Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Csp/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204646
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2717204646.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava proti žalovanému: H. P., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XXX/XX, XXX XX
S., o zaplatenie 2 015,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 62,64 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet číslo: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, B.: XXXXXXX
sumu 1149,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1207,08 eur od 30.10.2014

do 22.12.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1187,08 eur od 23.12.2017 do
18.1.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1167,08 eur od 19.1.2018 do 27.3.2018,
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1147,08 eur od 28.3.2018 do zaplatenia, a to do
15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 20 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2017
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2 015,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenia pôžičky poskytnutej na základe
zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX zo dňa 26.04.2013 a náhradu trov konania.
2. Právny zástupca žalobcu sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho

neprítomnosti.Žalovanýnebolnapojednávaníprítomný,svojuneúčasťneospravedlnilanežiadalodročiť
termín pojednávania.

3. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.

4. Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou a Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 26.04.2013,

predžalobnou upomienkou zo dňa 27.08.2014, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21.09.2017,
písomným vyjadrením žalovaného doručeným súdu dňa 17.10.2017, pracovnou zmluvou žalovaného zodňa 06.07.2017, čiastočným späťvzatím žalobcu zo dňa 27.03.2018 a zo dňa 16.04.2018, potvrdením
o vklade v hotovosti, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Právny predchodca žalobcu pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril so

žalovaným ako fyzickou osobou dňa 26.04.2013 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX zo dňa
26.04.2013 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla
žalovanému reálne pôžičku vo výške 2 000,00 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné
mesačné splátky po 64,19 eur s poistením v počte 60 a celkové náklady spotrebiteľa 1 742,80 eur.
Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN vo výške 32 %, ročnú úrokovú sadzbu 32 %, konečnú splatnosť:

4/2018. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je určená sumou 64,19 eur
s poistením, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(ďalejlen„zák.č.129/2010Z.z.“)účinnéhokudňuuzatvoreniazmluvy(26.04.2013).
Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a ten sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 3 742,80 eur a splniť ostatné povinnosti

podľa predmetnej zmluvy.
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017 postúpil postupca Consumer Finance Holding,
a.s. pohľadávku na žalobcu.
7. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil sumu v celkovej výške
790,28 eur. Po podaní žaloby žalovaný uskutočnil čiastočné úhrady v celkovej výške 60 eur a to dňa

22.12.2017 vo výške 20 eur, dňa 18.01.2018 vo výške 20 eur a dňa 27.03.2018 vo výške 20 eur.
8. V rámci podmienok k zmluve o pôžičke si zmluvné strany dohodli splácať splátky vždy do 20. dňa v
mesiaci. Nakoľko z obsahu podmienok k zmluve o pôžičke sa súdu nepodarilo zistiť, na akom právnom
režime (Obchodný zákonník alebo Občiansky zákonník) sa zmluvné strany dohodli, súd vychádzal
zo všeobecnej praxe iných žalôb pôvodného žalobcu prejednávaných na tunajšom súde, kde uvádza

potrebu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka na uzatvorenú zmluvu.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (26.04.2013), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (26.04.2013),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (26.04.2013), zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (26.04.2013),

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy

(26.04.2013), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
14. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zák.
č. 129/2010 Z. z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje

na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti
obsahu zmluvy podľa § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskeho
zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy

(26.04.2013), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
(26.04.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Žalobca doručil súdu dňa 27.09.2017 podanie, v ktorom uviedol, že žalovaná suma predstavuje
zostatok na istine 1 787,17 eur, zostatok na úroku 225,62 eur a náklady 2,64 eur. Následne doručil súdu
dňa 28.03.2018 čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že berie žalobu v časti zaplatenia sumy
2,64 eur s príslušenstvom a v časti zaplatenia sumy vo výške 40 eur s prislúchajúcim úrokom späť a
žiadal konanie v tejto časti zastaviť a vrátiť krátený súdny poplatok. Dňa 17.04.2018 doručil žalobca

čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že berie žalobu v časti zaplatenia sumy vo výške 20 eur
s prislúchajúcim úrokom späť
18. Žalovaný doručil súdu dňa 17.10.2017 písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že uznáva
dlh voči žalobcovi, momentálne je zamestnaný a je ochotný na všetko platiť sumu vo výške 100 eur
mesačne. Zároveň uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je vo výške 350 eur, s manželkou bývajú v
rodinnom dome, ktorý nie je ich a tam platí elektrinu vo výške 50 eur. Na pojednávaní dňa 29.03.2018

uviedol, že úver si bral na opravu domu a prestal splácať, lebo bol nezamestnaný a poberal len sociálne
dávky vo výške 60 eur mesačne. Ďalej uviedol, že pôžičku platí od 12/2017 po 20 eur a je schopný ďalej
splácať po 20 eur. K výdavkom uviedol, že platí 100 eur elektrinu a štvrťročne vodu 50 eur.

19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so
späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu § 168 alebo pojednávanie.

22. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v časti 62,64 eur (40 eur + 20 eur +
2,64) s príslušenstvom späť, súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.

23. Predmetom sporu je (po čiastočnom späťvzatí) zaplatenie sumy 1 952,79 eur s príslušenstvom z
titulu nesplatenia pôžičky poskytnutej na základe zmluvy.
24. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná
dôvodnelenvčasti.Pooboznámenísasoskutkovýmiokolnosťamiprejednávanejveci,obsahomzmluvy
o pôžičke, obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových
okolnostiachsohľadomnauvedenéprávnepredpisybolinajmänasledovnéúvahy.Nazákladepísomnej
zmluvy o pôžičke právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému reálne pôžičku vo výške 2 000,00
eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 64,19 eur s poistením
splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume 3 742,80 eur, počet

mesačných splátok: 60, RPMN vo výške 32 %, ročná úroková sadzba vo výške 32 %. Žalovaný neplatil
splátky riadne a včas a v zmysle prehľadu splátok a úhrad zaplatil celkovo 790,28 eur a po podaní
žaloby uskutočnil čiastočné úhrady v celkovej výške 60 eur a to dňa 22.12.2017 vo výške 20 eur, dňa
18.01.2018 vo výške 20 eur a dňa 27.03.2018 vo výške 20 eur.
25. Z obsahu predmetnej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.

129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená
len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010
Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa
ktorýchzmluvamusíobsahovaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné

vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné
zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno
požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola
pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9

ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ je
jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátkapozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoci by mala zmluva i o dve či tri strany viac. Každý dlžník
ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma zo splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky.
26. Súd odčítaním zaplatenej sumy vo výške 850,28 eur (790,28 + 60) od poskytnutej pôžičky vo výške

2 000,00 eur zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil istinu vo výške 1 149,72 eur. Nakoľko na úver je
potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov a žalovaný preukázateľne neuhradil
z poskytnutej pôžičky sumu 1 149,72 eur (2 000 eur - 850,28 eur), tak uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi práve sumu vo výške 1 149,72 eur spolu so správne vyčísleným zákonným úrokom z
omeškania ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

27. Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999

o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do Občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá
upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv, či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (26.04.2013), neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom.
29. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (26.04.2013),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (26.04.2013),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.
31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (26.04.2013),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ
v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie

a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
33. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (26.04.2013),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy (26.04.2013), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.
35.Podľa§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvy
(26.04.2013), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.36. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre pôžičku,
ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v
rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej

voľnosti (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a
povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali základné princípy CSP). V týchto intenciách, a
o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa)
obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť
proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani

legitímne očakávania žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní
ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach
formuloval.
37. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne
len v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady

93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods.
2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
38. Súd sa záverom vyporiadal s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci

C-42/15, na ktorý poukazoval žalobca v rámci argumentácie na dôvodnosť uplatnenej žaloby v celom
rozsahu. Súd sa nestotožňuje s tým, že v prípade amortizácie istiny má spotrebiteľ právo vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky a rozpis každej splátky. Súd zastáva
názor, že takáto amortizačná tabuľka by mala byť neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, aby bola
spotrebiteľovi k dispozícii už na začiatku vzniku zmluvného vzťahu (resp. už pred uzavretím zmluvy). Tu

súd odkazuje hlavne na bod 42 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15.
39. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

40. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

41. Súd nepovolil žalovanému splácať žalovanú sumu, nakoľko žalovaný nepredložil doklady

preukazujúce jeho pomery a súdu ich ani nedoručil a to aj napriek tomu, že súd za týmto účelom odročil
pojednávanie na iný termín. Súd bez týchto listín a dokladov nemôže rozhodnúť o povolení splácať dlžnú
sumu, nakoľko nemá preukázané majetkové a zárobkové pomery žalovaného a tak nemôže ani určiť
prípadnú výšku mesačnej splátky. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný žiadal na pojednávaní dňa
29.03.2018 splátky vo výške 20 eur, resp. 40 eur mesačne, avšak nedoložil potrebné potvrdenia, ktoré

by preukázali jeho pomery, avšak na predmetnom pojednávaní sa vyjadril, že si je vedomý doloženia
dokladov na preukázanie zárobkových a majetkových pomerov.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

45. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

46. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a čiastočne úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 20 %. K takémuto
percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 1 952,79 eur, súdmu priznal sumu 1 149,72 eur. Teda úspech žalobcu bol 58,8 %, zaokrúhlene 60 % (1 149,72 x 100/1
952,79), úspech žalovaného bol 40 % (100 - 60) a čistý úspech žalobcu bol 20 % (60 - 40 = 20 %).

47. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške
náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).