Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718203196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718203196.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne právnej veci navrhovateľa: Ing. N. H., bytom D. XXX, I. pri H., proti oprávnenej:
I. H., bytom M. XXX/X, H., právne zastúpenej JUDr. S. Y., advokátkou so sídlom v C. H., F. XX/XX,
o zníženie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 19. marca 2017, č. k. 7Pc/21/2018-52, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil a druhým výrokom uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť oprávnenej I. H. titulom trov konania sumu 600,96 eur na účet právnej

zástupkyne oprávnenej, advokátky JUDr. S. Y., do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na
plnoletú dcéru (oprávnenú) zo sumy XXX eur na sumu 50 eur mesačne s tým, že od poslednej úpravy
pomerov došlo k podstatnej zmene pomerov. Podaním zo dňa 20.02.2019 vzal navrhovateľ návrh v
celom rozsahu späť, pričom právna zástupkyňa oprávnenej so späťvzatím návrhu a zastavením konania
súhlasila. V súlade s ust. § 29 ods. 1, 3 Civilného mimosporového poriadku súd konanie zastavil.

Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 52, § 55, § 58 CSP, pričom
uviedol, že v zmysle § 2 ods. 1 CMP je potrebné poukázať na znenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého
zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP
a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pokiaľ jedna procesná
strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a
tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej

strane trovy konania. Navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť podaním zo dňa 12.02.2019 bez
odôvodnenia, čím zavinil zastavenie konania a tým aj vznik trov konania oprávnenej I. Osoba oprávnená
poberať výživné - I. je naviac študentkou vysokej školy a súd bol toho názoru, že je spravodlivé, aby
vzniknuté trovy znášal navrhovateľ, keďže ich vyvolal priamo svojim konaním.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny

vo výroku o nároku na náhradu trov konania tak, že súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h)
CSP. Uviedol, že rozhodnutie o trovách nepovažuje za spravodlivé jednak preto, že trovy vznikli za
pojednávania, na uskutočnenie ktorých neboli splnené podmienky podľa § 33 CMP a taktiež preto,
že uvedené rozhodnutie nezohľadňuje jeho osobné a majetkové pomery, ktoré ho viedli k podaniu
návrhu na zníženie výživného voči plnoletej dcére. Z obidvoch pojednávaní, za ktoré bola protistrane

priznaná náhrada trov konania, sa vopred ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, a preto podľa jeho
názoru neboli splnené podmienky na otvorenie pojednávania, a teda ani na vykonanie dokazovania aprejednanie veci. Keďže ide o konanie návrhové, súd prvej inštancie vo veci nemal otvoriť pojednávanie
15.01.2019 z dôvodu jeho neprítomnosti, ktorá mu bránila predniesť návrh a odôvodniť ho, čím mu
bolo znemožnené realizovať jeho procesné oprávnenia až v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Nemohol totiž reagovať na prednes právnej zástupkyne plnoletej dcéry ani navrhnúť
vykonanie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení odôvodňujúcich zmenu výšky vyživovacej povinnosti.
Rovnako pojednávanie 27.02.2019 sa vôbec nemalo uskutočniť, keďže jeho späťvzatie návrhu bolo
doručené súdu už dňa 20.02.2019, teda týždeň pred termínom pojednávania. Zdôraznil, že späťvzatie
žaloby je jednostranným procesným úkonom, ktorého účinky nastali doručením súdu, avšak súd prvej

inštancie právne dôsledky jeho doručenia nevyhodnotil správne, o čom svedčí aj priznaná náhrada trov
konania. Po doručená späťvzatia návrhu súd už nebol oprávnený vo veci ďalej konať a bol povinný
nariadené pojednávanie aj z dôvodu hospodárnosti zrušiť. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie
nepostupoval správne pri vyčíslení a priznaní náhrady trov právneho zastúpenia plnoletej dcére, ktoré
jej pri správnej aplikácii právnych noriem vôbec nevznikli, a preto jej ich náhrada neprislúcha. Z hľadiska
uvedeného neexistovali žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP, ktoré by umožňovali výnimku zo

zásady uvedenej v ust. § 52 CMP, rozhodnutie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a v napadnutej časti vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

3. K podanému odvolaniu navrhovateľom sa písomne vyjadrila aj oprávnená prostredníctvom právnej
zástupkyne a žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a

priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožňuje sa s tvrdením navrhovateľa, že mu nebolo
umožnené zdôvodniť svoj návrh, tento riadne zdôvodnil vo svojom podaní. Žiadal, aby bol vypočutý
dožiadanýsúdomvH.anakoľkosainéhopojednávaniapredsúdomvBratislavezúčastnilanedeklaroval
na pojednávaní svoju PN, súd správne rozhodol, keď za situácie, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť,
ho zaviazal k náhrade trov konania. Pokiaľ bol navrhovateľ predvolaný na pojednávanie, bol povinný sa

dostaviť, pokiaľ bol PN, bol povinný ospravedlniť svoju neúčasť riadne a včas, čo však nesplnil. Ona ako
osoba oprávnená poberať výživné je študentkou vysokej školy, na pojednávanie sa riadne dostavila, hoci
študuje v zahraničí (Brno), k návrhu sa vyjadrila, bola zastúpená právnym zástupcom a podľa jej názoru
by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby mala povinnosť trovy znášať sama, keď nie je zárobkovo činná.
Súd v dôsledku správania navrhovateľa konanie zastavil a priznal jej trovy v zodpovedajúcej výške.

Opierajúc sa o ust. § 54 CMP je podľa nej samozrejmé, že trovy konania musí znášať osoba, ktorá ich
zavinila. Dodala, že pokiaľ sa týka samotného návrhu na zníženie výživného, navrhovateľ od nej žiadal,
aby vypovedala vo veci maloletého brata Andreja v jeho prospech, čo odmietla a navrhovateľ sa jej
vyhrozil, že v takom prípade podá návrh na zníženie výživného. Podľa nej nie je pravdou, že by otec
nemal z čoho výživné hradiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
vo výroku o nároku o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania odvolaním napadnuté nebolo, preto
v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

8. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol po späťvzatí návrhu navrhovateľom o zníženie vyživovacej

povinnosti na plnoletú oprávnenú napadnutým uznesením tak, že konanie v zmysle ust. § 29 ods. 1,
3 CMP zastavil a druhým výrokom navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť plnoletej oprávnenej titulom
trov konania sumu 600,96 eur na účet jej právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti uznesenia
s poukazom na ust. § 55 CMP. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie v zmysle § 2 ods. 1 CMP
poukázal na znenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola

transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ pokiaľ vzal návrh v celom rozsahu
späť bez odôvodnenia, zavinil zastavenie konania a tým aj vznik trov konania oprávnenej, pričom
oprávnená je naviac študentkou vysokej školy a súd preto považoval za spravodlivé, aby vzniknuté trovyznášal navrhovateľ, keďže ich vyvolal priamo svojim konaním. Odvolací súd sa však s rozhodnutím súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti nestotožňuje.

9. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje
trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok však pripúšťa určité výnimky, pričom jednou
z výnimiek je ust. § 55 CMP, ktoré oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Treba pritom zdôrazniť, že pre aplikáciu ust. § 55 CMP nie

je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

10. V danej veci odvolací súd nepovažoval za správnu aplikáciu ust. § 55 CMP pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania v tejto veci. Okolnosť, že došlo k zastaveniu konania pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť prípadu, pre ktoré je spravodlivé
priznanie náhrady trov konania. V konaniach o výživné plnoletého dieťaťa ako oprávneného, či už pôjde

o návrh na zvýšenie výživného podaný oprávneným alebo zníženie výživného a zrušenie vyživovacej
povinnosti, ktoré návrhy je oprávnený podať povinný, bude vždy na jednej strane ako účastník konania
oprávnený - plnoleté dieťa, ktorému by mali byť v zmysle zdôrazneného výkladu súdu prvej inštancie
vždy v zmysle § 55 CMP priznávané trovy, keď práve túto okolnosť súd považuje za spravodlivú. Pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach, ktoré boli zastavené pre

späťvzatie návrhu, nemožno taktiež vychádzať automaticky z úpravy v ust. § 256 ods. 1 CSP ( resp. ju
v mimosporových konaniach aplikovať), ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie.

11. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd v danom prípade skutočnosti uvádzané súdom
prvej inštancie nepovažoval za dôvodné pre použitie výnimky pri rozhodovaní o nároku trov konania

podľa § 55 CMP.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov
konania podľa § 388 CSP zmenil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu týchto trov. V mimisporových konaniach platí zásada, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (49 ods. 1 CMP). Každý z
účastníkov si teda sám má znášať trovy, ktoré v konaní platil.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).