Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107216701
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6107216701.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a
JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s, so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: H. O., nar. XX. XX. XXXX,
s evidovaným pobytom v L. L., o vymoženie 66,38 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Ing. Jozefom Burim, LLM, MBA, exekútorský úrad so sídlom Ku Bratke 3, 934 05 Levice, pod sp. zn.
EX 1262/07, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
3Er/1553/2007-31 zo dňa 12. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“)

zastavilexekúciupodľa§57ods.1písm.b)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia
o uložení pokuty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do
31.08.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Súd prvej inštancie zároveň aplikujúc ustanovenia §243j
Exekučného poriadku nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučný titul - blok na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA476474 zo dňa 29.11.2006 sa stal vykonateľným dňa 14.12.2006. Aplikujúc
ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 konštatoval, že trojročná
prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o priestupku uplynula dňa 14.12.2009, v dôsledku čoho
zaniklo právo priznané rozhodnutím o priestupku. Pretože exekučný titul sa po začatí exekúcie stal

neúčinný, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017.

3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na záver o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa
§ 243j Exekučného poriadku uviedol, že súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 16.08.2007, pričom prekluzívna lehota na výkon exekučného titulu uplynula

dňa 14.12.2009. Po tomto dátume stratil exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, čoho následkom bola
skutočnosť, že exekútor nemal k dispozícii zákonný titul (dôvod) na ďalšie vykonávanie exekúcie. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že exekútor si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného § 57 ods. 4
Exekučného poriadku, a to predložiť vec súdu prvej inštancie pri nadobudnutí pochybnosti o tom, či sú
dané dôvody na zastavenie exekúcie, a preto mu náhradu trov exekúcie v danom prípade nepriznal.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal súdny exekútor v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že predmetomexekúcie je pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste,
č. AA476474 zo dňa 29.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2006 a vykonateľnosť dňa
14.12.2006.Spochybnilzáversúduprvejinštancieonevyhnutnostizastaveniaexekúciezdôvoduzániku

práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že prekluzívna lehota by v
danom prípade uplynula dňa 14.12.2009, pričom počas jej plynutia nadobudla účinnosť novela zákona
o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z., v zmysle ktorej sa zo znenia § 88 zákona o
priestupkoch vypustil ods. 1, ktorý ustanovoval povinnosť vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty na ich zaplatenie. V citovanej novele neexistujú

prechodné ustanovenia, ktoré by sa zaoberali situáciami, keď trojročná prekluzívna lehota uplynie po
01.09.2008. V podanom odvolaní ďalej poukázal na ust. § 51 zákona o priestupkoch v spojení s § 71
ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej ,,Správny poriadok"). Uviedol, že z uvedeného ustanovenia Správneho poriadku vyplýva, že v
trojročnej lehote treba výkon rozhodnutia iba nariadiť, nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote
došlo aj k vymoženiu uloženej pokuty. Vychádzajúc z uvedeného preto podľa názoru súdneho exekútora

neexistoval dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie, teda exekučné konanie môže pokračovať. V
podanom odvolaní súdny exekútor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013. Ďalej spochybnil aj záver súdu prvej inštancie o tom, že si nesplnil
povinnosť vyplývajúcu z ust. 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd
prvej inštancie vyzval oprávneného na vyjadrenie sa, či jeho podanie je nevyhnutné považovať za návrh

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, a v prípade jeho kladnej
odpovede zaviazal na zaplatenie trov exekúcie oprávneného.

5. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštanciepovažujezavecnesprávne,akovovýrokuozastaveníexekúcie,takajvovýrokuonáhradetrov

konania. Oprávnený zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie odvolanie súdneho exekútora odmietol.

6. Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento

zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej ,,CSP") odmietol a odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie súdneho exekútora bolo
podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky

požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, odvolací súd
odvolanie podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.

10. Po preskúmaní predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 31.07.2007 bola pred
pôvodným súdnym exekútorom spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie proti

povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa 15.08.2007 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 16.08.2007 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulomvpredmetnejvecijebloknapokutunezaplatenúnamieste,č.AA476474zodňa29.11.2006,ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2006 a vykonateľnosť dňa 14.12.2006. Odvolaním napadnutým
uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku,

pretože mal za preukázané, že uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného
titulu v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008 a súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov exekúcie. Proti uvedenému uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku; účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.12. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

13. Podľa § 386 písm. b) a c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou a ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

14. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku
sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá

vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava
obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podmienkou na to, aby odvolací súd posudzoval odvolaním napadnuté
uznesenie v nadväznosti na odvolacie dôvody z meritórnej stránky je to, aby podané odvolanie spĺňalo
všetky zákonom predvídané náležitosti, bolo podané včas, oprávnenou osobou a aby smerovalo voči
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. V prípade, ak nie sú uvedené podmienky splnené,
má to za následok odmietnutie podaného odvolania bez posudzovania vecnej stránky odvolaním

napadnutého uznesenia.

15. Postavenie súdneho exekútora počas prebiehajúcej exekúcie je špecifické. Na jednej strane
vystupuje ako štátom určená a splnomocnená osoba na realizáciu núteného výkonu súdnych a iných
rozhodnutí, pričom pri výkone exekúcie zabezpečuje realizáciu tých činností, ktoré za iných okolností

vykonáva štát prostredníctvom iných štátnych orgánov, na strane druhej je účastníkom exekučného
konania len pre daný, zákonom vymedzený úsek exekučného konania podľa § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku (ide o prípad, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie). V iných prípadoch Exekučný poriadok
súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania nepriznáva. Preto o právach a povinnostiach, ktoré
prináležia účastníkovi konania, medzi ktoré patrí aj oprávnenie podať odvolanie v zákonom stanovenej

lehote, možno v prípade súdneho exekútora hovoriť iba v nadväznosti na rozhodnutie súdu o trovách
exekúcie, aj to len v prípade, ak by rozhodná právna úprava, vzťahujúca sa na rozhodnutie o trovách
exekúcie, možnosť podania opravného prostriedku voči takémuto rozhodnutiu pripúšťala.

16. Súdny exekútor v podanom odvolaní v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvej inštancie, keď danú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
Vychádzajúczvyššieuvedenéhovšaksúdnyexekútorvdanomúsekukonanianevystupujeakoúčastník
konania, preto aj právo podať odvolanie, v nadväznosti na daný úsek konania, súdnemu exekútorovi
neprináleží. Takéto právo prináleží len účastníkom konania, ktorými sú v zmysle cit. § 37 ods. 1 prvej vety
Exekučného poriadku oprávnený a povinný. Odvolací súd preto odvolanie súdneho exekútora v časti,

v ktorej smeruje proti dôvodom zastavenia exekúcie, a v ktorom namieta nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie, vyhodnotil za podané neoprávnenou osobou.

17. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách exekúcie Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa. V zmysle
ustanovenia § 355 ods. 2 CSP pritom platí všeobecné pravidlo, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak ho

zákon výslovne pripúšťa. V ustanovení § 355 ods. 2 CSP je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti
odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Rozhodujúce preto je, či odvolanie pripúšťa
Exekučný poriadok. Exekučný poriadok proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa, na rozdiel od
iných typov uznesení. V zmysle rozhodujúcej platnej a účinnej právnej úpravy preto odvolací súd nemá
oprávnenie na to, aby zasiahol do výroku o trovách exekúcie.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie §
357 písm. m) CSP. Je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, odlišný
od trov konania. Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov
konania, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (nerozhoduje sa

osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí).
Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP. Ak by zákonodarca chcel pripustiť
odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, jeho vôľa by musela byť vyjadrená
spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, a to najmä uvedením zákonného ustanovenia v Exekučnom

poriadku, z ktorého by vyplývalo, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, čo je
štandardná formulácia pre exekučné konanie, alebo by výslovne uviedol uznesenie o trovách exekúcie
v ustanovení § 357 CSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým
je prípustné odvolanie.19. Pretože odvolanie bolo podané v časti neoprávnenou osobou a v časti smerovalo proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd postupoval podľa § 386 písm. b) a c) CSP

a odvolanie súdneho exekútora odmietol. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej
sa odvolací súd nemohol zaoberať vecným obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý
z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).