Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tov/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010706
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:8113010706.7

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2018 prejednal
odvolanie obžalovaného

Q.. X. U.

nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., A. č. XXXX/XX, bývalého profesionálneho vojaka V. t.č. v mieste
bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 5T/51/2013-332 zo dňa 23.11.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné,

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 5T/51/2013-332 zo dňa 23.11.2017 bol obžalovaný X. U.
uznaný vinným zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona,

pretože dňa 4.7.2007 a dňa 15.6.2011 v K., vo V. ako jeho príslušník, podpísal čestné vyhlásenie, v
ktorých prehlásil, že v mieste výkonu štátnej služby alebo jeho blízkom okolí nie je vlastníkom alebo
spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom vo vlastníctve obce a takýto byt nadobudol do vlastníctva na
základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu od obce podľa osobitného predpisu, na základe ktorého mu
bol v dobe od 4.7.2007 do októbra 2012 priznaný príspevok na bývanie vo výške 100 % sumy určenej
podľa § 170 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených

síl Slovenskej republiky v znení zákona č. 253/2007 Z. z. (ďalej len zákon) a to aj napriek tomu, že
zmluvou o prevode vlastníctva bytu G. uzatvorenou s mestom K. sa stal spoluvlastníkom bytu č. XX na
X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XXXX na ulici A. v K. a teda s poukázaním na
§ 170 ods. 2 písm. g/ zákona mal od 1.7.2007 nárok na príspevok na bývanie vo výške jednej polovice
sumy určenej podľa § 170 ods. 1 zákona, čím takto svojim konaním spôsobil Ministerstvu obrany SR
škodu v celkovej výške 7.212,89 €.

Bol za to odsúdený podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
na 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon tohto trestu podmienečne
odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu stanovil skúšobnú dobu na 1 rok.Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaním
obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania
obžalovaný namietal, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ ho uznal za vinného. V priebehu konania

nebolo preukázané, že by sa dopustil skutku tak, ako bol tento žalovaný, pretože sa nevysporiadal s
jeho subjektívnou stránkou. Z jeho strany totiž nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného
činu z dôvodu absencie subjektívnej stránky. Vojaci neboli poučení o tom, že v prípade akýchkoľvek
zmien pre posúdenie podmienok na poskytnutie príspevku na bývanie, majú tieto zmeny hlásiť, ani to,
akou formou má byť to ohlásenie vykonané. Poukazoval pritom na iné rozhodnutia Krajského súdu v

Trenčíne, kde obžalovaní boli oslobodení, vzhľadom k tomu, že vypisovanie a podpisovanie čestných
prehlásení príslušníkov ozbrojených síl prebiehalo čisto formálne, bez akéhokoľvek predchádzajúceho
poučenia vojakov a tiež členov komisie, ktorí následne kontrolovali prehlásenia. Rovnako tomu bolo aj
v jeho prípade, pretože išlo o obsahovú nejednoznačnosť predmetného čestného vyhlásenia a k jeho
podpísaniu došlo v náhlivosti a hromadne. On dokonca išiel nad aktivitu svojich kolegov a na právnom
oddelení sa pýtal, či jeho postup pri vypisovaní čestného prehlásenia bol správny, čo mu bolo potvrdené.

Poukazoval na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa diametrálne odlišnej rozhodovacej činnosti
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ
ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, kedy takýto postup je ústavne neudržateľný. Namietal
tiež, že podľa predchádzajúceho Trestného zákona bolo možné za skutok, ktorý mu je kladený za
vinu, uložiť peňažný trest od 5.000,- Sk do 5.000.000,- Sk, a teda je toho názoru, že aj v jeho prípade

mohol súd postupovať tak, že mu uloží peňažný trest. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a spod obžaloby ho oslobodil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní sa v celom rozsahu
stotožnila s dôvodmi napadnutého rozsudku, poukázala na správnosť a zákonnosť všetkých výrokov a

žiadala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napádaných výrokov, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, tak ako mu
to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., a tieto vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak
ako je uvedený v obžalobe prokurátora, že skutok je trestným činom, a že sa ho dopustil obžalovaný.
K veci je potrebné uviesť, že obžalovaný je osoba so stredoškolským vzdelaním a odvolací súd nemôže
konštatovať, že by samotné čestné vyhlásenie najmä v časti, ktorá sa týkala obžalovaného, bolo
zmätočné a nezrozumiteľné. Obžalovaný mal jednoznačne čestne vyhlásiť, že v mieste výkonu štátnej

služby - V. K. nie je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol vo vlastníctve obce podľa § 170
ods. 2 písm. g) Tr. zák. Ako však vyplynulo zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu G., obžalovaný byt
č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX na Ul. A. v K. odkúpil spolu so
svojou manželkou. Nie je možné prisvedčiť obrane obžalovaného, že pod pojmom obec rozumel
dedinu a nie mesto a vôbec nie už tomu, že by nemal vedomosť, že býva v byte, ktorý odkúpil od mesta

do spoluvlastníctva s manželkou. Je pravdou, že v množstve ďalších prípadov prišlo zo strany súdov
k oslobodeniu páchateľov žalovaných za obdobné skutky, avšak toto neboli prípady páchateľov,
ktorí by mali byty odkúpené od obce do svojho vlastníctva. Ustanovenie písm. g) predmetného
čestného vyhlásenia je jasné a zrozumiteľné a nemožno poukazovať na ostatné ustanovenia a ich
nezrozumiteľnosť, pretože obžalovaného ako vlastníka, resp. spoluvlastníka bytu, ktorý odkúpil, sa

vôbec netýkali. V tomto smere nemal obžalovaný dôvod sa ísť vôbec pýtať na svoj prípad na
finančné, resp. právne oddelenie útvaru a pokiaľ aj bol, tento postup ho trestnej zodpovednosti nemôže
zbaviť. Súd prvého stupňa uvedené fakty, ktoré jednoznačne svedčia proti obžalovanému vyhodnotil,
pričom vychádzal aj z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne, vyslovenom v predchádzajúcich
zrušujúcich rozhodnutiach v predmetnej trestnej veci. Pokiaľ sa teda týka viny, v tomto smere odvolací

súd nemohol odvolaniu obžalovaného prisvedčiť.

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri ukladaní trestu, keď aj s poukazom na odstup času od spáchania
trestnej činnosti a na to, že obžalovaný spôsobenú škodu uhradil, uložil obžalovanému trest odňatiaslobody mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu vo
výmere 18 mesiacov, s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Odvolací
súd sa nemohol stotožniť s námietkou obžalovaného, že v jeho prípade bolo možné uložiť trest

peňažný. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák., peňažný trest môže súd uložiť od 160 € do 331.930 € páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal, alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia bez splnenia podmienok uvedených v ods. 1, môže súd peňažný trest uložiť len ak ho
ukladá za prečin. Obžalovaný bol však uznaný vinným zo zločinu, a preto tento postup v jeho prípade
nie je možné aplikovať. Peňažný trest by mu bolo možné uložiť iba ako ďalší trest popri treste odňatia

slobody, čo však v jeho prípade nielenže nie je potrebné, ale ani možné, vzhľadom k tomu, že by išlo
o rozhodnutie v jeho neprospech.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto
potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.