Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311215921
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2311215921.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: L. V., dodatok obch. mena EURO
DAN, IČO: 33 893 675, Šintava 663, zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Hatvany so sídlom v Kráľovej
pri Senci, proti žalovanému: S.T.K. SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 804 254, Vajanského 871/7, Galanta,
zastúpený advokátkou: JUDr. Anna Angelovičová so sídlom v Prešove, o 5.475,57 € s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 25 Cb 11/2011-397 zo 16. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkom(vporadídruhým)súdprvejinštancie(I)zamietolžalobu,ktorousažalobkyňa
domáhala voči žalovanému zaplatenia 5.475,57 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 7. júla 2011
z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym vykonaním technickej kontroly 14. októbru 2009 a (II)
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalobkyňa podniká ako živnostníčka, žalovaný prevádzkuje
stanicu technickej kontroly. Žalobkyňa bola od r. 2003 vlastníčkou motorového vozidla Avia D 75-N

kategórie N2, EČV: GA-761BB, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť podľa technického preukazu
do roku 2013 bola 120 km/h. Toto vozidlo malo od jeho kúpy nastavený obmedzovač rýchlosti na
hodnotu 145 km/h, o čom žalobkyňa vedela a tiež vedela, že od 15. marca 2006 vozidlo muselo
mať obmedzovač rýchlosti, ktorú povinnosť neriešila, hoci vozidlo bez obmedzovača rýchlosti nebolo
spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Na vozidle boli vykonávané technické kontroly žalovaným,
ktorý nedostatok obmedzovača neodhalil a žalobkyňa tak mala za to, že vozidlo je v poriadku. Žalovaný
aj 14. októbra 2009 vykonal na vozidle technickú kontrolu s výsledkom, že je spôsobilé premávky

na pozemných komunikáciách. Dňa 19. novembra 2009 od 9:45 hod. bol vodič jazdiaci s týmto
motorovým vozidlom kontrolovaný hliadkou polície v Taller Sanmartí (Katalánsko, Španielsko), kde
konajúci príslušník polície zisti, že na vozidle chýba obmedzovač rýchlosti a toto nezastavuje pri žiadnej
rýchlosti, v dôsledku čoho vodičovi zakázal ďalšiu jazdu s tým, že nedostatok musí odstrániť. Na
základe tejto skutočnosti bol servisom v Španielsku nainštalovaný do vozidla obmedzovač rýchlosti,
za čo žalobkyňa zaplatila 1.054,82 €. Rozhodnutím vlády Katalánska z 26. januára 2010 bola žalobkyni
uložená za tento nedostatok i pokuta 4.601 €, ktorú žalobkyňa v určenej lehote zaplatila, v dôsledku čoho

jej neskôr bola táto sankcia znížená na 3.450,75 €. Okrem toho bola žalobkyňa nútená využiť služby
právneho poradenstva v Španielsku za odmenu 170 € a musela odrieknuť dve ďalšie objednávky na
prepravu, čím jej ušiel zisk v sume 800 €.3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie predovšetkým dospel k záveru, že vozidlo
žalobkyne muselo byť k 14. októbru 2009 povinne vybavené zariadením na obmedzovanie rýchlosti
tak, aby neprevýšila 90 km/h, a to podľa § 9 ods. 1 vyhl. MDPT SR č. 464/2009 Z. z. v spojení s § 4

ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 154/2006 Z. z. Žalobkyňa ako vlastníčka vozidla bola povinná
zabezpečiťtechnickúkontrolu,čourobilaužalovanéhoakostanicetechnickejkontrolyvzmysle§37ods.
1 zák. č. 725/2004 Z. z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Úlohou stanice
technickej kontroly bolo vykonať technickú kontrolu, ktorá podľa § 48 ods. 1 a 4 cit. zák. zahŕňala aj
kontrolu obmedzovača rýchlosti. Dokladom o tom bol podľa § 52 ods. 1 a 5 cit. zák. protokol o technickej

kontrole. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným pri vykonávaní technickej kontroly vznikol na
základe ústnej dohody, ktorú súd posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. a
dospel k záveru, že žalovaný porušil povinnosti z tejto zmluvy, keď technickú kontrolu vykonal vadne, ak
potvrdil spôsobilosť vozidla na technickú premávku, hoci nemalo funkčný obmedzovač rýchlosti. Podľa §
373 Obch. zák. tak zodpovedá za škodu, ktorú tým žalobkyni spôsobil. Súčasne mal súd za preukázané,
že žalobkyňa vedela o tejto vade vozidla, ale sa spoliehala, že jeho nespôsobilosť na premávku sa

nezistí. Práve pre nefunkčný obmedzovač rýchlosti jej bola uložená v januári 2010 v Španielsku sankcia
a teda žalobkyňa tak sama porušila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 384 Obchod. zák., v dôsledku
čoho podľa § 382 Obch. zák. nemá nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom zmeniť ho a žalobe vyhovieť. Po

zopakovaní podstatných skutkových a právnych okolností veci (okrem iného, že vzala žalobu späť v
časti zaplatenia 134,82 €) namietla, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď jej nárok nepriznal,
hoci dospel k záveru, že žalovaný porušil svoju povinnosť. Z vykonaného dokazovania podľa nej bolo
dokázané len jej vedomosť o vyššej konštrukčnej rýchlosti vozidla, nie o nefunkčnosti obmedzovača.
Poukázala v tejto súvislosti na § 379 Obch. zák., pričom nemusela poznať, či je funkčný obmedzovač

rýchlosti. Keďže o nefunkčnosti nemala vedomosť, úlohou žalovaného bolo ju na to upozorniť, pretože
žalovaný je ako odborne spôsobilá osoba povinný zistiť nedostatky na vozidle a zabezpečiť ich
odstránenie.

5. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako
aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo
potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a
contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z

úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), a potom, čo stranám dal bezvýsledne priestor vyjadriť sa k použitiu
iného ustanovenia právneho predpisu (§ 382 C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Predovšetkým z obsahu spisu nevyplýva žiaden dispozičný úkon žalobkyne, z ktorého by bolo možné
vyvodiť čiastočné späťvzatie jej žaloby v zmysle § 145 C. s. p. Žalobkyňa ani v podanom odvolaní bližšie

neoznačuje podanie, v ktorom k tomuto procesnému úkonu malo dôjsť (dátumom podania, dátumom
pojednávania alebo číslom listu). V dôsledku toho súd prvej inštancie správne rozhodoval meritórne o
celom nároku tak, ako bol uplatnený v žalobe a konanie ani v časti nezastavil.

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav

reprodukovaný v odseku 2 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa
názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade
s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných
prostriedkov jednotlivé podstatné skutkové zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi.
Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu

výsluchov účastníkov a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní, ktorých správnosť
žalobkyňa nijako nespochybnila. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako
aj všeobecným skúsenostiam.

9. Nedôvodná je námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne zistil, že žalobkyňa vedela o

nefunkčnosti obmedzovača rýchlosti. Súd prvej inštancie v odseku 25 a potom znova v odseku 32
napadnutého rozsudku jasne konštatuje, že tento skutkový záver urobil z výpovede žalobkyne pred
súdom prvej inštancie, čo súd prvej inštancie uvádza v cit. odsekoch rozsudku. Žalobkyňa podľa obsahu
zápisnice výslovne vypovedala, že vedela aj o tom, že ak vozidlo nemá obmedzovač rýchlosti jenespôsobilé na cestnú premávku. Zápisnica o pojednávaní ako listina vyhotovená súdom - orgánom
verejnej moci v rámci jeho právomoci (podľa § 99 C. s. p.) je verejná listina (§ 205 C. s. p.) a ako taká
potom dosvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, pokiaľ nie je dokázaný opak. Žalobkyňa pritom

nijako nedokázala, že by nevypovedala tak, ako je to zachytené v citovanej zápisnici, a tak z jej obsahu
možno vychádzať. Odvolacia námietka žalobkyne, že súd túto skutočnosť zistil nesprávne, tak odporuje
obsahu zápisnice a vykonanému dokazovaniu.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nie celkom dôsledne splnil úlohu uloženú mu

odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení č. k. 21 Cob 173/2014-276, a to riadne skúmať právny
vzťah medzi stanicou technickej kontroly a žiadateľom. Súd prvej inštancie posúdil tento vzťah ako
tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. Použitie samotnej tretej časti Obchodného
zákonníka pritom nie je sporné, keďže žalovaný v oblasti výkonu technickej kontroly podniká [§ 36 ods.
1 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. v znení účinnom k 14. októbru 2009] a žalobkyňa nechala uňho
vykonať technickú kontrolu vozidla, ktoré sama používa na podnikanie, v dôsledku čoho tu ide o právny

vzťah dvoch podnikateľov pri výkone ich podnikateľskej činnosti v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. Podľa
§ 269 ods. 1 Obch. zák. však platí, že zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv, sa spravujú ustanoveniami
hlavy II upravujúcimi jednotlivé typy zmlúv. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že vzťah medzi žiadateľom
o technickú kontrolu a stanicou technickej kontroly (STK) je vzťahom zmluvným, hoci možnosť strán

dohodnúť obsah zmluvy (konkrétny rozsah povinností STK) je obmedzená kogentnými ustanoveniami
verejnoprávnych predpisov, ktoré vymedzujú tieto povinnosti. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z.
v citovanom znení je stanica technickej kontroly pracovisko špecializované na vykonávanie technických
kontrol vozidiel, ktorými sa podľa § 48 ods. 1 cit. zák. rozumejú prehliadka a posúdenie technického
stavu vozidla, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek. Pri tom musí STK

postupovať podľa metodík schválených ministerstvom (§ 48 ods. 6 cit. zák.). O vykonaní technickej
kontroly STK vystavuje doklad podrobne vymedzený v § 52 cit. zák., z ktorého vyplýva jeden z troch
stupňov klasifikácie technickej spôsobilosti vozidla - spôsobilé / dočasne spôsobilé / nespôsobilé na
premávku na pozemných komunikáciách (§ 51 cit. zák.).

11. Zo zmluvy o výkone technickej kontroly tak STK vzniká povinnosť nestranne, len v súlade s
uvedenými metodikami zistiť technický stav vozidla a vystaviť o zistenom stave osvedčenie a žiadateľ
o technickú kontrolu za to platí STK odplatu. Táto zmluva tak v sebe obsahuje podstatné časti typické
pre zmluvu o kontrolnej činnosti, ktorou sa podľa § 591 Obchodného zákonníka vykonávateľ kontroly
(STK) zaväzuje vykonať nestranne zistenie stavu určitej veci a vydať o tom kontrolné osvedčenie, a

objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu [táto zmluva je inak tzv. absolútnym obchodom v
zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák.]. Podľa § 591 ods. 1 Obch. zák. je vykonávateľ kontroly povinný
vykonaťkontrolunestrannýmspôsobomazistenýstavopísaťvosvedčení,pričomjepovinnýpostupovať
s vynaložením odbornej starostlivosti (§ 592 Obch. zák.). Ustanovenie § 599 Obch. zák. osobitne
upravuje zodpovednosť vykonávateľa kontroly, ktorý je povinný nahradiť škodu spôsobenú porušením

povinnosti riadne vykonať kontrolu, ale len vtedy, ak sa táto škoda nemôže nahradiť uplatnením nároku
objednávateľa voči osobe zodpovednej za vadné plnenie, ktoré je predmetom kontroly (s určitým
vylúčením ďalších nárokov v ďalšej vete). V prerokúvanej veci tak žalovaný ako STK bol povinný
postupovať pri výkone technickej kontroly v súlade s ustanoveniami zákona č. 725/2004 Z. z., ale aj
vykonávacích predpisov (o rozsahu technických kontrol podľa § 48 ods. 11 a o hodnotení technického

stavu v zmysle § 51 ods. 3 cit. zákona č. 725/2004 Z. z.).

12. Žalobkyňa žiadala žalovaného o vykonanie tzv. pravidelnej technickej kontroly v zmysle § 49
ods. 2 písm. a) cit. zákona. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) vyhlášky MSPT SR č. 578/2006 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach

prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, sa pri pravidelnej technickej kontrole vykonáva aj kontrola a posúdenie
technického stavu vozidla, jeho systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a
povinnej výbavy vozidla a kontrolné úkony určené príslušnou metodikou. Podľa § 48 ods. 1 písm.
a) až c) sa pri technickej kontrole stav vozidla a funkcia jednotlivých systémov, komponentov a

samostatných technických jednotiek hodnotí troma stupňami, pričom písmenom „B“ sa hodnotí stav s
nebezpečnou chybou, kedy je vozidlo dočasne spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách.
Vozidlo je pritom podľa § 48 ods. 2 písm. q) cit. vyhlášky dočasne spôsobilé, ak obmedzovač rýchlosti
nefunguje alebo neplní predpísané podmienky. V takom prípade má STK podľa § 49 ods. 3 cit. vyhláškyzapísať do protokolu o technickej kontrole druh kontroly a platnosť sa obmedzení na 30 dní. Už len
pre úplnosť sa dodáva, že podľa § 17 ods. 2 písm. w) vyhl. č. 464/2009 Z. z., ktorá nadobudla
účinnosť 20. novembra 2009 (teda krátko po spornej technickej kontrole v prerokúvanej veci), sa

vozidlo považovalo za nespôsobilé na cestnú premávku, ak nemá zariadenie obmedzujúce rýchlosť
alebo zariadenie obmedzujúce rýchlosť je nefunkčné, hoci malo byť povinne vybavené zariadením
obmedzujúcim rýchlosť.

13. Z uvedeného výkladu tak pre prerokúvanú vec možno uzavrieť, že pri výkone pravidelnej technickej

kontroly vozidla žalobkyne, ktoré už podľa záverov súdu prvej inštancie muselo byť povinne vybavené
zariadením obmedzujúcim rýchlosť, bolo povinnosťou žalovaného ako STK s vynaložením odbornej
starostlivosti zistiť, že je toto zariadenie nefunkčné. Ak mohlo byť pri jeho nefunkčnosti vyhodnotené
nanajvýš ako dočasne spôsobilé v zmysle § 52 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. a § 48 ods. 1 a
ods. 2 písm. q) vyhlášky č. 578/2006 Z. z. V takom prípade mal žalovaný túto skutočnosť vyznačiť vo
vydanom protokole o technickej kontrole a jeho platnosť obmedziť na 30 dní (§ 49 ods. 3 cit. vyhlášky).

Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že motorové vozidlo žalobkyne nebolo vybavené riadne
funkčným obmedzovačom rýchlosti, takže žalovaný mal postupovať práve takto. Napriek tomu však
žalovaný o vykonaní technickej kontroly vystavil protokol, v ktorom vozidlo uznal za spôsobilé premávky
a jeho platnosť určil na jeden rok (do 14. októbra 2010). Žalovaný teda nesplnil svoju zmluvnú povinnosť
vykonať kontrolu riadne s vynaložením odbornej starostlivosti (a v súlade s osobitnými predpismi

upravujúcimi jeho povinnosti pri jej výkone), čím porušil svoju povinnosť zo zmluvného záväzku v zmysle
§ 592, 593 a 594 Obch. zák., takže podľa § 373 Obch. zák. by mal zodpovedať za škodu tým spôsobenú.
Nejde pritom o prípad, kedy by zodpovednosť žalovaného bola vylúčená § 599 Obch. zák., pretože zo
zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by si žalobkyňa mohla túto škodu uplatniť u inej osoby z titulu
vady.

14. Tieto skutočnosti vo výsledku správne ustálil aj súd prvej inštancie, v dôsledku čoho mu nemožno
vytknúť nesprávne právne posúdenie veci, čo inak v podstate uznáva aj žalobkyňa. Žalobkyňa však
vo svojom odvolaní opomína, že Obchodný zákonník obsahuje aj ustanovenia, ktoré škodcu zbavujú
povinnosť nahradiť škodu, hoci je inak za ňu zodpovedný. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal

na ust. § 382 a 384 Obch. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu odkaz na § 382 Obchod. zák. nie je úplne
správny, pretože žalobkyňu ako držiteľku a prevádzkovateľku motorového vozidla nezaťažuje žiadna
všeobecným právnych predpisom ustanovená povinnosť za účelom predchádzania vzniku škody alebo
obmedzenia jej rozsahu. Správny je však odkaz súdu prvej inštancie na § 384 Obch. zák., podľa ktorého
osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť potrebné opatrenia

na odvrátenie škody alebo jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla
tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Citované ustanovenie samo ukladá konkrétnu prevenčnú
povinnosť tomu, komu škoda hrozí, a priamo na ňu viaže dôsledok v podobe straty nároku poškodeného
na škodu, ktorá takto vznikla. Súd prvej inštancie potom správne zo zisteného skutkového stavu dospel
k záveru, že žalobkyňa vedela o tom, že na spornom vozidle musí byť od 15. marca 2006 riadne funkčný

obmedzovač rýchlosti, že tento ale riadne funkčný nie je a teda vozidlo je nespôsobilé na premávku na
pozemných komunikáciách, môže byť kedykoľvek príslušnými orgánmi kontrolované a vodičovi môže
byť kedykoľvek zakázaná jazda s ním. Okrem toho žalobkyňa ako podnikateľka v cestnej doprave takisto
nepochybnevedela,žezajazdusnespôsobilýmvozidlommôžuhroziťsprávnesankcie,atoajvcudzine.
Žalobkyňa teda vedela, že jej škoda prevádzkou takéhoto nespôsobilého vozidla hrozí, no napriek tomu

nevykonala žiadne úkony smerujúce k tomu, aby jej predišla, hoci by postačovalo správne nastaviť
obmedzovač rýchlosti. Na základe týchto záverov podľa druhej vety § 384 ods. 1 Obch. zák. nemá nárok
na náhradu tej škody, ktorá jej vznikla tým, že túto povinnosť nesplnila. V prerokúvanej veci to znamená,
že nemá nárok na náhradu žiadnej uplatnenej škody, pretože ak by bola žalobkyňa potrebné opatrenia
urobila, nebola by jej uložená pokuta, nebola by jej vodičovi zakázaná jazda s vozidlom a nebolo by

potrebné odstraňovať nefunkčnosť obmedzovača rýchlosti v servise v Španielsku a nebola by mal stratu
na možnom zisku z iných prepráv.

15. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že aj keď žalovaný porušil svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, vznikla žalobkyni škoda tým, že neurobila potrebné opatrenie na jej odstránenie v zmysle §

384 ods. 1 Obch. zák., takže jej podľa cit. ustanovenia nárok na náhradu nepatrí. Žalobkyňa by mohla
nárok na náhradu nákladov v zmysle § 384 ods. 2 Obch. zák. požadovať len za tie, ktoré by vznikli
v riadnom nastavení obmedzovača v servise, nie v inštalácii nového, ako sa to stalo v Španielsku. V
dôsledku toho nemožno ani sumu 1.054,82 € považovať za náklady vynaložené na odvrátenie škody,nehovoriac už o tom, že tieto náklady boli vynaložené až potom, čo škoda vznikla, a samy osebe škodu
nijako neodstránili ani nezmiernili (inštalácia obmedzovača nemala žiaden vplyv na výšku pokuty ani
odrieknuté dopravy). Odkazy žalobkyne na § 379 Obch. zák. v jej odvolaní odvolací súd hodnotí ako

námietky mimo podstatu prerokúvanej veci, pretože toto ustanovenie obmedzuje rozsah náhrady škody
natzv.predvídateľnúškodu.Povinnouosobousavzmyslecit.ustanoveniarozumieškodca(akopovinný
na náhradu škody), nie poškodený. V prerokúvanej veci by sa tak citované ustanovenie mohlo použiť
len v prípade, ak by súd priznal žalobkyni jej nárok voči žalovanému, a podľa neho by sa posudzovalo,
či žalovaný ako STK mohol pri porušení svojej povinnosti vykonať kontrolu obmedzovača predvídať, že

z jeho opomenutia môže žalobkyni vzniknúť škoda vo výške 5.475,57 €. Vo vzťahu k otázke porušenia
prevenčnej povinnosti žalobkyne v zmysle § 384 Obch. zák. je však toto ustanovenie úplne nepodstatné.

16. Žalobkyňou uplatňovaný nárok nie je dôvodný a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu
zamietol. Odvolací súd preto jeho vecne správny rozsudok podľa § 387 C. s. p. potvrdil.

17. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni.

18. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.