Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201593
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814201593.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: X/Andrea X.Š., O.. XX.XX.XXXX, 2/P. X.,
O.. XX.XX.XXXX, obaja bytom B., G. XXXX/XX, zastúpeným advokátkou JUDr. Martinou Fabianovou,
so sídlom Hencovce, Hencovská 2043, o zaplatenie 8.930,59 eur s prísl., na odvolanie žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.10.2015 pod č.k. 10C/10/2014-206, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalovaných v 1. a

2. rade plniť žalobcovi.

Odmieta odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrh
na vyhlásenie všeobecnej obchodnej podmienky F. F., pod bodom 7.6.1.a/, zamietol.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2. rade (spoločne a
nerozdielne) v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie

označeným rozsudkom uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
8.536,56 Eur, a to spoločne a nerozdielne, spolu s úrokom z omeškania vo výške 319,13 Eur za obdobie
omeškania a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 8.536,56 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, s tým, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Posledným výrokom
návrhnavyhlásenievšeobecnejobchodnejpodmienkyF.F.,bod7.6.1.písm.a),podľaktorej,akklientjev
omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient
je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti, zamietol.

2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka (zo dňa 27.06.2013) medzi postupcom F. F.,
R..F.. a ním, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzavreli

dňa 19.12.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy F. F., R..F.. poskytla žalovaným peňažné prostriedky,
pričom podmienky ich čerpania, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodnýchpodmienkach (ďalej len „VOP“). Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obch. zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka tzv. absolútnym obchodom a

preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.12.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Navyše, do 31.12.2007 sa ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až § 54 Obč. zákonníka
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Obč. zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v

Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. V dôsledku toho sa
na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f
ods. 3 Obč. zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Obč. zákonníka sa nespravujú
nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred
01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník
spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti poskytnuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať

podľa ust. § 52 až 54 Obč. zákonníka. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto
zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia Obch. zákonníka. Použitie Obč. zákonníka bolo do
31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obch. zákonníka. Zároveň žalobca poukázal v tejto súvislosti
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/56/2007 zo dňa 04.06.2008.

3. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 9.526,35
Eur, ktorá pozostávala z istiny 7.564 Eur, riadneho úroku 1.366,59 Eur, úroku z omeškania 565,86
Eur a ostatného príslušenstva v sume 29,90 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky v prílohe je generovaná bankovým systémom a

predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia, s tým, že sumu 29,90 Eur predstavujúcu ostatné
príslušenstvo a poplatky a sumu 565,86 Eur prestavujúcu úrok z omeškania, si žalobca neuplatňuje.

4. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver 7.634,60 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach po 107,75 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje len splátky úveru splatné od

20.01.2011 do 20.11.2017 v počte 83, teda v celkovej výške 8.930,59 Eur. Splátky pôvodne splatné od
20.08.2013do20.11.2017sastalisplatnýmidňa11.08.2013,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosť
úveru. Zvyšné splátky úveru si v tomto konaní žalobca neuplatňuje. Ďalej si uplatnil aj úrok z omeškania
v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, a to počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej splátky
samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

dňa 11.08.2013, si uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky
neuhradili žiadne peňažné sumy. Uplatňovaná suma tak pozostáva z 83 neuhradených splátok úveru
v celkovej výške 8.930,59 Eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých
mesačných platieb započítaných na tieto splátky), a zo splatných splátok úveru a na základe uhradených
platieb si žalobca vyčíslil úrok z omeškania za obdobie od 21.01.2011 do 11.08.2013 vo výške 368,32

Eur.

5. Už v odpore proti platobnému rozkazu žalovaní v 1. a 2 rade potvrdili tvrdenia žalobcu o uzavretí
zmluvy o splátkovom úvere, o jeho výške a o dohode o mesačných splátkach. Predmetná zmluva
podliehala právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovení § 52

a nasl. Obč. zákonníka, platných v čase uzatvárania zmluvy. Taktiež podliehala právnemu režimu
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Aj keď zmluva, uzavretá v zmysle ustanovení Obch.
zákonníka, má charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Zároveň
vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu. Poslednú splátku vo výške 107,747 Eur uhradili dňa
13.04.2010. Nasledujúca splátka splatná k 20. dňu mesiaca už uhradená nebola. V zmysle bodu 7.6.1

VOP, žalobca bol objektívne oprávnený vymáhať dlh od žalovaných od 01.06.2010 a teda lehota na
uplatnenie jeho nárokov mu uplynula dňa 01.06.2013. Keďže návrh na začatie konania bol podaný na
súd až dňa 28.02.2014, podlieha premlčaniu. Zároveň sa bránili tým, že nárok v žalobe nie je presne
špecifikovaný, nie je vôbec uvedená výška splatenej pohľadávky, akým spôsobom bol vypočítaný úrok
a úrok vo výške 1.366,59 Eur, taktiež úrok z omeškania vo výške 565,86 Eur. Zároveň je potrebné

posúdiť, či zmluva neodporuje dobrým mravom, či neobsahuje neprimerané zmluvné podmienky, a či
RPMN je správne vypočítaná.6. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 524 ods. 1,2, § 525 ods. 2, § 52 ods.
1 a nasl. Obč. zákonníka, ďalej § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods.
8 zákona NR SR č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie uzavrel,

že nárok žalobcu je dôvodný čo do istiny vo výške 8.536,56 Eur, úroku z omeškania vo výške 319,13
Eur, ďalej úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z priznanej istiny od 12.08.2013 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. Čo sa týka priznaného plnenia žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, súd prvej inštancie mal

za preukázané, že v zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí
a príslušenstva, teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,99
Eur (60,-Sk) mesačne. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru
v sume 1,99 Eur predstavuje sumu 105,76 Eur, pričom sa zaoberal v tejto súvislosti len žalovanými
nepremlčanými splátkami a úhradami za toto obdobie, ktorých splatnosť nastala po 19.03.2011. Žalobca
žiadal priznať splátky od 20.01.2011 do 20.11.2017. Z výpisu z úveru, žalovaní od 20.03.2011 vykonali

pre žalobcu jednu splátku dňa 25.07.2012 vo výške 30 Eur. Preto ju okresný súd od nároku odpočítal,
a teda zaviazal ich na zaplatenie istiny 8.536,56 Eur a čo do zvyšku žalobu zamietol (vrátane nároku
na poplatok za správu úverov).

8. Čo sa týka právneho vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, okresný súd uzavrel, že aj keď zmluva

o splátkovom úvere bola uzavretá v zmysle § 497 - 507 Obch. zákonníka, ide o zmluvu spotrebiteľskú
a na ňu sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka.

9. Posledným výrokom súd prvej inštancie zamietol návrh na vyhlásenie všeobecnej obchodnej
podmienky F. F., R..F.. pod bodom 7.6.1. písm.a). V tejto súvislosti uzavrel, že toto ustanovenie dáva

právnemupredchodcovižalobcuakopostupcovimožnosťvybraťsiniektorúzalternatív,atobuďvyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu, započítať pohľadávku alebo zastaviť poskytnutie alebo
čerpanie úveru. V tomto prípade z takéhoto oprávnenia banky nie je možné odvodzovať začatie plynutia
premlčacej doby. Nestotožňujú sa s názorom, že premlčacia doba by mala začať plynúť nezávisle od
vôle pôvodného veriteľa, a to z dôvodu, že VOP dávali právnemu predchodcovi žalobcu možnosť,

nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť za splnenia podmienok uvedených vo VOP, pričom v
žiadnom inom ustanovení nebolo dojednané, že by k splatnosti celého dlhu dochádzalo automaticky
len v dôsledku nastania konkrétnych okolností, či skutočností. To, že žalobca túto možnosť nevyužil
hneď po uplynutí omeškania s úhradou v lehote 10 dní, nie je dôvod na vyhlásenie tejto podmienky za
neprijateľnú. Preto návrh na vyhlásenie tejto podmienky za neprijateľnú zamietol.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

11.Protirozsudkusúduprvejinštancie,mimovýrokuočiastočnomzamietnutížaloby,podaližalovanív1.
a 2. rade odvolanie, ktorým žiadali v napadnutej časti zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predovšetkým poukázali na ustanovenie § 153 ods. 3,4 O.s.p. dôvodiac, že toto ustanovenie reflektuje
európskoprávny akcent na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa. Z dôvodu ochrany spotrebiteľa môže
súd i bez návrhu v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, vysloviť, že určitá podmienka
používaná v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná. Súdom tvrdený návrh na vyhlásenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky však nebol návrhom žalovaných, pretože nespĺňal všetky náležitosti návrhu na

začatie konania v zmysle O.s.p., a bol prednesený iba v rámci procesnej obrany ako poukaz na to, že
súd je povinný ex offo posúdiť všetky zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Teda domnievajú sa, že zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva pre súd možnosť vysloviť vo výroku
rozsudku, že „súd zamieta návrh na vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.“ Výrok rozsudku
zamietajúci návrh na vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je, podľa ich názoru, nezrozumiteľný

a nedostatočne odôvodnený a teda nepreskúmateľný.

12. Ďalej odvolatelia majú za to, že odôvodnenie rozsudku nie je dostatočné ani v súvislosti so všetkými
ich argumetami. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal ich námietkami týkajúcimi sa premlčania.
Žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky zo dňa 27.06.2013 boli v omeškaní 1071 dní. To predstavuje

obdobie 2 rokov, 11 mesiacov a 11 dní. Vzhľadom na uvedené poukázali na konanie žalobcu, ktorý po
celú dobu omeškania nepristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru, ale po celú uvedenú dobu iba pripisoval
splátky, poplatky a úroky. Takéto jeho konanie vôbec nebolo súdom v rozsudku posúdené z pohľadu
zákona o ochrane spotrebiteľa (jeho ustanovení § 7 a nasl.), ani z pohľadu § 3 Obč. zákonníka. Pretosa domnievajú, že takéto konanie smeruje iba k akumulovaniu pohľadávky, čo je v rozpore s odbornou
starostlivosťou žalobcu a v rozpore so záujmami spotrebiteľa. Žalobca ako osoba podnikajúca v oblasti
poskytovania úverov spotrebiteľom má odbornú prevahu nad ním, a preto od neho možno očakávať,

že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí
sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol
definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 a takémuto konania
nemožno poskytnúť právnu ochranu.

13. Žalobca sa na odvolanie žalovaných písomne nevyjadril.

14. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2) CSP prejednal podané odvolanie žalovaných
v 1.a 2. rade podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia
totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalovaných podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1,2,3 O.s.p. v
medziach, v ktorých sa domáhali jeho preskúmania, a dospel k záveru, že ich odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu v čiastočnom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne
zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie
rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.). To isté sa týka aj výroku rozsudku o
čiastočnom zamietnutí návrhu žalobcu.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom žalovaných odvolací súd
dopĺňa:

17. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaní predovšetkým namietajú, že okresný súd nemal v tomto prípade
zákonnú možnosť vysloviť o výroku rozsudku zamietnutie návrhu na vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej

podmienky (výrok 4 rozsudku), pretože takýto návrh nebol ich návrhom, bol prednesený iba v rámci
procesnej obrany, resp. z dôvodu, že súd je povinný ex offo posúdiť všetky zmluvné podmienky
obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

18. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd konštatuje, že aj keď takýto výrok súd prvej

inštancie vyhlásil (o zamietnutí návrhu na vyhlásenie všeobecnej obchodnej podmienky F. F. pod bodom
7.6.1.písm.a),takýmtovýrokomžalovanív1.a2.radenebolivpodstateničímpoškodení,anivsúvislosti
s týmto výrokom im nebola spôsobená žiadna iná ujma. Preto odvolací súd odvolanie žalovaných v 1.
a 2 rade proti tomuto výroku rozsudku odmietol (§ 218 ods. 1 písm.b) O.s.p.).

19. V ďalšej časti odvolania žalovaní v 1. a 2 rade namietajú, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
zaoberal ich námietkami týkajúcimi sa premlčania nároku žalobcu. Odvolací súd ohľadom tejto
námietky je toho názoru, že okresný súd sa dostatočným spôsobom zaoberal a plne vyčerpávajúcim a
zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení rozsudku uviedol, z akých dôvodov nárok priznaný žalobcovi
premlčaniu nepodlieha. Preto aj v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku

okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

20. Posledná odvolacia námietka žalovaných sa v podstate týka výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na
vyhlásenie všeobecnej obchodnej podmienky F. F. pod bodom 7.6.1. písm.a). V náväznosti na tento bod
odvolatelia poukázali na konanie žalobcu, ktorý po celú dobu omeškania (2 roky, 11 mesiacov a 11 dní)

nepristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru, ale k vyhláseniu splatnosti úveru pristúpil až dňa 11.08.2013
(mimoriadna splatnosť úveru). Tak ako súd prvej inštancie, tak aj súd odvolací v tejto súvislosti uzatvára
(vychádzajúc zo znenia čl. 7 bod 6.1 VOP), že toto ustanovenie dávalo predchodcovi žalobcu možnosť,
nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru za splnenia podmienok uvedených vo VOP, teda v
žiadnom ich inom ustanovení nebolo dojednané, žeby k splatnosti celého dlhu malo dôjsť automaticky

len v dôsledku nastania konkrétnych okolností, či skutočností. Ak teda žalobca túto možnosť nevyužil
hneď po uplynutí omeškania s úhradou v lehote 10 dní, nebol konkrétny dôvod na vyhlásenie tejto
podmienky za neprijateľnú, ani v tejto súvislosti žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a v rozpore
so záujmami spotrebiteľa.21. Z obsahu odvolania žalovaných možno vydedukovať aj ich námietku, že rozsudok súdu prvej
inštancie nie je dostatočne odôvodnený, pretože súd sa nezaoberal so všetkými ich argumentami. Po

oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu odvolací súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade
obsahuje všetky zákonné náležitosti tak, ako ich predpokladá ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.. Teda v
tejto súvislosti nemožno okresnému súdu nič vytknúť, a to ani z dôvodu, že žalovaným ako účastníkom
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm.f) O.s.p.).

22. Keďže v podstate nebolo možné uznať žiadnu z odvolacích námietok žalovaných v 1. a 2. rade
za opodstatnenú, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade plniť žalobcovi ako vecne správny (§ 219 ods.1
O.s.p.).

23. O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

2 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta
posledná, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).