25 GBP, ostane otcovi maloletého

Q. na ostatné výdavky suma 68,25 GBP mesačne, čo je približne 79 Eur (súd použil na prepočet meny
GBP na menu EUR kurz účinný ku dňu vyhlásenia rozsudku), čo znamená, že z uvedenej sumy nie je
v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa hradiť okresným súdom určené zvýšené výživné v sume
150 Eur mesačne.

15.1 Pokiaľ ide o námietku otca maloletého Q., uvedenú v jeho odvolaní, že sa nezúčastnil žiadneho
súdneho pojednávania a tým pádom nemohol súdu predložiť relevantné doklady o tom, že jeho príjmy
vo Veľkej Británii nepostačujú na to, aby mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť a že sa nestotožňujú s
príjmami, ktoré sú uvedené v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že
otec maloletého Q. súhlasil s tým, aby súd prejednal vec a rozhodol v jeho neprítomnosti (č. l. 140 a

č. l. 150 spisu), pričom súd prvej inštancie vychádzal z príjmov otca, ktoré on sám súdu prvej inštancie
uviedol, resp. do spisu predložil. V uvedenej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť
pred ostatnými neodôvodnenými výdavkami povinného rodiča, preto aj keď rozdiel medzi preukázanými
príjmami a preukázanými nevyhnutnými výdavkami predstavuje po prepočte GBP na Eur len sumu 79
Eur mesačne, odvolací súd v rámci zmeny odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu zvýšil

výživné na maloletéhoXX. S zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, pretože zvýšenie
výživného si vyžadujú odôvodnené potreby maloletého Q. a tiež preto, že výživné má prednosť pred
ostatnými výdavkami rodiča povinného platiť výživné.16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že uložil otcovi maloletého XX. KeďžeK. povinnosť prispievať na jeho výživu
zvýšeným výživným zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci k

rukám matky maloletého Q., počnúc dňom 03. 09. 2014, teda dňom, ktorým matka dieťaťa podala návrh
na zvýšenie výživného a od ktorého dňa zároveň žiadala zvýšiť výživné.

17. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýšil výživné na maloletého Q.
zo sumy 60 € mesačne na sumu 100 € mesačne, došlo tiež k zmene tej časti odvolaním napadnutého

rozsudkusúduprvejinštancie,ktorásatýkanedoplatkunavýživnomzaobdobieododňapodanianávrhu
na zvýšenie výživného, t.j. odo dňa 03. 09. 2014 do 30. 04. 2019, t. j. do konca mesiaca v ktorom odvolací
súd rozhodol, pretože výživné na mesiac apríl bolo zročné 20 - teho marca 2019. Suma zročného
výživného tak prestavuje sumu 2 240 Eur, ktorú odvolací súd povolil otcovi maloletého Q. splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 CMP, tak že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).