Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115219396
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115219396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcov: 1/ D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXX, 2/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovaným: 1/Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, právne zastúpená advokátskou kanceláriou
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513 a 2/ Dražby a
aukcie, s.r.o., IČO: 36 751 642, so sídlom v Martine, Flámska 9783/1, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865

036, v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/293/2015-138 zo dňa 16.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„návrh z a m i e t a ,
o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa svojim návrhom zo dňa 21.7.2015 domáhali žalobou o

zdržanie sa výkonu záložného práva a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že žalovaní v 1. a
2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

3. Navrhovatelia opreli svoj návrh o skutočnosť, že uzavreli s odporcom v 1. rade zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru
vo výške 200.000,-- Sk a následne poskytnutie úveru vo výške 7.100,-- Sk, teda celková výška bola
207.100,-- Sk (6.874,46 Eur). Na zabezpečenie tejto úverovej zmluvy bola uzatvorená 15.5.2007 zmluva

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX. Predmetom tohto záložného práva boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. O., adresa O. č.d. XXX, byt číslo X., poschodie X,. vchod
číslo XXX, v bytovom dome súpisné číslo XXX, stavba na parcele C KN číslo XXX a podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu 60/1119.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nepochybné, že uzavretá zmluva o úvere je typizovaná
spotrebiteľská zmluva. Jej základnou črtou je, že pre spotrebiteľa je vopred pripravená a nie je vytvorený

priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Z tohto dôvodu je zrejmé, že na daný právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nutné aplikovať
spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.5. V prvom rade treba poukázať na to, že zmluva o zriadení záložného práva uzatvorená medzi
žalobcami a žalovaným v 1. rade je platným právnym úkonom, bola uzavretá v predpísanej
písomnej forme, s presným označením účastníkov zmluvy, s označením zabezpečenej pohľadávky a

nezameniteľným spôsobom označeným zálohom. Na záver zmluvné strany vyhlásili, že zmluva nebola
uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a pri splnení všetkých zákonných predpokladov
má súd za to, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania,
je platným právnym úkonom.

6. Argumentácia žalovaného v 2. rade o nedostatku jeho pasívnej legitimácie je právne irelevantná,
zo súdnej praxe vyplýva možnosť žalovať takouto žalobou nie len záložného veriteľa, ale aj samotnú
dražobnú spoločnosť.

7. Žalobcovia podložili svoju žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
argumentačne nevyváženým postavením oboch zmluvných strán bez udania konkrétnosti, poukazujúc

na ochranu obydlia a na skutočnosti, že absentuje akákoľvek súdna kontrola výkonu záložného práva,
že je tu súkromná autonómia až svojvôľa v rámci výkonu záložného práva.

8. Dobrovoľná dražba prebieha prísne formalizovaným postupom na základe osobitnej normatívnej
právnej úpravy, ktorej jadrom je zákon o dobrovoľných dražbách. Treba poukázať na to, že záložca sa

vždy na začiatku dobrovoľne zaviaže, že v prípade, že nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená
riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva. Rozhodujúcim dôvodom,
prečo dôjde k uplatneniu záložného práva, je porušenie povinnosti druhého účastníka právneho vzťahu
závažným spôsobom. Veriteľ je ten, ktorý sa domáha svojho práva, ktoré bolo porušené.

9. Je dôležité poukázať na to, že princíp ochrany spotrebiteľa nie je súčasťou ústavného poriadku
Slovenskej republiky, pretože Ústava SR neobsahuje žiadnu pozitívnu úpravu v tomto smere. Ochrana
spotrebiteľavnijakomprípadenepredstavujeniektorézosamostatneústavnezaručenýchprávaslobôd.
V tomto konaní aj argument navrhovateľov, že takáto žaloba je ochranou obydlia záložcu, ktorá má
prednosť pred právom veriteľa na uhradenie jeho pohľadávky, je podľa názoru súdu nedôvodná.

10. Skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie záložcu, nemôže samo o sebe predstavovať prekážku
platného zriadenia záložného práva a teda ani jej následného výkonu. Opätovne treba zdôrazniť,
že pri vzniku záložného práva boli účastníci dobrovoľní na základe princípu zmluvnej voľnosti plne
zodpovedajúci rozhodnutiu samotného záložcu o uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva.

11. Súd v danej veci skúmal aj dôvody uzavretia predmetnej úverovej zmluvy zabezpečenej záložným
právom. Žalobcovia vo svojich výpovediach uviedli, že zmluvu spojenú so zriadením záložného
práva uzatvárali dobrovoľne. Spochybňovali výšku samotného dlhu, poukazovali na to, že zmluvu aj
riadne platili a to od roku 2007 do roku 2014. Samotní žalobcovia a teda vo svojich výpovediach

nespochybňovali uzavretie úverovej zmluvy, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva, sami dobrovoľne
z tejto zmluvy plnili viac ako 7 rokov.

12. K námietkam o výške pohľadávky je dôležité podotknúť objektívnu zodpovednosť za škodu
spôsobenú záložným veriteľom a nezákonné vyčíslenie pohľadávky, záložný veriteľ zodpovedá za

pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti
za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemožno zbaviť. Súd má teda za to, že tento
argument pre vyhovenie žalobe o zdržanie sa výkonu záložného práva je irelevantný.

13. Prípadná existencia neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ani navrhovatelia nešpecifikovali,

by mala za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie zmluvy ako celku (rozhodnutie
Súdneho dvoru EU C 34/13, kde bol pripustený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy,
ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky).

14. Súd na záver zdôrazňuje, že po úpravách spotrebiteľského práva v Slovenskej republike v

prospech spotrebiteľa zostal inštitút dobrovoľných dražieb zachovaný. Je teda nemysliteľné, že by aj po
niekoľkoročnej odbornej diskusii na túto tému zákonodarca ponechal pri vysokej ochrane spotrebiteľa v
platnosti inštitút, ktorý by nenapĺňal ústavný princíp primeranosti, ba priam ho porušoval. Podľa názorusúdu nie je možné inštitút dobrovoľnej dražby posudzovať ani ako neoprávnený zásah do práva na
obydlie; neoprávneným zásahom je len také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave.

15. V súhrne všetkých týchto argumentov súd rozhodol tak, že návrh žalobcov nie je dôvodný a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

17. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali, že súd
nevenoval pozornosť skutočnosti, že samostatná záložná zmluva je formulárom, pričom ak chceli získať
úver, museli ho podpísať. Ochrana spotrebiteľa patrí podľa čl. 169 medzi vysoké politiky EÚ. Nemalo
by byť prípustné, aby zabezpečovací inštitút mohol slúžiť na to, aby obchodník mohol od spotrebiteľa
získať plnenie, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok. Aj v konaní o zdržanie sa výkonu záložného
práva prináleží spotrebiteľovi ako slabšej strane súdna ochrana, vyplývajúca z únijnej politiky. V tomto

smere poukázal na nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 23/2014 z 24.09.2014. Vo vzťahu k otázke ochrany
obydlia upriamil pozornosť na rozsudok Súdneho dvora EˇU vo veci C-34/13, čl. 13 ods. 4, čl. 19 ods.
2, čl. 21 ods. 3 Ústavy SR. Z uvedených ustanovení vyplýva povinnosť všeobecných súdov posúdiť, či
konkrétny zásah je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a primeraný sledovanému cieľu. Žalobcovia
nepopierajú právo banky na vrátenie peňazí, vrátiť ich chcú, ale nie za cenu straty obydlia. Z uvedených

dôvodov navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že rozsudok dáva jasné, zreteľné,
správne odpovede na zásadné otázky sporu. Petit v znení uvedenom v žalobe je neprípustný, súd
žalovanému nemôže uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia.

Poukázal na ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Zmluvná podmienka v danej veci kopíruje
zákonné ustanovenie. Výťažok dražby po uhradení nákladov dražby, po uspokojení pohľadávok
záložného veriteľa dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby. Žalobcovia
využívajú žalobu ako donucovací prostriedok na jednostrannú zmenu zmluvy o úvere v časti
upravujúcej výšku dohodnutých splátok, zabránenie realizácie uhradzovacej funkcie záložného práva

na zabezpečenú, no riadne a včas nesplácanú pohľadávku. Navrhol rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

19. Žalovaný v 2/ rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Odvolací
súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

21. Záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu

bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o
otázku, či pohľadávka je a v akej výške. Aplikačná prax potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, a to
aj po poskytnutí právnej služby, tiež neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na druhej
strane veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality.

22. Právna úprava nezakotvuje proces predbežnej kontroly výkonu dobrovoľnej dražby, posúdenie
zákonnosti už vykonanej dražby, teda kontrolu ex post upravuje ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z
o dobrovoľných dražbách. Okrem tohto žalobného inštitútu (neplatnosť dražby) neexistuje v slovenskom
právnom poriadku iný priamy a konkretizovaný hmotnoprávny nárok a procesný inštitút, ktorý by

umožňoval ochranu pred dražbou. Odvolací súd má za to, že všetky otázky prejudiciálneho charakteru
majúce pôvod v hmotnom práve - existencia, splatnosť, výška pohľadávky, splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka a podľa osobitných právnych
predpisov by mali byť vyriešené preventívne, pred tým, než sa pristúpi k výkonu dražby.

23. Nad rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej
úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu
záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o
dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenieústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly
dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou
dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci (uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014).

24. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že zmluva o úvere č. U XXXXX-XX
zo dňa 15.05.2007 je typizovanou spotrebiteľskou zmluvou. K tomuto odvolací súd uvádza, že žiadne
konanie týkajúce sa nárokov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou nie je vyňaté zo súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok. Výnimku v tomto smere nepredstavuje ani konanie o zdržanie sa

výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, na základe ktorej má byť uspokojená pohľadávka zo
spotrebiteľskej zmluvy.

25. Žalobcovia v žalobe vyjadrili pochybnosť nad výškou dlhu, ktorý má byť uspokojený z výťažku
dobrovoľnej dražby, uviedli, že jeho časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie
v rozpore so zákonom. Povinnosť ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok obsiahnutých v

spotrebiteľskej zmluve z hľadiska ich ne/prijateľnosti vyplýva z ust. § 299 ods. 2 CSP (s účinnosťou
do 30.06.2016 túto problematiku upravovalo ust. § 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku). Za
daného stavu odvolací konštatuje, že v predmetnom prípade je potrebné skúmať rozhodné okolnosti
ako v konaní o zaplatenie peňažného dlhu, čo však súd prvej inštancie neučinil.

26. List právneho zástupcu žalovaného 1/ zo dňa 03.10.2014 (č.l. 30) nasvedčuje skutočnosti, že účelom
výkonu dobrovoľnej dražby má byť uspokojenie nielen pohľadávky zo zmluvy č. U XXXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX ale aj pohľadávky zo zmluvy č. U XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Zmluva č. U XXXXX-
XX zo dňa 05.09.2007 obsahom spisu nie je. Dokazovanie zmluvou č. U XXXXX-XX teda vykonané
nebolo, súd preto ani nemohol zistiť správnosť, opodstatnenosť sumy uplatnenej žalovaným 1/, ktorá má

byť výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou uspokojená (11 152,44 Eur). Súdu prvej inštancie
nič nebránilo, aby si túto zmluvu vyžiadal od niektorej zo strán sporu.

27. Žalobcom bol na základe zmluvy č. U XXXXX-XX zo dňa 15.05.2007 poskytnutý úver v celkovej
výške 207 100 Sk (6874,46 Eur), pričom títo úver podľa ich vyjadrení splácali do roku 2013. V zmysle

listu žalovaného 1/ zo dňa 07.08.2013 (č.l. 29) zostatok dlhu ku dňu 07.08.2013 predstavuje 6292,63
Eur. V tomto smere otázniky týkajúce sa výšky dlhu žalobcov vyvoláva skutočnosť, že dlh sa po 6 rokoch
splácania znížil iba v zanedbateľnom rozsahu.

28. Ďalej odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie

zaoberal otázkou proporcionality výkonu dobrovoľnej dražby.

29.Zastavu,žedraženouvecoumábyťobydliezáložcuavýsledkomdobrovoľnejdražbystratahlavného
obydlia záložcu a jeho rodiny, a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc
ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná

dražba predstavovať akési ultima ratio. Je totiž dôležité, že záložné právo až do úplného uspokojenia
pohľadávky nezanikne, pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá
príslušenstvo pohľadávky, spravidla sankcie. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Je preto mimoriadne
dôležité dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci. V tomto smere môže mať pri naplnení

princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný časový priestor, prípadne povolenie splátok
dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie. V súvislosti s
proporcionalitou je tiež potrebné brať zreteľ na pomer výšky pohľadávky a hodnoty zálohu. (JUDr. Ing.
M. Budjač, PhD., a spol., Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Wolters Kluwer, 2017, s. 397).

30. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania záložného práva v
súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je namieste otázka, či je
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne predajom založenej veci
(JUDr. Ing. M. Budjač, PhD., Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Wolters Kluwer, 2017, s. 426).

31. Argument súdu prvej inštancie , že súdny dvor ,,pripustil výkon záložného práva aj vtedy , ak zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky“, nie je správny. Naopak, súdny dvor nevyslovil rozpor
inštitútu dobrovoľnej dražby s unijným právom len a len preto, že sa prípad môže dostať pred sudcua ten môže poskytnúť ochranu pred vymožením plnenia z neprijateľnej podmienky. Zamietnutím žaloby
sa však neposkytla žiadna ochrana.

32. Typickým prostriedkom právnej ochrany proti neprijateľnej zmluvnej podmienke je žaloba o
zdržanie sa neprijateľnej zmluvnej podmienky prípadne žaloba o neplatnosť neprijateľnej podmienky.
Postráda akúkoľvek logiku argumentácia o postačujúcej ex post súdnej ochrane po vykonaní dražby,
kedy prostriedky ochrany sú neporovnateľne slabšie (porov.PL ÚS 23/2014).

33.Výkon záložného práva možno vo všeobecnosti podľa § 151jods.1 OZ uskutočniť :
a. Súdnou cestou podľa osobitného zákona (žalobou na plnenie s následnou exekúciou s výhodou
záložného veriteľa)
b. Mimosúdnou cestou, dobrovoľnou dražbou podľa zákona č.527/2002 Zákon o dobrovoľných
dražbách)
c. Spôsobom určeným v zmluve (treba poznamenať, že zákon v spotrebiteľskej veci zakazuje iný

spôsob, ako pod a,b;§53ods.10 OZ).

34. Kým pri spôsobe výkonu záložného práva podľa a/ ide o súdne konanie , v ktorom je povinná ex
offo súdna kontrola zmluvných podmienok, tak pri spôsobe pod b/ takejto obligatórnej kontroly niet; ide
o proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Či pohľadávka existuje a v akej

výške , to je spravidla na posúdení podnikateľov.

35. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby je preto akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania
dražby s cieľom garantovať minimálne súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa písmena
a/ (v konaní podľa druhej časti CSP, predtým podľa tretej časti Osp). Za osobitne dôležité pritom treba

uviesť ,a čo sa v aplikačnej praxi nie ojedinelé podceňuje, že unijné právo predpokladá ochranu už pri
hrozbe vzniku ujmy ; teda nie až keď ujma vznikne.

36. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Zz. nevyplýva taká povinnosť záložnému veriteľovi,
aby jej splnením mohol byť garantovaný právny stav istoty, že nevymôže (tzv. mimosúdne) aj plnenie z

neprijateľnej podmienky. Napríklad niet povinnosti veriteľa špecifikovať pohľadávku a tak garantovať,
že sa dražba ,,nedotkne“ plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

37. Ak je ale tomu tak, potom je opodstatnená predchádzajúca súdna ochrana (ex ante;porov. US PL
ÚS 23/2014) a ako odvolací súd uviedol, postačí hrozba vzniku ujmy. Odsunutie spotrebiteľov len

na podávanie žalôb o neplatnosť dražieb by pri naplňovaní čl. 6 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo nielen princípu ekvivalencie ale aj efektivity
unijného práva .

38. Ďalšou právnou otázkou právnou otázkou, je otázka, intenzity porušenia práv spotrebiteľa na

preventívne (ex ante)opatrenie súdu pred vykonaním dobrovoľnej dražby. Inými slovami povedané,
kedy a pri akom rozsahu neprijateľných zmluvných podmienok je opatrenie súdu o zdržanie sa výkonu
dobrovoľnej dražby už opodstatnené.

39. V tomto smere názory a aplikačná prax značne balansuje od názorov, že na vydraženie akejkoľvek

nehnuteľnosti postačuje dlh v akejkoľvek výške a bez ohľadu na povahu draženej veci až po
názory ,ktoré zosumarizoval ústavný sp v uznesení PL ÚS 23/2014).

40. Odvolací súd považuje závery v uznesenia ústavného súdu v spojení s rozsudkom Súdneho
dvora EU vo veci C-34/13 za natoľko zásadné, že možno hovoriť aj o akte zosumarizovania princípov,

na ktorých základe treba posudzovať existenciu podmienok na vykonanie mimosúdnej dražby. S
termínom ,,dobrovoľná“ pritom odvolací súd polemizuje (porov. ,,verejná“ v českej republike.) a tento
termín odvolací súd používa len ako slovo zákona .

41. Môže sa javiť, že niet dôvod odopierať dobrovoľnú dražbu pre existenciu hrozby vymoženia plnenia

z neprijateľnej zmluvnej podmienky a klauzulu o možnosti jej vykonania preto považovať za neprijateľnú
s odôvodnením, že klauzula o možnosti vykonania dobrovoľnej dražby je nezávislá od neprijateľnej
zmluvnej podmienky.42. Opak je ale pravdou, pretože pri vykonávaní súdnej kontroly zmluvných podmienok a teda aj
podmienky o možnosti vykonať dobrovoľnú dražbu sa majú zohľadniť okrem iného aj ďalšie zmluvné
podmienky (čl.4 smernice rady 93/13 ,, Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“.)

43. Ak teda niet právnej istoty a riziko vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky nebolo

odstránené, potom klauzula o dobrovoľnej dražbe je práve tým nebezpečným mechanizmom, ktorý
takéto plnenie umožní vykonať .

44. Niet povinnosti špecifikovať pohľadávku pre záložného veriteľa a dražobníka nie je oprávnený
ani preskúmavať jej opodstatnenie a tak niet ani žiadneho obligatórneho mechanizmu na zabránenie
vymoženia plnenia z nečestnej klauzuly. Dražobník napríklad nemá žiadnu povinnosť vyžadovať

špecifikáciu pohľadávky pre konkrétneho veriteľa. Tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo
netransparentného výkonu záložného práva a že sa vykoná záložné právo aj na plnenie z neprijateľnej
podmienky.

45.Pretojeúplnelegitímne považovaťzaneprijateľnúnielenzmluvnúpodmienkuoneprijateľnomplnení

ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť.
A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva. Preto,
ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie
nečestného plnenia , potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka
priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku.

46. Ak by sa malo naplniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, nebolo by žiadnej prekážky vykonať predaj
bytu na pohľadávku vrátane veľmi sporného plnenia, ktoré napriek sedemročnému splácaniu udržiava
istinu takmer v nezmenenej výške .Takýto výsledok nesledoval ani súdny dvor vo veci Kušionová
C-34/13 ani ústavný súd vo veci PL ÚS 34/13.

47. Bude preto okrem iného nevyhnutné zistiť, z čoho pozostáva pohľadávka vrátane jej príslušenstva.
Ak záložný veriteľ sledoval vymoženie úrokov popri úrokoch z omeškania aj za obdobie po
splatnosti pohľadávky, tak takéto úroky sú neprijateľné (porov. Internetový portal ,,Najpravo“ s titulkom
priznanie úrokov z úveru llen do zosplatnenia istiny http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-

pravo/spotrebitelske-zmluvy/priznanie-urokov-z-uveru-len-do-zosplatnenia-istiny.html „Splácanie úveru
v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva

veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická

podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na

to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De factoby išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd

takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom

veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované

úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.“

49. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že rozsudok o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného
práva nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci. Akonáhle okolnosti prípadu umožňujú prijať záver o

opodstatnenosti a primeranosti výkonu záložného práva, rozsudok o povinnosti zdržať sa takéhoto
výkonu nepredstavuje pri zmene okolností prekážku rozsúdenej veci.

50. Žalobcovia žalobou sledujú cieľ neuskutočnenia dobrovoľnej dražby, pričom dražbu má vykonať
práve žalovaný v 2/ rade ako dražobník. Za daného stavu možno konštatovať, že žalovaný v 2/ rade

je pasívne vecne legitimovaný.

51. Keďže prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné
a v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom. Z tohto dôvodu bolo

potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

52. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rámci vyššie
naznačených intencií. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

53.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).