Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917201776
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5917201776.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. Y., nar.
XX.XX.XXXX a G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov, matky D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X,
prechodne bytom E. X. XX, zastúpenej Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou so sídlom A. Y. XXXX/XX,

Z. a otca D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, zastúpeného JUDr. Pavlom Baďom, advokátom so sídlom
U. H. XXXX/X, Z., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, za účasti prokurátora, na
odvolanieotcaprotiuzneseniuOkresnéhosúduRužomberok,č.k.3P/18/2017-656zodňa20.novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd uložil otcovi povinnosť odovzdať mal. deti D. a G. do osobnej
starostlivosti matky a prispievať na výživu mal. D. v sume 90,- eur mesačne a mal. G. výživné v sume 60,-
eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc vykonateľnosťou
tohto uznesenia. Ďalej rozhodol, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania o
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenom na Okresnom súde
Ružomberok pod sp. zn. 3P/18/2017.

2) Uviedol, že vzhľadom na stav konania, kedy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
doručený súdu po vyhlásení rozsudku zo dňa 20.09.2018, mal z vykonaného dokazovania vo veci
samej dostatočne preukázané, že striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov o mal. deti dlhodobo
nefunguje, keď z dôvodu stabilizácie režimu maloletých a zistenej zmeny pomerov súd rozsudkom o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom č.k. 2P/77/2016-76 zo dňa 16.01.2017
zmenil a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Rovnako tak ako v konaní vo veci samej,

mal súd dostatočne preukázané, že vzťah medzi rodičmi je dysfunkčný, komunikácia medzi rodičmi
nefunguje, pričom nepriaznivá situácia sa prenáša na správanie, prežívanie a postoj mal. detí, pôsobí
na ne zmätočne, a preto je nevyhnutné stabilizovať pomery mal. detí a stanoviť pre ne pravidlá, ktoré sa
budú dodržiavať. Zároveň súd rovnako ako v rozhodnutí vo veci samej uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu maloletých detí. Súd prvej inštancie po zhodnotení majetkových pomerov otca mal za to, že
tento je schopný uhrádzať výživné v súdom určenej výške. Súd zohľadnil výdavky na zabezpečovanie

potrieb mal. detí súvisiace jednak so školskou dochádzkou, ako aj výdavky na zabezpečenie bytových
potrieb mal. detí v rodinnom dome v E. X. č. XX, ktoré musí vynaložiť matka mal. detí.

3) Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie proti výroku o výživnom otec maloletých detí a žiadal,
aby odvolací súd predmetný výrok zrušil a návrh prispievať na výživu mal. D. vo výške 90,- eur a
mal. G. vo výške 60,- eur zamietol. Má za to, že rozhodnutie je v rozpore s ust. § 366 CMP, keď

súd pre svoje rozhodnutie stanovil výživné na mal. deti rovnako ako rozhodol aj rozsudkom č.k.
3P/18/2017-392 zo dňa 25.01.2018, ktorý bol zrušený uznesením KS Žilina č.k. 9CoP/27/2018-486 zodňa 21.06.2018, ako aj rozsudkom č.k. 3P/18/2017-589 zo dňa 02.09.2018, proti ktorému bolo podané
odvolanie vrátane odvolania voči výroku o výživnom. Poukázal na doposiaľ platný a účinný rozsudok OS
Ružomberok č.k. 2P/77/2016-76 zo dňa 16.01.2017, ktorým bolo okrem iného rozhodnuté, že výživné

na mal. deti sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje. Doposiaľ nie je platná iná
zmena rodičovskej starostlivosti vrátane výživného, a preto výšku výživného stanovenú v súvislosti s
neodkladným opatrením považuje za neprimeranú a rozpornú s ust. § 366 CMP, ktorej nevyhnutnú mieru
súd nijako neskúmal a ani neodôvodnil. Súd sa nezaoberal žiadnymi inými možnosťami zabezpečovania
výživného pre mal. deti a to napr. najmä, že ako otec doposiaľ zabezpečuje životné potreby maloletých, v

čom vidí nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu danej veci. Naďalej je pripravený a má záujem
zabezpečovať životné potreby mal. detí reálnym materiálnym plnením v nevyhnutnej miere.

4) Matka vo vyjadrení poukázala na to, že neodkladné opatrenie bolo nariadené po vydaní meritórneho
rozhodnutia vo veci samej 3P/18/2017-589 zo dňa 20.09.2018. Na základe predmetného rozsudku mal
súd dostatočne preukázané odôvodnené potreby mal. detí a najmä majetkové a príjmové možnosti

rodičov. Z tohto titulu odvolanie otca mal. detí na výšku výživného neobstojí. Ďalej uviedla, že nesúhlasí
s tvrdením otca, že zabezpečoval pre deti životné potreby, nakoľko podľa predmetného neodkladného
opatrenia neprispel na mal. deti ani jedno euro. Má za to, že otec sa chce účelovo vyhnúť plateniu
výživného voči svojim mal. deťom, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matke. Nakoľko otec
nepodal odvolanie voči zmene osobnej starostlivosti, je povinnosť plnenia si vyživovacej povinnosti

otcom daná. Zároveň považuje výšku výživného na mal. deti za primeranú, a preto žiada, aby odvolací
súd potvrdil napadnuté uznesenie.

5) Krajská prokuratúra Žilina navrhla rozhodnutie potvrdiť, z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie vyplynulo, že striedavá osobná starostlivosť rodičov nefunguje a pre ďalší vývoj detí sa v

súčasnosti javí ako nevhodná. Suma výživného na mal. deti zodpovedá kritériu nevyhnutnej miery,
vzhľadom na osobné a zárobkové pomery otca, ako aj náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletých.
Takto určené výživné pokryje nevyhnutné náklady na výživu s pripočítaním osobnej starostlivosti matky
a jej finančného príspevku.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7) Je nutné poznamenať, že neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom a môže byť nariadené iba

vtedy, ak sú naplnené predpoklady ustanovené zákonom. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate
najmä preventívnym inštitútom a v danom prípade ho bolo možné nariadiť, nakoľko bolo potrebné, aby
boli dočasne upravené pomery účastníkov.
8) Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou. Existenciu tejto potreby dočasnej úpravy
bude preto možné posúdiť iba pri znalosti konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno

potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť
predmetom neodkladného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými
stranami vyplývajúcimi z týchto vzťahov by bez dočasnej právnej úpravy vykazoval znaky zrejmej
nevyváženosti.
9) Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň

osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto
postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako
nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie neodkladného opatrenia)
súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti,
ktoré sú medzi nimi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je

dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na
rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení otca maloletých na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia)
skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného
opatrenia.10) Odvolací súd podrobne preskúmal napadnuté uznesenie a v plnom rozsahu sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o výživnom. Tento v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležitým
spôsobom odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP (v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP), pričom
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takom prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

11) Otec poukazoval na skutočnosť, že výška výživného stanovená neodkladným opatrením je
neprimeraná a rozporná s ust. § 366 CMP. V zmysle predmetného ustanovenia neodkladným opatrením
možno uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby pokrývalo nevyhnutné výdavky
na výživu maloletých detí, bez ohľadu na fakt, v akej výške bude v konečnom dôsledku určené výživné
povinného rodiča vo vzťahu k maloletým deťom. V danom prípade súd prvej inštancie neodkladným
opatrením určil výšku výživného na mal. deti na základe dokazovania vykonaného pred vydaním

rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd má za to, že takto osvojené skutočnosti, keďže medzi
vydaním rozhodnutia vo veci samej a neodkladného opatrenia prešli len dva mesiace, sa týkajú reálnych
majetkových a príjmových možností rodičov a sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie o výške
výživného.
12) Okrem uvedeného mal odvolací súd zo samotného vyjadrenia otca preukázané, že tento svoju

vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom neplní v požadovanom rozsahu, keďže sám poukázal na
skutočnosť, že potreby detí zabezpečuje v nevyhnutnej miere materiálnym plnením. Vzhľadom na
situáciu, kedy boli deti neodkladným opatrením zverené do osobnej starostlivosti matky, má súd za to,
že otec je povinný sa na vyživovacej povinnosti detí podieľať aj finančným plnením. Najmä v prípade,
ak matka popiera tvrdenia otca ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti. Otec maloletých trvá na tom,

že doposiaľ vždy zabezpečoval životné potreby detí a je pripravený robiť tak naďalej. Odvolací súd
preto nevidí dôvod, pre ktorý by tak otec, namiesto doterajšieho zabezpečovania potrieb maloletých
materiálnym plnením, nemohol robiť poukázaním výživného na mal. deti k rukám matky.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).