Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/329/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115224005
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115224005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu B.. C. G., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom D. L. X, XXX XX R. R., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v
mene ktorej koná JUDr. Ing. Michal Ševčík, advokát, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO:
00 166 073, o náhradu škody, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 8C/440/2015 - 52 zo dňa 01. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 01. 06. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Zároveň vo
výroku rozhodnutia konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal

voči žalovanej náhrady škody vo výške vo výške 34 549,48 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
V žalobe uviedol, že sa domáha škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupom súdnej moci pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).
Orgánom verejnej moci, ktorého postupom mu vznikla škoda, je:
a) Krajský súd v Banskej Bystrici, pretože v konaní vedenom pod sp. zn. 1CoE/513/2012 nezastavil
exekúciu, keďže jej podkladom bolo i rozhodnutie pod písmenom b);

b) Najvyšší súd Slovenskej republiky, pretože svojím rozhodnutím sp. zn. 6Obo/13/2009 zo dňa 22. 10.
2009 rozhodoval voči žalovanému, ktorý už v čase rozhodovania neexistoval, pretože bol vymazaný z
obchodného registra.
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 34Cb/78/2002 vydal rozhodnutie vo veci samej
proti žalovanému obchodnej spoločnosti Slovstavexport, a. s., so sídlom Partizánska cesta 79, Banská
Bystrica, IČO: 31 562 647 (ktorého štatutárnym orgánom bol aj žalobca). Uvedená obchodná spoločnosť
bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbr/112/2008 - 43 zo dňa 18. 09. 2009 zrušená

bezlikvidácieanáslednebolazobchodnéhoregistraajvymazaná.Eštepredjejvýmazomzobchodného
registra obchodná spoločnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom
pod sp. zn. 34Cb/78/2002 podala odvolanie. V čase, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa
22. 10. 2009 rozhodnutie sp. zn. 6Obo/13/2009 a potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystricivedenom pod sp. zn. 34Cb/78/2002, obchodná spoločnosť už neexistovala, bola vymazaná. Napriek
tejto skutočnosti bola vyznačená právoplatnosť na obidvoch rozhodnutiach, ktoré sa neskôr (v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/33/2006 - 58 zo dňa 12. 09. 2006 o určení

odporovateľnosti právneho úkonu) stali podkladom pre exekúciu - exekučným titulom. Exekúcia už bola
vedená proti povinnému, ktorý je v tomto konaní žalobca. Napriek zákonne prípustnej obrane povinného
- žalobcu exekúcia zastavená nebola a bola skončená tak, že celá dlžná suma (vrátane trov exekúcie) vo
výške 34 549,48 Eur bola od povinného - žalobcu vymožená. V exekučnom konaní správne postupoval
jedine Okresný súd Banská Bystrica, ktorý v uznesení č. k. 4Er/87/2010 - 114 zo dňa 14. 07. 2011

exekúciu najprv zastavil, avšak toto rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 1CoE/513/2012 - 224 zrušené a v exekúcii súdny exekútor postupoval ďalej.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia strán sporu
a na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil nasledovný skutkový stav: „V konaní vedenom Krajským
súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cb/78/2002 o zaplatenie tantiém vo veci žalobcov B.. K.
F. a B.. L. N. proti žalovanému Slovstavexport, a. s. súd rozsudkom č. k. 34Cb/78/2002 - Sn -

266 zo dňa 30. 10. 2008 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu vo výške
90 000,00 Sk s príslušenstvom každému z nich. O odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol dňa 22. 10. 2009 rozsudkom č. k. 6Obo/13/2009 - 307 tak, že rozsudok prvostupňového
súdu potvrdil. Proti rozsudku najvyššieho súdu podal dovolanie C.. B. D. na základe plnomocenstva
udeleného obchodnou spoločnosťou Slovstavexport, a. s., o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol uznesením č. k. 1ObdoV/2/2010 - 375 zo dňa 28. 04. 2011 tak, že dovolacie konanie
zastavil pre neodstrániteľný nedostatok obligatórneho zastúpenia pre nedostatok právnej subjektivity
žalovaného obchodnej spoločnosti Slovstavexport, a. s. (Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k.
27Cbr/112/2008 - 43 zo dňa 18. 09. 2009 zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie, na základe ktorého
bola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra). Rozsudok krajského súdu tak nadobudol

právoplatnosť dňa 22. 07. 2011.“ Prvoinštančný súd ďalej uviedol: „V konaní vedenom Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 14C/33/2006 o určenie neúčinnosti právneho úkonu vo veci žalobcov B..
K. F. a B.. L. N. proti žalovanému B.. C. G. súd rozsudkom č. k. 14C/33/2006 - 58 zo dňa 12. 09. 2006
určil, že právny úkon, ktorým boli žalobcovia ako veritelia dlžníka Slovstavexport, a. s., a to zmluva o
kúpe cenných papierov zo dňa 17. 02. 2003, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté plnenie vo

výške 14 926 500,00 Sk je voči žalobcom neúčinný. Voči rozsudku prvostupňového súdu sa žalovaný
odvolal, ale odvolanie vzal späť. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2007.“
Následne prvoinštančný súd konštatoval: „Na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 34Cb/78/2002 - Sn - 266 zo dňa 30. 10. 2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 6Obo/13/2009 - 307 zo dňa 22. 10. 2009 a na základe rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 14C/33/2006 - 58 zo dňa 12. 09. 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 16Co/269/2006 - 78 zo dňa 11. 01. 2007 bola vo veci oprávnených B.. K. F. a B.. L. N.
proti povinnému B.. C. G. vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským pod sp. zn.
EX 2/2010 a Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/87/2010. Exekúcia bola uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/87/2010 - 198 zo dňa 13. 08. 2012 zastavená z dôvodu, že

došlo k úhrade povinnosti uloženej exekučným titulom v celom rozsahu.“
1. 4. Po uvedení vyjadrení strán sporu prvoinštančný súd uviedol zákonné znenia ustanovení § 3 ods.
1 písm. a) a d), § 4 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval: „Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých
skutočností, ktoré určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu

(zodpovednostnúskutkovúpodstatu).Prvkamiskutkovejpodstaty,naplneniektorejmázanásledokvznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú: subjekt (orgán štátu), predmet
(nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom porušený právny vzťah), správanie
subjektu (jeho nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup), protiprávnosť (nezákonnosť),
výsledok spočívajúci v škode a príčinná súvislosť medzi správaním (úradným postupom) a výsledkom

(škodou). Osobitným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu pri nezákonnom rozhodnutí je aj
skutočnosť, že rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.“
Následne priamo vo vzťahu k prejednávanému sporu uviedol: „V prejednávanom prípade žaloba žalobcu
nesmerovala len k náhrade škody, ale pred vyslovením vzniku zodpovednosti by súd musel najprv
zrušiť napadnuté rozhodnutia krajského a najvyššieho súdu (a následne aj rozhodnutie krajského súdu

v exekučnom konaní). Uvedený postup však nie je v kompetencii prvostupňového (okresného) súdu, ale
v tomto prípade by sa nezákonnosťou mohol a mal zaoberať ústavný súd. Inak povedané, žalobca by
sa mal predovšetkým domáhať zrušenia alebo zmeny rozhodnutí, ktorých nezákonnosť v tomto konaní
tvrdí, a až následne by sa mohol domáhať náhrady škody postupom v zmysle zákona č. 514/2003Z.z. Samotná skutočnosť, že žalobca dobrovoľne v exekučnom konaní zaplatil dlžnú sumu vrátane trov
exekúcie, nezakladá automaticky zodpovednosť štátu. Nie každé rozhodnutie je nezákonné a nie každý
úradný postup je nesprávny len preto, že nespĺňa subjektívne požiadavky dotknutej osoby na konečné

rozhodnutie, či na úradný postup.“ Ďalej v tejto súvislosti poukázal na to, že: „Súd v konaní o náhradu
škody nemôže prejudiciálne riešiť otázku zmeny alebo zrušenia rozhodnutia, teda nemôže sám zrušiť
alebo zmeniť rozhodnutie (v tomto prípade dokonca rozhodnutia nadriadených súdov) a zároveň sa
zaoberať aj podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu. V tomto konaní by potom v podstate išlo
o preskúmavanie rozhodnutí iných súdov, čo však nie je a ani nemôže byť predmetom konania o náhrade

škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.“ (...) V tomto konaní súd nemôže a ani nemá skúmať otázku
správnosti alebo nesprávnosti postupu súdov, pretože predmetom tohto konania nie je preskúmavanie
rozhodnutia alebo postupu iného súdu. V tomto konaní súd môže skúmať len to, či bolo alebo neboli
naplnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.“
1. 5. Keďže rozhodnutia, o ktorých žalobca tvrdí, že sú nezákonnými, neboli pre ich nezákonnosť ani

zrušené a ani zmenené, nebol splnený základný zákonný predpoklad uplatňovanej zodpovednosti -
existencia rozhodnutia konštatujúceho ich nezákonnosť a nebol zistený ani nesprávny úradný postup,
prvoinštančný súd sa už nezaoberal tým, či boli alebo neboli splnené ďalšie podmienky vzniku
uplatňovanej zodpovednosti, pretože „z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom
napadnuté rozhodnutia súdov nie sú nezákonné v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a v konaní, ktoré

predchádzalo ich vydaniu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.“ Z uvedených dôvodov preto
žalobu žalobcu zamietol.
1. 6. Výrok rozhodnutia o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného
ustanovenia § 151 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie, za
účelom doplnenie dokazovania, alebo aby napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a jeho
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. 2. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Skutkový stav determinovaný obsahom pripojených spisov potvrdzuje, že tento bol
zistený presne a správne. Rovnako tak možno konštatovať, že úvahy prvoinštančného súdu sú správne.
Nestotožňuje sa však s tým, že v právnom štáte napriek zrejmej nesprávnosti pri rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní, ktorého dokonca nebolo ani účastníkom, vznikol

rozsudok na plnenie, ktorý predstavuje súčasť exekučného titulu voči nemu a v dôsledku ktorého utrpel
ujmu výsledkom exekučného konania pred súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským. Pokiaľ ide o
výškupožadovanéhoplnenia,tátopredstavujevýlučnesumu,ktorámubolazexekvovanávpredmetnom
exekučnom konaní, a teda aj táto je zistená relevantne a postačujúco. V žalobe preto postavil vec do
roviny nesprávneho úradného postupu, pretože len tak sa dá nazvať chybné vyznačenie právoplatnosti

na rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici vo veci, ktorá mala byť zastavená zo zákona z dôvodu zániku žalovaného ešte pred rozhodnutím
odvolacieho súdu - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nakoľko využil všetky možnosti, pričom
ani Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho
dovolania, neexistuje u neho iná možnosť, ako žaloba podaná v tomto konaní, teda vyvodiť voči štátu

zodpovednosť za škodu spôsobenú mu pri výkone súdnej moci. Tak ako popísal v žalobe (v článku V.),
jedná sa v tejto veci o splnenie podmienok podľa § 5 resp. 9 zákona č. 514/2003 Z. z. a preto navrhuje,
aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu a zaujal iný právny názor na
možnosť vyhovenia tejto žalobe z dôvodov právne i skutkovo prezentovaných.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo vydané ešte za účinnosti pôvodného procesnoprávneho
predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu
01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol

účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných
ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na
skutočnosť, rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolaciekonanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP,
zostávajú zachované“.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný

súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta
nesprávnosťprávnehoposúdeniavecizostranyprvoinštančnéhosúdu,takvtejtosúvislostiodvolacísúd
konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a je
výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi
závermi prvoinštančného súdu i s argumentmi, ktorými tieto závery náležite vysvetlil v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovanej nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila a v priebehu odvolacieho
konania neurobila žiadny procesný úkon za ktorý by jej prináležala náhrada trov odvolacieho konania),

náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).