Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/312/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711207491
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6711207491.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej
a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
žalovanej: T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX W., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom,

advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 4 244, 56 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/152/2011-358 zo dňa 27. 05. 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania nerozhodol s

tým, že o nich podľa ustanovenia § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej v texte len „OSP“) rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.Vodôvodnenípredmetnéhorozsudkuokresnýsúduviedol,žepodanoužalobousnávrhomnavydanie
platobného rozkazu sa žalobca domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 4 244,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 4 244,56 € od

14. 05. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Gradua
Finance, a. s., so sídlom Plynárenská 7, 824 79 Bratislava, IČO: 36 792 420 a žalovaná uzavreli dňa 11.
09. 2007 Zmluvu o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia (ďalej len „Zmluva“),
podľa čl. II. bod 2.2 ktorej základom činnosti žalovanej bolo uzatváranie poistných zmlúv v mene a
na účet poisťovne/poisťovní, pre ktorú/ktoré túto činnosť vykonávala spoločnosť Gradua Finance, a.
s. Podľa čl. IV. bod 4.1 Zmluvy mala žalovaná za svoju činnosť nárok na províziu, a to za podmienok

ustanovených v Zmluve. Podľa čl. V bod 5.1 Zmluvy žalovaná „ručila za storno sprostredkovaných
poistných zmlúv“. Podľa Provízneho listu, výška „storno provízie“ bola určená percentom z vyplatenej
provízie za danú poistnú zmluvu, ktorá závisela od dĺžky trvania sprostredkovanej poistnej zmluvy a
od rozhodujúceho mesiaca sprostredkovanej poistnej zmluvy, v ktorom došlo k zániku poistnej zmluvy.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že celková výška nárokov žalobcu voči žalovanej na vrátenie „storno
provízie“ predstavuje sumu 4 244,56 €. Uvedená suma zodpovedá súčtu jednotlivých nárokov na

vrátenie „storno provízie“ vo vzťahu k jednotlivým zaniknutým poistným zmluvám.

2.1 Na žalovanú sumu vydal okresný súd Platobný rozkaz č. k. 20Ro/142/2011-26, proti ktorému
podala žalovaná odpor, kde uviedla, že nárok žalobcu na vrátenie provízie považuje za bezpredmetný,
a to z toho dôvodu, že skutočnosti, o ktoré žalobca svoj nárok opiera, ničím nedokladoval a ani
nepreukázal. Žalobca napriek viacnásobným pokusom žalovanej o zdokladovanie (preukázanie) jeho

údajného nároku nikdy nepreukázal, na základe čoho sa „storno provízie“ domáha, pričom v Zmluve
nie je pojem „storno provízia“ špecifikovaný tak, aby bolo jednoznačné, kedy k nemu dochádza.Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním
zistil, že spoločnosť Gradua Finance, a. s., ako právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 11. 09. 2007
ako zastúpený so žalovanou ako sprostredkovateľkou Zmluvu o vykonávaní činnosti podriadeného

sprostredkovateľa poistenia podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bola
úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán za účelom získavania záujemcov o poistenie
a vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom v súlade s registrovaným predmetom
činnosti zastúpeného. Sprostredkovateľ vykonával svoju činnosť v zmysle zákona č. 340/2005 Z. z. o
sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia. Predmetom činnosti žalovanej bolo predkladanie

ponúknauzavretiepoistnýchzmlúv,predkladanienávrhovpoistnýchzmlúv,uzatváraniepoistnýchzmlúv
so záujemcami o poistenie v mene a na účet poisťovne/poisťovní, pre ktorú/ktoré túto činnosť vykonáva,
spolupracovanie pri správe poistenia z poistných zmlúv uzatvorených žalovanou ako aj poskytovanie
odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva. Za túto činnosť vznikol žalovanej nárok na províziu v
prípade, ak žalovaná uzatvorila zmluvu alebo ak k uzatvoreniu zmluvy došlo na základe odporúčania
žalovanej prostredníctvom tímového vyššieho sprostredkovateľa v zmluvnom vzťahu so zastúpeným.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že podľa článku V bod
5.1 Zmluvy, sprostredkovateľ poistenia (žalovaná) ručí za storno sprostredkovaných poistných zmlúv.
Výšku „storno provízie“ v závislosti od dĺžky trvania sprostredkovanej poistnej zmluvy upravuje tabuľka
koeficientov, na základe zmlúv s jednotlivými zmluvnými partnermi zastúpeného. „Storno províziou“ sa
rozumie provízia, ktorú je sprostredkovateľ povinný vrátiť zastúpenému do 15 dní od výzvy zastúpeného.

Žalobca predložil okresnému súdu 18 poistných zmlúv, za ktoré boli žalovanej vyplatené provízie, pričom
išlo o poistné zmluvy, ktoré boli stornované (zrušené) v období, na ktoré sa vzťahuje riziko storna. Pre
pojem riziko storna platí, že sa končí 2 roky po začiatku poistnej zmluvy, pri ktorej keď príde v danom
období k zániku poistnej zmluvy, je sprostredkovateľ povinný províziu vrátiť. Poistné zmluvy, ktorých
sa spor týka, boli uzatvárané pre spoločnosť Wüstenrot poisťovňa, a. s. Okresný súd v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že spoločnosť Gradua Finance, a. s., ako postupca
uzavrela dňa 21. 12. 2010 so spoločnosťou GSL Services, s. r. o., ako postupníkom Zmluvu o postúpení
pohľadávky, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej. Následne spoločnosť
GSL Services, s. r. o., uzavrela dňa 20. 09. 2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou
EOS KSI Slovensko, s. r. o., predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej. Právny

zástupca žalovanej v prejednávanej veci uviedol, že žalobca nepreukázal svoj nárok na vrátenie
provízie, pretože zatiaľ nepreukázal, že by došlo k stornovaniu žalovaných zmlúv a nepreukázal, že
nejaké peňažné prostriedky žalovanej zaplatil. Právny zástupca žalovanej tiež namietal to, že nakoľko
stornované zmluvy sú z obdobia roku 2007 a 2008 mal by sa daný vzťah posudzovať podľa zmluvy
uzatvorenej v roku 2007. V tejto zmluve je v článku V. bod 5.1 uvedené, že sprostredkovateľ, t. j.

žalovaná ručí za storno sprostredkovaných poistných zmlúv. Keďže žalovaná je ručiteľom, musí tu
byť aj hlavný vzťah. Takto definované ručenie je veľmi všeobecné. Nie je tam najmä špecifikovaná
osoba dlžníka. Z uvedeného článku nevyplýva, za aký záväzok má žalovaná ručiť, kto je veriteľ, kto
je dlžník a o aký záväzkový vzťah sa má v tomto prípade jednať. Je potrebné, aby žalobca presne
špecifikoval hlavného dlžníka a veriteľa a aby preukázal, či hlavný záväzok už zanikol a či teda dlžník

už sám plnil. Ak žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikol nejaký nárok, tak potom je
potrebné vyriešiť otázku, či si od hlavného dlžníka nejakú sumu uplatňoval, resp. či si ju aj vymohol.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru,
že v konaní nebola sporná existencia záväzkového vzťahu medzi stranami sporu podľa Zmluvy o
vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 11. 09. 2007. Išlo o právny

vzťah v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý nebol výslovne v zákone upravený ako
zmluvný typ, t. j. išlo o zmluvu o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia zo
dňa 11. 09. 2007, ktorú súd posúdil ako zmluvu nepomenovanú (inominátnu), pretože neobsahovala
podstatnéčastižiadnehozmluvnéhotypu,avšakpredmetzáväzkuboldostatočneurčený.Spornátaktiež
nebola skutočnosť, že žalovaná uvedené poistné zmluvy uzavrela, že za tieto poistné zmluvy jej bola

vyplatená spoločnosťou Gradua Finance, a. s. provízia, a že tieto poistné zmluvy boli stornované v
lehote dvoch rokov od začatia poistenia. Sporné však zostalo ustanovenie čl. V. bod 5.1 Zmluvy o
vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 11. 09. 2007, podľa ktorého
„sprostredkovateľručízastornosprostredkovanýchpoistnýchzmlúv“.Výšku„stornoprovízie“vzávislosti
od dĺžky trvania sprostredkovanej poistnej zmluvy upravuje tabuľka koeficientov na základe zmlúv s

jednotlivými zmluvnými partnermi zastúpeného. „Storno províziou“ sa na účely tejto zmluvy rozumie
provízia, ktorú je sprostredkovateľ povinný zastúpenému vrátiť. „Storno províziu“ je sprostredkovateľ
povinný zastúpenému vrátiť do 15 dní od výzvy zastúpeného na vrátenie „storno provízie“. V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ručenie je právnypomer medzi ručiteľom, t. j. osobou odlišnou od dlžníka a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok,
že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Povahu ručiteľského záväzku
charakterizuje vzťah ručiteľského záväzku a hlavného záväzku, ktorý určuje akcesorita a subsidiarita.

Ručiteľský záväzok je akcesorický, závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj od obsahu
záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný. Ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym,
pretože povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú
povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplní svoj splatný záväzok, napriek písomnej
výzve veriteľa, aby plnil. Ručiteľ teda vystupuje ako náhradný dlžník. V článku V. bod 5.1 Zmluvy o

vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 11. 09. 2007 je ustanovené, že
sprostredkovateľručízastornosprostredkovanýchzmlúv.Žalobcaneuniesoldôkaznébremeno,nakoľko
nevedel preukázať existenciu hlavného záväzku, ktorý mal byť ručiteľským záväzkom zabezpečený a
preto, podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovanej plnenie
vyplývajúce z ručiteľského (akcesorického vzťahu) v zmysle čl. V. bodu 5.1 Zmluvy o vykonávaní činnosti
podriadeného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 11. 09. 2007, preto súd žalobu zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že
odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom a tiež z toho
dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V
nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku

konštatuje, že medzi stranami sporu nebola sporná existencia záväzkového vzťahu na základe Zmluvy
o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa zo dňa 11. 09. 2007, ktorú súd prvej inštancie
posúdilakozmluvunepomenovanú(inominátnu).Zaspornúnepovažovalaniskutočnosť,žeuzatvorenie
18-tich poistných zmlúv bolo skutočne žalovanou sprostredkované a bola jej za to vyplatená provízia,
a že tieto zmluvy boli stornované do 2 rokov od ich platnosti. Za sporné považoval súd prvej inštancie

ustanovenie čl. V. bod 5.1 Zmluvy, ktoré upravuje podmienky vrátenia „storno provízie“. Súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žalobca nemá voči žalovanej nárok na vrátenie „storno provízie“, pretože
ustanovenie čl. V. bod 5.1 Zmluvy posúdil ako ručiteľský záväzok žalovanej. Súdu prvej inštancie však
nebolo zrejmé za aký záväzok má žalovaná ručiť, lebo jeho existenciu žalobca nepreukázal. V uvedenej
súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a to vzhľadom

na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil čl. V. bod 5.1 Zmluvy a svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na ustanovenie § 662 ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že režim vrátenia provízie dohodnutý v čl. V. bod 5.1. Zmluvy je v
súladesozákonnouúpravouObchodnéhozákonníkauvedenouvustanovení upravujúcomzániknároku
na províziu pri zmluve o obchodnom zastúpení (§ 662 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zdôraznil, že

Najvyšší súd SR v obdobných veciach vedených pod sp. zn. 2Obdo/26/2008 a sp. zn. 2Obdo/27/2008
posudzoval nároky na vrátenie „storno provízie“ za sprostredkovanie zmlúv, ktoré zanikli predčasne,
pričom rozhodol tak, že aplikácia ustanovenia § 662 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka je na tieto
prípady dôvodná Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že svoj nárok právne odôvodnil viac krát, pričom v
podaniach zo dňa 07. 01. 2014 a zo dňa 28. 03. 2014 opakovane uviedol právne odôvodnenie svojho

nároku s poukazom na § 662 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Predložil súdu rozsudky, ktoré boli
vydané v sporoch, kde na strane žalobcu vystupovali rovnaké sporové strany, pričom tam išlo o tie isté
zmluvy o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa (rozsudok Okresného súdu Košice II. sp.
zn. 37C/181/2010, rozsudok Okresného súdu Bratislava sp. zn. 16C/41/2011, rozsudok Okresného súdu
Košice II. sp. zn. 18C/81/2011 a rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/226/2011). Žalobca v

odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal
s argumentáciu žalobcu čo do povinnosti žalovanej vrátiť storno províziu podľa čl. V. bod 5.1 Zmluvy,
zameral sa len na prvú vetu o ručení za storno sprostredkovaných zmlúv a ďalej sa predmetným
ustanovením zmluvy nezaoberal. Tiež sa nezaoberal zákonnou úpravou zániku nároku na províziu
podľa § 662 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo na toto

ustanovenie neprihliadal a neaplikoval ho na predmetnú vec. V závere odvolania žalobca uviedol, že
navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu
a žalobcovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku - ďalej
v texte len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu z dôvodov a v rozsahu danom ustanovením § 379 a §
380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolanímnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil; podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V danom prípade bolo odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podané dňa 08. 07. 2014, teda
ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2, veta prvá
ktorého: „ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.“ Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania žalobcu podaného
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku zostali zachované a že súd po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. správne konal podľa príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že vec nesprávne právne
posúdil a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
konkrétne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené.

7. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom

prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva,
že súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel
k záveru, že v konaní nebola sporná existencia záväzkového vzťahu medzi stranami sporu podľa
Zmluvy o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 11. 09. 2007. Sporná
nebola ani skutočnosť, že žalovaná poistné zmluvy, vo vzťahu ku ktorým si uplatnil žalobca nárok na

„storno províziu“ uzavrela, že za uzavretie týchto poistných zmlúv jej bola spoločnosťou Gradua Finance,
a. s. vyplatená provízia a že tieto poistné zmluvy boli stornované v lehote dvoch rokov od začatia
poistenia. Spornézostalopodľaokresnéhosúduustanoveniečl.Vbod5.1Zmluvyovykonávaníčinnosti
podriadeného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 11. 09. 2007, podľa ktorého „sprostredkovateľ ručí
za storno sprostredkovaných poistných zmlúv“, ktoré okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval

tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal existenciu hlavného záväzku, ktorý
mal byť ručiteľským záväzkom zabezpečený a preto nie je oprávnený požadovať od žalovanej plnenie
vyplývajúce z ručiteľského (akcesorického) záväzku podľa článku V bod 5.1 Zmluvy o vykonaní činnosti
podriadeného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 11. 09. 2007.

8. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vyššie uvedený
právny záver súdu prvej inštancie, na základe ktorého žalobu ako nedôvodnú zamietol, nie je správny.
Predmetom konania je nárok na tzv. „storno províziu“, teda nárok na vrátenie provízie v zmysle §
662 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa znenia ktorého: „provízia, ktorá už bola uhradená, musí
sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1“. Súd prvej inštancie vychádzajúc z doslovného

znenia prvej vety článku V bod 5.1 Zmluvy (ktoré znenie je zavádzajúce v tom slova zmysle, že
nárok na vrátenie provízie ako taký je tam nesprávne vymedzený ako ručiteľský záväzok) posúdil nárok
žalobcu na vrátenie provízie nesprávne ako nárok vyplývajúci z ručiteľského záväzku. Vychádzajúc z
uvedeného nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku žalobcu ako nároku vyplývajúceho z
ručiteľského záväzku, ktorého existencia nebola v konaní preukázaná, okresný súd neskúmal uplatnený

nárok žalobcu z hľadiska ustanovenia § 662 Obchodného zákonníka, teda neskúmal či sú v danom
prípadesplnenépodmienkynavrátenieprovíziepodľaustanovenia§662ods.1Občianskehozákonníka
alebo nie, v dôsledku čoho okrem nesprávneho právneho posúdenia aj neúplne zistil skutkový stav.

9. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Úlohou súdu prvej inštancie bude - vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu o právnej
kvalifikáciiuplatnenéhonároku,ktorýmjesúdprvejinštancieviazaný-opätovnevykonaťdokazovanieza

účelom zistenia, či skutkové okolnosti daného sporu odôvodňujú priznanie žalobou uplatneného nároku
na vrátenie provízie v zmysle ustanovenia § 662 Obchodného zákonníka, do ktorého je transponovaný
článok 11 Smernice Rady 86/653/EHS, ktorého výkladom sa vo vzťahu k nároku na vrátenie provízie
zaoberal Súdny dvor Európskej únie v odôvodnení rozsudku vydaného vo veci C-48/16, Ergo poisťovňaprotiAlžbeteT..Zprávnych záverov SúdnehodvoraEurópskejúnieuvedených vpredmetnomrozsudku
je možné vychádzať aj pri právnom posúdení nároku na „storno províziu“ uplatneného v tomto sporovom
konaní.

11. V novom rozhodnutí vydanom po doplnení dokazovania a následnom správnom posúdení veci z
hľadiska ustanovenia § 662 Obchodného zákonníka rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia
§ 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).