Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228374
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5114228374.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: M. K., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom L. XXX/XX, J., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, Mierové námestie 1,
priečinok 41, 019 17 Ilava, zast. JUDr. Petrom Kovačevom, advokátom Advokátska kancelária Podhora
1321/30, 034 01 Ružomberok, IČO: 43248324, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
300.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiline dňa 27.8.2014 domáhal aby súd uložil
žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť nemajetkovú
škodu vo výške 300.000 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania návrhu až do
zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to z titulu nesprávneho úradného postupu
a nezákonného rozhodnutia pri uplatňovaní mimoriadneho opravného prostriedku žalobcom, ktorý sa
sekundárne domáhal dôkazu trestného konania - VHS kazeta, k podrobeniu znaleckého dokazovania
ako novej skutočnosti odôvodňujúcej k podaniu sťažnosti pre porušenie zákona ku Ústavnému súdu

SR. Žalovanému v 1.rade bola dňa 18.2.2014 doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 13.2.2014, ktoré bolo realizované Ministerstvom spravodlivosti SR po tom, čo
žalovaný v 1.rade túto žiadosť odstúpil Ministerstvu spravodlivosti SR na ďalšie konanie. Na výzvu,
ktorou doplnil svoju žiadosť o potrebné náležitosti podaním zo dňa 27.3.2014 s doložením listinných
dôkazovzodňa2.4.2014anatietopodaniaobsahovejčastiodkazuje.OdpoveďouzostranyMinisterstva
spravodlivosti SR za žalovaného v 1.rade bolo, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
je skončené s negatívnym výsledkom pre žalobcu spočívajúcom v nepriznaní nemajetkovej ujmy a že

vec považujú za vybavenú - Oznámenie zo dňa 5.8.2013. Žalobca poukázal na rozsudok Okresného
súdu Žilina zo dňa 19.5.2011 sp.zn. 28T/63/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo
dňa 18.8.2011 sp.zn. 3To/64/2011, ktorý bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu podľa § 201 ods.2
písm. a), b) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do ÚVTOS
so stredným stupňom stráženia. Žalobca uviedol, že podajú dovolanie na Najvyšší súd SR, ktoré bolo
uznesením zo dňa 26.3.2013 odmietnuté sp.zn. 4Tdo/68/2012. Žalobca mal za to, že boli splnené
všetky podmienky k tomu, aby mohol podať sťažnosť pre porušenie zákona k Ústavnému súdu SR. K

zamýšľanému podaniu na Ústavný súd SR viac ráz žiadal od Okresného súdu Žilina, Krajského súdu
Žilina ako žalovaných v rade 1.a 2 vydanie dôkazu trestného konania, a to VHS kazety so záznamom
výpovede svedka M. K. zo dňa 4.12.2009, ktoré vyprodukovalo OR PZ Žilina, a to vo forme fotokópie
prepisu VHS kazety alebo kópie VHS kazety na ľubovoľný nosič dát. Toto je sústavne odopierané,pretože vykonaním nezávislého posudku na záznam zachytený na VHS kazete by došlo ku zmene
súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Zároveň získaný znalecký posudok by mu poslúžil ako nový
dôkaz - nová skutočnosť, ktorou by na Ústavnom súde SR preukázal dôvodnosť podanej sťažnosti.

Žalovaní v 1.a 2.rade sú si vedomí, že nevydaním tohto dôkazu trestného konania zmaria mu právo
domáhať sa zmeny rozhodnutia súdov o vine a treste na Ústavnom súde SR. Žalobca uviedol, že dňa
2.5.2013 podal na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie zákona, v ktorej poukázal na nezákonne
vyprodukovaný dôkaz trestného konania, a to VHS kazetu so záznamom výpovede svedka mladšieho
ako 15 rokov zo dňa 4.12.2009. Vtedy sa na tomto procesnom úkone zúčastnili nezákonné osoby

z radov OČTK, t. j. znalkyňa PhDr. Stela Jančárová, dozorná prokurátorka Mgr. Bibiana Mikulajová,
JUDr. Ingrid Šamajová a advokát JUDr. Ján Súkeník, ktorí mali pomer k prejednávanej veci, ako aj
pomer k účastníkom trestného konania. Toto konanie bolo voči žalobcovi účelovo iniciované na jeho
spoločenskú diskreditáciu a za týmto účelom bola do konania vyšetrovateľom za dozoru prokurátorky
pojatá znalkyňa PhDr. Stela Jančárová, ktorá bola predpojatá voči nemu, ale aj pred vznikom trestného
konania poskytovala svedkyni M. K. psychologické služby a zároveň je v príbuzenskom pomere k

sudkyni Krajského súdu Žilina JUDr. Zuzane Jančárovej, ktorá v trestnej veci na tomto súde vystupovala
v pozícii predsedníčky senátu vo veci odvolania žalobcu voči odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu
Žilina - rozpor s ustanovením § 31ods.1 Trestného poriadku. Na predmetnom zázname je nasnímaná
nielen spomínaná znalkyňa, ale aj dozorová prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina Mgr. Bibiana
Mikulajová, ktorá spracovávala dôkazy pred začatím trestného konania a ktorá vedela, že na úkonoch -

dôkazoch rozhodujúcich pre začatie trestného stíhania sa podieľal i jej manžel podplukovník Ing. Pavol
Mikulaj, čiže bola nezákonnou prokurátorkou v trestnej veci žalobcu - rozpor s ustanovením § 31 ods.1
Trestného poriadku. Na zázname je nasnímaný aj advokát žalobcu JUDr. Ján Súkeník, ktorý má pomer
ku svedkovi trestného konania na strane prokuratúry a zamlčal ďalšie rozhodujúce veci, ktoré mali
vplyv na priebeh rozhodnutí vo veci samej, nakoľko v predchádzajúcom období preukazoval sudkyni

Okresného súdu Žilina JUDr. Erike Bebčákovej v konaní M. C. jej nezákonné počínanie. Sudkyňu
si znepriatelil voči sebe, ale aj JUDr. Daniela Béreša, ktorý po vylúčení JUDr. Bebčákovej z trestnej
veci M. C. sa stal zákonným sudcom. Na preukázanie tohto stavu nezákonnosti žiadal žalobca vydať
dôkaz trestného konania - označenú VHS kazetu a túto podrobiť nezávislému znaleckému skúmaniu z
viacerých hľadísk. Každý súd je povinný zachovávať občanovi SR právo na súdnu ochranu, ale hlavne

právo na spravodlivý súdny proces. Za účasti zákonných osôb z radov OČTK, ktoré právo mu bolo zo
stranyžalovanýchodňaté.Akabsentujeprotidôkazužalobcu,ktorýbysanazáklade rozvrátilzákonnosť
podanej žaloby v trestnom konaní, tak tento pretrvávajúci nezákonný stav je dielom svojvôle zo strany
žalovaných v 1.a 2.rade, ktorých eminentným záujmom je udržiavať stav nezákonného odsúdenia u
neho, pretože cez svoje občianske povolanie videl cez prsty osôb, ktoré sa podieľali na jeho účelovej

kriminalizácii. Žalobca uviedol, že ponúkol žalovaným v 1.a 2.rade súčinnosť, ktorej výsledkom by bolo
zákonné vydanie dôkazu trestného konania - kópie označenej VHS kazety a táto mala spočívať v
zabezpečení technického vybavenia na vyhotovenie jej kópie zo strany žalobcu, keďže žalovaní v 1.a
2.rade sa sústavne vyhovárali na jeho absenciu. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 69 ods.1 Trestného
poriadku, v zmysle ktorého má obvinený, ale aj odsúdený právo na dôkaz trestného konania zo súdneho

spisu na vlastné náklady, ktoré právo mu bolo úmyselne odňaté. Akákoľvek ponuka z jeho strany k
vyhotoveniu kópie záznamu VHS kazety bola žalovanými odmietnutá. Toto ich konanie sledovalo jediný
cieľ, a to nútenú extrakciu žalobcu z justičného prostredia. Nezákonné odopieranie dôkazu trestného
konania žalovanými v 1.a 2.rade je istou imaginárnou rozhodovacou činnosťou, pretože mali vydať buď
rozhodnutie o nevydaní dôkazu trestného konania pre zákonný dôvod alebo naopak vydať rozhodnutie,

ktorým by bol dôkaz vydaný, čo možno kvalifikovať ako porušenie ust. § 116 ods.1 písm. a), ods.2 písm.
a), § 116 ods.3 písm. e) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch súdov s porušením ustanovenia § 42
ods.1, ods.2 písm. a), c), ods.3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Tento stav má aj trestnoprávnu
rovinu postihu voči zástupcom žalovaných v 1.a 2.rade, pretože svojim nesprávnym úradným postupom
a nezákonným rozhodnutím vo forme zákonnej nečinnosti maria dosahovanie spravodlivého súdneho

rozhodnutiaunehopredústavnýmsúdom,keďbolopoukázanénaznenieustanovenia§344ods.1písm.
b), c), ods.2 písm. a), b), c), d), e) Trestného zákona - marenie spravodlivosti a ustanovenie § 326 ods.3
písm. c), ods.4 písm. b) Trestného zákona (zneužívanie právomoci verejných činiteľov). Ďalej žalobca
uviedol, že sudca Ústavného súdu SR JUDr. Ľubomír Dobrík ho vyrozumel listom zo dňa 6.9.2013, že
jeho podanie neobsahuje nové popisované skutočnosti v sťažnosti dotýkajúce sa znaleckého skúmania

označenej VHS kazety, ktoré sa nerealizovalo z dôvodu odopretia vydania kópie záznamu označenej
VHS kazety, čo má za následok nenaplnenie jeho práva domáhať sa spravodlivosti pred Ústavným
súdom SR. Každé väzobné stíhanie predstavuje obmedzenie osobnostných práv, nehovoriac o režime
výkonu trestu, ktorý znemožňuje odsúdenému dôsledný výkon uplatňovania mimoriadnych opravnýchprostriedkov. Z označeného trestného spisu Okresného súdu Žilina možno zistiť, koľkokrát sa domáhal
vydania kópie záznamu označenej VHS kazety. Celý prístup žalovaných sa javí vysoko diskriminačný
a hlavne inkvizičný v neakceptovateľných podmienkach demokratického štátu, lebo popiera Dohovor o

ochrane ľudských právach a základných slobôd. Ďalej poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.. Uviedol, že zásah zo strany žalovaných dosahuje najvyššiu možnú mieru arogancie moci
štátu voči základným právam a slobodám. Vec si žiada osobitný postih voči porušovateľom zákona, o to
viac, keď sa jedná o súdy, ktorí majú mať garančný postoj zachovávania práv občanov. Potom finančný
postih musí byť raz taký prísny ako voči bežnému občanovi a musí mať zastrašujúci charakter do

budúcnosti pre justičný priestor ako prevencia a zároveň represia voči porušovateľom zákona zo strany
štátnych orgánov, nezákonnosť sa tolerovať nedá. Žalobca poukazuje na nečinnosť oboch žalovaných,
keď sa oficiálne oboznámili s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 18.3.2014 sp.zn. 3ÚS 224/2013, ktorý
nezákonným spôsobom prejudikoval jeho vinu, hoci ešte vec nebola právoplatne skončená. Žalovaní na
tento stav nezaujali zákonný postoj a všetko čo mali voči jeho osobe vykonať v prospech odignorovali.
Dianie okolo jeho osoby je vopred premyslené organizované konanie voči jeho osobe. Ďalej žalobca

poukázal na znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR § 30 zákona č. 385/2000 Z. z., § 42 zákona č. 757/2004 Z.
z.. Pojem nesprávny úradný postup zákona č. 514/2003 Z.z. nevymedzuje, treba pod ním rozumieť inú
než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v
dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie. Ochota žalovaných bola v
naplnení zákonných ustanovení podriadená vplyvu ich vyšších nezákonných záujmov.

2. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 3C/10/2015-403 zo dňa 5.11.2015 žalobu zamietol v
celom rozsahu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9Co/38/2016-436 zo dňa
30.6.2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď z
odôvodnenia vyplynulo, že je nepochybné, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pasívne legitimovaným subjektom je Slovenská republika.
Z označenia účastníkov uvedeného v žalobe vyplynulo, že žalobca za žalovaného v 1.rade označil
Slovenskú republiku a v jej mene označený konajúci orgán Okresný súd Žilina, resp. ako žalovaného
v 2.rade Slovenskú republiku a orgán konajúci v jej mene Krajský súd v Žiline. Súd však nie je viazaný
označením štátneho orgánu, ktorý má v kompetencii konať za štát, ale ex offo má pokračovať v

konaní s príslušným štátnym orgánom, ktorému toto oprávnenie vyplýva z právneho predpisu, keď
poukázal na ustanovenie § 4 citovaného zákona. Pasívna legitimácia Slovenskej republiky je v danom
prípade nespochybniteľná a posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má len procesný
významzhľadiskapredmetusporu.Zistenénedostatkyvzastúpenížalovanéhomajúpovahunedostatku
procesných podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný

orgán, resp. táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej
vady návrhu, pričom je povinný stranu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka,
prípadne ak by ani potom nedošlo k správnemu označeniu štátneho orgánu, ktorý je oprávnený konať
v mene štátu, je súd povinný sám konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu
vystupovať.

3. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.8.2016 označil ako žalovanú
stranu Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré koná v mene štátu v zmysle § 4 ods.1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z.z.

4. Žalovaný doručil tunajšiemu súdu dňa 19.9.2016 vyjadrenie, ktorým žiadal tunajší súd, aby žalobu
v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že pokiaľ označil právny žalobcu ako žalovaného Ministerstvo
spravodlivosti SR a svoj nárok odvodzuje od zákona č. 514/2003 Z.z., Ministerstvo spravodlivosti
SR nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní s poukazom na nález Ústavného súdu
sp.zn. III.US/399/2010. Okrem toho poukázal, že zodpovednosť štátu za škodu upravená v citovanom

zákone je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za súčasného
splnenia zákonných podmienok, ktorými sú existencia škody, nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp.
nesprávnym úradným postupom. Dôkazné bremeno leží na poškodenom. K existencii nezákonných
rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobcom napadnuté rozhodnutia vydané v trestnom konaní žalobcu

sp.zn. 28T/63/2010 nikdy neboli zrušené ani zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť a teda
nie je naplnená podmienka conditio sine qua non pre vznik nároku na náhradu škody. K existencii
nesprávneho úradného postupu žalovaný uviedol, že vydania dôkazu, a to VHS kazety so záznamom
výsluchu svedkyne osoby mladšej ako 15 rokov M. K. zo dňa 4.12.2009 na OR PZ Žilina sa žalobcadomáhal žiadosťami v trestnom konaní sp.zn. 28T/63/2010, návrhom na zabezpečenie dôkazu v
konaní sp.zn. 7C/336/2013 a žiadosťou o poskytnutie informácií na základe zákona č. 211/2000 Z.z. o
slobodnom prístupe k informáciám. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR postup orgánu

verejnej moci, ktorý vyústi do rozhodnutia, nie je možné napadnúť prostredníctvom žaloby o náhradu
škody titulom nesprávneho úradného postupu, ale výlučne z titulu nezákonného rozhodnutia. Okresný
súd Žilina a Krajský súd v Žiline pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o vydanie VHS kazety v rámci
trestného konania sp.zn. 28T/63/2010 postupovali správne a zákonne, keď odôvodnili nevydanie dôkazu
skutočnosťou, že súdy nedisponujú technickým vybavením, ktoré by v zaručenej kvalite umožňovala

vyhotovenie kópie záznamu z tohto druhu média. Predmetná VHS kazeta je súčasťou označeného
trestného spisu, preto v situácii, keď tento dôkaz bol vykonaný súdom na pojednávaní, je nepochybné,
že žalobca ako obžalovaný mal možnosť sa oboznámiť a audiovizuálnym záznamom zachyteným
na ňom. Žalobca využil svoje právo a namietal zákonnosť tohto dôkazu v trestnom konaní a s jeho
námietkami sa vysporiadali Okresný súd Žilina v odôvodnení svojho rozsudku aj Krajský súd v Žiline
v uznesení. Obe rozhodnutia sú právoplatné a ich závery aproboval aj Najvyšší súd SR v uznesení,

ktorým odmietol žalobcom podané dovolanie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že malo byť vydané rozhodnutie,
ktorým by bolo rozhodnuté o vydaní, resp. nevydaní VHS kazety, žalovaný uviedol, že § 69 Trestného
poriadku nestanovuje povinnosť súdu rozhodovať v prípade umožnenia, resp. neumožnenia nazerať do
spisu, vyhotovovania fotokópií spisu, prípadne jeho častí. O existencii nesprávneho úradného postupu
nemožno hovoriť ani v súvislosti s konaním vedeným Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 7C/336/2013,

v ktorom sa žalobca domáhal, aby bola Slovenskej republike - Okresnému súdu Žilina povinnosť
zabezpečiť dôkaz túto VHS kazetu. Tento návrh Okresný súd Žilina svojim uznesením zamietol, ktoré
uznesenie potvrdil svojim uznesením Krajský súd v Žiline. Za nesprávny úradný postup nemožno
považovať ani postup Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline v súvislosti s rozhodovaním
o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko Okresný súd

Žilina vydal svoje rozhodnutie, ktorým odmietol žiadosť žalobcu, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline. V oboch vyššie špecifikovaných konaniach vyústil postup Okresného súdu
Žilina do rozhodnutí, ktoré boli následne potvrdené rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline, preto údajný
nesprávny úradný postup nemôže byť spôsobilým titulom pre uplatnenie práva na náhradu škody, teda
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, kedy nepreukázal existenciu spôsobilého titulu v súvislosti s

uplatnenýmprávomnanáhraduškodyztitulunesprávnehoúradnéhopostupu.Kexistenciinemajetkovej
ujmy žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno, kedy vôbec nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy v požadovanej výške, pričom si nesplnil ani elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu
do jeho práv v takej intenzite, ktorá by preukazovala existenciu nemajetkovej ujmy a odôvodňovala
peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. V zmysle ustálenej judikatúry zákon nezakladá prezumpciu vzniku

nemajetkovej ujmy, že by v prípade nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu
automaticky dochádzalo k vzniku práva poškodenej osoby na náhradu nemajetkovej ujmy. Naopak, je
povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno. Zdôraznil, že súd je pri úvahe v tejto otázke povinný
vychádzaťzúplnezistenéhoskutkovéhostavuaopieraťsaoúplnekonkrétneapreskúmateľnéhľadiská,
a to závažnosť nemajetkovej ujmy a overené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do

osobnosti fyzickej osoby došlo. Poukázal na satisfakčnú funkciu priznávanej finančnej čiastky, ktorou
je zabezpečiť primerané zmiernenie reálne preukázanej vzniknutej nemajetkovej ujmy. V zmysle § 17
ods.4citovanéhozákonazákonodarcaexplicitnevymedzujemaximálnuhranicuvýškypriznanejnáhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa zákona č. 215/2006 Z.z. K existencii príčinnej súvislosti žalovaný

uviedol, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba
sprostredkovaný. Žalobca sa však tejto podmienke v žalobe nevenuje a preto žalovaný považuje priamu
príčinnú súvislosť medzi namietaným úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami a škodou za
nepreukázanú. K uplatnenému úroku z omeškania žalovaný poukázal, že konanie o náhradu škody
osobitne v prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je výška priznanej náhrady závislá od úvahy

súdu a rozsudok o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy má konštitutívny charakter, s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/185/2000 povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím
takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Možnosť priznania úroku z omeškania
pri peňažnom zadosťučinení neprichádza do úvahy, lebo právo na tento druh zadosťučinenia nie je

majetkovou pohľadávkou zo záväzkového právneho vzťahu.

5. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 2.11.2016
uviedol, že vyjadrenie žalovaného je účelové a snaží sa len o zbavenie zodpovednosti pri konaní,kedy orgán verejnej moci, a to Okresný súd Žilina, ktoré konanie následne odobril Krajský súd v Žiline,
prekročil svoju právomoc a v rozpore s ust. § 69 Trestného poriadku, upiera žalobcovi právo nazerať
do spisov, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí.

Poukázal na ust. § 6 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že požiadavka na zmenu a zrušenie
protiprávneho rozhodnutia je irelevantná i celá argumentácia poukazujúca na ust. § 6 ods.1 označeného
zákona neopodstatnená s cieľom zbaviť sa zákonnej zodpovednosti. V otázke požadovanej výšky škody
poukázal na vyjadrenie žalovaného vyslovené počas verejného zasadania, že určenie priznanej výšky
škody ponecháva na úvahu súdu.

6. Právnyzástupcažalobcuvosvojomprednesenapojednávanídňa19.1.2017koznačeniužalovaného
uviedol, že žalovaným je Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. V ďalšom zotrval na
podanej žalobe. Doplnil, že tento dôkaz v podstate ani nebol na súdnom pojednávaní v celistvosti
vykonaný, jeho prepis neexistuje a podľa tvrdenia odsúdeného zápisnica o úkone nekorešponduje s tým,
čo je zaznamenané na prvých 10 minútach, ktoré vzhliadol z videokazety počas pojednávania. Ústavný

súd má právnu moc na to, aby sa k takémuto dôkaznému prostriedku, ktorý tvorí súčasť spisu, vedel
dostať a takýto postup vylučuje celú argumentáciu použitú voči žalobcovi. Ide o neustále popieranie
práva žalobcu, ktoré je konkrétne špecifikované v zákonnom ustanovení, čím dochádza k popieraniu
základných ústavných práv žalobcu. Aj po skončení trestného konania odsúdený môže nahliadať do
spisu.

7. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.1.2017 uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti SR
maloponaštudovaníspisuexoffozúradnejpovinnostikonaťvoveci,keďzistilo,žepo7rokochsťažností
sa nedopátral dôkazu trestného konania, ktorý chcel použiť na základe vlastnej úvahy a slobodnej
vôle a domáhať sa na nezávislom a nestrannom súde cestou mimoriadneho opravného prostriedku a

spôsobom, aký uzná za vhodné, používať dôkazné prostriedky k tomu, aby došlo k zmene súdneho
rozhodnutia. Dodnes mu stoja všetky procesné úkony na jednom dôkaze, nemá k dispozícii tento dôkaz,
ktorýbytvorilpredajÚstavnýmsúdomnovúskutočnosť.ÚstavnýsudcaDobríkmujehosťažnosťodložil.
Očakával, že Ministerstvo spravodlivosti SR vyzve predsedu súdu alebo minimálne zákonného sudcu,
ktorý sa mal v tejto veci nejakým spôsobom vysporiadať. Je veľa okresných súdov, ktoré majú tieto

technické prostriedky, tieto veci sa dali vyriešiť substitučným spôsobom. Z predložených dokladov je
zrejmé, že súdy si neplnia svoje povinnosti. Ministerstvo má páky k tomu, aby vykonalo úkony smerujúce
k naplneniu zákonných ustanovení, ku ktorým je okresný a krajský súd viazaný. Ministerstvu muselo byť
veľmi podivné, že je plná vyšetrovacia obvyklosť pri zadovažovaní dôkazov do trestného konania, že
sa vykonávajú zo záznamov prepisy, ktorý dodnes neexistuje, nebol podrobený žiadnym technickým a

iným skúmaniam, ktoré by vyslovili názor, ktorý tvrdí, že sa obsah zápisnice nezhoduje so záznamom
na videokazete. Je to pochybný dôkaz za prítomnosti pochybných osôb, ktoré mali byť vylúčené z
úkonov trestného konania. Má problém akúkoľvek vec zákonným spôsobom sprocesniť, vyhodnotiť,
môže márne očakávať, že dôjde k zmene súdneho rozhodnutia. Má právo nakladať s dôkazmi, mal
záujem po vydaní VHS kazety obrátiť sa na súdneho znalca so žiadosťou o posúdenie zhody záznamov

zápisnice so záznamom na kazete, čo by vyústilo do novej dôkaznej situácie. Opätovne spochybnil
správnosť znaleckého posudku znalkyne Dr. A. B., ktorá nepoužila projektívnu techniku či skóre a bola
blízkou osobou zákonnej sudkyne pôsobiacej v rámci rozhodovania na Krajskom súde v Žiline. Nemôže
si doplniť dovolací dôvod, ku ktorému mu chýba podklad, ktorý by mohol byť zákonným spôsobom
dovolacím súdom vyhodnotený. Teraz sa môže spoliehať len na to, ako dopadne obnova konania.

Nepopiera, že trestné konanie je právoplatne skončené, ale je mu bránené brániť sa mimoriadnym
opravným prostriedkom. Zákon káže, ako sa má správať súd a pokiaľ to nevykoná, je to porušením
zákona. O jeho žiadosti v zmysle § 69 ods.1 Trestného poriadku o vydanie dôkazu v trestnom konaní
záznam na VHS kazete zákonnou sudkyňou rozhodnuté nebolo. Oznámenie nie je zákonný spôsob
vybavenia, je povinnosťou súdu o veciach rozhodovať.

8. Poverený zamestnanec žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní dňa 19.1.2017 zotrval na
svojom písomnom vyjadrení, keď má za to, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť preukázania
podmienok vzniku nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Čo sa týka
titulu nezákonného rozhodnutia, poukázal, že ním označené rozhodnutia nikdy neboli zrušené pre

nezákonnosť ani zmenené, sú právoplatné. Akýkoľvek prieskum tunajším súdom je neprípustný. Žiadne
pochybenie konštatované nebolo. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, pokiaľ postup orgánu
verejnej moci smeruje k nejakému rozhodnutiu, v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu jednoznačne
rozhodnutie sa posudzuje. Rozhodnutie je právoplatné, to znamená ten titul neexistuje. PostupOkresného súdu Žilina aj Krajského súdu v Žiline je zákonný v súlade s Trestným poriadkom a
rovnako aj čo sa týka žiadostí žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000, taktiež
je to právoplatne skončené. Nikde nebola konštatovaná nezákonnosť. Žalobca žiadnym spôsobom

nezdôvodnil nemajetkovú ujmu, požaduje neprimeranú nemajetkovú ujmu, nie je preukázaná, žiadna
nemajetková ujma mu nemohla vzniknúť. Taktiež je namietaný uplatnený úrok z omeškania, nakoľko
výška nemajetkovej ujmy je stanovená v rozsudku, ktorý má konštitutívny charakter. Nemôže byť
žalovaný v omeškaní od 27.8.2014. Trestné konanie je právoplatne skončené, všetky veci mal
spochybňovať v rámci toho konania. Bolo to riadne vyhodnotené. Rovnako tiež v civilnom sporovom

konaní domáhal sa zabezpečenia predmetného dôkazu, čo bolo zamietnuté, aj toto konanie je
právoplatne skončené. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä
s vyjadrením Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.5.2013k sp.zn. Okresného súdu Žilina 28T/63/2010,
s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ ÚJKP, odbor všeobecnej kriminality Žilina ČVS: ORP-1382/

OVK-ZA-2009, s prípisom Okresného súdu Žilina zo dňa 27.5.2013 adresovaným Miroslavovi Babíkovi
v právnej veci sp.zn. 28T/63/2010, s prípisom Okresného súdu Žilina, správa súdu adresovaným
predsedoviOkresnéhosúduŽilinaksp.zn.1SprI/78/13,sprípisomKrajskéhosúduvŽilineadresovaným
Okresnému súdu Žilina zo dňa 10.6.2013 sp.zn. 1SprII/78/13, s prípisom Okresného súdu Žilina
adresovanýmM.K.zodňa1.7.2013vprávnejvecisp.zn.28T/63/2010,sprípisomOkresnéhosúduŽilina

adresovaným M. K. zo dňa 25.7.2013 v právnej veci sp.zn. 28T/63/2010, s prípisom Okresného súdu
Žilina adresovaným M. K. zo dňa 15.8.2013 sp.zn. 1SprV/937/2013, s vybavením sťažnosti Krajským
súdomvŽilinezodňa16.10.2013adresovanýmM.K.vprávnejveciSpr.10029/13,sprípisomÚstavného
súdu SR adresovaným M. K. zo dňa 6.9.2013 sp.zn. RVP 14942/2013-17, s rozhodnutím Krajského
súdu v Žiline zo dňa 23.7.2014 sp.zn. SprI 75/2014, odpoveď Krajského súdu v Žiline M. K. zo dňa

23.7.2014 na žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., zápisnica o verejnom
zasadnutí konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 9.7.2014 o 10.15 hod. v trestnej veci proti M. K.
sp.zn. 2To/52/2014, s oznámením Okresného súdu Žilina tunajšiemu súdu k sp.zn. 28T/63/2010 od
predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej, s podaním M. K. adresovaným Ministerstvu spravodlivosti
SR zo dňa 27.3.2014 - doplnenie žiadosti zo dňa 13.2.2014, ako aj s doloženými listinami doplnenej

žiadosti a zo dňa 2.4.2014, s oznámením Ministerstva spravodlivosti SR adresovaným M. K. zo dňa
5.8.2013 v nadväznosti na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie zo dňa 13.2.2014 následne doplnenú
podaniami zo dňa 1.4.2014 a 4.4.2014 o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody,
s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/30/2015 zo dňa 30.1.2015 v právnej veci žalobcu
M. K. proti žalovanému v 1.rade - SR, Okresný súd Žilina a žalovanému v 2.rade - SR, Krajský

súd Žilina o zabezpečenie dôkazu, so zápisnicou zo zasadnutia Sudcovskej rady Okresného súdu
Žilina zo dňa 6.8.2013. Súd sa tiež oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Žilina
sp.zn. 28T/63/2010, a to najmä s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 19.5.2011, s uznesením
KrajskéhosúduvŽilinevpredmetnejtrestnejvecipodsp.zn.3To/64/2011zodňa18.8.2011,suznesením
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Tdo 68/2012 zo dňa 26.3.2013. Ďalej sa súd oboznámil s pripojeným

spisom Okresného súdu Žilina sp.zn. 1SprI/78/2013, a to najmä s rozhodnutím zo dňa 12.6.2013, ako
aj s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 9.7.2013 sp.zn. SprIo1/2013.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) vyššie zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.:
1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.
2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide

o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1,2,4 zákona č. 514/2003 Z.z.:
1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť
príslušný orgán ďalej neprihliada.

Podľa § 17 ods. 1,2,3,4 zákona č. 514/2003 Z.z.:

1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

11. V tomto spore uplatňuje žalobca voči žalovanému nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
300.000,00 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania návrhu do zaplatenia titulomnáhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, resp.
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, a to konkrétne z dôvodu odopretia poskytnutia
dôkazu zo súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 28T/63/2010, a to VHS kazety so záznamom

výsluchu svedkyne osoby mladšej ako 15 rokov M.y K. zo dňa 4.12.2009 na OR PZ Žilina, ktorého
sa domáhal v trestnom konaní, ako aj žiadosťou adresovanou predsedovi súdu a tiež žiadosťou o
poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.

12. K podmienke uplatnenia nároku na súde, a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody

príslušným orgánom v zmysle ustanovenia § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. súd poukazuje, že nárok
žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom bol
vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie zo dňa
13.2.2014, ktorá bola následne doplnená podaniami doručenými dňa 1.4.2014 a 4.4.2014 adresovanými
Ministerstvu spravodlivosti SR, čo je príslušný orgán v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 písm. a) bod prvý,
pričom žalobca bol Ministerstvom spravodlivosti SR listom zo dňa 5.8.2013 vyrozumený, že predmetná

žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom žiadosti nebolo vyhovené, predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody je ukončené a žiadosť žalobcu tým považujú za vybavenú. Vzhľadom na uvedené súd
konštatuje, že je splnená zákonná podmienka v zmysle ustanovenia § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z.

13. Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom

verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznikškodyapríčinnúsúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupom
a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky
súčasne.

14. Súd konštatuje, že je daná pasívna vecná legitimácia v tomto spore. Vecnou legitimáciou rozumieme
z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti
v konkrétnom prípade. Vecná legitimácia je predpokladom úspešnosti žaloby a v prípade, ak nie je
daná, je to dôvodom na zamietnutie žaloby. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pasívne legitimovaným subjektom je Slovenská republika.

Ako vyplýva z označenia účastníkov uvedeného v žalobe, žalobca za žalovaného označil Slovenskú
republiku - Okresný súd Žilina a Slovenskú republiku - Krajský súd v Žiline. Preto pasívna legitimácia
strany sporu - žalovaného, teda Slovenskej republiky je v tomto prípade daná. Súd nie je viazaný
označením štátneho orgánu, ktorý má v kompetencii konať za štát, ale ex offo pokračuje v spore s
príslušným štátnym orgánom, ktorému toto oprávnenie vyplýva z právneho predpisu. Právny zástupca

žalobcu vo svojej odpovedi na výzvu súdu doručenej tunajšiemu súdu dňa 17.8.2016 označil štátny
orgán, ktorý koná v mene štátu s poukazom na ust. § 4 ods.1 písm. a) citovaného zákona, a
to Ministerstvo spravodlivosti SR. Preto súd pokračoval v spore s Ministerstvom spravodlivosti SR
konajúcim v mene Slovenskej republiky.

15. Podľa názoru súdu návrh žalobcu v časti petitu bol jasný a zrozumiteľný, žalobca uplatňoval nárok
na zaplatenie peňažnej sumy 300.000,00 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania ročne od podania
žaloby do zaplatenia. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanom návrhu, nedošlo k
žiadnej zmene žaloby v priebehu sporu. Právny zástupca žalobcu len zdôraznil svojim vyjadrením na
pojednávaní skutočnosť, že výška priznanej nemajetkovej ujmy bude záležať od úvahy súdu.

16.Vďalšomsúdzisťoval,čisúsplnenézákonnépredpokladyvznikuzodpovednostizaškoduprivýkone
verejnejmocivtomtoprípade. Žalobcavytýkal žalovanýmv1.a2.rade,žemunevydalidôkazvtrestnom
konaní, a to kópiu VHS kazety s audiovizuálnym záznamom s výpoveďou svedkyne osoby mladšej
ako 15 rokov M.y K., ktorej sa domáhal žiadosťami v trestnom konaní, ako aj žiadosťami adresovanými

správesúdovatiežžiadosťamioposkytnutieinformáciínazákladezákonač.211/2000Z.z.oslobodnom
prístupe k informáciám. K vydaniu kópie tohto dôkazu zo strany súdov žalobcovi nedošlo. V prvom
prípade, pokiaľ uplatňoval žalobca vydanie tohto dôkazu v rámci trestného konania vedeného Okresným
súdom Žilina sp.zn. 28T/63/2010, poukázal na svoje právo v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 Trestného
poriadku na nazeranie do spisov a obstarávanie si kópií spisov, resp. ich častí na svoje trovy. Súdy

zdôvodnilinevydaniedôkazuskutočnosťou,ženedisponujútechnickýmvybavením,ktorébyvzaručenej
kvalite, a to predovšetkým s ohľadom na typ záznamu a jeho kvalitu umožňovalo vyhotoviť kópiu
záznamu z tohto druhu média. V tejto súvislosti súd poukazuje, že označená VHS kazeta je súčasťou
trestného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 28T/63/2010 a bola vyhotovená dňa 4.12.2009, zachytávaoznačený vyšetrovací úkon, z ktorého zápisnica sa tiež nachádza vo vyšetrovacom spise (čl.164
vyšetrovacieho spisu). Je nepochybné, že k využitiu práva žalobcu nazrieť do spisu v časti jeho
obsahu zachyteného na VHS kazete a obstarávania si kópií zo spisu v označenej časti sú potrebné

špeciálne technické zariadenia. Tento dôkaz bol vykonaný Okresným súdom Žilina na pojednávaní,
kedy žalobca ako strana v trestnom konaní - obžalovaný mal možnosť oboznámiť sa s predmetným
audiovizuálnym záznamom zachyteným na tejto VHS kazete. Bolo právom žalobcu ako strany v
trestnom konaní namietať zákonnosť tohto dôkazu. Súd zistil, že žalobca tento dôkaz v trestnom konaní
namietal, pričom s jeho námietkami sa vysporiadali súdy v rámci svojich rozhodnutí, a to Okresný súd

Žilina v rozsudku zo dňa 19.5.2011 č.k. 28T/63/2010-1138, Krajský súd v Žiline v uznesení zo dňa
18.8.2011 č.k. 3To/64/2011-1251 (právoplatnosť označeného rozsudku OS Žilina dňa 18.8.2011) a tiež
Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 26.3.2013 č.k. 4Tdo/68/2012. Predmetné trestné konanie je teda
skončené. Súd k nevydaniu tohto dôkazu žalobcovi z technického hľadiska poukazuje, že audiovizuálny
záznam na označenej VHS kazete bol vyhotovený dňa 4.12.2009. Je nepochybné, že v súčasnom
období rýchleho rozvoja technológií uvedené sa dotýka aj vybavenosti súdov z hľadiska vyhotovovania

audiovizuálnych záznamov a ich kópií, pričom staršie technológie sú postupne nahradzované novými.
Nosiče dát, audiovizuálnych záznamov - VHS kazety predstavujú už technológiu, ktorá je staršia a
bežne sa v spoločnosti už aktuálne nevyužíva, čomu zodpovedá aj vybavenosť súdov, to znamená,
tieto sú vybavené technickými zariadeniami na prehrávanie, prípadne vyhotovovanie kópií digitálnych
audiovizuálnych záznamov zachytené na CD, DVD diskoch, pamäťových kartách. Nemožno na súdoch

spravodlivo požadovať, aby ich technická vybavenosť zodpovedala požiadavke žalobcu, nakoľko je to
náročné z technického a odborného hľadiska, o to viac, že konanie je skončené. Súd zdôrazňuje, že
počas trestného konania v rámci pojednávania na Okresnom súde Žilina technické vybavenie súdu
umožnilo riadne vykonanie tohto dôkazu, t. j. prehratie označenej VHS kazety oboznámením sa s
audiovizuálnym záznamom na nej zachyteným. Súd má za to, že obstaranie fotokópie VHS kazety

všeobecne v súčasnosti je možné len u špecialistov a vzhľadom k tomu, že označená VHS kazeta je
súčasťou súdneho spisu, možno riešiť túto otázku len nariadením znaleckého dokazovania v konaní,
v žiadnom prípade nie je možné obrátiť sa na ľubovoľnú osobu - poskytovateľa týchto služieb, tak
ako ponúkal súdu túto možnosť žalobca. Súd poukazuje, že zo strany žalobcu nebolo iniciované
žiadne súdne konanie, kde by na základe prípadného návrhu žalobcu bola súdom obstaraná kópia

označenej VHS kazety. Naviac pokiaľ sa týka obsahu označenej VHS kazety, súd zdôrazňuje, že je
tam zachytený audiovizuálny záznam z výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov, ktorý z hľadiska povahy
vyšetrovanej trestnej činnosti, dotýka sa intímnych oblastí tejto osoby. Podľa názoru súdu súd v prípade
kolízie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a práva M.y K. na ochranu jej osobnosti musí
vyhodnocovať všetky okolnosti, skúmať princíp proporcionality pri rozhodovaní a aj v prípade, pokiaľ

by technická vybavenosť súdov umožňovala obstarať kópiu tejto VHS kazety, zvažovať starostlivo jej
vydanie žalobcovi s prihliadnutím na ochranu práv M.y K. a na skutočnosť, že právna úprava trestného
konania v Slovenskej republike obsahuje inštitút obnovy konania, kde v konečnom dôsledku, ak sú k
tomu splnené zákonné podmienky, prichádza do úvahy vykonanie znaleckého skúmania. Vzhľadom na
uvedené súd konštatuje, že nebol zistený nesprávny úradný postup súdov v tejto súvislosti. Rovnako

nebola preukázaná zákonná podmienka uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím (meritórnym) v trestnom konaní v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.Z., nakoľko
nedošlo k zrušeniu, resp. zmene rozhodnutia pre nezákonnosť v odvolacom ani dovolacom konaní.

17. Pokiaľ žalobca tvrdil, že malo byť vydané rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté o vydaní, resp.

nevydaní kópie označeného dôkazného prostriedku žalobcovi, že ide o nečinnosť súdu, čo vyplýva z
ním označeného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, súd konštatuje, že ust. §
69 Trestného poriadku nestanovuje povinnosť súdu rozhodovať o žiadosti v otázke nazerania do spisu a
obstarávania kópií spisu, resp. jeho častí, teda nebolo povinnosťou Okresného súdu Žilina vydať takéto
rozhodnutie, pričom stanovisko zo strany súdov k žiadosti žalobcu o vydanie kópie označenej VHS

kazety bolo žalobcovi dané a z týchto dôvodov súd má za to, že nejde o nečinnosť súdu, nemožno
tu hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Ďalej súd poznamenáva, že nebola splnená zákonná
podmienka v prípade nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. -
nepredchádzali žiadne konania popísané v citovanom ustanovení.

18. Pokiaľ žalobca domáhal sa svojho práva na základe žiadosti o poskytnutie informácií v zmysle
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, v danom prípade bolo vydané rozhodnutie
Okresného súdu Žilina zo dňa 12.6.2013 č.k. 1SprI/78/2013-11, kde žiadosť žalobcu bola odmietnutá
a zároveň rozhodnutím Krajského súdu v Žiline vydaným dňa 9.7.2013 č. k. Spr.Io1/2013-19 bolooznačené rozhodnutie Okresného súdu Žilina odmietnuté. Súd poukazuje na odôvodnenie tohto
rozhodnutia s odkazom na ustanovenie § 11 ods.1 písm. d) označeného zákona v spojení s ustanovením
§82ods.5zákonač.757/2004Z.z.,zktorýchjezrejmé,žezosúdnychspisovjemožnésprístupňovaťlen

rozhodnutia, a to po vylúčení zákonom chránených údajov, čiže v anonymizovanej forme. Sprístupnenie
akýchkoľvek ďalších informácií zo spisu je teda v rozpore s citovanými ustanoveniami, t.j. vrátane
sprístupnenia VHS kazety. Súd poukazuje, že ani v tomto prípade rozhodovania súdu nedošlo k zmene,
zrušeniu tohto rozhodnutia súdu pre nezákonnosť, teda podmienka pre uplatnenie práva v zmysle § 6
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je splnená.

19. Súd teda konštatuje, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 5, § 6
resp. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., to znamená, nie je splnený zákonný predpoklad zodpovednosti za
škoduspôsobenúorgánomverejnejmociprivýkoneverejnejmoci-existencianezákonnéhorozhodnutia
a nesprávneho úradného postupu súdu. Vzhľadom k tomu a s prihliadnutím k zákonnej požiadavke
splnenia všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu kumulatívne súd žalobu zamietol v celom

rozsahu ako nedôvodnú.

20. Čo sa týka vzniku škody, žalobca poukazoval na jeho odsúdenie a uložený výkon trestu odňatia
slobody vo výmere 10 rokov. Súd má za to, že v trestnom konaní bol žalobca uznaný za vinného
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, pričom

o dovolaní žalobcu rozhodoval Najvyšší súd svojim uznesením. Teda toto odsúdenie žalobcu a výkon
trestu odňatia slobody je vykonané na základe zákona a rozhodnutia súdu, ktoré nebolo zrušené ani
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd konštatuje, že žalobca v tomto konaní vznik škody
spôsobenej súdom pri výkone verejnej moci žiadnym spôsobom nepreukázal, čo tiež predstavuje dôvod
na zamietnutie žaloby.

21. Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V
tejto súvislosti žalobca tvrdil, že nakoľko súdy nevydali žalobcovi dôkaz v trestnom konaní, t.j. kópiu
požadovanej VHS kazety, nemal možnosť podrobiť ju znaleckému skúmaniu ako novej skutočnosti

odôvodňujúcej podanie sťažnosti pre porušenie zákona na Ústavný súd SR. Žalobca poukazoval na
vady, nezákonnosť tohto dôkazu, a to predovšetkým vady týkajúce sa zaujatosti osôb zúčastnených
na tomto úkone, ako aj samotného priebehu tohto výsluchu, vykonania dôkazu oboznámením s VHS
kazetou na pojednávaní na súde. Žalobca sám poukázal, že tieto námietky vzniesol už v priebehu
trestnéhokonania.Súdpoukazuje,ževtrestnomkonanísúdyvšetkýchstupňovsasnámietkamižalobcu

v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne zaoberali, pričom tieto námietky žalobcu zohľadnené
neboli. Z argumentácie žalobcu vyplýva, že sa obrátil na Ústavný súd SR so sťažnosťou, kde
namietal porušenie svojich základných práv, a to práva na spravodlivý súdny proces a práva na
súdnu ochranu (§ 127 ods.1 Ústavy SR). Žalobca poukázal na prípis Ústavného súdu SR zo dňa
6.9.2013 adresovaný mu sp.zn. Rvp/14942/2013-17, kde je uvedené, že v podaní žalobcu doručenom

Ústavnému súdu dňa 6.8.2013 vyplynulo, že sťažnosť žalobcu bola odložená uznesením zo dňa
3.7.2013 č.k. Rvp/14942/2013-13 a žalobca ani v ďalšom podaní doručenom ústavnému súdu dňa
2.5.2013 neuviedol žiadne nové skutočnosti opodstatňujúce začatie konania o sťažnosti podľa článku
127 ods.1 Ústavy SR. Súd je toho názoru, že žalobca súdu neuviedol, aká nová skutočnosť mala byť
na základe vydanej VHS kazety, resp. na základe jej znaleckého skúmania zistená, ktorá by mohla

viesť k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku, oslobodeniu žalobcu spod obžaloby a prepusteniu z výkonu
trestu odňatia slobody. Opätovne súd zdôrazňuje, že námietky žalobcu voči označenému vykonanému
dôkazu (oboznámenie so záznamom na VHS kazete na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní)
boli súdmi posudzované a vyhodnotené. K posúdeniu príčinnej súvislosti žalobcom, že jeho námietky
voči označenému dôkazu neboli zákonným spôsobom vyhodnotené a že práve znaleckým skúmaním,

ktorému by podrobil tento dôkaz, by vyvstali všetky skutočnosti nezákonného charakteru voči jeho
osobe produkované zo strany súdov (znalecké skúmanie, či sa na tomto úkone zúčastnili zákonné
osoby z radov OČTK a či boli splnené ďalšie podmienky v zmysle trestného poriadku), súd podotýka,
že jedná sa o námietky procesného charakteru, teda námietky právne, pričom znalec otázky právne
vyhodnocovať nemôže, toto patrí výlučne súdu. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že v prípade, ak by aj

bola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, prípadne nesprávneho úradného postupu súdu
a vznik škody u žalobcu, k čomu však nedošlo, neexistuje vzťah príčiny a následku medzi nevydaním
požadovanej kópie VHS kazety a odsúdením žalobcu, výkonom uloženého trestu odňatia slobody. Preto
aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť.22. Na základe uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Súd k zamietnutiu návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov, a to prehratím audiovizuálneho záznamu
na VHS kazete v pripojenom spise sp.zn. 28T/63/2010 Okresného súdu Žilina z vykonaného výsluchu
svedkyne mal. M.y K. uvádza, že vykonanie tohto dôkazu len nepriamo súvisí s týmto konaním, kde
je predmetom uplatnený nárok titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Zákonnosť
vykonania dôkazu nie je súd oprávnený v tomto konaní posudzovať. Vykonanie tohto dôkazu bolo

posudzované súdmi v trestnom konaní v nadväznosti na námietky žalobcu.

24. K zamietnutiu návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu, a to výsluch svedkov Mgr. Bibiany Mikolajovej,
PhDr. Stely Jančárovej, JUDr. Jána Súkeníka, Majora Mgr. Jána Mičicu, keď podľa vyjadrenia žalobcu
malo sa jednať o osoby, ktoré boli prítomné pri výsluchu svedkyne osoby mladšej ako 15 rokov M.y
K. a ktorí sa týkali námietky žalobcu k zákonnosti tohto dôkazu, súd rovnako uvádza, že zákonnosť

vykonaného dôkazu nie je súd oprávnený v tomto konaní posudzovať, zákonnosť označeného dôkazu
bola posudzovaná súdmi v trestnom konaní, a to v nadväznosti na námietky žalobcu.

25. K zamietnutiu návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu, a to výsluchu JUDr. Eriky Bebčákovej,
predsedkyne senátu v trestnej veci vedenej Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 28T/63/2010, súd

uvádza, že táto sa podrobne vyjadrila k zákonnosti označeného dôkazu vrátane námietok žalobcu v
odôvodnení rozsudku Okresného súdu Žilina v trestnej veci, s ktorým sa súd v tomto spore oboznámil,
a preto jej výsluch považoval za nadbytočný a nehospodárny.

26. K zamietnutiu návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov, a to výsluchu svedka JUDr. Daniela Béreša,

predsedu Okresného súdu Žilina k otázke nevydania kópie požadovanej VHS kazety, súd poukazuje na
listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise - prípisy Okresného súdu Žilina podpísané jeho predsedom
JUDr. Danielom Bérešom, kde žalobcovi zdôvodňuje nevydanie fotokópie požadovanej VHS kazety.
Rovnako súd tiež poukazuje na rozhodnutie na základe zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám vydané Okresným súdom Žilina dňa 12.6.2013 č.k. 1Spr I/78/2013-11, s ktorým sa

súd takisto oboznámil vrátane jeho odôvodnenia. Preto aj vykonanie tohto navrhovaného dôkazu súd
považoval za nadbytočné a nehospodárne.

27. K zamietnutiu návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu, a to vyzvať Okresný súd Žilina a Krajský súd v
Žiline na vyjadrenie sa k otázke, že nebolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu na vydanie dôkazu v trestnom

konaní - kópie VHS kazety v zmysle § 69 ods. 1 Trestného poriadku, súd uvádza, že ide o nadbytočné
dokazovanie s poukazom na skutočnosť, že nevydanie rozhodnutia na základe žiadosti žalobcu vyplýva
z obsahu trestného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 28T/63/2010, ako aj stanoviská súdov žalobcovi
k tejto jeho žiadosti. S touto námietkou žalobcu sa súd vysporiadal v rámci odôvodnenia tohto rozsudku
(bod č. 17).

28. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1
CSP a priznal žalovanému, ktorý bol v spore úspešný v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.