Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706210182
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8706210182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratsiava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. O. H., J.. XX.X.XXXX, G.
K. XXXX, XXX XX H., 2. O. H., J.. XX.X.XXXX, G. O. XXXX/X, XXX XX V., o zaplatenie 8.158,55 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. XXCb/XXX/XXXX-
XXX z 23.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o úrok z omeškania tak, že žalovaní 1 a 2 sú povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6 % zo sumy 1.504,45 eur za
obdobie od 1.12.2006 do 6.6.2016, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odmieta odvolanie žalobcu vo vzťahu k úroku z omeškania vo výške 6 % zo sumy 1.504,45 eur za
obdobie od 16.6.2005 do 30.11.2006 a za obdobie od 7.6.2016 do zaplatenia vo výške 8 %.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o úrok z omeškania nad 6 % ročne od 16.6.2005

do 6.6.2016.

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1 a
2 povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.504,45 eur s 8 % úrokom z omeškania
ročne od 7.6.2016 do zaplatenia a sumu 130,48 eur v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, vždy
do 25. dňa v mesiaci počnúc 1.1.2018 do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky
stáva sa splatným celý dlh. V časti sumy 8.167,58 eur žalobu zamietol, v prevyšujúcej časti konanie

zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že po
niekoľkých úpravách žaloby a čiastočných späťvzatiach žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia 9.802,51
euravyčíslenýchúrokovzomeškaniavsume130,48eur,akoaj8%úrokzomeškaniazosumy1.504,45
eur od 7.6.2016 do zaplatenia, pričom v prevyšujúcej časti zobral žalobu späť.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 488 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 4 Občianskeho
zákonníka, ako aj ustanovenie § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, 5 zákona č. 258/2001 Z. z.

3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcom ako veriteľom boli poskytnuté žalovaným
ako dlžníkom finančné prostriedky, ktoré boli žalovaní povinní žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi vrátiť. Keďže títo si svoju povinnosť riadne a včas neplnili, právny predchodca žalobcuzosplatnilúverk16.6.2005,pričomkudňuzosplatneniadlžnásumapredstavovala2.765,58eur.Žalobca
si uplatnil istinu vo výške 1.504,45 eur, úroky z úveru vo výške 3.451,30 eur a úroky z omeškania vo
výške4.683,09eur,akoajpoplatkyvovýške33,19eur,úrokzomeškaniavovýške8%zosumy1.604,45

eur od 7.6.2016 do 28.7.2017 a 8 % úrok z omeškania zo sumy 1.554,55 eur od 29.7.2017 do 28.8.2017.
Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcovivznikolnárokibanazaplatenieistinyvovýške1.504,45
eur, keďže po zosplatnení úveru vzniká povinnosť žalovaných zaplatiť peňažný dlh vo výške, ktorá
bola vyčíslená pri zosplatnení úveru, prípadne úroky z omeškania po dobu omeškania. Pokiaľ si však
žalobca uplatňuje vyššiu sumu, túto podľa názoru súdu prvej inštancie je možné považovať za úžeru a

takýto nárok nepožíva súdnu ochranu. Zdôraznil, že žalobca z vlastnej vôle vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru, v dôsledku čoho sa úver transformoval na peňažný dlh, preto nemôže žiadať plnenie doterajších
zmluvných podmienok úveru, ale môže si uplatniť iba zákonné úroky z dlžnej sumy. Preto súd v časti
vyčíslených úrokov z úveru žalobu zamietol.

4. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský. V odôvodnení ďalej uviedol,

že žalobca nešpecifikoval a nepreukázal oprávnenosť úrokov z omeškania vo výške 4.683,09 eur a
poplatkov vo výške 33,19 eur, preto aj v tejto časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Opakovane
konštatoval, že žalobca si mohol uplatniť len úroky z omeškania vzhľadom na spotrebiteľský charakter
nároku, a to len v zákonnej výške. Vzhľadom na to, že žalovaní nepreukázali, v akej výške došlo k
čiastočným úhradám, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok vo výške 1.504,45 eur s vyčísleným

úrokom z omeškania v sume 119,92 eur a 10,56 eur, ako aj 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy
1.504,45 eur od 7.6.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú, teda v časti o
zaplatenie 8.167,58 eur, zamietol.

5. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol odkazom na ustanovenie § 144 a § 145 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“).

6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na
čiastočný úspech žalobcu a neuplatnenie si trov konania žalovanými.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Rozsah
odvolania vymedzil tak, že toto podáva iba čo do zamietavej časti rozsudku a len vo vzťahu k
úroku z omeškania. Namietal, že v tejto časti súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu, že žalobcovi nebolo priznané vyčíslené príslušenstvo
pohľadávky z dôvodu, že nešpecifikoval vyčíslený úrok z omeškania. Vyslovil názor, že pokiaľ súd nemal

preukázaný vyčíslený úrok z omeškania v sume 4.683,09 eur, tak mal priznať úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po vyčíslení dlžnej sumy, teda odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti
k 15.6.2006. Nárok na úrok z omeškania totižto vzniká žalobcovi ako veriteľovi priamo zo zákona a je
zákonným dôsledkom omeškania dlžníka s úhradou dlžnej sumy. Poukázal na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie, kde sa konštatuje, že žalobca má nárok na dlžnú istinu a zároveň ale neuviedol,

žeby žalobca nemal mať nárok na úrok z omeškania ako taký, ale len, že úrok z omeškania v sume
4.863,09 eur nie je preukázaný. Uvedené však nič nemení na tom, že súd žalobcovi nepriznal zákonný
úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok v zamietavej časti zmeniť tak, že mu v
napadnutej časti vyhovie, teda, že súd prizná žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1.504,45 eur od 16.6.2006 do zaplatenia. Vyčíslil zároveň trovy odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, preskúmal napadnutý rozsudok v namietanej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade

s ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. O
odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred
rozhodnutím.

10. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, avšak na jeho základe
dospel čiastočne k nesprávnym skutkovým a v nadväznosti na to aj právnym záverom. Je potrebné
prisvedčiť žalobcovi, že úrok z omeškania je zákonnou sankciou za oneskorenú platbu dlhu, ktorá
žalobcovi prináleží v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka.11. V Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaní si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o
úvere neplnili riadne a včas, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu dlh zosplatnil listom z 19.6.
2005 ku dňu 16.6.2005.

14. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca si v predmetnom spore uplatnil okrem istiny

aj úroky z omeškania, ktorý nárok je zákonným nárokom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. V
spise sa nachádzajú listinné dôkazy o zosplatnení úveru z vyčísleným dlhom, čo znamená, že žalobca
preukázal, od ktorého momentu sa žalovaní dostali do omeškania so zaplatením istiny a od ktorého
dátumu tak žalobcovi prináležia úroky z omeškania. Pokiaľ tieto úroky žalobca kapitalizoval, teda vyčíslil
ich v konkrétnej výške a táto výška nezodpovedá zákonnému úroku, bolo povinnosťou súdu prvej

inštancie priznať žalobcovi tento nárok do výšky zákonného nároku, či už v kapitalizovanej sume, alebo
v percentuálnom vyčíslení.

15. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu,
z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo

zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinnosti dlžníka, resp. ich doplnenie novými
právami a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to
taká, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové práva a povinnosti, bez ohľadu na
to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie.

16. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych veciach v čase vzniku omeškania žalovaných, teda
v čase vzniku ich povinnosti splatiť celý dlh (k 16.6.2005) bola 6 % v súlade s vtedy platným a účinným
znením ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého výška
úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi istinu vo výške 1.504,45 eur s 8 % úrokom z omeškania p.a. od
7.6.2016 do zaplatenia a sumu 130,48 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia sa dá vyčítať, že suma 130,48
eur predstavuje kapitalizovaný úrok. Keďže súd prvej inštancie neuviedol, za aké obdobia a v akej výške
tento úrok priznal, odvolací súd, vychádzajúc z dlžnej sumy 1.504,45 eur ustálil, že suma 130,48 eur

predstavuje úrok vo výške 6 % za obdobie 17,35 mesiaca, teda za obdobie od 16.6.2005 do 30.11.2006.
Odvolací súd preto pristúpil k zmene rozhodnutia v zamietavej časti úrokov z omeškania iba za obdobie
od 1.12.2006 do 6.6.2016, teda v tomto časovom období rozsudok v zamietavej časti zmenil v súlade
s ustanovením § 388 CSP.

18. Keďže žalobcom predložený odvolací návrh presahuje výšku priznaných úrokov odvolacím súdom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti nad 6 % úrok zo sumy 1.504,45 eur za
čas od 16.6.2005 do 6.6.2016 potvrdiť v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.

19. Odvolacím návrhom žalobca žiadal priznať úrok z omeškania aj za už priznané obdobie. Vo

vyhovujúcom výroku súd prvej inštancie priznal kapitalizovaný úrok 130,48 eur a 8 % úrok z omeškania
od 7.6.2016 do zaplatenia, čo znamená, že žalobca napadol odvolaním aj časť rozsudku, ktorým bolo
jeho nároku čiastočne vyhovené.

20. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

21. Vo vzťahu k časti odvolania uvedenej pod bodom 19 rozsudku nebol žalobca oprávnenou osobou
na podanie odvolania, preto v tejto časti bolo jeho odvolanie odmietnuté.22. S poukazom na uvedené bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania zo sumy 1.504,45 eur takto:
- v sume 130,48 eur, čo zodpovedá 6% úroku za obdobie od 16.6.2005 do 30.11.2006,
- 6% úrok za obdobie od 1.12.2006 do 6.6.2016,

- 8% úrok za obdobie od 7.6.2016 do zaplatenia.

23. Odvolací súd nemal oprávnenie preskúmať aj časť rozsudku, ktorá, vzhľadom na uvedené pod
bodmi 19 až 21 tohto rozsudku, sa stala právoplatnou, aj keď priznaný úrok 8 % presahuje zákonný
úrok, na ktorý mal žalobca nárok.

24. O trovách celého konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 2 v spojení s § 255
ods. 2 CPS, vzhľadom na čiastočný úspech sporových strán.

25. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).