Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114206132
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4114206132.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: H. U., nar. XX.XX.XXXX,

bytom S. XXX, zastúpený Mgr. Peter Mesároš, advokát so sídlom Nitra, Novozámocká 214, proti
žalovanému: GEODIS TRANS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Nitra, Bratislavská 15, IČO: 36 263 044,
zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47
249 650, o zaplatenie 744,77 eura s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 205,75 eura
od 01.08.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 250 eur od 01.09.2013
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,38%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 744,77 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 40 eur od 01.11.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 208,59 eura od 01.12.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 40,43 eura od 01.04.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 205,75 eura od 01.08.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 250 eur od 01.09.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že

žalobca uzavrel dňa 19.06.2012 pracovnú zmluvu so žalovaným, na základe ktorej pracoval ako vodič
MKD s tým, že hrubá mzda bola dojednaná vo výške 392,60 eura s tým, že už v čase podania žaloby
pracovný pomer už netrvá. Na základe tejto pracovnej zmluvy odpracoval pre žalovaného v mesiacoch
september a október 2012 a február 2013, jún 2013 a júl 2013 jednotlivé v dni v zahraničí , pričom
žalovaný bezdôvodne a neoprávnene pristúpil ku kráteniu cestovných náhrad nasledovne: za mesiac
september 2012 krátil cestovné náhrady o sumu 40 eur, za mesiac október 2012 krátil o sumu 208,59
eura, ktorú sumu žalobca použil na úhradu parkovného pri zahraničnej ceste , o čom doložil výpis z

účtu, za mesiac február 2013 krátil o sumu 40,43 eura, za mesiac jún 2013 krátil o sumu 205,75 eura,
ktorú sumu krátil z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu , že nepokračoval v jazde pre neplatnosť karty
vodiča a za mesiac júl 2013 krátil o sumu 250 eur, ktoré bolo zdôvodnené neuposlúchnutím pracovných
pokynov, avšak žalovaný do dnešného dňa nijakým spôsobom nevymedzil a ani nepreukázal v čom
spočívalo toto neuposlúchnutie zo strany žalobcu, Spolu tak žalovaný má záväzok voči žalobcovi vo
výške 744,77 eura, predstavujúci nedoplatok za cestovné náhrady.

2. Súd o žalobe žalobcu prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 18.10.2017 sp. zn. 7C/211/2014-139 tak,
že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 455,75 eura, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 205,75 eura od 01.08.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 250 eur od 01.09.2013 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnostitohto rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol, konanie v časti žalovanej sumy 40,43 eura zastavil a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,38%. V dôsledku odvolania žalovaného
rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý rozsudkom sp. zn. 12Co/27/2018-207 zo dňa

11.12.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vyhovujúcom výroku, týkajúcom sa
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 455,75 eura potvrdil, v ostatnej napadnutej časti týkajúcej
sa úrokov z omeškania a trov konania odvolací súd tento rozsudok zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval, že obrana žalovaného
o platnom uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v čl. V ods. 22 pracovnej zmluvy nie

je dôvodná, pričom krátená sumu 205,75 eura za jún 2013 predstavovala náklady žalovaného na
zabezpečenie dopravy pre žalobcu z pracovnej cesty naspäť a krátená suma 250 eur za júl 2013
predstavovala škodu z dôvodu neukončenia pracovnej cesty žalobcom, pričom súd prvej inštancie
správne konštatoval, že obe tieto sumy boli nedôvodne krátené z cestovných náhrad z dôvodu vzniku
škody na strane žalovaného ako zamestnávateľa, pričom na cestovné mal žalobca právo podľa zákona
o cestovných náhradách, pričom cestovné náhrady nemožno považovať za mzdu a zamestnávateľ

má povinnosť ich zamestnancovi vyplatiť, a pokiaľ zamestnanec cestovné náhrady riadne vyúčtuje
a zdokladuje, niet právneho dôvodu, aby mu zamestnávateľ bez ďalšieho z nich zrazil určité sumy
na uspokojenie svojej pohľadávky, a to ani na podklade v minulosti uzavretej dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorá bola súčasťou pracovnej zmluvy. Preto ak žalovanému v priebehu pracovného pomeru
vznikla škoda, mohol sa so žalobcom pokúsiť o uzavretie dohody, prípadne podať proti nemu žalobu

s uvedeným relevantné, prípadne využiť iné zákonné možnosti. Odvolací súd za dôvodnú považoval
námietku žalovaného o použití ustanovení nariadenia č. 87/1955 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v nesprávnom znení. Podľa názoru odvolacieho súdu záväzkový
vzťah, od ktorého sa odvíja právo žalobcu na zaplatenie plnej výšky cesotvných náhrad vznikol v rámci
trvania pracovného pomeru strán sporu, konkrétne v súvislosti s cestovnými náhradami za mesiace jún a

júl 2013, pričom v dôsledku novelizácie nariadením vlády č. 20/2013 Z.z., účinnej od 01.02.2013 bolo už
vtomčaseúčinnéustanovenie§3,podľaktoréhovýškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, a preto na rozhodnutie o úrokoch z omeškania bolo nutné aplikovať nariadenie
v znení účinnom od 01.02.2013, a teda aplikácia nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 nebola

správna. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti príslušenstva zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom uložil súdu prvej inštancie prejednať vec ohľadne príslušenstva
istiny vo výške 455,75 eura, viazaný právny názorom odvolacieho súdu.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.04.2019, na ktoré sa dostavil právny zástupca

žalovaného, právny zástupca žalobcu ospravednil svoje neúčasť na pojednávaní z dôvodu jeho
hospitalizácie a následnej rekonvalescencie a súčasne ospravednil aj neúčasť žalobcu, pričom vyjadril
súhlas s prejedaním veci v ich neprítomnosti. Súd preto vec podľa § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
strán sporu a právneho zástupcu žalobcu a len za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného.

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú všetkých podaní, ako aj
tvrdení uvedených v odvolaní. Žalobca si v žalobe uplatnil nesprávnu úrokovú sadzbu, čo si osvojil aj
súd prvej inštancie, avšak odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou žalovaného,
podľa ktorej je potrebné aplikovať nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení novely účinnej od
01.02.2013.

5. Súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu
podľa § 204 CSP nevykonal na pojednávaní dňa 17.04.2019, keďže listiny, ktoré tvorili prílohy podaní
oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované a právny zástupca žalovaného,
prítomný na pojednavaní uviedol, že obsah spisu je mu známy a nie je potrebné ho oboznamovať. Súd

sa oboznámil so žalobou, výpisom z obchodného registra žalovaného, pracovnou zmluvou, výzvou na
doplatenie, platobný rozkaz, odpor, písomné vyjadrenie k odporu, výsluchom strán sporu, výsluchom
svedkyne Ing. J. O., tabuľkami o vyúčtovaní cestovných náhrad, výpismi z účtu kariet s vyznačením
čerpania žalobcom za sporné obdobie, rozpisom súm strhnutých za sporné obdobie, ftc. karty Visa YES!
Money, záznamami o prevádzke vozidla, blokmi, zoznamami pracovníkov, faktúrou č. XXXXXXXXX a

zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca uzavrel dňa 19.06.2012 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so žalovaným, druh práce: vodič
MKD , zabezpečuje prepravu tovaru v SR a krajinách Európy, vykonáva nákladku a výkladku tovaru,servis, čistenie a údržbu vozidla, vedie administratívnu agendu súvisiacu s dopravou. Dňom nástupu do
práce je deň 19.02.2012 s tým, že hrubá mzda bola dojednaná vo výške 392,60 eura. V čase začatia
konania pracovný pomer už netrval. Žalovaný za mesiac september 2012 krátil žalobcovi cestovné

náhrady o sumu 40 eur, za mesiac október 2012 krátil cestovné náhrady o sumu v celkovej výške 208,60
eura, a ta za platby ešte z mesiaca september 2012, a to dňa 17.09.2012 vo výške 28,19 eura, dňa
19.09.2012 vo výške 25,85 eura, dňa 27.09.2012 vo výške 25,98 eura a za platby v mesiaci október
2012, a to za platby dňa 21.10.2012 vo výške 26,50 eur, dňa 22.10.2012 vo výške 41,85 eura, dňa
30.10.2012 vo výške 25,30 eura, dňa 31.10.2010 vo výške 32,52 eura. Za mesiac február 2013 bola

žalobcovi krátená suma 40,43 eura. Za mesiac jún 2013 boli krátené cestovné náhrady žalobcu o
sumu 205,75 eura a za mesiac júl 2013 o sumu 250 eur.

7. Podľa § 559 ods.1 OZ splnením dlh zanikne.

8. Podľa § 559 ods.2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.

9. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

10. Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. (v znení účinnom do
31.1.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

14. Predmetom sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu v tomto spore a to rozsudkom sp. zn.
12Co/27/2018-207 zo dňa 11.12.2018, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo vyhovujúcom výroku, týkajúcom sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 455,75 eura
potvrdil, v ostatnej napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a trov konania odvolací súd tento

rozsudok zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, tak
zostal nárok žalobcu na úroky z omeškania zo sumy 205,75 eura od 01.08.2013 do zaplatenia a zo sumy
250 eur od 01.09.2013 do zaplatenia, ktoré predstavujú nezaplatené cestovné náhrady za mesiace jún
a júl 2013. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci, opätovne preskúmal nárok
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 205,75 eura od 01.08.2013 do

zaplatenia a zo sumy 250 eur od 01.09.2013 do zaplatenia. V konaní nebolo sporu o tom, že záväzkový
vzťah, od ktorého sa odvíja právo žalobcu na zaplatenie plnej výšky cestovných náhrad, vznikol v rámci
trvania pracovného pomeru strán sporu, konkrétne v súvislosti s cestovnými náhradami za mesiace jún
a júl 2013. Vzhľadom na to, že v dôsledku novelizácie nariadením vlády č. 20/2013 Z. z., účinnej od
01.02.2013 bolo už v tom čase účinné ustanovenie § 3, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom podľa § 10c tejto novely ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, súd ustálil, že ak záväzkový vzťah medzi stranami
sporu vznikol v súvislosti s právom žalobcu na vyplatenie cestovných náhrad za jún a júl 2013, potom na

rozhodnutie o úrokoch z omeškania je nutné aplikovať nariadenie v znení účinnom od 1. februára 2013
a nie ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. januára 2013, v zmysle ktorej si žalobca
uplatňoval nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 205,75 eura od 01.08.2013 do
zaplatenia a zo sumy 250 eur od 01.09.2013 do zaplatenia.15.Zuvedenýchdôvodovsúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcoviúrokzomeškaniavovýške
5,5% ročne zo sumy 205,75 eura od 01.08.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,5%

ročne zo sumy 250 eur od 01.09.2013 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a vo zvyšku súd žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol.

16. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 744,77 eura (100%), súd mu priznal 455,75 eura (61,19 % zo
žalovanej sumy), vo zvyšku istiny 248,59 eura žalobu zamietol a v časti istiny 40,43 eura konanie pre
späťvzatie žaloby v tejto časti zastavil, pričom žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania. Súd preto

zohľadnil na strane žalovaného, že mal v úspech nielen v zamietajúcej časti ale aj v zastavujúcej časti,
t.j. úspech žalovaného bol 38,81 %. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalobca
bol úspešný v 22,38 % (61,19 %- 38,81 %) a v takomto rozsahu mu súd priznal náhradu trov konania.
Súd dodáva, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu
22,38% s poukazom na čistý úspech žalobu v istine v rozsahu 22,38% a práve jej výška je rozhodujúca

pre výpočet trov konania a neúspech žalobcu spočívajúcom v príslušenstve, predstavujúce úroky z
omeškania s poukazom na priznanú výšku dlžnej sumy predstavujú zanedbateľnú časť, a preto súd
ustálil, že žalobcovi patrí náhrada trov v rozsahu 22,38%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozhodnutia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.