Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/291/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212589
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917212589.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154,
Bratislava, Mýtna 48, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému
V.W.,I..XX.XX.XXXX,U.X.W.XX/X,K.,vkonaníozaplatenie1302,02eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu, proti rozsudku 12Csp/269/2017 z 27.4.2018 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

M e n í II. výrok rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 226,82 €, s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % p.a. vo výške 1 276,82 € od 30.11.2014 do 26.9.2017, úrokom z omeškania
vo výške 8,05 %p.a. vo výške 1 266,82€ od 27.9.2017 do 28.11.2017, úrokom z omeškania vo výške

8,05 % p.a. vo výške 1 256,82 € od 29.11.2017 do 26.1.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a.
vo výške 1 246,82 € od 27.1.2018 do 27.2.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. vo výške 1
236,82 € od 28.2.2018 do 27.3.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. vo výške 1 226,82 € od
28.3.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. zastavuje konanie v časti o zaplatenie
sumy 75,20 eur, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta a III. strany nemajú právo na náhradu trov
konania.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a
právne odôvodnil, že pred začatím pojednávania vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie nákladov
na vymáhanie v sume 25,20 eur a v časti sumy 50,00 eur zaplatenej žalovaným po podaní žaloby
do 27.3.2017. Z uvedeného dôvodu podľa § 145 ods.1 CSP konanie v tej časti zastavil. Žalovaný
uviedol, že výpadok v splácaní úveru bol zapríčinený jeho sociálnymi pomermi. Súd zistil, že 23.12.2011
bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
pôžičku 2 000,00 eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť na zaplatenie pôžičky sumu 3 750,00 eur, v 60

mesačných splátkach po 62,50 eur. Z dôvodu riadneho nesplácania pôžičky veriteľ prikročil k predčasnej
splatnosti k 29.11.2014 a zmluvou z 20.11.2017 postúpil nesplatenú pohľadávku žalobcovi. Z výpisu
čerpania splátok a úhrad predloženého žalobcom zistil, že žalovaný uhradil od začiatku úverového
obdobia na splatenie pôžičky 2 192,20 eur a žalobca evidoval ako nesplatenú časť k 20.8.2017 sumu
1 302,02 eur. Citoval znenie § 497, § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, § 53 ods.1,5 Občianskeho
zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 25.11.2013, § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa účinného od 7.3.2008, § 39, § 3 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a vychádzajúc

z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, dospel k záveru, že v prípade úverovej
zmluvy zo strany žalobcu išlo o predloženie formulárovej zmluvy, v ktorej v časti výška odplaty 1 750,00
eur za poskytnutie sumy 2 000,00 eur, je neprijateľná zmluvná podmienka, spočívajúca vo výraznej
nerovnosti zmluvných strán. Zo zmluvy vyplývala pre dlžníka povinnosť splatiť celkom pre žalobcu3 750,00 eur. Z uvedeného dôvodu, takto dohodnutú odplatu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, teda zmluva je v časti o zaplatenie odplaty pre veriteľa, t.j. sumy nad 2 000,00 eur, neplatná.
Odplata pre veriteľa totiž podľa úverovej zmluvy mala tvoriť 87 % výšky čerpaného úveru. Aj keď v

zmluve dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov a ročná úroková miera bola v súlade s platnou
právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy, tak na druhej strane bolo dohodnuté také neprimerane
dlhé obdobie splácania pôžičky a taká výška splátok, ktoré prinášajú veriteľovi rovnaké neprimerané
majetkové zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná úroková miera. Práve v
tom spočíva vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu.

Ak veriteľ nedohodne s dlžníkom splatenie úveru za také obdobie a v takých splátkach, ktoré bude
znamenať pre veriteľa dosiahnutie primeranej odplaty, tak pri dohodnutí neprimeranej dĺžky úverového
obdobia a nízkych splátkach táto dohoda prináša veriteľovi neprimeranú výšku odplaty, čím sa
veriteľ vystavuje u takto dohodnutých zmluvných podmienok riziku, že zmluvné podmienky musia byť
kvalifikované ako neprijateľné. Ohľadne neprimeranej výšky odplaty poukázal na právoplatný rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 9.2.2017 sp. zn. 2Co/85/2016 vo veci Okresného súdu Košice-okolie

sp. zn. 18C/127/2014, rozsudok Krajského súdu v Košiciach 25.8.2016 sp. zn. 9Co/175/2015-51 vo
veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/117/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 7.2.2017 sp. zn. 13Co/540/2016 vo veci Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4C/17/2016, rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 8.12.2016 sp. zn. 19Co/142/2016 vo veci okresného súdu Prešov sp. zn.
11C/435/2015, rozsudok Krajského súdu Prešov 29.9.2016 sp. zn. 7Co/53/2016, vo veci Okresného

súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/27/2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 23.1.2017 sp.
zn. 23Co/166/2016, vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/476/2014. Všetky uvedené
rozhodnutia vychádzajú z tam citovaných právnych úprav a zo všeobecne uznávaných pravidiel, že
pôžičkyaúveryposkytované spotrebiteľskýmizáväzkovýmivzťahminemôžubyťposkytovanézazjavne
neprimeranú odplatu. Odplata predstavujúca podiel - výšku 87 % z poskytnutej pôžičky 2 000,00 eur je

zjavne neprimeraná. Žalobca nemal vo veci žiadny úspech, žalovaný sa zriekol nároku na náhradu trov
konania a preto stranám náhradu trov nepriznal (§ 255 ods.1 CSP).
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP vo výroku č.
II, ktorým súd I. inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku č. III o trovách
konania a navrhol, aby odvolací súd na základe § 388 CSP rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti

zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 226,82 €, s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % p.a. vo výške 1 276,82 € od 30.11.2014 do 26.9.2017, úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a.
vo výške 1 266,82€ od 27.9.2017 do 28.11.2017, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. vo výške 1
256,82 € od 29.11.2017 do 26.1.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. vo výške 1 246,82 € od
27.1.2018 do 27.2.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. vo výške 1 236,82 € od 28.2.2018 do

27.3.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. vo výške 1 226,82 € od 28.3.2018 do zaplatenia,
to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. II Odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol v tomto spore v
rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a § 282 CSP. Súd žalobu v časti o zaplatenie 1 226,82 € s
prísl.zamietolpreneprimeranosťvýškydojednanýchúrokovzúveru,pričomprirozhodovaníneprihliadol

na uznávací prejav žalovaného a jeho návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku.
Rozhodnutie súdu nie je správne. Žalovaný nim uplatnený nárok nerozporoval, v podaní adresovanom
súdu 12.2.2018 na č.l. 42 uznal svoj dlh. V podaní z 24.4.2018 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre
uznanie nároku podľa § 282 CSP z dôvodu uznania nároku žalovaným. Nakoľko boli splnené zákonné
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd mal na základe uznávacieho prejavu

žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP tak, ako navrhol
bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne
posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože takýto postup súdu bol v rozpore
s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku podľa § 282 CSP. V prípade uznania nároku
žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania (Stevček, M., Ficová , S. a kol.: Občiansky

súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 555). Takéto posudzovanie
skutkového a právneho stavuje potom logicky pojmovo vylúčené i v prípadnom odvolacom konaní,
pretože by tým priamo negovalo podstatu rozhodovania na základe uznania nároku a procesnoprávne
účinky uznávacieho úkonu žalovaného, ktoré nie je možné vziať späť (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz18.3.1999,sp.zn.6Obo380/98,publikovanévZbierkestanovískNSarozhodnutí

súdov SR pod č. R 10/2000). K účinkom procesného úkonu uznania nároku podporne odkázal na
Uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 3 Obo 38/2009 z 25.3.2010. III Absurdný je záver súdu
o neprípustnosti úrokov z úveru, napriek tomu, že dojednanú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského
úverupovažovalsúdzasúladnúsplatnýmprávom(ods.16odôvodnenianapadnutéhorozsudku).Pokiaľbola odplata dojednaná v súlade splatnou právnou úpravou, v súlade s § 53 ods.6 O. z., nie je možné
označiť úroky za rozporné a neprimerané, a to bez ohľadu na dĺžku trvania úverového vzťahu. Názor
prezentovaný súdom ohľadom neprimeranej dobe trvania úverového vzťahu zasahuje do zmluvnej

voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov a narúša pravidlá fungovania trhovej ekonomiky. Pri
tomto názore prezentovanom súdom by bol celý hypotekárny obchod neprípustný, čo je zjavne názor
nesprávny. IV Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil
v súlade s petitom tohto odvolania a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
4.Rozsudok vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367

ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) výroku II. rozsudku, ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 1 226,82 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. vo výške 1 276,82 € od 30.11.2014 do
26.9.2017, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. vo výške 1 266,82€ od 27.9.2017 do 28.11.2017,
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. vo výške 1 256,82 € od 29.11.2017 do 26.1.2018, úrokom z
omeškaniavovýške8,05%p.a.vovýške1246,82€od27.1.2018do27.2.2018,úrokomzomeškaniavo
výške 8,05% p.a. vo výške 1 236,82 € od 28.2.2018 do 27.3.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,05%

p.a. vo výške 1 226,82 € od 28.3.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.
6.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
7.Súd síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach stranách sporu.
8.Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
9.Odvolací súd sa neodchýlil od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred
nim vykonaných dôkazov a z týchto skutkových zistení vychádzal pri svojom rozhodnutí.
10.Zmluva o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá 23.12.2011, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku 2 000,00 eur a žalovaný sa

zaviazal uhradiť na zaplatenie pôžičky sumu 3 750,00 eur, v 60 mesačných splátkach po 62,50 eur s
ročnouúrokovousadzbou32,13%aRPMN32,13%.Žalovaný uhradilodzačiatkuúverovéhoobdobiana
splatenie pôžičky 2 192,20 eur a žalobca evidoval ako nesplatenú časť k 20.8.2017 sumu 1 302,02 eur.
11.Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012 uviedol: „neprimeranou a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania

obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek".
12.Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia odvolací súd porovnal výšku obvyklých úrokových sadzieb v
komerčných bankách a zistil, že priemerná ročná úroková sadzba pre rok 2011 bola 14,22% a priemerná
RPMN 20,37% a na základe tohto zistenia je možné uzavrieť, že dohodnutá odplata nie je v rozpore s

dobrými mravmi a vôbec nemožno súhlasiť so záverom, že úver bol dohodnutý na neprimerane dlhú
dobu, lebo celková odplata bola vypočítaná s prihliadnutím na dobu splácania a bola dohodnutá vo
výške 1750 eur. Okrem uvedeného, doba po ktorú má úverový vzťah trvať a teda do kedy má žalovanýsvoju povinnosť splniť je výlučne vytvorená dohodou strán. Ak by súd určoval alebo sledoval túto dobu,
neprimerane a nežiaduco, by zasahoval do zmluvnej voľnosti strán.
13.Podľa § 517 ods.1 prvá veta O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

14.Podľa§517ods.2O.z.akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15.Podľa nar. vl. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
§ 3 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16.Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich
doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene
obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená
povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, Občiansky

zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania
sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).
17.§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, neumožňuje meniť výšku úrokov z omeškania v súvislosti so zmenami v určení základnej
úrokovej sadzby, ku ktorým došlo po prvom dni omeškania s plnením peňažného dlhu. Dlžník sa dostane

do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete,
spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.) a ak dlh nesplní včas
(v určenom čase) (R 6/2007).
18.V čase vzniku omeškania bol úrok z omeškania určený vo výške 8,05% ročne.
19.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
20.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
21.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
23.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24.Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu.
25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.