Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205615
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816205615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne: B. O., Q. K., H.. XX.XX.XXXX, C. Č.G.
XXX, XXX XX N. H. R., právne zastúpená JUDr. Tomáš Jakub, advokát, M. R. Štefánika 2738/165, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO: 42341051, proti žalovanej: M. C., Q. O., H.. XX.X.XXXX, C. Č.G. XXX, XXX
XX N. H. R., právne zastúpená JUDr. Dušan Kmec, advokát, M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 37788027, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 7C/153/2016-70 zo dňa 8.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o vrátenie daru rozhodol
tak, že:

„Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je vrátenie nehnuteľností, ktoré
mali byť darované žalobkyňou a aj jej nebohým manželom, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, a to žalovanej
darovacou zmluvou zo dňa 10.1.2015. V podanej žalobe ako dôvod vrátenia týchto nehnuteľností
žalobkyňa uviedla, že je to agresívne a vulgárne správanie sa žalovanej voči žalobkyni, a taktiež aj
nevhodnésprávaniesakjejrodinnýmpríslušníkom,atokdcéreA.E.,prikonflikte,kuktorémumalodôjsť
v júni 2015. Pri tomto konflikte jej dcéra A. E. vyhlásila, že kvôli správaniu žalovanej sa bojí žalobkyňu

navštevovať. Uvedené správanie žalovanej pôsobí veľmi zle na jej zdravotný stav a ďalej ako dôvod
uvádzala skutočnosť, že žalovaná neprejavuje o jej osobu žiaden záujem a neposkytuje jej potrebnú
starostlivosť, ktorú si jej zdravotný stav vyžaduje. V súčasnosti je odkázaná sama na seba. Potrebnú
pomoc jej poskytuje jej syn A. O., ktorý s ňou žije spolu v domácnosti, ktorý taktiež je terčom nadávok
a vyhrážok zo strany žalovanej. Počas incidentu v júni 2015 zaútočila na jej dcéru A. E. a použila voči
nej vulgárne nadávky. Tieto dôvody pre vrátenie daru boli uvedené aj vo výzve na vrátenie daru zo dňa
16.12.2015 okrem výčitiek, že sa jej neposkytuje potrebná starostlivosť vzhľadom na jej zdravotný stav.

Vo výpovedi na pojednávaní žalobkyňa doplnila dôvody, a to o údajnú dohodu o tom, že žalovaná vrátiť
darcom nehnuteľností, ak tieto nebudú už ohrozené exekúciou, obavou z ľudí, ktoré si vodí žalovaná
do domu a názorom na jej priateľa a skutočnosť, že chceli, aby nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
darovania, mohla rozdeliť medzi všetky svoje deti. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ako vyplýva zdarovacej zmluvy, darcami boli žalobkyňa, ako aj otec žalovanej. Z úmrtného listu darcu A. O. vyplýva,
že tento zomrel a právo na vrátenie daru je osobným právom, ktoré smrťou zaniká, a teda neprechádza
na dedičov, žalobkyňa je aktívne legitimovaná iba na podanie žaloby o vrátenie daru, ktorý ona darovala

(ku ktorému mala vlastnícke právo v čase darovania). Darca A. O. počas svojho života výzvu na vrátenie
daruvočižalovanejneurobil.Ďalejsúdprvejinštanciezvykonanéhodokazovania,atoohľadneincidentu
v roku 2015 zistil, že každá z vypočutých osôb, a to už či účastníci alebo svedkovia vnímala tento konflikt
odlišne, pričom z vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že priamo pri tomto konflikte osobne boli
prítomné iba žalovaná, žalobkyňa a A. E.. Ostatné osoby sa o tomto konflikte dozvedeli len z počutia.

Žalobkyňa uviedla, že dôvodom tohto konfliktu mala byť skutočnosť, že žalovaná sestre A. dlžila istú
sumu viac ako 3 roky, a keďže pôžičku nevrátila, začala sa medzi nimi hádka, začali sa ťahať za vlasy,
a následne žalovaná fyzicky zaútočila na dcéru A.. Žalovaná k tomuto incidentu uviedla, že k incidentu
došlo z dôvodu, že jej sestra A. si chcela zakúpiť auto, pričom poprosila matku, aby predala pozemky,
pričom sa jej nepáčil spoluvlastnícky podiel na týchto pozemkoch a keď ju matka poprosila, aby ešte
raz sa pozrela na spoluvlastnícke podiely, začala jej sestra A. nadávať a matke dala dve facky. Pokiaľ

ide o tretiu osobu pri tomto konflikte prítomnú A. E., táto tento konflikt opísala tak, že pravdepodobne k
hádke došlo s diskusiou o prepise pozemkov, ktoré chcela žalobkyňa na ňu previesť, pričom do diskusie
došla žalovaná, ktorá uviedla, že ona chce časť týchto pozemkov. Vylúčila však, že by došlo k fyzickému
alebo psychickému útoku z jej strany. Každá zo zúčastnených osôb tento konflikt popísala ináč, dokonca
dcéra žalobkyne A. tvrdenie žalobkyne, že žalovaná počas tohto konfliktu mala ju napadnúť, výslovne

poprela. Preto tento konflikt nebol pre vyhovenie žaloby preukázaný.

3. Ďalej súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal zato, že
vzťahy medzi stranami sporu sú síce narušené, súd však dôvod tohto narušenia videl v rozdielnych
predstavách o živote na oboch stranách, kedy žalovaná si vedie svoj život s priateľom v spoločnej

domácnosti a žalobkyňa s tým nesúhlasí, nakoľko má vyhradený názor na priateľa žalovanej a chcela by
darovanú nehnuteľnosť rozdeliť aj ostatným deťom. Príčinu vzniku týchto konfliktov však možno prisúdiť
obom stranám. Žalobkyňa musí rešpektovať právo žalovanej na vlastný život, zároveň však aj žalovaná
napriek nesúhlasu žalobkyne s jej spôsobom života, by mala matke - teda žalobkyni, zablahoželať k
sviatku, pozvať matku na trávenie sviatkov, vypomôcť s varením, základnými potrebami a podobne.

Žalobkyňa aj napriek svojmu veku a zdravotnému stavu však nie je výlučné odkázaná na pomoc inej
osoby, zatiaľ je sebestačná, a aj keď toto správanie nie je vhodné, nie je takej intenzity, že by malo
dôjsť k vráteniu nehnuteľnosti, a to že by boli porušené dobré mravy. Obe strany musia rešpektovať
svoje predstavy o živote, a zároveň byť si nápomocné. Pokiaľ by žalobkyňa bola v stave odkázanosti
na pomoc inej osoby, toto správanie sa žalovanej k matke žalobkyni by bolo hodnotené inak. Ak sa

žalobkyňa raz rozhodla nehnuteľnosť darovať, neskôr ak sa rozhodne, že chce nehnuteľnosť darovať aj
iným deťom, toto nie je dôvodom na vrátenie daru. Bez povšimnutia ostáva aj skutočnosť, že žalovaná
obdržala dar podľa darovanej zmluvy dňa 10.1.2005 a výzva na vrátenie daru jej bola adresovaná dňa
16.12.2015.Súdprvejinštancierozhodoltak,ženebolisplnenépodmienkynavyhoveniežalobe,pretože
na strane žalovanej nie sú splnené podmienky na vrátenie daru. O trovách konania súd prvej inštancie

rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, aj keď podľa pomeru úspechu by žalovanej
patrila náhrada trov konania, avšak žalovaná s ohľadom na blízky rodinný vzťah medzi účastníčkami, a
to dcéra a matka a aj narušené vzťahy, si trovy konania nežiadala priznať.

4.Protirozsudkuprvejinštanciepodalavčasodvolaniežalobkyňa.Uviedla,žepodľajejnázorusúzávery
súdu prvej inštancie s prihliadnutím na vykonané dokazovanie nesprávne. Poukázala na sústavnú
hrubosť správania sa žalovanej voči žalobkyni, ktoré detailne popísala vo svojej výpovedi P.. A. E., ktorá
popísala aj spolužitie žalobkyne so žalovanou ako vysoko konfliktné, a ktorá súčasne mala uviesť, že
matka (žalobkyňa) je žalovanou týraná a nadáva jej, a to aj vulgárne. Taktiež uviedla, že bola svedkom

hrubého správania sa a nadávok zo strany žalovanej. Má za to, že nie je dôvod neveriť žalobkyni a
svedkyni P.. A. E. aj v tom, že ju žalovaná ako vlastníčka rodinného domu z tohto vyhnala a zakázala
jej ďalší vstup, a teda aj návštevy svojej matky. Taktiež poukázala na výpovede svedka Q., ktorý mohol
vypovedať len o spolužití žalobkyne so žalovanou za obdobie, ktoré predchádzalo roku 2015, teda
v čase, keď toto ešte nebolo konfliktné. Taktiež poukázala na výpoveď svedka A. O., ktorý viackrát

vo svojej výpovedi poukazoval na skutočnosti, ktorých svedkom byť nemohol. Rovnako za rozpornú
a nedôveryhodnú považuje výpoveď syna žalovanej M. C.. Má za to, že v konaní bola preukázaná
udalosť, a to konflikt medzi žalovanou a P.. A. E. v roku 2015, ktorú možno hodnotiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov zo strany žalovanej k blízkej osobe, a k žalobkyni ako darcu. Má za to, že súd malsprávanie žalovanej pri klasifikácii porušenia dobrých mravov posudzovať s ohľadom na špecifické
osobné pomery žalobkyne, ako keby každá osoba v postavení hodnotila toto vystupovanie svojej dcéry
za veľkú nevďačnosť. Nemôže byť v súlade s dobrými mravmi stav, keď sa žalobkyňa vo veku 70 rokov

sama, dlhodobo bez pomoci najbližších - dcéry, s ktorou obýva rodinný dom, o seba stará, navštevuje
lekárov, trávi sama čas vo svojej izbe, obdobia sviatkov a životných jubileí a je bez kontaktu s ďalšími
členmi najbližšej rodiny. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe
vyhovie alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že považuje odvolanie žalobkyne za
nedôvodné, pretože súd prvej inštancie vykonané dôkazy náležite vyhodnotil, zdôvodnil a vec správne
právne posúdil a správne rozhodol, keď žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná poukázal, že žalobkyňa vo
svojom odvolaní hodnotí dôkazy a snaží sa navodiť dojem, že žalovaná sa k nej a svojej sestre P.. A. E.
správa tak, že porušuje dobré mravy. Má za to, že incident, ktorého označení svedkovia neboli priamymi

účastníkmi v roku 2015 vznikol medzi žalobkyňou a jej dcérou P.. A. E. a s odstupom času už žalobkyňa
spolu so svedkyňou tento incident využívajú vo svoj prospech a opisujú ho ako incident so žalovanou.
Uviedla, že spolužitie žalobkyne a žalovanej bolo bezproblémové do doby, keď žalobkyňa zistila, že
žalovaná má priateľa. Do tej doby žalovaná spolu so žalobkyňou spoločne pracovali v záhrade, spoločne
varili a žalovaná žalobkyni prala. Pravdepodobne z obavy, že priateľ žalovanej sa nasťahuje do domu,

žalobkyňa sa začala správať účelovo a snažila sa vyvolávať nezhody, osamostatnila sa vo varení, praní
a bývaní. Taktiež uviedla, že samotnou žalobou i odvolaním proti rozsudku súdu prvej inštancie je podľa
žalovanej snaha žalobkyne o nové usporiadanie vlastníckych vzťahov k darovaným nehnuteľnostiam,
čoho dôkazom je príčina incidentu medzi žalobkyňou a jej dcérou P.. A. E. v roku 2015, ktorá vtedy od
žalobkyne žiadala, aby na ňu previedla vlastnícke právo k pozemkom. Vychádzajúc z toho, že P.. A. E.

z miesta svojho trvalého bydliska v D. do N. H. R. prichádza raz, či dvakrát ročne, a jej vyjadrenia o tom,
že žalovaná nadáva žalobkyni, ba dokonca, že žalovaná týra žalobkyňu nemajú žiadny vecný základ a
je potrebné ich označiť za nepravdivé a účelové. Poukázala, že od roku 2015 táto svedkyňa vo Vranove
nad Topľou ani nebola, pritom nikto jej nebránil, aby navštívila svoju matku. Žiadala preto, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. K uvedenému vyjadreniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá potvrdila okrem iného, že predmetným sporom
ide o iné usporiadanie vlastníckych vzťahov k darovaným nehnuteľnostiam, a to je predsa účelom žaloby
o vrátenie daru a ide aj o navrátenie vlastníckych vzťahov do času pred uzavretím darovacej zmluvy.
V ostatnom zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach.

7. Aj k uvedenému vyjadreniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá trvá na tom, že žalobkyňa sa úmyselne snaží
vyvolávať konflikty so žalovanou s cieľom navodiť dojem o negatívnom správaní sa žalovanej. Žiadala,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §

387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

10. Odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu.
Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových

poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej.11. Pri koncipovaní Civilného sporového poriadku sa zákonodarca odchýlil od pôvodných ustanovení
O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016) a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol
princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu.

12. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu
navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore
môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi
dôkazmi. Dôraz sa preto vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie

dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu sporu.

13. V danom prípade platí preto princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa tak priorizuje procesná aktivita
sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky
na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia
a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s

protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania preto súd vychádzal z uvedených
ustanovení CSP.

14. V súvislosti s uvedeným poukazuje, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, na ktoré poukazovala
v žalobe.

15. Ďalej odvolací súd vychádzajúc zo súdnej praxe , poukazuje, že ak je úvaha o naplnení
dôvodov pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka založená na dokázanom sústavnom
porušovaní dobrých mravov, keď jednotlivé konania samostatne nedosahujú intenzitu správania hrubo
porušujúceho dobré mravy, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci okamih posledného

konania obdarovaného, akým možno až jeho správanie vyhlásiť za hrubo porušujúce dobré mravy.
Odvolací súd však má za to, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými
pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Občianskeho
zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je iba také kvalifikované porušenie morálnych
pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa

objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Obvykle by malo ísť o porušenie
značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie, a to už či fyzickým, násilným, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru tak nevzniká pri
obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov
zo strany obdarovaného.

16. Odvolací súd taktiež poukazuje, že pri aplikácii § 430 Občianskeho zákonníka, súdy prihliadajú
aj na to, či správanie obdarovaného nebolo vyprovokované samotným darcom. Pri posudzovaní, či
určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov,
treba podľa tohto názoru vychádzať z princípu vzájomnosti. Treba preto brať do úvahy a hodnotiť aj

správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi
a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo
členom jeho rodiny. V takomto prípade by sa totiž darca úspešne domáhať vrátenia daru nemohol,
lebo reakcia obdarovaného, i keby bola niekedy nevhodná, nebolo by to možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Išlo by v takomto prípade o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu

medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného. Táto kvalifikácia by mohla pripadať do úvahy iba v prípade, ak by
domáhanie sa vrátenia daru súd kvalifikoval ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, čo zrejme
o takýto prípad nejde.

17. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku
správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobkyne aj správne právne posúdil.

18. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním žalobkyne
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.19. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobkyne a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu.

20. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje, že žalobkyňa a ani žalovaná nenapadli odvolaním rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania konania.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V

odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá však si neuplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).