Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010390
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115010390.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanej F. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek

1 Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
04.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná F. Š. nar. XX.XX.XXXX v Myjave, trvale bytom Q. Č..XXX, t.č. bytom X. Č.. XXX
sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, sp.zn. 2 Pv 381/14/4403 zo dňa 16.04.2015, pre skutok,
ktorý mala spáchať tak, že :

dňa 28.05.2014 v čase o 09.30 hodine v obci Q. na zadnej terase rodinného domu č. XXX fyzicky
napadla poškodenú S. X., trvale bytom Ž., A. X. XXX/XX, a to takým spôsobom, že ju chytila za obe
jej ruky a následne udrela do hrude, následkom čoho poškodená prepadla cez terasu na zem z výšky
jedného metra, pričom podľa lekárskej správy z Mestskej nemocnice v M. J. utrpela zranenia, a to :
trieštivú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s ľahkým posunutím, ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, uderenie
ľavej strany hrudníka, uderenie hrudnej kosti a pravého predkolenia, odreniny na prednej časti ľavého
predkolenia o ploche 10 x 2 cm a v spojení s týmto zranením bola obmedzená na obvyklom spôsobe

života po dobu 42 dní a práceneschopná 47
právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodení:
-S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., A. X. XXX/XX

-Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava
- Mestská nemocnica, Bernolákova 4, Zlaté Moravce
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

NazákladeobžalobyOkresnéhoprokurátoraprejednalsúdtrestnúvecprotiobžalovanejF.Š.,vypočutím
obžalovanej, prečítaním výpovede svedkyne poškodenej S. X., vypočutím svedkov H. X., P. Č., Š. Š.,
vypočutím znalcov J.. J. Ť. G. J.. T. R., prečítaním znaleckých posudkov R.. Y. Y. a Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Obžalovaná F. Š. na hlavnom pojednávaní v zhode s výpoveďou z prípravného konania poprela
spáchanie skutku, ktorý sa jej v obžalobe kladie za vinu. Matku, poškodenú S. X. priviezol na motorovom
vozidle k domu jej syn H. X.. Poškodenú vpustila do domu, pretože prišla pre veci po zomrelejmatke. Príčinou následného slovného konfliktu medzi ňou a poškodenou bol televízny prijímač, ktorý
obžalovaná kúpila pre starú matku, a ktorý poškodená žiadala vydať. Keď to odmietla urobiť, matka
na ňu začala fyzicky útočiť a vytýkala jej že ju okradla o pol milióna. Vyzvala ju, aby opustila dom,

naďalej jej matka vulgárne nadávala a bila ju po celom tele. Počas celej prítomnosti poškodenej v dome
mala zapnutý telefonický hovor s manželom, pretože pred tým ako poškodená vošla do domu s ním
telefonovala. Tento hovor prerušila až keď sa pred matkiným útokom prikrčila a telefonovala na políciu.
Poškodená na to začala kričať cez okno otvorené na vetrák na svojho syna aby vošiel do domu. Na to
obžalovaná utekala do predsiene uzamknúť vstupné dvere, aby zabránila bratovi vojsť do domu. Brat

na vstupné dvere búchal a kričal aby ich otvorila lebo ich vyrazí. Poškodená sa z predsiene presunula k
zadnej časti domu, kde otvorila dvere vedúce na terasu a kričala na svedka H. X., aby prišiel na terasu.
Matka stála na terase pri otvorených dverách a z vonkajšej strany držala guľu otvorených dverí. Za
dverami stál svedok H. X., ktorý držal hranu otvorených dverí. Matka aj svedok ťahali dvere k sebe a
ona tiež ťahala dvere k sebe snažiac sa ich zatvoriť, pričom jednou nohou stála v izbe a druhú mala
za prahom na terase. Keď poškodená a svedok ťahali dvere smerom k sebe viac sa dvere otvorili a

vtedy brat dvere pustil, zahnal sa na ňu ako keby ju chcel udrieť. Nezasiahol ju, pretože sa v tom
momente prikrčila, matka cúvla, videla matku urobiť dva kroky dozadu a vtedy obžalovaná trhla dverami
a podarilo sa jej dvere zatvoriť. Následne keď sa pozrela cez okno, na terase nikoho nevidela, ale
videla poškodenú ležať na chrbte so skrčenými nohami pod terasou rovnobežne s dĺžkou terasy a pri
nej čupel svedok a rozprávali sa.

Podľa obžalovanej uvedené vzniklo kvôli peniazom po jej nebohej starej matke - matke poškodenej X..

Svedkyňa poškodená S. X. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo ako matka obžalovanej a
nevypovedala
V zápisnici o výsluchu zo dňa 5.12.2014 prečítanej na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že

po smrti matky, ktorá bývala u obžalovanej, dňa 28.05.2014 ju na motorovom vozidle priviezol syn
k obžalovanej, ktorá ju vpustila do domu. Do prineseného kufra ukladala matkine veci a pýtala sa na
televízni prijímač, ktorý si jej matka kúpila a používala v ústave. Na to sa obžalovaná rozčúlila a udrela ju
pravou rukou na ľavú stranu tváre, facku jej vrátila. Počula ako obžalovaná volá políciu a umelo narieka
a kričí, že ju bije, čo nebola pravda. Na to chcela z domu odísť ale vchodové dvere boli uzamknuté.

Dcéra ju odmietla pustiť z domu. Vedela, že môžu byť otvorené balkónové dvere vedúce na terasu, ku
ktorým pribehla a ako vychádzala tak sa ku nej dcéra rozbehal. Pri týchto dverách ju dcéra oboma rukami
chytila za plecia, kde jej hovorila aby ju pustila. Dcéra ju naďalej držala, a vtedy zavolala na syna H.,
aby jej išiel pomôcť. Keď pribehol, tento kričal na obžalovanú aby ju pustil. Obžalovaná ju na to pustila
tak, že oboma rukami ju odsotila od seba. Ako ju oboma rukami udrela do oblasti hrudníka spadla cez

balkónovú terasu, ktorá nebola zabezpečená žiadnym zábradlím. Z výšky 1 meter spadla chrbtom na
zem a priamo na chrbticu. Na to pocítila bolesť v chrbtici a nemohla sa pohybovať. Syn privolal RZP,
odviezli ju do nemocnice, kde jej robili snímok, dali jej korzet a na druhý deň zistili, že má posunutú krčnú
chrbticu. Týmto zranením jej vznikla škoda na ušlej mzde, na zdraví a obmedzení na spoločenskom žití
8.000 až 10.000 €.

Svedok H. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na motorovom vozidle priviezol matku k sestrinmu
domu, kde matka išla pre veci po nebohej starej mame. Zostal vo vozidle a matka vošla vstupnými
dverami do domu. Z vozidla asi za 5 minút vystúpil, a započul krik z domu, keď jeho matka kričala z
prednej strany domu cez okno, aby rýchlo prišiel, pretože jej F. robí zle a problémy. Pribehol k vchodovým

dverám, ktoré boli zamknuté. Na to matka kričala zo zadnej strany domu, kde bolo otvorené. Keď podišiel
k terase, videl ako sestra drží mamu obidvoma rukami v oblasti ramena. Obe vtedy stáli na terase medzi
otvorenými dverami. Dvere boli otvorené na 90 stupňov, poškodená stála pri hrane takto otvorených
dverí a obžalovaná stála oproti nej za prahom na terase. Kričal na obžalovanú, aby matku pustila a v tom
ako ju obžalovaná pustila, tak obidvoma rukami udrela poškodenú do hrudníka a táto od nej odletela a

preletela cez terasu až na zem. Matka nekoordinovane padala a preletela cez celú terasu, a padla na
zem z výšky cca 1 m. Zoskočil za ňou z terasy a uvidel ju ležať na chrbte asi meter za terasou, kričala
od bolesti a sťažovala sa na chrbticu. Matka na terase nespadla. Nie je pravda, že by on držal dvere
spolu s matkou a bránil obžalovanej v ich zatvorení.

Svedkyňa P. Č. na hlavnom pojednávaní, rovnako ako v prípravnom konaní uviedla, že cez pootvorené
okno počula ako suseda kričí o pomoc slovami: „susedia, susedia“, čo viac krát zopakovala. Na to
cez okno videla prikrčeného muža a až keď sa postavil zistila, že je to brat susedy Š.. Konflikt medzi
obžalovanou a poškodenou nevidela, vie o ňom iba sprostredkovane od Š., že jej matka prišla pre vecipo nebohej babke, ktorú suseda doopatrovala, došlo medzi nimi k hádke o televízor, matka ju mala
udrieť a na to suseda zavolala políciu.

Svedok Š. Š. na hlavnom pojednávaní, v zhode s výpoveďou z prípravného konania uviedol, že v kritický
čas nebol doma. Manželka mu telefonovala do práce a telefón zostal zapnutý až do doby, keď manželka
chcela telefonovať policajtom, pretože manželka hovor nezrušila, keď išla otvoriť dvere svojej matke.
Preto on všetko počul, čo sa v dome odohralo, ako svokra nadávala manželke, počul plesknutie, a ako
manželka povedala „čo ma biješ“. Od manželky sa dozvedel, čo sa odohralo na terase, teda, že ona,

jej matka a brat sa naťahovali o dvere a keď ju H. išiel udrieť tak matka ustúpila. Jej sa podarilo zatvoriť
dvere a potom išla za deťmi, ktoré plakali.
Terasa pri dome má šírku 3 metre a dĺžku viac ako 7 m. Samotné dvere vedúce na terasu majú šírku
100 cm.

Znalec J.. T. R. v zhode s písomne vypracovaným znaleckým posudkom, na hlavnom pojednávaní

uviedol, že poškodená S. X. utrpela pri úraze trieštivú zlomeninu strednej časti ľavej kľúčnej
kosti, ktorá si nevyžadovala operáciu, bola jej nasadená fixácia. Toto zranenie vzniklo s najväčšou
pravdepodobnosťou pri pasívnom mechanizme úrazu, t.j. pri páde poškodenej na ľavú stranu tela s
nárazom ľavého ramena do tupého plochého predmetu okolitého terénu. Okrem toho z lekárskej správy
vyplýva, že utrpela aj ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, poškodená však už v minulosti mala ťažkosti s

krčnou chrbticou, a samotné ochorenie krčnej chrbtice nemá príčinnú súvislosť s predmetným úrazom.
Okrem toho utrpela pomliaždenie ľavého hrudníka, pomliaždenie hrudnej kosti, na ľavom predkolení sa
nachádzala odrenina veľkosti 10x2 cm a na pravom predkolení pomliaždenina.
Pomliaždenie ľavého hrudníka, odrenina ľavého predkolenia a pomliaždenina pravého predkolenia
vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou pri pasívnom násilí, pri páde poškodenej s nárazom ľavého

predkolenia do tupého úzkeho predmetu okolitého terénu a pravého predkolenia do tupého úzkeho
predmetu okolitého terénu a pravého predkolenia do tupého menšieho predmetu.
Pomliaždenie hrudnej kosti mohlo vzniknúť aktívnym násilím, úderom tupého predmetu do oblasti
hrudnej kosti, pričom predmetom mohla byť aj ruka útočníka alebo iný tupý predmet alebo pasívnym
násilím, pri páde poškodenej na nerovný terén, keď došlo k pomliaždeniu ľavého hrudníka aj oblasti

hrudnej kosti.
Reálna doba liečenia a práceneschopnosti v prípade poškodenej mala byť maximálne 6 týždňov, pri
najvážnejšom zranení a to zlomenine ľavej kľúčnej kosti, keďže ostatné zranenia si vyžiadali kratšie
liečenie a práceneschopnosť.
Poškodená mohla byť napadnutá útočníkom, ktorý ju udrel, resp. sotil do oblasti hrudnej kosti a potom

mohla spadnúť na ľavú stranu tela a spôsobiť si vyššie popísané zranenia. Diskrepancia v danej veci
spočíva v tom, že poškodená uviedla, že spadla na chrbát. Poranenia ľavého ramena, ľavého hrudníka
a aj ľavého predkolenia nasvedčuje mechanizmu pádu na ľavú stranu tela.
Z lekárskeho hľadiska znalec klasifikoval zranenia ako úraz ľahký. Násilie voči poškodenej bolo strednej
intenzity.

Znalkyňa z odboru psychológia J.. J. Ť. v znaleckom posudku aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že
pri hodnotení výpovede obžalovanej zistila dostatočné zastúpenie faktorov potvrdzujúcich špecifickú
vierohodnosťjejvýpovedeajejvýpovedevyhodnotilaakoautentické. Znalkyňasavyjadrilaajkpriebehu
konfrontácie medzi obžalovanou a poškodenou, kedy poškodená odmietla zúčastniť sa konfrontácie a

žiadnu očnú interakciu s dcérou nenadviazala, o ktorú sa však obžalovaná snažila.

Znalkyňa z odboru psychológia R.. Y. Y. po psychologickom vyšetrení poškodenej S. X. vypracovala
znalecký posudok, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal.
Zo znaleckého posudky vyplýva, že poškodená disponuje primeranými pamäťovými enegramami,

vie správne vštiepiť, spracovať prežité udalosti, dokáže si zapamätať osobitosti situácií a diania v
správnejčasovejnáslednosti.Lži-skórejezvýšené,čosvedčípretendenciuposkytovaťsociálnežiaduce
odpovede, nie je však možné len na jeho základe potvrdiť sklon poškodenej ku klamstvu a dávať ho
jednoznačne do priamej súvislosti so špecifickou vierohodnosťou výpovede. Špecifická vierohodnosť je
hodnotená ako postačujúca, vzhľadom k tomu, že dejová línia je poškodenou interpretovaná približne

identicky, základné detaily sa zhodujú.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj v spise zadokumentované listinné dôkazy.Súd dňa 12.04.2017 vykonal na mieste činu v Q. Č.. XXX rekonštrukciu za účelom preverenia výpovede
obžalovanej a poškodenej, počas ktorej bola zameraná terasa, vchodové dvere, šírka otvorených dverí,
vzdialenosťdopadupoškodenej-podľaoznačeniasvedkaX.apoškodenejX.aobžalovanejŠ..Privýzve

súdu, aby poškodená S. X. G. H. X. zaujali pozície pri vchodových dverách vedúcich na terasu a popísali
priebeh konfliktu a zároveň ukázali pohyby, ktoré vykonali a kde sa nachádzala obžalovaná, obaja
svedkovia odmietli spoluprácu, preto sa rekonštrukcia vykonala za pomoci figurantov. Rekonštrukcia
bola zaznamenaná do fotodokumentácie a bol z nej vyhotovený videozáznam.

Za účelom posúdenia mechanizmu pádu poškodenej S. X. bol súdom do konania pribratý na
vypracovanie znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo všetkých v spise zadokumentovaných dôkazov, vrátane
informácií získaných súdom pri rekonštrukcii, fotodokumentácie a videozáznamu.
Znaleckým ústavom boli analyzované dva varianty priebehu predmetného deja, pričom analýza pohybu
a pádu tela S.. X. počas predmetného deja bola vykonaná na základe overenia technicky podstatných

údajov zo svedeckých výpovedí, pri zohľadnení objektívnych nálezov na telách S.. X. G. F.. Š. a to
prostredníctvom simulačného výpočtu ako aj experimentu s fyzickou náhradou ľudského tela.
Pri variante A) ústav vychádzal v zmysle technicky podstatných údajov z výpovedí F.. Š.: poškodená
S.. X. ťahala dvere na terasu za ich kľučku smerom von (t.j. chcela ich otvoriť), pričom k pohybu jej tela
smerom z terasy na dvor a následnému pádu malo dôjsť z dôvodu prudkého trhnutia dverí smerom dnu

F.. Š. (a tým pádom malo dôjsť k vytrhnutiu kľučky dverí z rúk S.. X.)
Z technického hľadiska je možné predmetný dej v rámci variantu A rozdeliť na tri fázy: v prvej fáze ide
o stratu rovnovážnej kvázistatickej polohy tela S.. X. v dôsledku vyšmyknutia sa vonkajšej kľučky dverí
z jej rúk, v druhej fáze ide o snahu kompenzovať stratu rovnovážnej kvázistatickej polohy akcelerácou
(tzv. „krokovaním“) smerom dozadu a v tretej fáze ide o samotný pád tela S.. X. z povrchu terasy na

povrch dvora.
Po analýze pohybu tela poškodenej podľa variantu A za použitia všetkých dostupných údajov znalecký
ústav skonštatoval nasledovné:
-Je technicky prijateľné, že pohyb tela S.. X. po terase rodinného domu č. 134 a následný pád z tejto
terasy na povrch dvora bol vyvolaný stratou stability jej tela (t.j. rovnovážnej kvázistatickej polohy) v

dôsledku vyšmyknutia sa vonkajšej kľučky dverí z rúk S.. X. tak ako uvádza F.. Š.
-Niejetechnickyprijateľné,žeodhodenietelaS..X.spôsobenézterasynapovrchdvorabolospôsobené
len daným mechanizmom vyšmyknutia a následným pádom - S.. X. musela v rámci tohto variantu prejsť
dráhu cca 2 m po povrchu terasy svojím vlastným pohybom (za účelom kompenzácie straty rovnovážnej
kvázistatickej polohy akceleráciou - tzv. krokovaním - smerom dozadu) a až potom padnúť z povrchu

terasy na povrch dvora
-Pohyb tela S.. X. smerom dozadu po strate rovnovážnej kvázistatickej polohy a následný pád jej tela
z terasy bol teda vyvolaný v rámci tohto variantu samotným vlastným pohybom S.. X. a to za cieľom
znovuzískania rovnovážnej kvázistiatickej polohy. Tento pohyb mohol spôsobiť akceleráciu jej tela z
rýchlosti cca 2 km/h až na rýchlosť do cca 7 km/h, ktorou sa následne vo vodorovnom smere pohybovala

v okamihu opustenia povrchu terasy,
-V rámci tohto variantu nie je konečná poloha tela S.. X. 3,4 m od hrany terasy spolu v kombinácii s
tým, že táto mala podľa F.. Š. skončiť vodorovne s hranou terasy technicky prijateľná bez prípadného
popádového presunu jej tela (napr. prevalením). Konečná poloha 1,5 m od hrany terasy vodorovne (tak
ako uvádza Š.. Š.) vo svojej výpovedi je technicky prijateľná.

Pri variante B) ústav vychádzal v zmysle technicky podstatných údajov z výpovedí S.. X. G. H.. X.:
poškodená S.. X. stála vzpriamene tvárou v tvár H. Š. v otvorených dverách na terasu rodinného domu
(S.. X.Ř. chrbtom k dvoru) najviac na vzdialenosť dĺžky natiahnutých rúk F.. Š. (F..Š. mala držať S.. X.
pred sotením za ruky, resp. plecia). S.. X. bola sotená F.. Š. pôsobením oboch rúk F.. Š. na hornú oblasť

hrudníka S.. X.. Následne mala buď ísť „nekoordinovane z nohy na nohu“ resp. „stratiť rovnováhu“ a
potom padnúť z terasy na povrch dvora, alebo „preletieť“ cez terasu a padnúť na povrch dvora.
Technicky bol analyzovaný „útok“ na S.. X. strčením do hornej časti jej hrudníka oboma rukami F.. Š..
Po analýze pohybu tela poškodenej podľa variantu B za použitia všetkých dostupných údajov znalecký
ústav skonštatoval nasledovné:

-Je technicky prijateľné, že pohyb tela S..X. po terase RD č. XXX a následný pád z tejto terasy na povrch
dvora bol spôsobený stratou stability jej tela v dôsledku strčenia F.. Š. obomi rukami do hornej časti
hrudníka S.. X.-Nie je technicky prijateľné, že odhodenie tela S..X. spôsobené z terasy na povrch dvora bolo spôsobené
len silovým pôsobením F.. Š. - translačná rýchlosť pohybu tela S.. X. smerom dozadu plyvom silového
pôsobenia od F.. Š. bola relatívne malá (do cca 2 km/h) a mohla spôsobiť len stratu rovnovážnej

kvázistatickej polohy tela S.. X.
-Pohyb tela S.. X. smerom dozadu po strate rovnovážnej kvázistatickej polohy a následný pád jej
tela z terasy bol vyvolaný v rámci tohto variantu samotným vlastným pohybom S.. X. a to za cieľom
znovuzískania rovnovážnej kvázistatickej polohy. Tento pohyb spôsobil akceleráciu jej tela z rýchlosti
cca 2 km/h až na rýchlosť do cca 8 km/h, ktorou sa následne vo vodorovnom smere pohyboval v okamihu

opustenia povrchu terasy.
-V rámci tohto variantu je technicky prijateľná poloha tela S.. X.Á. v pozdĺžnom smere od hrany terasy
uvedená svedkom H..X. (1 m a 1,7 m) avšak nie je technicky prijateľná poloha tela S.. X. v pozdĺžnom
smere od hrany terasy uvedená S.. X.X. (5,75 m).

K pádu poškodenej S. X. z terasy mohlo dôjsť len za predpokladu vedomého pohybu S. X.. Je technicky

prijateľné a pravdepodobné, že tento pohyb bol vykonaný tzv. krokovaním smerom dozadu za cieľom
vykompenzovať stratu rovnovážnej kvázistatickej polohy. K strate rovnovážnej kvázistatickej polohy
mohlo dôjsť vplyvom vyšmyknutia sa vonkajšej kľučky dverí na terasu RD č. 134 z rúk S. X. (variant A)
ako aj vplyvom strčenia do hornej časti trupu S. X. zo strany F. Š. (variant B).
VspisovommateriáliuvedenézraneniaS..X.mohlibyťspôsobenéjejpádomzpovrchuterasynapovrch

dvora bez strčenia F.. Š. (variant A). Je oveľa viac pravdepodobné, že ku fraktúre ľavej kľúčnej kosti S..
X. došlo z dôvodu pádu cez ľavú stranu jej tela z povrchu terasy na povrch dvora ako z dôvodu priameho
kontaktu rukami F.. Š..
K pomliaždeniu ľavého hrudníka S.. X. mohlo dôjsť v prípade pádu S.. X. z povrchu terasy na ľavú stranu
jej tela. K pomliaždeniu ľavého hrudníka S.. X. by mohlo dôjsť aj vplyvom úderu rukou F.. Š., avšak v

takom prípade by miesto pôsobenia rúk F.. Š. muselo byť v oblasti ľavého hrudníka a nie v oblasti kľúčnej
kosti a tým pádom by nemohlo dôjsť k faktúre kľúčnej kosti priamym úderom a teda by ľavá kľúčna kosť
musela byť zlomená dopadom na ľavé plece. K pomliaždeniu hrudnej kosti S.. X. mohlo dôjsť v prípade
pádu z povrchu terasy na ľavú stranu jej tela. K pomliaždeniu hrudnej kosti by mohol dôjsť aj vplyvom
úderu rukou F.. Š., avšak v takom prípade by miesto pôsobenia rúk muselo byť v oblasti hrudnej kosti

a nie v oblasti kľúčnej kosti. Odreniny na dolných končatinách S.. X. vznikli pravdepodobne pri páde
na povrch dvora.
Silové pôsobenie druhej osoby na telo S. X. je technicky prijateľné. Toto silové pôsobenie (strčením
- variant B) mohlo vyvolať stratu rovnovážnej kvázistatickej polohy tela S. X. a tak prispieť k pádu S.
X. z terasy na povrch dvora. Nie je technicky prijateľné aby toto silové pôsobenie (strčenie do hornej

časti hrudníka zo strany F. Š.) spôsobilo úplné odhodenie tela S. X. z povrchu terasy na povrch dvora
bez prispenia vedomého pohybu S. X.. V prípade tohto variantu bola kontaktná sila, ktorú mohla F..
Š. vyvinúť strčením obomi rukami do hornej časti hrudníka S.. X. najviac cca 900 N. Nie je technicky
prijateľné, aby táto hodnota silového namáhania spôsobila čisté odhodenie tela S.. X. z terasa na povrch
dvora bez tzv. krokovania zo strany S.. X..

Oba varianty posudzovaného deja sú vo svojom princípe technicky prijateľné. Nie je možné sa bližšie
vyjadriť k celkovej pravdepodobnosti jedného alebo druhého variantu, ale len k technickej prijateľnosti,
resp. technickej neprijateľnosti určitých prvkov výpovedí jednotlivých svedkov .
V základnom princípe sú oba varianty predmetného deja podobné: došlo k strate kvázistatickej
rovnovážnej polohy tela S.. X. (pri variante A z dôvodu vyšmyknutia sa kľučky dverí z jej rúk keď sa

snažila otvoriť dvere a pri variante B z dôvodu strčenia F.. Š.) ktorú sa S.. X. snažila vykompenzovať
tzv. „krokovaním“ smerom dozadu. Týmto pohybom sa S.. X. dostala na oblasť hrany terasy a následne
padla na povrch dvora.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poškodená S. X. pádom z terasy

utrpela trieštivú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s ľahkým posunutím, uderenie ľavej strany hrudníka,
uderenie hrudnej kosti a pravého predkolenia, odreniny na prednej časti ľavého predkolenia.

Súd mal k dispozícii dve verzie výpovedí, z ktorých vyplývajú dve varianty priebehu predmetného deja,
verziu priebehu deja popísanú obžalovanou F. Š. a verziu priebehu deja popísanú poškodenou S. X.

G. H. X..

Ďalší vypočutí svedkovia Š. Š. G. P. Č. sa priamo k nehodovému deju nevedeli vyjadriť, pretože neboli
priamymi svedkami konfliktu.Znalecký posudok ako každý iný dôkaz podlieha hodnoteniu (samostatne i v kontexte s inými dôkazmi )
a je potrebné ho posudzovať ako celok, nie len z pohľadu jeho záverov.

Zo znaleckých posudkov znalcov psychológov mal súd preukázané, že špecifická výpoveď
poškodenej je hodnotená ako postačujúca a u obžalovanej bolo zistené dostatočné zastúpenie
faktorov potvrdzujúcich špecifickú vierohodnosť jej výpovede. Teda špecifická výpoveď obžalovanej aj
poškodenej je z psychologického hľadiska hodnotená ako vierohodné.

Napriek tomu za významnú skutočnosť spochybňujúcu hodnovernosť výpovede poškodenej, ako
svedkyne usvedčujúcej obžalovanú v tejto trestnej veci, hodnotil súd jej motív, pre ktorý v kritický deň
prišla do domu obžalovanej, ktorou bola pozostalosť po nebohej svojej matke a jej podozrenie, že
obžalovaná ju okradla o pol milióna, a pretrvávajúci pocit hnevu poškodenej - matky voči obžalovanej
- dcére aj počas trvania hlavného pojednávania. Okrem toho podľa názoru súdu poškodená v

prítomnosti sudkyne, policajného technika, prokurátorky a ďalších osôb, bez dôvodne prejavovala obavu
z opätovného útoku obžalovanej na jej osobu, aj pri prebiehajúcej rekonštrukcii.

Tieto skutočnosti podľa názoru súdu, pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie, výrazne znižujú
vierohodnosť výpovede poškodenej a jej syna svedka H. X., ktorý s matkou žije v spoločnej domácnosti,

a ktorý so svojou sestrou - obžalovanou má taktiež negatívny vzťah.
To, že v dome došlo medzi obžalovanou a poškodenou k vzájomnému verbálnemu konfliktu
a následnému fyzickému útoku poškodenej na obžalovanú mal súd preukázané z právoplatného
rozhodnutia o prejednaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví,
za čo bola S. X. uložená sankcia : pokarhanie.

Útok poškodenej na osobu obžalovanej v jej dome logicky odôvodňoval ďalšiu obavu pred útokom
poškodenej a svedka X., a jej konanie spočívajúce v snahe zatvoriť dvere vedúce na terasu, aby
zabránila v ich vniknutiu do domu.

V neposlednom rade konflikt medzi rodinnými príslušníkmi o dedičstvo po zomrelom príbuznom v danej

veci a podozrievanie poškodenej, že obžalovaná zatajila, resp. minula finančnú pozostalosť po starej
matke bol dôvodom na to, aby poškodená trestným oznámením na svoju dcéru a prejednaním veci na
súde dosiahla potrestanie obžalovanej.

Svedok H. X. vo svojich výpovediach o priebehu predmetného deja uvádzal z časti rovnaké skutočnosti

ako poškodená a z časti rozporné skutočnosti. Tieto rozporné skutočnosti spochybňujú pravdivosť aj
jeho výpovede o spôsobe pádu poškodenej z terasy, a v celku jeho výpoveď súd hodnotil ako účelovú,
urobenú v snahe pomôcť matke a ublížiť svojej sestre.

Pri existencii dvoch znaleckých posudkov z odboru psychológia s podstatne rovnakým záverom o

vierohodnostivýpovedeobžalovanejajpoškodenej,súdtietozáveryhodnotilvkontextesinýmidôkazmi,
predovšetkým s vyššie popísanými závermi znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity a tiež rozpornými výpoveďami poškodenej X. a svedka X.

Vykonaným znaleckým dokazovaním nebola z technického hľadiska potvrdená ani vylúčená niektorá

verzia ako jedine možná.

Zo zásady prezumpcie neviny v zmysle § 2 odsek 4 Trestného poriadku vyplýva, že:
- obvinenému musí byť vina dokázaná
- v prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie súd musí rozhodnúť v prospech

obvineného

Použitie uvedeného princípu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech), prichádza do úvahy,
ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového

stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o obžalobe a zákonu zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie.Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v danom prípade predložil
na posúdenie dve analýzy priebehu deja, a z technického hľadiska nevylúčil ani jednu z dvoch alternatív.

Ak po vykonaní úplného dokazovania vzniknú pochybnosti o skutkových okolnostiach z dôvodu, že
existujú dve rovnocenné alternatívy skutkového deja a niet ďalšieho dôkazu (dôkazov), ktorým by sa
dala jedna alternatíva potvrdiť a súčasne vyvrátiť druhá alternatíva, súd musí vychádzať z citovanej
zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného s následným právnym záverom, že skutok, ktorý
bol uvedený v obžalobe sa nestal.

Z toho vyplýva záver, že aj keď bola obžalovaná dôvodne podozrivá, že sa dopustila zažalovaného
trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie
je tu existencia priamych dôkazov, resp. ucelená a ničím neprerušená reťaz nepriamych dôkazov, z
ktorých by sa mohol vyvodiť jednoznačný záver, že sa skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania
stal, preto súd obžalovanú podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Keďže poškodení S. X., Sociálna poisťovňa Bratislava, a Mestská nemocnica Zlaté Moravce si v
prípravnom konaí uplatnili nárok na náhradu škody, súd z dôvodov uvedených v § 288 odsek 3
Trestného poriadku s ich nárokom odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,

ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.