Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13CPr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614211715
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7614211715.20

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu : ZNS Cargo,
s.r.o., Mlynárska 11, Košice, IČO: 45 934 444 , proti žalovanému : Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. S. N.Š. J.
I., o zaplatenie 1.955,44 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.06.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.955,44€ s prísl. ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako

zamestnanec vykonával pre žalobcu prácu vodiča kamiónovej dopravy na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 13.01.2014. Počas pracovnej cesty v Nórsku dostal žalovaný defekt, ktorý ho žalobca poslal
do servisu zalepiť. Žalovaný mal aj rezervné koleso, ale to nebolo potrebné meniť, pretože koleso
s defektom spúšťalo pomaly. Žalovaný následne žalobcu informoval, že problém bol podľa pokynov
odstránený a že pokračuje v ceste. Až po skončení turnusu si žalobca všimol, že odovzdané vozidlo
má novú pneumatiku, a to dokonca s novým dezénom a inou značkou ako ostatné pneumatiky. Takáto

pneumatika je pre žalobcu nepoužiteľná, pretože pneumatiky podľa platných predpisov musia byť na
vozidle rovnaké. Žalovaný v rozpore s pokynom zamestnávateľa v nórskom pneuservise namiesto
opravy defektu nechal vymeniť novú pneumatiku za inú a žalobcu o tom vôbec neinformoval. Navyše
novú sériovú pneumatiku žalobcu nechal žalovaný údajne v nórskom pneuservise. Žalobca má za to,
že žalovaný úmyselne porušil povinnosť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi,
v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. Žalobca obdržal od nórskeho pneuservisu faktúru za novú

pneumatikuvovýške1.955,44€.Žalobcavyzvalžalovanéhokpodpísaniudokladovprepoisťovňu,avšak
tento na výzvu nereagoval.

2. Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 13.01.2014 bod 2.1 žalovaný zodpovedá na zverenom
vozidle aj za pneumatiky, ktoré mu boli zverené za účelom plnenia pracovných úloh. Výzvou zo dňa
05.04.2014 žalobca požadoval od žalovaného vrátenie pôvodnej pneumatiky, prípadne náhradu škody,

avšak žalovaný žiadnym spôsobom neplnil.

3. Súd vo veci vydal dňa 27.08.2014 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený
odpor, na základe čoho došlo v zmysle vtedy platného § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k
zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.

4. V podanom odpore žalovaný uviedol, že na motorovom vozidle, ktoré riadil, dostal defekt. Následne
volal Mgr. Jenčuša, špeditéra žalobcu, ktorý mu určil, do ktorého servisu má ísť defekt opraviť. Keďdo uvedeného servisu prišiel, zavolal Mgr. Z., ktorému odovzdal pracovníka servisu, s ktorým S..
Z. rozprával cca. 20 minút. Asi za pol hodiny prišlo servisné auto, pretože uvedený servis defekty
neopravoval, zobral disk aj s pneumatikou a asi za hodinu doniesol disk s novou pneumatikou. Rezervu

použiť nemohol, pretože rezerva mala hladký letný dezén a v zime ju nemohol namontovať na vozidlo.
Žalovaný poukázal, že konal len v inštrukciách pána S.. Z., sám nič neriešil, pretože neovláda ani nórsky,
ani anglický jazyk.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o tom, že nemôže byť zodpovedný

za škodu, pretože konal v zmysle pokynov kompetentného zamestnanca S.. Z.. Uviedol, že je pravdou
že došlo ku komunikácii medzi žalovaným a zamestnancom žalobcu Mgr. Z. a následne medzi S.. Z.
s nórskym pneuservisom, kedy S.. Z. nasmeroval žalovaného, aby dal defekt zalepiť za dohodnutú
cenu. Následne bolo zistené, že žalovaný svojvoľne navštívil iný pneuservis ako ten, ktorý bol žalobcom
dohodnutý. Žalovaný informoval žalobcu, že pokračuje v ceste, pretože problém bol podľa pokynov
odstránenýaažposkončeníturnususižalobcavšimol,ževozidlománovúpneumatikuinejznačky,ktorá

je pre žalobcu nepoužiteľná a že žalovaný v rozpore s pokynmi zamestnávateľa v nórskom pneuservise
namiesto opravy defektu dal vymeniť pneumatiku za inú, pričom žalobcu o tom vôbec neinformoval.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán. Žalobca ako
prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia, výsluch svedka Mgr. L. Z. a listinné dôkazy, a to
pracovnú zmluvu, dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, faktúru od nórskeho pneuservisu, výzvu.

Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia.

7. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

8. Žalovaný trval na zamietnutí žaloby. Vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako vodič medzinárodnej

kamiónovejdopravyuž25rokovaeštenezažil, abymalplatiťškoduzaniečo, čonezapríčinilanezavinil,
pričom sa stáva, že defekt sa musí opraviť v servise a faktúra sa následne zašle firme. S predmetným
kamiónom bol v Nórsku a potom, čo vyložil tovar pri Osle, bol kamión ľahký, ostal stáť na ceste, preto
nahodil reťaze na všetky kolesá a s reťazami vyšiel kopec, naložil tovar a na spiatočnej ceste si urobil
pauzu. Ráno pri ohliadke auta zistil, že na vonkajšom kolese na pravej strane ťažnej nápravy bol defekt,

veľká diera a keďže bol naložený, tak auto trocha sedelo. Nevie kedy a kde sa ten defekt stal, pretože
bola kopa snehu. Reťaze robia na aute veľký hluk, tak defekt zistil až ráno pri ohliadke. Hneď volal pána
Z. a povedal mu o defekte, na čo mu pán Z. zistil adresu servisu, ktorú mu nadiktoval. Adresu zadal do
navigácie, nebolo to ďaleko, asi 3km. V servise mu povedali, že oni defekt nerobia, na čo znova volal
pánovi Z. a on s nimi komunikoval cca. pol hodiny. On sa dorozumie po nemecky, čo v Nórku nevedia a

po anglicky vie len základné slovíčka. Potom, čo pán Z. dohovoril s pracovníkom servisu, mu telefonicky
vravel, aby počkal v servise. Servisný technik celé koleso odobral a vymenil. Videl, že doniesol inú
značku pneumatiky ako tá, ktorú mal na kolesách, ale boli to zimné pneumatiky. Rezervu, ktorú v aute
mal, nemohol založiť, pretože išlo o letnú pneumatiku s hladkými dezénom a poškodenú pneumatiku
nebolo možné opraviť, bolo vidieť, že sú tam drôty. Po ukončení prác mu v servise povedali, že faktúru

zašlú na Slovensko. Pánovi Z. zaslal sms so znením " všetko OK, defekt opravený, pokračujem v jazde,
faktúru pošlú na Slovensko ". Keď prišiel na Slovensko, povedal pánovi Z., že je tam nová pneumatika,
na čo mu on povedal, ako je to možné, že je tam iná značka, k čomu sa nevedel vyjadriť, pretože so
servisom telefonoval pán Z.. Následne mu pán Z. poštou poslal papiere na podpis s tým, že zapadol a
že ho musela firma Falck vytiahnuť. Uvedené podpísať odmietol, lebo to je podvod, nič také sa nestalo.

Žiadna firma ho vyťahovať nebola, pretože reťaze nahodil sám a pokračoval v ceste.

9. Svedok Mgr. L. Z. uviedol, že u žalobcu pracuje vo funkcii ako disponent. Má na starosti riešenie
poistných udalostí a riešil aj túto konkrétnu záležitosť. Žalovaný pracoval ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy, keď mu v sobotu 1.2. volal, že dostal defekt. Bolo to už na ceste späť z Nórska do

Nemecka. Opýtal sa ho, v akom rozsahu je defekt, či vie do servisu dôjsť sám alebo má poslať servisné
auto,načomužalovanýpovedal,žepneumatikaspúšťa pomaly,žedôjdeaabyvyhľadalnajbližšíservis.
Žalovanému oznámil adresu a súradnice servisu, odkiaľ mu žalovaný telefonoval a dal mu k telefónu
nejakého servisného pracovníka, s ktorým sa dvoma - troma vetami dohodol, že to môžu opraviť. Nič
konkrétne ale nedojednávali, bol to len krátky jednoduchý rozhovor, kde mu technik vravel, že k nim

došlo naše auto a či môže opraviť defekt. Potvrdil mu, že opravu môže urobiť, určite mu nespomínal
výmenu, nemal na to dôvod, pretože mal za to, že defekt treba zalepiť a ak by mala byť aj výmena,
tak by sa na to použili kolesá, ktoré má každé auto ako rezervné kolesá. Určite aj auto na ktorom šiel
žalovaný malo rezervné kolesá, nespomína si s akým dezénom, ale podľa jeho názoru to nie je problém,pretože na dojazd by to stačilo a následne by ho stiahli domov na Slovensko. Žalovaný mu zaslal sms,
že všetko OK, defekt je opravený a pokračuje v ceste. Keď po ukončení turnusu prezeral auto a zistil,
že má úplné inú pneumatiku, ostal z toho v šoku, pretože počas 10 rokov práce sa mu to nestalo. Keď

sa na to žalovaného opýtal, povedal mu, že on nevie, oni koleso vymenili a starú pneumatiku nemá.
Nová pneumatika bola inej značky, ktorá sa nedala použiť. Pôvodná pneumatika nebola stará, mala len
3 mesiace a keby ju žalovaný doniesol, vedeli by ju opraviť. Rozsah defektu nevidel, akurát žalovaný
mu na fotke v mobile ukazoval koleso, na ktorom bola diera zhora, preto nerozumie, prečo vymenili
celú pneumatiku, nakoľko takéto diery sa dajú opraviť. Žalovaný mu nevedel povedať ani cenu novej

pneumatiky a až následne, keď prišla z Nórska faktúra, boli prekvapený z tejto vysokej sumy. Firma
má uzavreté poistenia na autá, aj zamestnanci majú poistky za škodu spôsobenú zamestnávateľovi,
ale pneumatiky nie sú súčasťou havarijnej poistky a firma defekty a menšie opravy hradí zo svojich
prostriedkov. Keďže žalovaný mal svoju poistku za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, snažili sa nájsť
nejaké riešenie, aby nemusel takúto vysokú cenu platiť. Preto naformulovali nejaké písomné podanie,
pričom žalovaný na to vravel, že to podpíše a keď neskôr spolu volali tak bol pod vplyvom alkoholu a

tvrdil, že on nič nepodpíše. Faktúru vystavenú Nórskym servisom žalobca zaplatil. Potvrdil, že faktúra,
ktorá je obsahom spisu a bola žalobcom predložená, je tou, ktorá im bola doručená z Nórska. Je na
nej uvedená firma Falck, ktorá vykonala servis, ale servis, ktorý našiel a do ktorého žalovaného poslal
sa nevolal Falck. Na presné meno servisu si nespomína, ale na Falck by žalovaného určite neposlal,
lebo je to celosvetová firma a sú veľmi drahý. Pokiaľ ide o štandardný postup poukázal, že keď vodič

dostane defekt, sú s kolegyňou kedykoľvek k dispozícii, preto im šoféri musia každú udalosť oznámiť
a pokiaľ nechcú niesť zodpovednosť a majetkovú ujmu, musia sa riadiť ich pokynmi. Keď im oznamujú
defekt, povedia v ako rozsahu je, či si to vedia dofúkať a dôjsť do servisu alebo volať servis, alebo či si
vedia opraviť koleso alebo nasadiť rezervu. V prípade žalovaného stačilo, aby im telefonicky oznámil,
že koleso chcú vymeniť a nie opraviť, a oni by to už so servisom riešili. Žalovaný ich neinformoval, že

oprava kolesa nie je možná kvôli rozsahu poškodenia, vyzeralo to ako jednoduchá záležitosť, keďže
oznámil, že dostal defekt a došiel do servisu a po oprave zaslal sms, že všetko je v poriadku, preto nemal
dôvod skúmať, či došlo k niečomu neštandardnému. Taktiež bolo od žalovaného veľmi neštandardné,
že koleso nechal tam a nedoniesol ho späť, pričom to bolo nové koleso, ktoré jazdilo 3 mesiace. Bežná
cena novej pneumatiky je okolo 500,-€, avšak v Nórsku sú vyššie ceny a práve servis Falck je známy

tým, že má vysoké ceny. Pneumatika z Nórska je však pre žalobcu nepoužiteľná taký dezén sa ani
nerobí.

10. Žalovaný po výpovedi svedka S.. Z. trval na svojich tvrdeniach a na tom, že poslal svedkovi mms
s fotografiou pneumatiky, na ktorej bola diera asi v priemere 10cm a trčali tam drôty. Koleso sa určite

nedalo dofúkať a krokom pomaly došiel len do servisu. Keď mu v servise povedali, že oni tam defekty
nerobia, volal svedkovi, ktorý rozprával so servisným pracovníkom. Svedok mu potom povedal, aby tam
počkal, následne prišlo auto so servisným vybavením, zobralo koleso a asi po hodine doniesli nové
koleso, ktoré hneď založili. Svedkovi oznámil sms správou, že pneumatika sa nedala opraviť, že ju
vymenili. Pneumatika je značky Fulda, ktorá sa robí v Púchove a môžu k nej dokúpiť ďalšie, sú to kvalitné

pneumatiky. Rezervu nemohol použiť, pretože mala letný dezén a druhá rezerva bola určená na náves,
má preto väčší priemer, rozmerovo to nesedí.

11. Z obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 13.01.2014 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako
zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom. Žalovaný mal pre žalobcu pracovať ako vodič

vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej cestnej doprave za hrubú mesačnú mzdu 400,-€. V zmysle
Článku V zmluvy zamestnávateľ mal pre všetkých zamestnancov zabezpečiť poistenie zodpovednosti
zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi s tým, že zamestnanec je poistený za škody
spôsobené na motorových vozidlách ako aj za škody na tovare spôsobené počas prepravy, a to do
výšky 1.600,-€, pričom spoluúčasť je 10%, minimálne 30,-€. Za toto poistenie zaplatí zamestnanec

zamestnávateľovi 20,-€ / mesiac , pričom táto úhrada sa bude realizovať ponížením mzdy o túto sumu.

12. Podľa Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 13.01.2014 uzavretej medzi žalobcom ako
zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom podľa § 182 a násl. Zákonníka práce, zamestnanec
preberá hmotnú zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať a ktoré sú mu zverené v rozsahu potrebnom
pre riadne plnenie pracovných úloh. Podľa bodu II. sa zmluvné strany dohodli, že zamestnanec ďalej
preberá zodpovednosť aj za zverený hmotný majetok nachádzajúci sa v nákladnom motorovom vozidle,
v prípojnom vozidle alebo osobnom motorovom vozidle, ktoré mu budú zverené za účelom plneniapracovných úloh alebo za účelom osobnej prepravy zamestnanca, ako je napríklad kolesá, náhradné
kolesá ( pneumatiky a disky ), plachta, vybavenie vozidla podľa preberacieho protokolu, náradie, palety
a pod. . Za tieto zverené hodnoty zodpovedá zamestnanec spoločne s ostatnými zamestnancami, ktorí

budú vozidlá využívať a ktorí uzatvorili Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Tejto zodpovednosti sa môže
zamestnanec zbaviť len tak, že formou preberacieho protokolu preukáže, že zverené hodnoty sa v čase
prevzatia na vozidle nenachádzali.

13. Z faktúry zo dňa 15.03.2014 vystavenej v Nórsku súd zistil, že sa týkala vozidla KE805II za núdzovú

poruchu a náklady na zásah vo výške 1.955,44€ ( 16.489,04 NOK ) Spoločnosť, ktorá faktúru vystavila
bola uvedená ako DKV EURO SERVISE GmBH + Co. KG ( s.r.o. a spol. k.s. ).

14. Z faktúry číslo 8102149277 zo dňa 26.02.2014 na sumu 16.099,-NOK splatnú 28.03.2014 súd zistil,
že bola vystavená spoločnosťou Falck za služby poskytnuté spoločnosťou Falck.

15. Listom zo dňa 29.04.2014 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 1.955,44€,
ktorú mal spôsobiť zavineným porušením pracovných povinností tým, že neoprávnene použil finančné
prostriedky na úhradu ceny za bezdôvodnú kúpu a výmenu pneumatiky s neadekvátnym dezénom, hoci
bol na pracovnú cestu vybavený rezervným kolesom, ktoré poskytol zamestnávateľ.

16. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

17. Podľa § 178 ods. 2 Zákonníka práce, ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť
vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný

zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým
vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec
zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

18. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú

mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185.

19. Podľa § 181 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život
alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným
okolnostiam.

20. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

21.Podľa§186ods.2Zákonníkapráce,náhradaškodyspôsobenáznedbanlivosti,ktorúzamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa

štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných
látok.

22. Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka práce, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ
okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým
mravom.

23. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu

škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.24. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

25.Podľa§191ods.3Zákonníkapráce,akzamestnanecuznázáväzoknahradiťškoduvurčenejsumea
ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne,
inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

26. Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce, požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej
úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov.

27. Vykonaným dokazovaním , zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrh mal
súd za to, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,

že by mu žalovaný ako jeho zamestnanec spôsobil škodu zavineným porušením pri plnení pracovných
úloh. V konaní nebolo sporné, že pri plnení pracovných úloh žalovaného ako vodiča kamiónu došlo
v Nórsku k defektu, ktorý bol v Nórsku opravený, za čo bola vystavená faktúra vo výške žalovanej
sumy. Nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom pracovnoprávnym a taktiež
nebolo sporné, že žalovaný komunikoval ohľadom opravy defektu s povereným pracovníkom žalobcu

Mgr. Z.. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný postupoval v súlade s pokynmi pracovníka žalobcu,
pričom tento rozpor nebol nijako odstránený, nakoľko výpoveď žalovaného a svedecká výpoveď Mgr.
Z. bola v tejto skutočnosti rozdielna a žalobca, ktorý je v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce
povinný preukázať zavinenie zamestnanca, nepredložil napriek opakovanej výzve súdu žiaden dôkaz
na odstránenie rozporov a preukázanie svojich tvrdení. Tým, že žalovaný komunikoval s povereným

pracovníkom žalobcu mal súd za preukázané, že žalovaný si splnil svoju oznamovaciu povinnosť a tým,
že defekt bol opravený, zakročil proti vzniku hroziacej škody. Súd nemal preukázané, že by žalovaný
konal v rozpore s pokynmi žalobcu a nemal preukázaný ani vznik škody. Súd tiež poukazuje na to, že
žalobca si uplatnil od žalovaného náhradu škody vo výške 1.955,44€, t.j. v plnej výške faktúry vystavenej
nórskym servisom, pričom Zákonník práce vo svojom § 186 ods. 2 limituje výšku náhrady škody na sumu

štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Keďže podľa pracovnej zmluvy mal žalovaný hrubý
príjem 400,-€, je žalovaná suma v rozpore so Zákonníkom práce, pričom žalobca nepreukázal a ani
netvrdil, že by sa na žalovaného mal vzťahovať prípad, kedy toto obmedzenie neplatí. Posúdenie výšky
náhrady škody by však bolo relevantné, keby mal súd preukázaný základ nároku, čo v danom prípade
nebolo preukázané. Zo všetkých uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. Pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol súd k tomu, že žalobca bol v konaní neúspešný, preto
mu nárok na náhradu trov nevznikol a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne nevznikli, na základe čoho súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal.

32. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred súdom v materinskom
jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti
uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

33. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom

jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

34. Keďže aj štát platil v konaní trovy titulom prekladov a tlmočenia na pojednávaní, ktoré boli vyplatené
z prostriedkov štátu, rozhodol súd aj o tomto nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že sajednalo o trovy vzniknuté konateľke žalobcu ako občianke Ruska z dôvodu jej základného práva konať
pred súdom vo svojom materinskom jazyku, znáša ich v zmysle § 155 CSP štát, preto štátu súd nárok
na náhradu týchto trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.