Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222745
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116222745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., č. XXX, zastúpeného právnym zástupcom Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36865281, so sídlom v Trnave, Hlavná č. 31, v mene ktorého pred
súdom koná JUDr. Maroš Prosman, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ C. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v F. F., C. č. XX, a 2/ L. U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. F., C. č. XX, obidvaja zastúpení
JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 51, o určenie vlastníckej
hranice, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/214/2016-103 zo

dňa 28.04.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalobca
je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania pred súdom prvej
inštancie v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania
v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovaným priznal nárok

na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi vo výške 100 % (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia hranice pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. a to hranice pozemku zapísaného
na LV č. XXX parcela registra „C“ č. XXX (záhrady) a pozemku zapísaného na LV č. XXX parcela
registra „C“ č. XXX (zastavané plochy a nádvoria), pričom dôvodom podania žaloby malo byť zakreslenie
nesprávnej vlastníckej hranice pozemkov na základe nesprávneho (neopraveného) geometrického

plánu, keď nesprávnosť priebehu vlastníckej hranice sa nepodarilo odstrániť ani v rámci konania o
oprave chyby v katastrálnom operáte; podľa žalobcu by v prípade správneho určenia priebehu hraníc
jeho pozemok parc. č. XXX priamo susedil s miestnou komunikáciou (pozemok parc. č. XXX/X), a teda
mal by zabezpečený nerušený prístup na jeho pozemok z verejne užívanej komunikácie; súd prvejinštancievychádzalzoskutkovéhozistenia,podľaktoréhožalobcajevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území L. zapísanej na LV č. XXX parcela registra „C“ č. XXX (záhrady)
ovýmere829m2(ďalejaj„pozemokparc.č.XXX“)ažalovanísúvlastníkminehnuteľnostinachádzajúcej

sa v katastrálnom území L. zapísanej na LV č. XXX parcela registra „C“ č. XXX (zastavané plochy
a nádvoria) o výmere 763 m2 (ďalej aj „pozemok parc. č. XXX“), pričom od verejnej komunikácie
parc. č. XXX/X (vo vlastníctve Obce L.) žalobcu oddeľuje pozemok parc. č. XXX patriaci žalovaným;
podľa predloženého znaleckého posudku č. 15/2015 zo dňa 16.07.2015 znalca K.. U. Q. prebieha
vlastnícka hranica vo vzťahu k parcele registra „C“ č. XXX/X cez lomové body X-XX, X-XX, X-XXX a

X-XXX a teda časť súčasného pozemku parc. č. XXX (podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaných) definovaná lomovými bodmi X-XX, X-XX, X-XXX a X-XXX má byť správne
vyznačená ako súčasť pozemku parc. č. XXX/X (v súčasnosti vo vlastníctve Obce L.), a teda vrchná časť
žalobcovej parcely určená lomovými bodmi X-XXX a X-XXX má mať spoločnú hranicu s pozemkom parc.
č. XXX/X vo vlastníctve obce, na ktorej sa nachádza miestna komunikácia; podľa právneho posúdenia
zo strany súdu prvej inštancie ide v prejednávanom spore o vlastnícku žalobu (žalobu o určenie

vlastníckeho práva); v tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že „po 15.04.2004 sa (v dôsledku
zrušenia ustanovení katastrálneho zákona o určovaní priebehu hranice správou katastra) rozoznávajú v
rámci určovania hraníc pozemkov dve situácie, keď priebeh hranice nie je sporný a keď priebeh hranice
je sporný, a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva
suseda; v druhom prípade ide v podstate o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva, ktorá ochrana

sa poskytuje na základe návrhu vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa malo zasiahnuť;
žaloba o určenie hranice pozemku je teda vo svojej podstate vlastníckou žalobou, pričom jednou zo
základných hmotnoprávnych podmienok úspechu v súdnom konaní je preukázanie vlastníckeho práva
k pozemku, ktorého sa žaloba týka; vzhľadom na to, že žaloba o určenie hranice pozemkov je druhom
určovacej žaloby, žalobca musí uviesť a v konaní i preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu;

naliehavým právnym záujmom by mala byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva
a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne; žalobca
špecifikoval, že výsledok sporu sa priamo prejaví v jeho právnej sfére tak, že súdom určeným priebehom
hranice pozemku parc. č. XXX (pozemok vo vlastníctve žalobcu) sa zmenší pozemok parc. č. XXX
(pozemok vo vlastníctve žalovaných) o výmeru 43 m2 a pozemok parc. č. XXX bude priamo susediť

s pozemkom vo vlastníctve Obce L., na ktorom sa nachádza verejná komunikácia (parc. č. XXX/X)“;
súd prvej inštancie konštatoval, že „aby mohol byť žalobca v tomto konaní úspešný, musel by tvrdiť
a preukázať, že vlastnícke právo k „spornej“ časti pozemku parc. č. XXX o výmere 43 m2 patrí jemu,
resp. patrilo jeho právnym predchodcom; v konaní však žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, že by
niekedy časť tohto pozemku vlastnil; dokonca z jeho tvrdení vyplynulo, že práve obec je osobou, ktorá

by sa mohla domáhať takého určenia, pretože by mala byť vlastníkom tejto časti pozemku“; na základe
uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že „žalobca nie je ani aktívne legitimovaným na podanie žaloby a
nemôže mať ani naliehavý právny záujem na určení priebehu hraníc, pretože nie je vlastníkom „spornej“
časti pozemku, a teda sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva, ktoré mu ani nepatrí, v dôsledku
čoho ani nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby“; na základe uvedeného súd prvej inštancie

žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „pre nesplnenie podmienok určovacej žaloby nepovažoval
za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie (výsluchy svedkov a ohliadka), pretože ani výpovede
navrhnutých svedkov ani ohliadka by nemohli preukázať naliehavý právny záujem žalobcu“; ďalej súd

prvej inštancie konštatoval, že „čo sa týka vstupu Obce L. ako intervenienta do konania, vstupom
intervenienta nie je možné nahradiť nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby; ak aj napriek
tomu žalobca mal záujem na takom vstupe intervenienta do konania, nič mu v tom nebránilo a mal
dostatok času na podanie takého návrhu, keďže žaloba bola podaná dňa 02.12.2016; napriek tomu
až na pojednávaní navrhol, aby Obec L. vstúpila do konania ako intervenient s tým, že by jej zaslal

oznámenie o spore; takéto konanie strany sporu je v rozpore so základnými princípmi konania, keď vec
má byť čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov a súd má konať hospodárne,
bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (článok 17 C.s.p.); preto súd
žalobcovi neposkytol žiadnu lehotu na podanie takého návrhu a vo veci rozhodol“.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 137 písm. c) C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 09.06.2017 (č.l. 113-117 spisu); rozsudok napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že
súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b/ C.s.p.), nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1

písm. e/ C.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p.); zopakoval, že podanou žalobou sa domáhal určenia hranice medzi pozemkami,
pričom je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX, žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku
parc. č. XXX a Obec L. je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X; dôvodom podania žaloby bolo chybné
zakreslenie hraníc pozemkov v katastrálnej mape, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani cestou príslušných

správnych orgánov; nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je v prejednávanom spore aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby a na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, čo
považoval za nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho mu bolo upreté právo na uskutočnenie
jemu patriacich procesných práv; vyjadril názor, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby
s odôvodnením, že nesprávne zakreslenie hraníc pozemku sa dotklo jeho právnej sféry, nakoľko v

dôsledku tejto skutočnosti stratil prístup k svojmu pozemku a teda v danej veci má preto naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva, resp. na určení hraníc dotknutých pozemkov, nakoľko
kladný výsledok sporu sa priamo prejaví v jeho právnej sfére, pretože správnym zakreslením hraníc
pozemkov by získal prístup k svojmu pozemku z verejnej miestnej komunikácie; argumentoval, že
otázkou danosti jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa súd prvej inštancie

zaoberal nedostatočne, resp. len vo všeobecnej rovine bez vykonania riadneho dokazovania, pretože
svoje skutkové závery zisťoval len z katastrálnej mapy bez vykonania navrhnutej ohliadky, z ktorej by
vyplynulo zistenie o členitosti a rázovitosti povrchu pozemku, ktoré neumožňujú vstup na jeho pozemok;
konštatoval, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a nakoľko sa uspokojil len s nahliadnutím do katastrálnej mapy, ktorá nezobrazuje povrch

pozemku a preto neumožňuje správne zistenie skutočného stavu, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; uzavrel, že z dôvodu zabezpečenia prístupu na svoj
pozemok má naliehavý právny záujem na požadovanom určení hraníc pozemkov a je v spore aj
aktívne vecne legitimovaný; za nesprávny považoval aj postoj súdu prvej inštancie k jeho návrhu
na vstup intervenienta (Obce L.) do konania; nesúhlasil s názorom súdu, že jeho návrh na zaslanie

oznámenia o spore Obci L. je v rozpore s hospodárnosťou konania v záujme predchádzaniu prieťahov v
konaní, pretože tomuto účelu slúži sudcovská a zákonná koncentrácia konania; ak by si jeho procesný
úkon vyžiadal odročenie pojednávania, prejavilo by sa to v jeho povinnosti nahradiť trovy odročeného
pojednávania a nie odňatím jeho procesného práva najmä v prípade, že návrh bol vznesený na prvom
pojednávaní, preto jeho návrh na vstup intervenienta do konania nie je možné označiť za nehospodárny;

neumožnenímvykonaniatohtoprocesnéhoúkonumusúdprvejinštanciesvojimnesprávnymprocesným
postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces; na základe uvedeného navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 10.07.2017 (č.l. 122 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu nesúhlasili s názorom žalobcu, že je v prejednávanom spore aktívne vecne
legitimovaný a na požadovanom určení má naliehavý právny záujem; napadnutý rozsudok považovali
za vecne správny; súhlasili aj s názorom súdu o tom, že vo veci nie je potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie; na základe uvedeného navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalovaných doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.07.2017 (č.l.
127 spisu) so stanovenou lehotou na vyjadrenie. Žalobca na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancievovýrokuozamietnutížaloby(prvývýrok)podľa§387ods.1C.s.p.akovecnesprávnypotvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4.3.1 V prejednávanom spore je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia priebehu

hranice medzi spornými pozemkami parc. č. W. a parc. č. L. v k.ú. L.; súdna prax slovenských
súdov pripúšťa konanie o určenie hranice medzi pozemkami (v prípade, že ide len o sporný priebeh
inak existujúcej hranice medzi pozemkami; v ďalšom texte neuvažujeme o prípade určenia priebehu
hranice medzi pozemkami, ktorej priebeh nie je známy a je ho potrebné nanovo konštituovať, pretože
to nie je prípad prejednávaného sporu); opodstatnenosť tejto súdnej praxe sa zvýraznila zrušením

ustanovení § 48 až § 51 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov upravujúcich konanie o
určenie priebehu hranice pozemkov s účinnosťou od 15.04.2004, pretože v súčasnosti okrem civilného
sporového konania neexistuje spôsob ako určiť priebeh spornej hranice medzi pozemkami; ako však
už zdôraznil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Cdo/11/1997 zo dňa 26.08.1997 v

prípade určenia priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami ide vo svojej podstate o určenie, komu
z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha; v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že na rozdiel od praxe slovenských súdov, české súdy v podstate z totožnej právnej úpravy
vyvodili opačný záver a žaloby na určenie priebehu hranice medzi pozemkami nepripúšťajú, pretože
podľa ich názoru je aj v tomto prípade potrebné navrhovaný výrok rozhodnutia súdu vo veci samej

(petit) formulovať na určenie vlastníckeho práva presne určenej časti pozemku, resp. na vypratanie
presne určenej časti pozemku (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo/1908/2000 zo dňa 30.05.2002 alebo uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/2035/2003 zo dňa 29.07.2004 a sp. zn. 22Cdo/2028/2008 zo dňa 02.03.2010) s tým, že k určitej
modifikácii súdnej praxe v tomto smere došlo až v dôsledku prijatia nového Občianskeho zákonníka

(zákon č. 89/2012 Sb.) účinného od 01.01.2014, na základe ktorého (§ 1028) bola popri žalobe
na určenie vlastníckeho práva pripustená aj žaloba na určenie priebehu hranice medzi susediacimi
pozemkami (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/690/2017 zo dňa
06.06.2017); z uvedeného vyplýva, že žaloba o určenie hranice medzi susediacimi pozemkami je vo
svojej podstate žalobou na určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) C.s.p. (ako to správne

konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku), keď základnou hmotnoprávnou
podmienkou úspechu takejto žaloby v civilnom sporovom konaní je preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu k pozemku, ktorého sa žaloba týka; podľa odvolacej argumentácie žalobcu je zrejmé, že žalobca
svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v prejednávanom spore odvodzuje od tvrdeného
zásahu do jeho právneho postavenia, pretože v dôsledku tvrdeného nesprávneho priebehu hranice

medzi spornými pozemkami parc. č. X.X.Xa parc. č. XXX v k.ú. L. jeho pozemok nesusedí s pozemkom
parc. č. XXX/X v k.ú. L., ktorý je verejnou komunikáciou; pod pojmom vecná legitimácia je však potrebné
rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je
schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana,
o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne

preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého
sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej; vecnú legitimáciu strán v konaní je potrebné
vždy skúmať vo vzťahu k predmetu konania; z uvedeného je zrejmé, že aktívna vecná legitimácia
žalobcu nemôže vyplývať z tvrdeného zásahu do jeho právneho postavenia, pretože pri vlastníckej
žalobe, ktorou je podľa vyššie uvedeného aj žaloba o určenie priebehu hranice susediacich pozemkov, je

aktívne vecne legitimovaný vlastník pozemku, do vlastníctva ktorého bolo zasiahnuté práve nesprávnym
priebehom hranice susediacich pozemkov; ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku žalobca svoje vlastnícke právo k spornej časti medzi susediacimi pozemkami
parc. č. XXX a parc. č. XXX v k.ú. L. ani len netvrdil (dokonca tvrdil, že táto časť je vo vlastníctve inejosoby odlišnej od žalovaných, t.j. Obce L. ako súčasť pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. L.), preto nemôže
byť aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v prejednávanom spore; zamietnutie žaloby žalobcu
z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore je preto aj podľa odvolacieho súdu vecne

správne.

4.3.2 Nakoľko predmetom konania v prejednávanom spore je určovacia žaloba (určenie vlastníckeho
práva k spornej časti medzi pozemkami parc. č. XXX a parc. č. XXX v k.ú. L.) súd prvej inštancie
správne skúmal preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení priebehu

hranice medzi susediacimi pozemkami (§ 137 písm. c/ časť vety pred bodkočiarkou C.s.p.); naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe je spravidla daný v prípade, ak by bez požadovaného určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez požadovaného určenia jeho právne postavenie stalo
neistým; určovacia žaloba má preventívny charakter; ak sa určovacou žalobou dosiahne zhoda medzi
skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vlastníckeho práva daný vždy (súčasne platí aj opak, že ak konkrétna žaloba nie je

spôsobilá tento rozpor medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností odstrániť,
naliehavý právny záujem na požadovanom určení nebude daný); pri skúmaní danosti naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení je teda súd povinný z tohto hľadiska prihliadať na
to, či konkrétna určovacia žaloba je vhodne zvoleným prostriedkom nápravy porušeného právneho
postavenia žalobcu z hľadiska, či je spôsobilá vyriešiť daný spor; v konkrétnom prípade prejednávaného

sporu je zrejmé, že Obec L. nie je stranou sporu, žalobca tvrdí, že podľa skutočného stavu je vlastníkom
spornej časti pozemku medzi susediacimi pozemkami parc. č. XXX a parc. č. XXX v k.ú. L. práve
obec, preto bolo nevyhnutné, aby bola obec stranou sporu (na strane žalovaných) inak nie je možné
v jej prospech určiť vlastníctvo spornej časti pozemku, t.j. ani v prípade úspechu žalobcu v spore by
sa jeho právne postavenie nezmenilo, pretože by nedošlo k zmene zápisu priebehu hranice medzi

spornými pozemkami v katastri nehnuteľností; keďže obec nie je stranou sporu, nemôže mať žalobca
na požadovanom určení priebehu hranice sporných pozemkov naliehavý právny záujem; zamietnutie
žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
priebehu hranice medzi spornými pozemkami je preto aj podľa odvolacieho súdu vecne správne.

4.3.3 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že súdna prax pripúšťa možnosť domáhať sa v civilnom
sporovom konaní určenia vlastníckeho práva v prospech tretej osoby; predpokladom úspechu v
takomto spore je samotné preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení,
nakoľko o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v tomto prípade nemožno uvažovať, pretože tento nie je
primárnym nositeľom práva, o ktoré v spore ide a jeho právne postavenie je len ovplyvnené existenciou

vlastníckeho práva tretej osoby (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/105/2013 zo dňa 24.06.2015 alebo rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/75/2015 zo dňa 22.04.2015 a sp. zn. 22Cdo/19/2017 zo dňa 27.06.2017).

4.4 Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), dospel odvolací súd k záveru, že
táto námietka nie je dôvodná, pretože ani vykonaním navrhovaných dôkazov (ohliadka) by nedošlo k
odstráneniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore ani k preukázaniu jeho naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení; ani odvolacia námietka porušenia práva žalobcu na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) nie je dôvodná, pretože ani prípadný vstup Obce L.

ako intervenienta do konania by nič nezmenil na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore
ani by nedošlo k preukázaniu jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože
intervenientovi nemožno ukladať povinnosti ani priznávať práva, o ktoré v konaní ide; záver súdu prvej
inštancie o tom, že intervenciou nemožno odstrániť nedostatok vecnej legitimácie strán sporu je preto
aj podľa odvolacieho súdu správny.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne
posúdenie veci vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení však považuje odvolací súd za správne (body 4.3.1 a 4.3.2
odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani žalobcom tvrdené vady konania a procesné pochybenia, ktoré
by spôsobili nesprávnosť napadnutého rozsudku (bod 4.4 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj
výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru
o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej

inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov
konania plne úspešným žalovaným v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o nároku na náhradu trov
konaniasúdprvejinštancienevyjadrilakomážalobcažalovanýmnáhradutrovkonaniaplniť,zostalvýrok
o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné
tento výrok zmeniť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy

konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod 9 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania pred
súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaní boli v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal im odvolací súd proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich
náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016

zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017
a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).