Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Peter Šamo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814211437
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814211437.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka
Košča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35 754 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ľ. B., K.. XX.X.XXXX, O.Ý. B. Č. XXX, XXX XX Č.,
zastúpený JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou AK Vranov nad Topľou, Námestie slobody 6, 083 01

Vranov nad Topľou, o návrhu žalovaného na povolenie obnovy konania vo veci sp.zn. 3Ro/437/2011,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/269/2014-55 zo dňa
7.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Ruší uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením povolil obnovu konania pôvodne vedeného na Okresnom

súde vo Vranove nad Topľou pod sp.zn. 3Ro/437/2011 a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 1.194,98 eur na účet jeho právneho zástupcu. V dôvodoch tohto uznesenia uviedol,
že žalovaný podal návrh na obnovu konania vedeného pod sp.zn. 3Ro/437/2011. V návrhu uviedol, že
uvedené rozhodnutie je nezákonné, pretože bolo vydané v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p., v zmysle
ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je
spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Taktiež mal za

to, že súd nezohľadnil a neaplikoval vo svojom rozhodnutí ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka
týkajúcesaspotrebiteľskéhopráva.Takýtoplatobnýrozkaznemalbyťvzhľadomnaneprijateľnézmluvné
podmienky obsiahnuté v zmluve nikdy vydaný a jeho vydaním súd porušil európske právo na ochranu
spotrebiteľa, najmú Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Až dňa 19. 12. 2014 sa dozvedel, že v uvedenej veci súd mal preskúmať návrh v intenciách
hore uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka a platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože v

uvedenom konaní bol v pozícií spotrebiteľa.

2. Žalobca s návrhom na obnovu konania nesúhlasil. Poukázal na to, že nebola dodržaná zákonná
lehota a na to, že konanie prebehlo v súlade s platným právom pri zohľadnení európskeho práva, ako
aj na to, že právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môže byť posudzovaná len podľa právnych
predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.

3. Zo súdneho spisu sp.zn. 3Ro/437/2011 mal súd za preukázané, že dňa 28. 9. 2011 bol podaný
návrh na vydanie platobného rozkazu zo strany žalobcu proti žalovanému a P. B.. Podanie návrhu
žalobca odôvodnil tým, že dňa 21. 6. 2004 uzavrel postupca so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX/XXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho

medziúveru zo strany postupcu žalovaným v 1. a 2. rade. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca
žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 100.000,- Sk. Podmienkouposkytnutie mimoriadneho medziúveru bolo uhradenie poplatku za správu vkladového účtu za celú
dohodnutú minimálnu dobu sporenia vo výške 2.400,- Sk. Po splnení podmienok uvedených v čl. I. bod
3 zmluvy sa postupca zaviazal poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade stavebný úver vo výške rovnajúcej

sa rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri prideľovaní cieľovej sumy. Podľa čl. IV. zmluvy sa žalovaní
v 1. a 2. rade po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z
mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 725,- Sk a po pridelení cieľovej
sumy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úver pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 974,- Sk. Z dôvodu, že žalovaní boli v omeškaní s platením dojednaných splátok úveru podľa

čl. IV. zmluvy, čím porušili podmienky zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 17. 10. 2007.
Postupca ku dňu 30. 11. 2007 vyčíslil pohľadávku vo výške 115.668,79 Sk (3.839,50 eur), z čoho
istina je vo výške 3.565,26 eur, zmluvný úrok vo výške 35,42 eur, sankčný úrok vo výške 238,81 eur.
Žalovaní v 1. a 2. rade do dňa podania tohto návrhu dlžnú sumu neuhradili. Podľa ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je

základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v
ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka
sa použije počas celého tohto polroka. S účinnosťou novely 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania
je určená Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. ako o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z dokladov nachádzajúcich

sa v spise súd zistil, že medzi pôvodným veriteľom ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s. a Ľ. B.Ň. U. P. B.
bola dňa 21. 6. 2004 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX/
XXXXXXXXX. Predmetom bol medziúver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa dlžníci zaviazali vrátiť za
podmienok dohodnutých v zmluve.

4. Žalovaný bol platobným rozkazom č.k. 3Ro/437/2011, ktorý vydal Okresný súd Vranov nad Topľou
dňa 30. 11. 2011 a ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 22. 12. 2011, zaviazaný žalobcovi
sumu 3.839,- eur s príslušenstvom. Právnym titulom pre uplatnenie nárokov žalobcu bola Zmluva o
mimoriadnommedziúvereastavebnomúvereč.XXXXXXX/XXXXXXXXXzodňa21.6.2004uzatvorená
medzi Č. W. W., U..W.. a žalovaným a jeho manželkou P. B.. Žalovaný však nemá vedomosť o tom,

že by podpísal uvedenú zmluvu, ako aj to, že podpis na zmluve je jeho. V uvedenom období mali
s manželkou (v platobnom rozkaze uvedená ako žalovaná 2) vzťahové problémy a v roku 2005 sa
rozviedli. Finančné otázky v rodine riešila prevažne manželka, ktorá určitý čas aj pracovala v tejto oblasti.
Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť, že by prevzal do vlastných rúk platobný rozkaz. Ďalej v dôvodoch
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že platobný rozkaz sp.zn. 3Ro/437/2011 sa stal právoplatný

a vykonateľný dňa 22. 12. 2011 a návrh na obnovu konania bol podaný e-mailom dňa 22. 12. 2014 a
osobne podaný v zákonnej lehote 3 pracovných dní, z čoho je zrejmé, že bol podaný v rámci 3-ročnej
objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel dňa 19. 12. 2014, kedy za účelom poskytnutia
právnych služieb navštívil advokátsku kanceláriu JUDr. Martiny Fabiánovej. Žalovaný bol informovaný

o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v znení § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neplatné a na základe ktorých si žalobca uplatňoval svoje nároky, čo je v rozpore s dobrými
mravmi.Návrhnaobnovukonaniabolpodaný22.12.2014,tedavrámcisubjektívnejaobjektívnejlehoty.
Začiatok 3-mesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom vedomosti o dôvode
obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť.

5.Vdanejprávnejvecimalsúdzapreukázané,žemedzipôvodnýmveriteľomažalovanýmbolauzavretá
zmluvaospotrebiteľskomúvere.Prespotrebiteľskúzmluvujecharakteristické,žespotrebiteľvstupujedo
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré
si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Súd

dospel k záveru, že v danej právnej veci sú v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. dané dôvody na
obnovu konania, preto povolil obnovu konania vedeného pod sp.zn. 3Ro/437/2011 na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť a návrh žalovaného

zamietnuť alebo v zmysle § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s
rozhodnutím súdu nakoľko mal za to, že nie sú dôvody na obnovu konania a že nárok žalovaného
bol v konaní sp.zn. 3Ro/437/2011 riadne preukázaný. Žalovaný nielenže v pôvodnom konaní nepodalodôvodnený odpor proti predmetnému platobnému rozkazu, ale nepodal vôbec žiadny odpor aj napriek
tomu, že mu bol platobný rozkaz súdom riadne doručený. Žalovaný tým ignoroval pôvodné konanie a
všetky procesné možnosti, ktoré ako žalovaný v konaní mal. Súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec

nezaoberal lehotou podľa § 230 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal za to, že návrh na obnovu konania podaný
žalovaným je irelevantný z hľadiska časového limitu vo vzťahu k rozhodnutiam uvedeným žalobcom.
Všetky rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa zverejňujú na internete, teda sú verejne dostupné. Možnosť
podať návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) bola do Občianskeho súdneho poriadku
zavedená od 15. 10. 2008, na základe čoho žalovaný podal návrh na obnovu konania po uplynutí

3-mesačnej lehoty podľa § 230 ods. 1 O.s.p. Žalovaný je povinný preukázať zachovanie lehoty na
obnovu konania, nakoľko zmeškanie zákonnej lehoty na uplatnenie návrhu na obnovu konania nemožno
odstrániť odpustením zmeškania lehoty, čo žalovaný neurobil a súd s uvedenou skutočnosťou vôbec
nezaoberal. Žalobca ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by bol platobný rozkaz zo dňa 30. 11. 2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 12. 2011, založený na nesprávnom právnom základe,
uvedené nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania. Obdobný právny názor vyjadril aj Najvyšší

súd SR v rozhodnutí R-49/2005, v ktorom uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci samej osebe
prípustnosť obnovy nezakladá. Žalobca zastával názor, že v zmysle vyššie uvedeného nie sú splnené
podmienky na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p..

7. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a

priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že návrh na obnovu konania je koncipovaný
ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na to, aby mohla byť znova prejednaná vec už
právoplatne skončená a zásadne tento návrh na obnovu konania možno podať proti právoplatnému
rozsudku súdu a týka sa to aj možnosti napadnúť právoplatný platobný rozkaz. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že 3-mesačná lehota pre podanie návrhu na obnovu konania mu uplynula 16. 1. 2009, teda 3

mesiace po dni účinnosti zák. č. 384/2008 Z.z. účinným od 15. 10. 2008, ktorým bol do Občianskeho
súdneho poriadku zaradený § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol
na súd podaný dňa 28. 9. 2011, samotný platobný rozkaz bol vydaný 30. 11. 2011 a v zmysle úvah
žalobcu možno dospieť k záveru, že žiaden spotrebiteľ po uplynutí 15. 1. 2009 by nemohol aplikovať
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa obnovy konania v prípadoch vymedzených

zákonom, čím by dochádzalo k porušeniu zásady denegatio iustitiae. Súd v záujme vyššej kvality
života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, pretože
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky a nekalé obchodné praktiky, na ktoré je poukázané v tomto konaní na obnovu konania a o
ktorých sa dozvedel žalobca od advokáta a ktoré predstavujú nový dôkaz. Cieľom povolenia obnovy

konania, potom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy, o ktorých bez svojej viny nevedel v
pôvodnom konaní (v lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu), ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimerané podmienky,
ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplnenie cieľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS postarať sa,
aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Priemerný spotrebiteľ (žalovaný) do

návštevy advokátskej kancelárie nemal vedomosť o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušovaniu
spotrebiteľského práva prostredníctvom praktizovania nekalých obchodných praktík a neprimeraných
zmluvných podmienok.

8. Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal v zmysle § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Civilnýsporovýporiadok
nadobudol účinnosť 1. 7. 2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 3. 12. 2015. S ohľadom na princíp
legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci

do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd
dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, kedy sa takáto
nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7. 6. 2016
sp.zn. IV.ÚS 355/15).

9. Z týchto dôvodov odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214
ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že je dôvodné. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že v rozhodnutiach o návrhu na obnovu konania je treba označovať účastníkov podľa ich procesného
postavenia v pôvodnom konaní, avšak s uvedením toho, kto z nich podal návrh na obnovu („k návrhužalovaného na obnovu konania“). Ďalej je treba zdôrazniť to, že pri rozhodovaní o obnove konania
je súd viazaný rozsahom, v akom ten kto navrhuje obnovu konania právoplatné rozhodnutie svojim
návrhom napadol. Z návrhu na povolenie obnovy konania, a to čl. 4 je evidentné, že žalobca dôvod

obnovy konania odôvodnil ust. § 228 ods. 1 písm. a) a písm. b) O.s.p. Až následne vo vyjadrení zo
dňa 3. 9. 2015 uvádza dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. a) a písm. e) O.s.p.. Táto skutočnosť je
významná najmä z hľadiska toho, či návrh na povolenie obnovy konania bol podaný včas pokiaľ ide o
dôvod uvádzaný v § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p.. Pokiaľ ide o dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. a)
a písm. b) O.s.p., tu je treba uviesť, že podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže

účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa
ods. 1 vzťahovať na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný
platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Pretože sa v
skrátenom konaní podľa § 172 až § 175 O.s.p. nevykonáva dokazovanie, neprichádza do úvahy použitie
dôvodu uvedeného v ust. § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. a poukaz na nové dôkazy v zmysle § 228 ods. 1
písm. a) O.s.p. Vzhľadom na to, že obnovu konania môže navrhovateľ uplatňovať len také skutočnosti

alebo rozhodnutia, ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a pretože o nedostatku
tohto procesného zavinenia nemožno hovoriť tam, kde nebol podaný odpor (námietka), bude zrejme
možné povoliť obnovu konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. len vtedy, ak tu
sú nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ nemohol použiť do uplynutia lehoty na podanie odporu alebo
ak neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu, o ktorom sa navrhovateľ dozvedel po uplynutí lehoty k

podaniu odporu, rieši inak predbežnú otázku vo veci, v ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného orgánu
alebo v ktorej bol povinný vychádzať z rozhodnutia iného orgánu.

10. Keďže sa týmito úvahami súd prvej inštancie neriadil, jeho rozhodnutie bolo treba podľa § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

11. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude riadiť právnym názorom vysloveným v tomto
zrušujúcom uznesení a v zmysle tohto potom o návrhu žalobcu rozhodne.

12. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.