Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Eva Kmeťová
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/14/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209900
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717209900.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu
COOP Jednota Krupina, spotrebné družstvo, Svätotrojičné námestie č. 22, 960 01 Krupina, IČO 00
169 021 proti žalovanému C.. L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K., A. B. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie
5.955,18 Eur s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č.k. 13Cb/24/2017-149 zo dňa 20. septembra 2018 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/24/2017-149 zo dňa 20. septembra 2018 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.955,18
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne, a to zo sumy 495,18,-€ od 8.4.2016 do zaplatenia,
zo sumy 840,-€ od 10.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 840,-€ od 8.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 840,-€
od 8.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 840,-€ od 10.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 420,-€ od 8.12.2016
do zaplatenia, zo sumy 840,-€ od 8.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 840,-€ od 8.2.2017 až do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€, všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvá výroková veta), vzájomnú žalobu žalovaného zamietol (druhá
výroková veta) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% (tretia
výroková veta).
2. Žalobou podanou na súd dňa 14.07.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
5.955,18 Eur s príslušenstvom titulom pohľadávky na zaplatenie nájomného z Nájomnej zmluvy č. 9/06,
ktorú uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dňa 27.04.2006. Uvedenou nájomnou
zmluvou boli žalovanému prenajaté nebytové priestory nachádzajúce sa v M. v budove obchodného
domu za účelom prevádzkovania obchodno-podnikateľskej činnosti. V znení dodatku č. 4 k nájomnej
zmluve uzavretého dňa 19.12.2011 sa žalovaný zaviazal uhrádzať mesačné nájomné vo výške 840,-
Eur. Dňa 02.11.2016 bol uzavretý dodatok č. 7 k nájomnej zmluve, v zmysle ktorého sa za mesiac
november 2016 z dôvodu obmedzenia prevádzky počas rekonštrukcie budovy, v ktorej sa nachádzal
predmetnájmuzmenilavýškanájomnéhonasumu420,-Eur.Žalobcatvrdil,žetitulomúhradynájomného
mu žalovaný dlhuje časť nájomného za mesiac marec 2016 vo výške 495,18 Eur, ďalej nájomné za
mesiac apríl 2016, august 2016, september 2016, október 2016 po 840,- Eur za každý mesiac, ďalej
nájomné za november 2016 vo výške 420,- Eur, za mesiac december 2016 a za mesiac január 2017
nájomné vo výške 840,- Eur za každý mesiac. Spolu takto žalovaný neuhradil žalobcovi na nájomnom
celkovú sumu 5.955,18 Eur. Žalobca predložil faktúry, ktorými bolo nájomné za vyššie uvedené mesiace
žalovanému vyúčtované.3. Žalovaný v konaní podal vzájomný návrh na zaplatenie 6.327,73 Eur titulom práva na náhradu
škody vo forme ušlého zisku a žiadal, aby súd do výšky žalobného návrhu 5.955,18 Eur započítal
jeho pohľadávku na náhradu škody a zaviazal žalobcu na zaplatenie 372,55 Eur ako rozdielu medzi
pohľadávkou uplatnenou protinávrhom vo výške 6.327,73 Eur a pohľadávkou uplatnenou žalobou vo
výške 5.955,18 Eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca začal v roku 2016 generálnu opravu priestorov, v ktorých
sa nachádzali aj nebytové priestory prenajaté žalovanému, pričom žalovaného v postavení nájomcu
neoboznámil s rozsahom a termínom tejto opravy, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
o nájme umožniť nájomcovi užívanie nebytového priestoru a prenajatých hnuteľných vecí v súlade
so zmluvou, v dôsledku čoho vznikla žalovanému škoda vo forme ušlého zisku vo výške 6.327,18
Eur. Žalovaný túto sumu vypočítal na podklade mediánu 3 rokov predchádzajúceho obdobia (roky
2013-2015), pričom pri výpočte zohľadnil čiastkové úľavy zo strany žalovaného za mesiace marec, máj,
jún, júl a november 2016, keď žalobca čiastočne vyhovel návrhu žalovaného a nájomné za uvedené
mesiace upravil. Žalovaný tvrdil, že napriek opakovaným upozorneniam žalobca naďalej obmedzoval
práva žalovaného v postavení nájomcu, nebolo mu umožnené označiť prevádzku, prenajaté priestory
sa nachádzali na 1. poschodí a spotrebiteľská verejnosť nemohla vedieť, že generálna oprava je už
ukončená a je možný vstup do budovy aj na 1. poschodie, pričom samotný žalobca, ktorý prevádzkuje
priestory na prízemí si čas prevádzky včas označil a zabezpečil bezpečný a nerušený styk pre verejnosť.
Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 17.03.2017 faktúru č. 3010-17, ktorou mu vyúčtoval ušlý zisk a zaslal
ju žalobcovi listom zo dňa 24.04.2017 spolu s jednostranným zápočtom.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami
sporu. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 663, § 674, § 675, § 679 ods.1
a § 720 Obč. zák. (zák.č. 40/1964 Zb.), § 3 ods.1 a 3, § 5 ods.1, 2 a 3, § 7 a § 8 zák.č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako aj podľa § 373, § 369 ods.1 a 2 a § 369c) ods.1 Obch.
zák. (zák.č. 513/1991 Zb.)
5. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je celom
rozsahu dôvodná. Žalobca preukázal skutočnosti tvrdené v žalobnom návrhu, uzatvorenie nájomnej
zmluvy, trvanie nájomného vzťahu, dohodnutú výšku nájomného, ako aj dlh žalovaného na nájomnom.
súd prvej inštancie preto návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu vrátane úrokov z omeškania a priznal
mu aj paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur podľa § 369c) Obch. zák. a § 2 vl. nar. č. 21/2013 Z.z., nakoľko
zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi, na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušnú úpravu
Obchodného zákonníka a žalobca má nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.
6. Vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal peňažnej náhrady z titulu ušlého zisku v celkovej
výške 6.327,18 Eur proti žalobcovi súd zamietol, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že žalobca porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, resp. povinnosť zo zákona,
v súvislosti s čím žalovanému vznikla škoda. V čl. VII bod 4 Nájomnej zmluvy č. 6/06 uzavretej medzi
spornými stranami bolo dohodnuté, že nájomca je povinný znášať obmedzenia v užívaní predmetu
nájmu v rozsahu nutnom na vykonanie generálnych opráv. Pokiaľ teda žalobca začal vykonávať
generálne opravy na predmete nájmu, neporušil tým žiadnu povinnosť. Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že medzi zmluvnými stranami došlo k rokovaniam ohľadne zníženia nájomného
z dôvodu vykonávania generálnej opravy, ktorá bola ukončená dňom 15.06.2016, kedy nadobudlo
právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie Mesta Krupina. Rekonštrukčné práce na predmete nájmu sa
začali v poslednej dekáde mesiaca marec 2016 a vzhľadom k tomu, že došlo k obmedzeniu prevádzky
žalovaného z dôvodu rekonštrukcie v období od marca 2016 do 15.06.2016, žalobca v zmysle § 8 zák.č.
116/1990 Zb. upravil dohodnuté nájomné v celkovej výške o sumu 2.670,- Eur, ktorá medzi stranami
nebola sporná, ako aj o sumu 344,82 Eur, čo je rozdiel medzi fakturovaným nájomným za mesiac marec
2016 vo výške 840,- Eur a skutočne uplatnenou sumou nájomného za tento mesiac vo výške 495,18 Eur,
v skutočnosti teda došlo k zníženiu nájomného o sumu 3.014,82 Eur. Žalovaný nepreukázal, že by mal
nárok na vyššiu zľavu z nájomného než ako mu poskytol žalobca. Súd prvej inštancie preto vzájomnú
žalobu žalovaného zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý má v konaní plný úspech
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.8. Proti tomuto rozsudku v časti druhej výrokovej vety, ktorou súd zamietol vzájomný návrh žalovaného,
podal žalovaný odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému 6.327,73 Eur s 8% úrokom z omeškania.
9. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný v súvislosti s vykonávaním
rekonštrukčných prác zo strany žalobcu nepreukázal porušenie žiadnej zmluvnej alebo zákonom
stanovenej povinnosti zo strany žalobcu. Namietal, že žalobca po zahájení rekonštrukčných prác
neinformoval nielen nájomcov, ale ani širokú verejnosť, ktorá bola základom pri dosahovaní zisku u
žalovaného. Žalobca si nesplnil povinnosť stavebníka označiť stavbu na stavenisku, pričom takúto
povinnosť mu ukladá Stavebný zákon. Rekonštrukčné práce v priestoroch žalovaného a aj na vstupe
na poschodí sa vykonávali aj po termíne 30.06.2016 a práve neoznačenie stavby zákonom stanoveným
spôsobom spôsobilo, že široká verejnosť nemohla vedieť, že práce sú ukončené. Neoznačením stavby
na stavenisku teda porušil žalobca zákonom stanovenú povinnosť.
10. Žalovaný ďalej namietal, že zo strany žalobcu došlo aj k porušeniu predpisov vyplývajúcich zo
Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zák.č. 124/2006 Z.z.), pokiaľ ide o zabezpečenie
vstupu na stavenisko len osobám, ktoré tam plnia pracovné povinnosti. Žalobca ako prenajímateľ
nepreniesol na zhotoviteľa diela zákonné povinnosti, ktorými by poveril zhotoviteľa diela na vykonávanie
koordinátora bezpečnosti ochrany zdravia pri práci na stavbe. O vstupe na stavenisko nebola okrem
žalovanéhoaostatnýchnájomcovinformovanáaniverejnosť,pretosatátooprávneneobávalavstupovať
na stavenisko, čím v konečnom dôsledku vznikla žalovanému škoda vo forme ušlého zisku. Tvrdil, že
žalobca bez vedomia žalovaného odstránil z priečelia budovy označenie prevádzkarne žalovaného, čo
viedlo k obmedzeniu užívania nájmu v dohodnutom rozsahu a napriek tomu, že žalovaný sa splnenia
tejto povinnosti opakovane dožadoval u žalobcu písomne, žalobca si túto povinnosť nesplnil, čiže
nesplnil si ani zákonnú povinnosť označenia prevádzkarne svojich nájomcov.
11. Žalovaný tiež namietal, že žalobca účelovo predložil súdu len prvú stranu kolaudačného rozhodnutia
Mesta Krupina zo dňa 15.06.2016, súčasťou celého kolaudačného rozhodnutia mali byť uvedené aj
vady a nedorobky, ktoré sa stavebník zaviazal odstrániť. Len pokiaľ by si súd zabezpečil kolaudačné
rozhodnutie v celom rozsahu a tiež aj zápis o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a zhotoviteľom
diela by bolo zrejmé, že rekonštrukčné práce pokračovali aj po termíne 15.06.2016. Žalovaný trval na
tom, že z dôvodu porušenia povinnosti zo strany prenajímateľa umožniť žalovanému ako nájomcovi
užívanie nebytového priestoru a prenajatých hnuteľných vecí v súlade s uzavretou nájomnou zmluvou
vznikla žalovanému škoda vo forme ušlého zisku vo výške 6.327,18 Eur.
12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 04.12.2018 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
13. Žalobca namietal, že skutočnosti ktoré žalovaný v odvolaní uvádza nepreukazujú, že zo strany
žalobcu neboli splnené zákonné alebo zmluvné povinnosti vo vzťahu k žalovanému a preto nemajú
relevantný význam pre posúdenie nároku žalovaného na priznanie ušlého zisku, navyše vo viacerých
bodoch sú tieto tvrdenia nepravdivé.
14. Žalobca tvrdil, že z jeho strany boli splnené podmienky stavebného úradu v rozhodnutí zo dňa
18.09.2015, ktorým sa povoľuje prestavba a prístavba Obchodného domu COOP Jednota Krupina, v
ktorom mal žalovaný prenajaté nebytové priestory. Rekonštrukčné práce na základe zmluvy o dielo
vykonával dodávateľ - firma Košút Plus s.r.o., Hriňová, v právomoci ktorej bolo vyriešenie otázok
bezpečnosti práce vo vzťahu k svojim zamestnancom. Žalobca namietal, že v zmysle uzavretej nájomnej
zmluvy nebol povinný vopred informovať žalovaného o rozsahu prác súvisiacich s vykonaním generálnej
opravy a ani požadovať od žalovaného vyjadrenie v tomto smere. Tvrdil, že označenie prevádzky na jej
vstupe bolo žalovanému ako nájomcovi umožnené po celý čas nájomného vzťahu s výnimkou jedného
dňa, kedy sa vymieňali dvere na vstupe do jeho prevádzky. Nájomná zmluva nezaručovala umiestnenie
reklamy žalovanému zo strany žalobcu, ktorý mal po celý čas trvania nájmu zverejnenú propagáciu
ním predávaných výrobkov na medziposchodí oproti hlavnému vstupu do budovy. V zmysle záznamu
zo dňa 13.07.2016 bol žalovaný oprávnený označiť svoju prevádzku na vstupe poschodia, žalovaný
však túto možnosť nevyužil. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť
označenia prevádzkarne svojich nájomcov. Podľa názoru žalobcu nebola preukázaná protiprávnosť
konania žalobcu a ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a ušlým ziskom, výšku tržieb vpodobe poklesu tržieb ovplyvnila nielen rekonštrukcia objektu, ale aj situácia na trhu v oblasti predaja
nábytku v dôsledku príchodu nadnárodných predajcov nábytku.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods.1, § 380 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.3 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď
vyhlásil napadnutý rozsudok. Žalovaný v odvolaní nenamietal proti skutkovým a právnym záverom súdu
prvej inštancie ohľadne žalobcovho nároku na zaplatenie nájomného vrátane príslušenstva, namietal
však, že súd nesprávne posúdil protinávrh žalovaného, ktorým sa domáhal voči žalobcovi náhrady škody
vo forme ušlého zisku vo výške 6.327,18 Eur, teda v sume vyššej ako bol žalobcom uplatnený nárok.
17. Podľa § 373 zák.č. 513/1991 Obchodný zákonník, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
18. Odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý na základe záveru, že právny vzťah, na
základe ktorého bol uplatnený nárok žalobcu aj protinávrh žalovaného je vzťahom obchodnoprávnym,
(išlo o vzťah dvoch podnikateľských subjektov) pri posúdení nároku žalovaného na náhradu škody
vychádzal z úpravy § 373 a nasl. Obch. zák. Zodpovednosť za škodu v zmysle § 373 Obch. zák.
je objektívnou zodpovednosťou, pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom
pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti
ustanovenej zákonom), ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti.
19. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal
základnépredpokladyprevzniknárokunanáhraduškodyvoformeušléhoziskuvočižalobcovi,považuje
odvolací súd za správny. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca bol porušil povinnosť prenajímateľa
umožniť nájomcovi užívanie nebytového priestoru a prenajatých hnuteľných vecí v súlade so zmluvou
uzavretou medzi žalobcom ako prenajímateľom dňa 27.04.2006 v znení jej dodatkov. Súd prvej
inštancie správne poukázal na to, že priamo v nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že nájomca je povinný
znášať obmedzenia v užívaní predmetu nájmu v rozsahu nutnom na vykonanie generálnych opráv. Zo
zmluvy nevyplývala povinnosť žalobcu ako prenajímateľa oznamovať nájomcovi vopred rozsah a trvanie
generálnych opráv na budove Obchodného domu, bolo v záujme žalovaného ako nájomcu, aby si takúto
povinnosť prenajímateľa v zmluve dohodol, k čomu však nedošlo. Žalobca ako prenajímateľ v súvislosti
s rekonštrukčnými prácami a s tým vznikajúcimi obmedzeniami nájomcu upravil na základe vzájomnej
dohody žalovanému nájomné, čo medzi stranami v konaní sporné nebolo. Žalovaný nepreukázal ani
porušenie zákonom stanovenej povinnosti zo strany žalobcu, v príčinnej súvislosti s ktorým žalovanému
vznikla ním tvrdená škoda (ušlý zisk v dôsledku zníženia tržieb v súvislosti s rekonštrukčnými prácami
na objekte, v ktorom mal žalovaný prenajatú prevádzku). Pokiaľ aj zo strany žalobcu došlo k porušeniu
Stavebného zákona, pokiaľ ide o označenie stavby, čo však v konaní tiež preukázané nebolo, mohlo
to mať za následok prípadný postih zo strany stavebného úradu voči žalobcovi, nepreukazuje to však
príčinnú súvislosť s ušlým ziskom uvádzaným v protinávrhu žalovaného. Žalovaný ako majiteľ prevádzky
obchodu s nábytkom si mohol počas rekonštrukcie Obchodného domu zvoliť viaceré formy informovania
širokej verejnosti o tom, že jeho prevádzka je aj počas rekonštrukčných prác na budove otvorená.
20. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie tvrdení, že zo strany žalobcu došlo v súvislosti s vykonávaním rekonštrukčných prác
k porušeniu nejakej zmluvnej alebo zákonnej povinnosti a v dôsledku porušenia povinnosti vznikla
žalovanému škoda vo forme ušlého zisku. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods.1 CSP v napadnutej časti výroku, ktorým súd zamietol protinávrh žalovaného na náhradu škody
ako vecne správny potvrdil.21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 255 ods.1 a § 262 ods.1
CSP. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, preto mu súd priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
22. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.