Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223977
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113223977.5

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠkrabaačlenovJUDr.Mareka
Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s. so
sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČ: 00001350, ČR, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Olejárom,
so sídlom Bratislava, Mikulášska 29, proti žalovaným: 1. R. X., V.. X.X.XXXX, V. P. K. XX, B.. Č.. V. V. R.,
zastúpený ustanovenou opatrovníčkou D. J., T. B. N. T. L. V. B., 2. Ž. X., V.. XX.X.XXXX, P. Š. R., R. XX,

zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Mašanom, so sídlom Poprad, Hviezdoslavova 2, o zaplatenie
429.225,84 Kč s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.6.2015
pod č. k. 14C/51/2014-172, takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku v sume 1.348,- Kč zastavil. Žalovaným v
1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 307.606,43 Kč a úrok z
omeškania zo sumy 305.386,96 Kč od 27.6.2011 do 30.6.2012 vo výške 7,75 % ročne, od 1.7.2012
do 31.12.2012 vo výške 7,5 % ročne, od 1.1.2013 do 30.6.2013 vo výške 7,25 % ročne a od 1.7.2013
do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne, a to v splátkach po 700,- Kč mesačne splatných vždy do

konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

2. Vychádzal z petitu návrhu žalobcu, ktorým žiadal uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne

a nerozdielne sumu 306.488,25 Kč (korún českých), kapitalizovaný úrok vo výške 75.127,49 Kč,
kapitalizovanýzákonnýúrokzomeškaniavovýške47.610,10Kč,úrok10,9%ročnezosumy306.488,25
Kč od 18.7.2013 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania zo sumy 306.488,25 Kč od 18.7.2013 do
zaplatenia vo výške 8,05 % ročne, a nahradiť trovy konania. Podaním zo dňa 19.9.2014 vzal žalobca
návrh v časti o zaplatenie kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 246,- Kč späť a podaním zo
dňa 19.5.2015 v časti o zaplatenie 1.084,- Kč. Z tohto dôvodu okresný súd konanie v časti o zaplatenie

zmluvného úroku v sume 1.348,- Kč zastavil.

3. Ďalej vychádzal z odôvodnenia návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že so žalovanými uzavrel dňa
27.8.2008 Zmluvu o úvere (ďalej len ZoÚ), na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 400.000,-
Kč, ktorý sa zaviazali splatiť v 84 splátkach po 6.824,- Kč, splatných vždy k 26-temu dňu v mesiaci, s
tým, že prvá splátka bola splatná 20.9.2008 a posledná splátka 26.8.2015. Zmluvné strany sa zároveň

dohodli, že úver bude úročený ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10,9 %, s tým, že tento bude splácaný
mesačne ako súčasť mesačnej splátky. Súčasťou mesačných splátok bol aj poplatok 30,- Kč mesačne.Prihláškou k poisteniu, ktorá je súčasťou ZoÚ, bolo medzi žalobcom a žalovanými dojednané poistenie
neschopnosti platiť úver s mesačným poistným 583,- Kč. Keďže žalovaní splátky úveru riadne neplnili,
žalobca im listom zo dňa 26.6.2011 oznámil, že pohľadávka vzniknutá zo ZoÚ je splatná k 26.6.2011,

a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú nezaplatili. K 17.7.2013 pohľadávka žalobcu
predstavuje sumu 429.225,84 Kč, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vyčerpaného úveru v sume
306.488,25 Kč, nesplatených úrokov vo výške 10,9 % ročne z nesplatenej istiny v sume 75.127,49 Kč,
úroku z omeškania v zákonnej výške vypočítaného ku dňu kapitalizácie (17.7.2013) vo výške 47.610,10
Kč. Pohľadávka bez príslušenstva teda predstavovala sumu 306.488,25 Kč.

4. Keďže sa okresnému súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného v 1. rade, bol mu ustanovený
opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril. Žalovaná v 2. rade žiadala vo vzťahu k nej návrh zamietnuť,
dôvodiac, že úver bol vyplatený výlučne žalovanému v 1. rade, ktorý tieto prostriedky aj použil, preto
nemá niesť zodpovednosť za jeho splatenie, pričom ona nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými
by mohla uspokojiť nárok žalobcu. Taktiež poukázala na to, že žalobca zabezpečil úver vo vzťahu k

žalovanému v 1. rade poistením, a preto by mal byť takýmto spôsobom uspokojený.

5. Na základe vykonaného dokazovania, aplikáciou nariadenia Rady ES č. 44/2001, § 497, § 498, §
504 a § 273 ods. 1 Obchodního zákonníku, ďalej § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, § 55 ods. 1, § 544 ods. 2,
§ 517 ods. 1, 2 Občanskího zákonníku a § 1 Nařízení vlády ČR č.. 33/2010 Sb. uzavrel, že účastníci

uzavreli ZoÚ, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade sumu 400.000,- Kč, ktorú
prestali splácať, s tým, že posledná splátka bola realizovaná dňa 4.3.2011. V tomto ohľade nie je
právne významné, že finančné prostriedky mali byť zaslané na účet žalovaného v 1. rade, ktorý mal
tieto finančné prostriedky aj použiť, resp. že tento žalovaný bol pre prípad nesplácania úveru poistený.
Z prehľadu splácania úveru predloženého žalobcom v rámci písomného podania zo dňa 19.9.2014

vyplýva, aká suma z jednotlivých platieb žalovaných bola započítaná na istinu, zmluvný úrok, úrok z
omeškania, resp. poplatky. Čo sa týka započítania žalovanými zaplatených súm na poplatky, súd prvej
inštancie poukázal na to, že mesačné poplatky spolu predstavovali 613,- Kč (30,- Kč za vedenie účtu +
suma 583,- Kč ako platba poistného). Z uvedeného prehľadu však vyplýva, že okrem týchto poplatkov
ešte boli navyše zaplatené poplatky v sume 3.582,29 eur. Avšak z tohto podania, samotnej žaloby, resp.

ani jej príloh nevyplýva, na aký konkrétny účel žalobca započítal tieto sumy poplatkov, pričom pokiaľ
zosplatnil úver k 26.6.2011, tak mu poplatky patrili iba do tohto obdobia. Keďže z predloženého prehľadu
vyplýva, že poplatky boli pravidelne uhrádzané do mesiaca február 2011, žalobca má nárok ešte na
zaplatenie poplatkov za mesiace 3, 4, 5, 6/2011, t. j. v celkovej sume 2.452,- Kč (4 x 613,- Kč), a keďže
žalovaný na poplatkoch, ktoré nie sú vôbec definované a odôvodnené, zaplatil sumu 3.552,29 Kč, rozdiel

predstavuje sumu 1.100,29 Kč. Okresný súd v súvislosti s týmito poplatkami poukázal na skutočnosť, že
tieto neboli zmluvne dohodnuté, majú vyplývať iba zo Sadzobníka poplatkov, neboli nijako špecifikované
a nie je zrejmé, či majú odzrkadľovať nejaké náklady za zaslanie upomienok, resp. výziev. Preto zostatok
týchto poplatkov započítal na nezaplatený zostatok istiny, keďže medzi účastníkmi nebol dohodnutý iný
spôsob započítania týchto platieb.

6. Pokiaľ ide o zmluvný úrok vo výške 10,9 % ročne, tak veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania. Z tohto dôvodu má žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého
úroku z úveru iba do 26.6.2011, t. j. do dňa, kedy bol vyhlásený úver za predčasne splatný, s tým, že

po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z
omeškania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod R 59/98, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Obo 143/98, uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 472/2012). Takýto záver je zároveň logický,
pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu

vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ teda veriteľ (žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za
splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z
úveru. Keďže žalobca zosplatnil úver k 26.6.2011, patrí mu zmluvný úrok z úveru iba do tohto obdobia,
pričom po zosplatnení nastupujú sankčné úroky v zmysle nariadení vlády týkajúcich sa úpravy úrokov
z omeškania.

7. Z prehľadu platieb vyplýva, že posledná platba bola zaplatená za mesiac február roku 2011 (4.3.2011),
a preto patrí žalobcovi úrok z úveru vo výške 10,9 % ročne za obdobie od 26.3.2011 do 26.6.2011, t. j. za
92 dní, čo pri zostatku istiny 306.488,29 Kč predstavuje úrok 8.420,50 Kč. Z prehľadu splácania úveruvyplýva, aké sumy boli započítané na zmluvný úrok, pričom žalobca zobral taktiež žalobu čiastočne
späť, najprv ohľadom sumy 246,- Kč a následne aj ohľadom sumy 1.084,- Kč, a po odpočítaní všetkých
zaplatených platieb na zmluvný úrok predstavuje zostatok nezaplateného zmluvného úroku za obdobie

od 26.3.2011 do 26.6.2011 sumu 2.218,47 Kč.

8. Vzhľadom na už vyššie uvedené, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi istinu v sume 305.387,96
Kč, keďže od žalobcom uplatnenej istiny v sume 306.488,25 Kč odpočítal sumu 1.100,29 Kč z dôvodu,
že v tejto časti žalobca nepreukázal, na aký účel mali byť zaplatené poplatky, a v tomto smere neuniesol

dôkaznébremeno.Taktiežpriznalžalobcoviúrokzaobdobieod23.3.2011do26.6.2011vsume2.218,47
Kč (8.420,50 - 6.202,03) , čo predstavuje platby započítané na zmluvný úrok po zosplatnení úveru. Spolu
s priznanou sumou nesplatenej istiny vyčerpaného úveru priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania
v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov a v prevyšujúcej časti, ohľadom uplatnených nárokov,
žalobu zamietol.

9. Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej v 2. rade a skutočnosť, že súdu sa nepodarilo
zistiť súčasný pobyt žalovaného v 1. rade, a ani jeho sociálnu situáciu, umožnil v zmysle § 160 ods. 1
O.s.p. žalovaným splácať dlh v primeraných splátkach (vzhľadom na slabú sociálnu situáciu žalovanej
v 2. rade) po 700,- Kč mesačne. Žalovaná v 2. rade je evidovaná ako nezamestnaná, poberá iba
prídavok na dieťa a náhradné výživné s tým, že zákonom určený čas by mala poberať aj podporu v

nezamestnanosti v sume cca 180,- eur mesačne. Avšak iba jej základné výdavky (nájomné a poplatky
spojené so škôlkou a liekmi pre dieťa) predstavujú cca 220,- eur mesačne, do čoho nie je zarátaná
strava, hygiena, ošatenie, ani iné bežné potreby. Vzhľadom na to, že pobyt žalovaného v 1. rade nie je
známy, je teda viac ako pravdepodobné, že úver bude nútená splácať práve žalovaná v 2. rade. Zároveň
splácanie dlhu v splátkach žalobcu vážnejšie neohrozí.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p..
Pomerne úspešnejšiemu žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže nepriaznivú sociálnu situáciu
žalovanej v 2. rade vyhodnotil ako hodnú osobitného zreteľa, pričom pomery žalovaného v 1. rade sa
súdu pre jeho neznámy pobyt zistiť nepodarilo.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, a vo výroku
o trovách konania, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní predovšetkým
uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, v dôsledku čoho čiastočne zamietol jeho nárok. Okresný súd nesprávne zarátal uhradené
sumy poplatkov zo strany žalovaných vo výške 1.010,29 Kč na istinu tým, že považoval za nedostatočne
zdôvodnený účel účtovania poplatkov počas zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti uviedol, že nežaloval
žiadne dlžné poplatky, pretože v čase podania žaloby žalovaní nemali dlh na poplatkoch. Z tohto dôvodu
ani tieto položky žalobca nerozpisoval podrobne vo svojich písomných vyjadreniach. Pokiaľ mal okresný

súd niektoré skutočnosti za nejasné, mohol ich objasniť priamo na pojednávaní, keďže jeho substitučný
právny zástupca bol prítomný na všetkých pojednávaniach (okrem verejného vyhlásenia rozsudku dňa
17.6.2015).

12. Takisto súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uvádza, že žalobca má

nárok na zaplatenie dlžných poplatkov vo výške 613,- Kč až do mesiaca 06/2011. Vzhľadom na to, že
žalovaní uhradili poslednú splátku pred zosplatnením dňa 4.3.2011 a následne do vyhlásenia splatnosti
dlhu už žiadnu neuhradili, žalobca odhlásil žalovaných z poistenia po dvoch nezaplatených splátkach.
Boli teda odhlásení z poistenia ku dňu 26.5.2011, keď im už poistenie účtované nebolo. Takisto žalobca
žalovaným neúčtoval poplatok za poistenie ku dňu 26.6.2011. Na základe tohto tvrdenia žalobcu teda

došlo k nesprávnemu započítaniu uhradených poplatkov vo výške 1.100,29 Kč spätne na istinu.

13. K otázke zmluvných úrokov okresný súd uvádza, že „žalobcovi patrí úrok z úveru vo výške 10,9 %
ročne za obdobie 26.3.2011 do 26.6.2011, t. j. za 92 dní, čo pri zostatku istiny 306.488,29 Kč predstavuje
úrok 8.420,50 Kč“. Žalobca spolu s podanou žalobou zaslal súdu aj „tabuľkový“ výpis z účtu žalovaných,

z ktorého je jasná výška istiny, úrokov, ako aj poplatkov. Každý údaj o dlžnej sume sa v predmetnom
výpise dá dohľadať ku konkrétnemu dňu. Pri dni, kedy žalovaní uhradili pred zosplatnením poslednú
splátku, t. j. dňa 4.3.2011, je výška dlžnej istiny, ako aj úrokov a poplatkov, nulová. Žalovaní splátkou zo
dňa 4.3.2011 uhradili splátku, ktorú mali uhradiť dňa 26.2.2011 v zmluvne dohodnutej výške 6.824,- Kčplus poplatky vo výške 613,- Kč, pričom dňa 26.2.2011 uhradili splátku len vo výške 246,54 Kč, ktorá
sa im v celom rozsahu zarátala na poplatky. Teda z predmetného „tabuľkového“ výpisu vyplýva, akým
spôsobom narastal žalovaným v 1. a 2. rade zmluvný úrok. Ako už predtým niekoľkokrát zdôraznil, v

zmysle zmluvy sa zmluvný úrok ráta len z dlžnej istiny v zmluvne upravenej úrokovej sadzbe 10,90
% ročne. V dôsledku skutočnosti, že žalovaní neuhradili do dňa zosplatnenia splátku dňa 26.3.2011,
26.4.2011, 26.5.2011 a splátku 26.6.2011, dlžná istina postupne narastala. Dňa 26.3.2011 bola dlžná
istina vo výške 4.032,28 Kč, dňa 26.4.2011 vo výške 8.072,34 Kč, dňa 26.5.2011 až do dňa zosplatnenia
vo výške 12.112,41 Kč. Preto nie je správny záver okresného súdu, keď dlžné úroky rátal z istiny vo

výške 306,488,29 Kč, ako je uvedené v odôvodnení. V dôsledku toho priznal aj úroky z omeškania
z nesprávnej výške dlžnej istiny, ktorú znížil o sumu 1.029,- Kč. Z tohto istého dôvodu sa žalobcovi
javí odôvodnenie rozsudku ako zmätočne a nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na
tabuľkový výpis ohľadom splácania úveru.

14. Žalobca taktiež napadol výrok rozsudku ohľadom trov konania, pričom nesúhlasil s použitím

ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia
výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania
(konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech), alebo charakterom procesnej

situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak odporca ako laik v konaní o určenie právneho vzťahu nemohol
posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho,

ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať
tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnutí na postoj účastníkov v
konaní. Novela účinná od 15.10.2008 (zákon č. 384/2008 Z. z.) výrazne zmenila dovtedajšie chápanie
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych,

osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania, a až následne skúmanie okolností, ktoré
viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Teda nové
ustanovenie § 150 ods. 1, veta druhá, O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v
konaní.

15. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 30.7.2015 sa stotožnila s napadnutým
rozsudkom vo vzťahu k jej osobe.

16. Žalovaný v 1. rade sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril.

17. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa príslušných
ustanovení O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. CSP nadobudol účinnosť 1.7.2016 a
odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo,
ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto

konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto
odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu v zmysle príslušných ustanovení O.s.p..

18. Odvolací súd teda prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3
O.s.p. v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné, a to v tej súvislosti, keď žalobca napáda nesprávne zarátanie súm poplatkov zo strany
žalovaných vo výške 1.100,29 Kč na istinu, pričom túto námietku konkretizoval v bode III. a IV. podaného
odvolania.

19. Je potrebné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že pokiaľ okresný súd nemal niektoré

skutočnosti jasné, mohol ich objasniť priamo na pojednávaní za prítomnosti zástupcu žalobcu, resp.
písomným dotazom priamo na žalobcu ako na bankovú inštitúciu. Preto bude povinnosťou okresného
súdu po vrátení veci zamerať dokazovanie ohľadom zamietajúcej časti návrhu v nadväznosti na
zdôvodnenie odvolania žalobcom ohľadom tejto časti nároku žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súdpoukazuje zároveň na to, že aj keď by nesprávne započítanie jednotlivých platieb na istinu v zmysle
odôvodnenia rozsudku malo vplyv aj na jeho zaväzujúcu časť, túto odvolaciemu súdu neprislúcha
preskúmavať, pretože proti nej žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie nepodali.

20. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje aj na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
v súvislosti s možnosťou žalovaných splácať žalobcovi dlh v splátkach, odvolací súd je toho názoru,
že tento postup súdu prvej inštancie vzhľadom na sociálnu situáciu žalovanej v 2. rade a situáciu
žalovaného v 1. rade je namieste, a v tejto súvislosti mu nemožno nič vytknúť. V tejto súvislosti odvolací

súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

21. Keďže odvolací dôvod odvolania v bodoch III. a IV. je opodstatnený, nezostávalo odvolaciemu súdu
nič iné, iba zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o
trovách konania a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom smere (§
221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o celej
prejednávanej veci.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta

posledná, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).