Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Er/77/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608203900
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Klimek PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7608203900.3

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod č. EX 308/08, na návrh oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 proti povinnému: F. K., J.. XX.XX.XXXX,
G. G. XXX o vymoženie 689,10 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšísúdnažiadosťsúdnehoexekútoraananávrhoprávnenéhovydaldňa11.3.2008povereniena
výkon exekúcie pre súdneho exekútora, na vymoženie istiny 689,10 € s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení svojho
návrhu povinný uviedol, že žiada zastaviť exekúciu, pretože po vzniku exekučného titulu nastali

okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku. Súd nemal poveriť súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko súd nepreskúmal vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku. Povinný namietal, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na
absolútne neplatnom právnom úkone - rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z
uvedeného žiadal zastaviť exekučné konanie.

3. Oprávnený sa na výzvu súdu vyjadril k návrhu povinného. Oprávnený uviedol, že zmluva o úvere
bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka a teda vzťah medzi oprávneným a povinným nie je
spotrebiteľským vzťahom. Oprávnený ďalej uvádza, že rozhodcovská doložka je písaná prehľadne a
čitateľným písmom, pričom z nej vyplýva už na prvý pohľad alternatívna možnosť riešenia sporov
medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Dôležité je
to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi

uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je dôležité, čo sa môže stať v
budúcnosti. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.11.2017
sp. zn. 2Er/1464/2015 či rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 23Cdo/1201/2009
kde bolo uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre
vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa
má svoje medze. Oprávnený skonštatoval, že v konečnom dôsledku proti rozhodcovskému rozsudku je

možné podať žalobu na súd v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia. Aj v exekučnom konaní, kde titulom
pre exekúciu je predmetný rozsudok je možné účinne sa proti nemu brániť, čo však povinný neurobil.
Oprávnený z vyššie uvedených skutočností navrhol zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie,
nakoľko nie je dôvod na jej zastavenie.

4. Súd preskúmal návrh povinného a mal za preukázané, že exekučným titulom predmetného

exekučného konania je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave č. SR 6947/07 zo dňa 11.10.2007. Súd si odoprávneného v roku 2009 vyžiadal úverovú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky k tejto zmluve,
v zmysle ktorej bol vydaný exekučný titul za účelom kontroly v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona o
rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z.z.). Súd uznesením č. 5Er/77/2008-13 zo dňa 10.9.2010

čiastočne zastavil exekúciu čo do sumy nad 464,71 € (14.000,00 Sk) s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne od 30.4.2007 do zaplatenia. Súd zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto exekúciu čiastočne zastavil. Predmetné uznesenie
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoE/520/2010-24 zo dňa 29.3.2011.
Uvedené teda vyvracia tvrdenie povinného v jeho návrhu na zastavenie, že sa súd nezaoberal a

nepreskúmaval správnosť rozhodcovského rozsudku či rozhodcovskej zmluvy. Keďže v danom prípade
ide po preskúmaní o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na vzťah medzi oprávneným a povinným
aplikovať predpisy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Pritom skutočnosť, že v záhlaví zmluvy je
uvedené, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka je irelevantné.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento

zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa
použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017.

6.Podľa§41ods.1,2zákonač.233/1995Z.z.Exekučnéhoporiadku,exekučnýmtitulomjevykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisii a zmierov
nimi schválených.

7. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), rozhodcovská

zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

8. Podľa § 4 ods. 1,2,3 zák. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu

osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej

zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

9. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal otázkou,
či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola daná
právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku [v zmysle § 41 ods.

2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených].

10. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola
daná doložkou uzavretou medzi stranami v rámci zmluvy o úvere použitím bodu 17 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru. V zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský

súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1993Z.z. Občiansky súdny poriadok). V závere bodu 17 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu.

11. Súd preskúmal rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že nejde o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Rozhodcovská doložka bola v zmysle zmluvy o úvere č. 7450377 neoddeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy v rámci Všeobecných podmienok na poskytnutie úveru v bode 17. Bola dohodnutá
v písomnej forme, celý obsah podmienok sú v rovnakej a čitateľnej veľkosti. Súd sa stotožnil s
názorom oprávneného, nakoľko rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je
tzv. nevýhradnou doložkou. Umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď

prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Od povinného sa teda nevyžaduje,
aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo by zakladalo vznik neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

12. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

13. Podľa § 57 zákona č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekúciu súd zastaví,

ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené
lebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo
nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu
alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky
Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej
činností a plnenie jej úloh.

l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom
sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky,
2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi

alebo so zákonom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa

zastaví len čiastočne.

14. Zastavením exekúcie (na návrh alebo aj bez návrhu) rozumieme procesný úkon (uznesenie)
exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, po zistení neprípustnostiexekúcie v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych, príp. procesnoprávnych skutočností,
ktoré nastali (zásadne) po vydaní exekučného titulu.

15. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že nie je v súlade s verejným poriadkom
účtovanie DPH pri výkone exekúcie a nie sú preukázané skutočné náklady a skutočné výšky výdavkov
uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Uvedené žiadal preskúmať. Súd uvádza, že v zmysle
stanoviskaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyÚSII31/04zo17.12.2004,pohľadávkananáhradutrov
konania musí byť účastníkom priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej

hodnoty. Podľa stanoviska Daňového riaditeľstva SR taktiež paušálna náhrada za úkony či hotové
výdavkypodliehausúdnehoexekútoradanizpridanejhodnoty.Podľa§201ods.1Exekučnéhoporiadku
účinného do 31.3.2017, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu
v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v
rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu
ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že

ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Z uvedeného vyplýva,
že skutočná výška odmeny a náhrady hotových výdavkov je známa a preskúmava sa pri zastavení
exekučného konania.

16. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že povinný v návrhu

na zastavenie exekúcie neuvádza žiaden konkrétny právne relevantný dôvod, na základe ktorého by
mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Súd na základe
prešetrenia zistil, že podnet na zastavenie exekúcie je nedôvodný a to v zmysle vyššie uvádzaných
skutočností. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C.s.p.
(viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.