Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010259
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717010259.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 19. júna 2019 v trestnej veci
obžalovaného D. D., za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr.zák., v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen zo dňa 26.09.2018, sp.zn. 5T/48/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. D. podľa § 285 písm. c) Tr.por. oslobodený
spod obžaloby za skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. b) Tr.zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. a prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že

v čase okolo 02.40 hod. dňa 26. novembera 2014 v obci S., okres M., S. s úmyslom zmocniť sa
cudzej veci prišiel k cyklistickej dielni a skladu bicyklov patriacej spoločnosti Pro Event Cycling Sports
GmbH na Ulici Langgasse 108, kde za pomoci dvoch páčidiel a jedného skrutkovača vylomil vchodové
dvere na prízemí na severnej strane budovy, pričom v ďalšom konaní nepokračoval, lebo bol vyrušený
zamestnancom spoločnosti nachádzajúcim sa v budove a z miesta činu ušiel, čím spôsobil škodu

poškodením dvier vo výške 4.013,531 Eur pre spoločnosť Pro Event Cycling Sports GmbH, 6830
Rankweil, Langgasse 108, Rakúsko,

pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 15.08.2012, sp. zn. 3T220/2010, právoplatným dňa 05.12.2012 bol odsúdený za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a

3 mesiace, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. bol poškodený Generali Versicherung AG, so sídlom Landskrongasse 1-3,
1010 Viedeň, s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní

odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 08.02.2019. Najprv poukázal na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie, s ktorými sa však
nestotožnil, pretože prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne a výlučne v prospech
obžalovaného.

Argumentoval tým, že v blízkosti miesta činu boli nájdené dve páčidlá a jeden skrutkovač, pričom

minimálne pomocou jedného páčidla sa páchateľ pokúsil prekonať uzamknuté dvere, avšak nebola na
ňom zaistená biologická stopa. Naopak, na skrutkovači biologická stopa zaistená bola a z priebehuskutku je zrejmé, že tieto nástroje boli na miesto, t.j. k dielni a skladu, prinesené páchateľom, resp.
páchateľmi. Vzhľadom k tomu nebolo rozhodujúce, že mechanoskopiou nebolo preukázané použitie
skrutkovača na vlámanie, dôležitým bolo to, že tieto veci súviseli s trestnou činnosťou a boli prinesené

na miesto činu páchateľom. Keďže bola následne zaistená na skrutkovači biologická stopa patriaca
obžalovanému, musí byť táto skutočnosť vyhodnotená tak, že ide o stopu páchateľa, ktorý sa pomocou
nástrojov prinesených na miesto činu pokúsil vniknúť do priestorov dielne.

Svedkovia H. P. a H. E. vypovedali len veľmi všeobecne, ani jeden z nich jednoznačne nepotvrdil, že

by obžalovaný mal pred spáchaním skutku v minulosti v ruke konkrétny zaistený skrutkovač počas prác
vykonávaných v spoločnosti C. B.. Z tohto dôvodu nemožno túto okolnosť hodnotiť ako svedčiacu v
prospech obžalovaného.

Svedok S. T. potvrdil, že sa obžalovaný v minulosti za neho vydával, dokonca disponoval falošným
občianskym preukazom na jeho meno s vymenenou fotografiou. Naviac aj z rakúskych evidenčných

systémovvyplýva,žeobžalovanýpoužívalrôznemenáamedzinimiajmenoS.T..SvedokpoškodenýQ.
P. popísal podozrivé správanie dvoch mužov, ktorí 3 až 4 týždne pred krádežou navštívili jeho predajňu,
pričom v jednom z nich opoznal práve obžalovaného. Túto skutočnosť potvrdzuje aj zistenie rakúskej
polície, podľa ktorého sa v rovnakom čase ubytoval na jednu noc v neďalekom hoteli, okrem iných, aj
obžalovaný.

V súhrne teda možno konštatovať, že obžalovaný si bol miesto činu obzrieť spolu s ďalšou osobou
a neskôr sa naň vrátil ako páchateľ s cieľom odcudziť bicykle (dokazujú to svedkovia, ubytovanie v
hoteli, motorové vozidlo a stopa DNA). V tomto smere vysvetlenie obžalovaného, akým mohlo dôjsť
k zanechaniu jeho biologickej stopy na náradí donesenom páchateľom na miesto činu, nemožno

považovať za dostatočné, naopak, bolo nepresvedčivé. Zaistená stopa DNA je priamym dôkazom, ktorý
v spojitosti s ďalšími nepriamymi dôkazmi preukazuje, že sa obžalovaný dopustil konania kladeného mu
obžalobou za vinu. Bez povšimnutia nemôže ostať ani jeho kriminálna minulosť, keď bol odsúdený aj za
majetkovú trestnú činnosť, vrátane krádeží vlámaním.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c),
písm. d) Tr.por. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súd na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry
zotrval na písomných dôvodoch odvolania a súčasne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Naproti tomu obhajca obžalovaného považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonný, preto
navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho
výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného
na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V
tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému

prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke

neviny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v
konečnom dôsledku podľa § 285 písm. c) Tr.por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že
skutok kladený mu za vinu, spáchal. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku
okresným súdom, najmä na strane 4, s ktorým sa stotožnil.V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného
prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu
rozhodnutiu.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že
sa stal skutok kladený obžalovanému za vinu a zároveň, že tento napĺňa všetky zákonné znaky vyššie
uvedených prečinov.
Možno súhlasiť s prokurátorom v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy v
prospechobžalovaného,avšaktakýtopostupbolvdanomprípadezadanejdôkaznejsituácievsúladeso

zákonom. Naopak, prokurátor vyhodnotil v podanom odvolaní vykonané dôkazy výlučne v neprospech
obžalovaného,čonebolonamieste,nakoľkoniektoréjehotvrdeniabolilenpredpokladmiadomnienkami,
a nie skutočnosťami jednoznačne a bezpečne preukázanými vykonaným dokazovaním. Zaistenie stopy
DNA na skrutkovači, ktorý sa nachádzal pri mieste činu, nemožno považovať za priamy dôkaz, ktorý
by preukazoval, že sa obžalovaný dopustil vlámania, t.j. vylomenia vchodových dverí na objekte,
pretože bolo mechanoskopickým skúmaním preukázané, že stopy po vlámaní boli vytvorené jedným zo

zaistených páčidiel, na ktorom však DNA obžalovaného zistená nebola. Naviac, nebola v dostatočnom
rozsahu vyvrátená jeho obhajoba, keď uviedol, akým spôsobom sa mohol dostať do jeho dispozície
predmetný skrutkovač. Za pozornosť stojí, že zamestnanec poškodeného, ktorý vyrušil páchateľa pri
vlámaní, vypovedal, že priamo videl len jednu osobu, hoci nevylúčil, že sa v blízkosti mohli nachádzať aj
ďalšie osoby. Z výpovede svedka poškodeného Q. P. vyplýva i to, že niekoľko týždňom pred spáchaním

skutku navštívili predajňu dve osoby, ktoré sa podozrivo správali, pričom jednou z nich mal byť práve
obžalovaný. Z tohto však možno dôjsť k záveru, že sa na skutku, resp. jeho príprave podieľali určitým
spôsobomviaceréosoby,pričomajzozistenípolícieRakúskejrepublikyvyplýva,žebymaloísťoviaceré
osoby, resp. zločineckú skupinu, teda skutku, ktorý je predmetom obžaloby sa mohla dopustiť aj iná
osoba, ako obžalovaný.

Odvolací súd dospel k záveru, že nie je síce vylúčené, že sa obžalovaný dopustil skutku kladeného mu
za vinu, resp. sa na ňom určitým spôsobom spolupodieľal, dokonca možno konštatovať, že je z takéhoto
konania dôvodne podozrivý, avšak v tomto smere pretrvávajú viaceré nezanedbateľné pochybnosti,
ktoré by nemohlo rozptýliť ani prípadné vykonanie ďalších dôkazov. Po komplexnom vyhodnotení
všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej a ustálenej dôkaznej situácie, mal odvolací

súd za to, prihliadajúc aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, že okresný súd
postupoval zákonne a správne, keď v konečnom dôsledku obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr.por.
spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností
dokázané, že práve on bol tou osobou, ktorá skutok kladený mu za vinu, spáchala.
Okresný súd správne postupoval aj pri rozhodovaní o nároku poškodeného, resp. jeho právneho

nástupcu na náhradu škody, keď ho podľa § 288 ods. 3 Tr.por. s týmto nárokom odkázal na civilný
proces, pretože takýto postup je pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby obligatórny.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s
citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.