Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205106
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8514205106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX,
XXX XX B. C., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C 232/2014-80 zo dňa 01. marca 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 201 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2 písm. f/, i/, j/ a k/, § 11 odsek
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 52, § 53, §
451, § 456, § 458 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o

úvere. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností
jednotlivých strán mal zato, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V zmluve o úvere chýbali
údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, výška,
počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov - v zmluve je uvedený len údaj o výške
mesačnej splátky vrátane úrokov a poplatkov bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úrokov
a iných poplatkov. Absenciu týchto údajov Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionoval tým, že úver
sapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,tedadlžníkjepovinnývrátiťveriteľoviibasumu,ktorámubola

poskytnutá. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí
ísť o také zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade iso zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov. V predmetnej zmluve
o úvere bola stanovená RPMN v sadzbe 300,29 % a poplatok za úver vo výške 288 Eur. Mal za to, že
určenáRPMNvsadzbe300,29%nemôžepožívaťsúdnuochranuajenutnéjuhodnotiťakoneprijateľnú,

odporujúcu dobrým mravom, a to aj s poukazom na zistenú výšku RPMN v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, ktorá bola 16,46 %. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pri poskytnutej sume úveru 300 Eur je
poplatok 288 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je suma 588 Eur (čo je cca 196 %). Takto
dojednaný poplatok je cca vo výške samotnej istiny. Podľa názoru súdu prvej inštancie poplatok vo výške
samotného úveru bol neúmerne vysoký a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o

úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť a v tomto slova zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, za ktoré je dlžník povinný
zaplatiť tento poplatok. Dojednaný poplatok považoval ako zmluvnú podmienku za neprijateľnú aj z
dôvodu jej neurčitosti. Na základe uvedených skutočností vyhovel žalobe v časti vydania bezdôvodného
obohatenia, zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (300 Eur) a
sumou zaplatenou žalobkyňou (501 Eur) t.j. sumu 201 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Uviedol, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, nakoľko sú uvedené v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom
úvere, ktoré sú neoddeliteľne späté so zmluvou o úvere. V Štandardných informáciách je tiež uvedená
výška priemernej hodnoty RPMN. Výška RPMN uvedená v zmluve je vypočítaná v zmysle prílohy č.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s
uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené v zmluve. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku,
tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal.
Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Tvrdenia súdu ohľadom
absenciívýškyúrokovejsadzbysanezhodujúsoskutočnýmstavom,nakoľkojedanánáležitosťuvedená
v Štandardných európskych informáciách.

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Uviedla, že s napadnutým rozsudkom súhlasí
v plnom rozsahu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa
21.03.2012 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 300 Eur. V Zmluve o úvere bolo uvedené, že dlžník sa

zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288 Eur, t.j. celkovo zaplatí
čiastku 588 Eur v 12 mesačných splátkach po 49 Eur počnúc dňom 23.04.2012.

10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12.Podľaustanovenia§52odsek1ObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvy
oúvere,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ
so spotrebiteľom.

13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa odseku 6, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

14.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a žalobkyňou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.

Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné

podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ súdnej kontrole
podrobil podmienky Zmluvy o úvere z toho hľadiska, či nejde o podmienky neprijateľné.17. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho
zákonníka.

18. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky

neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po
materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že
dlžník sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje

96 % z úverových prostriedkov.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu požadovanie úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej
stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať

veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo
skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme. To, či zmluva neobsahuje
neprijateľnézmluvnépodmienkyvrozporesozákonomalebovrozporesozásadoudobrýchmravov,súd
skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva
plnenie z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom

neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške.
Poplatokvovýškedosahujúcej96%sumyposkytnutéhoúverunemôžebyťvsúladesprincípomdobrých
mravov, naopak vykazuje znaky civilnoprávnej úžery.

20. Súd prvej inštancie následne preskúmal, či Zmluva o úvere obsahovala všetky obligatórne náležitosti

požadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenie Zmluvy o úvere.
Medzi obligatórne náležitosti v danom čase patrili okrem iných aj údaje o termíne konečnej splatnosti
úveru (§ 9 odsek 2 písm. f/), či údaje o úrokovej sadzbe (§ 9 odsek 2 písm. i/). Treba prisvedčiť súdu
prvej inštancie v tom smere, že Zmluva o úvere uvedené náležitosti neobsahovala. S neuvedením
daných náležitosti Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 odsek 1 písm. a/ spájal následok

bezúročnosti a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru v
tom smere, že žalobkyňa ako dlžník bola povinná žalovanému ako veriteľovi vrátiť len sumu vo výške
poskytnutej istiny.

21. Pokiaľ žalobca tvrdí, že súdom vytýkané obligatórne náležitosti zmluvy sú uvedené v Štandardných

informáciách k spotrebiteľskému úveru, k tomuto odvolací súd uvádza, že zo Zmluvy o úvere ani zo
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, že súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Štandardné
informácie k spotrebiteľskému úveru. Štandardné informácie predložené žalovaným naviac nie sú
dátumované ani podpísané zmluvnými stranami, preto vo vzťahu k posúdeniu obligatórnych náležitostí
zmluvy nemajú relevanciu.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru na základe absencie/nesprávneho uvedenia náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2
písm. f/ a i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť
k odvolacím námietkam týkajúcich sa absencie ďalších obligatórnych náležitostí. Judikatúra súdov,

vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikáciizákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

24. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom
konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom

konaní žiadne trovy nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).