Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 4T/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010128
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Valachová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7215010128.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudkyňa JUDr. Janka Túryová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.

februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaných ml. E. O., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale
bytom A., ul. L. XX, ml. V. V., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A., ul. A. XX, ml. F. A., nar. XX.X.XXXX
v A., trvale bytom A., O. XX a ml. M. L., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., X. XX spod obžaloby
Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 3 Pv 102/12 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na
zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mali
dopustiť tak,

že

dňa 23.1.2012 v čase od 7.30 hod. do 8.00 hod. v Košiciach na ulici Nerudovej v šatni tréningovej haly
pri Steel Aréne po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s mal. V. S., nar. XX.X.XXXX, mal. L. L.,
nar. XX.X.XXXX a mal. Q. R., nar. XX.X.XXXX fyzicky napadli poškodeného mal. E. I., nar. XX.X.XXXX
a to tým spôsobom, že po príchode poškodeného do šatne, ktorý bol v hokejovom výstroji a sedel v
šatni vo svojom boxe na lavičke, obv. ml. F. A. zatvoril dvere, obv. ml. M. L. na pokyn obv. ml. E. O. a

mal. Q. R., zhasol svetlo a následne poškodeného udierali päsťami, na ktorých mali hokejové rukavice a
hokejkami do celého tela a najmä hlavy, udierali jeho celé telo a hlavu do železného boxu, pričom sa mu
po celý čas snažili stiahnuť z hlavy hokejovú prilbu, avšak sa im to nepodarilo, následne po opätovnom
zhasnutí svetla ďalej pokračovali vo fyzickom útoku, pričom opakovali a neustále vykrikovali „stiahnite
mu prilbu“, pričom poškodený pri tomto útoku stále sedel na lavičke a nemohol odísť, nakoľko dvere boli
strážené, v dôsledku čoho poškodený utrpel viacpočetné pomliaždenie hlavy, podvrtnutie krčnej oblasti
chrbtice s blokovým postavením IV až VI krčného stavca s obvyklou dobou liečenia a práceneschopnosti
v trvaní do 42 dní, čím spôsobili Zdravotnej poisťovni Dôvera, a.s. so sídlom v Bratislave, ul. Einsteinova

č. 25, IČO 35 942 436 škodu v celkovej výške 1 072,60 Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali mladiství obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje poškodených E. D., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A., A.
XX, A. a DÔVERU zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO 35 942 436 s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 3Pv 102/12 sa na Okresnom súde Košice
II vedie trestné konanie proti obžalovaným mladistvým, pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.Súd na jednotlivých hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných ml.,
poškodeného, zákonných zástupcov, svedkov, znalca a oboznámil podstatný obsah spisového
materiálu.

Poškodená strana - v tom za čase mal. E. D. aj Zdravotná Poisťovňa Dôvera si uplatnili náhradu škody
podľa znaleckého posudku a u poškodeného D. aj náhradu nemajetkovej škody v sume 100.000 €.

V úvode dokazovania všetci obžalovaní mladiství jednotlivo uviedli, že zo spáchania skutku sa necítia
byť vinnými a využili svoje právo odmietnuť vo veci vypovedať.

Súd po oboznámení ich výpovedí na návrh prokurátora zistil, že svoje právo nevypovedať využili už v
priebehu prípravného konania.

Bol vypočutý poškodený - svedok mal. E. D., ktorý uviedol, že všetci obžalovaní boli jeho spoluhráči a
nie na všetko, si pamätá. Uviedol, že v ten deň prišiel na štadión, nepamätal si už dátum - na tréning,
ako každý iný deň. Chýbali dresy lebo tréner postavil šesť hráčov do jednej päťky, a v každej päťke môže

byť iba päť hráčov, takže z toho dôvodu nemal dres a keď šiel na ľad, tak ho nevedel nájsť a dres
nebol v šatni. Preto potom šiel asi s dvojminútovým meškaním na ľad za trénerom s tým, že nevie nájsť
dres a ten si potom uvedomil, že päť hráčov je už na ľade, tak ho poslal zobrať si iný dres. Poškodený
uviedol, že išiel dole, vrátil sa na ľad a tam už počas tréningu O. mu povedal, že sa má tešiť do kabíny.
Po tréningu pozbieral puky, lebo mal službu, došiel dole do kabíny, kde pri vedľajších dverách bol tréner

J., a keď vošiel do kabíny - vlastne už keď sa s ním míňal, lebo ten odchádzal do svojej kabíny- tak
tam boli F. A. a M. L., ktorí zhasli svetlo a vtedy počul ako zo zadnej časti niekto - nevie kto - kričal: „zbite
ho, dajte mu“, a potom ho napadli tak, že dostal boxer, cítil údery hokejkami, päsťami. Potom sa na
chvíľu zasvietilo svetlo, zase sa vyplo a znovu ho napadli, čo sa ešte raz celé zopakovalo.
Prišiel tam zhodou okolností vodič autobusu, ktorý sa ho spýtal čo sa deje, lebo sa nevyzliekal, tak mu

povedal, že nič sa nedeje, svedkovi to prišlo divné, prečo sa nevyzlieka, tak sa ho spýtal ešte raz čo sa
deje, a až vtedy mu povedal že ho napadli chlapci. Ten sa začudoval a odišiel.
Keď už boli všetci po sprche, prišiel tréner J. a opýtal sa ho, prečo sa neprezlieka. Povedal mu, nech
sa prezlečie, a neskôr prišiel tréner E. a povedal mu, že sa to bude riešiť v škole. Potom šli autobusom
všetci do školy, tam sa to riešilo v triede, kde došiel aj riaditeľ školy, aj tréner a všetci spoluhráči.

Naotázku,ktosazúčastnilútoku,odpovedal,žeJ.,O.,E.,nepreštudoval si spis,takžetoneviepovedať,
ale vypovedal, že: „napadol ma A., či vlastne E., O., J., neviem. Dlho som nevidel fakt spis, bolo to dosť
dávno. Takže Vám neviem takto povedať“.
Počas útoku sedel celý čas v boxe nevedel sa postaviť, udierali ho päsťami, hokejkami do oblasti hlavy,
krku, trupu, hrudníka, rúk, a vpredu boli hlavne J. a O.. To vedel, lebo keď sa zaplo svetlo, tak tam ešte

stáli. Obžalovaní V., A. a L. tiež stáli pred ním, vpredu bol J. s O., a ďalší menovaní boli trošku ďalej
za nimi, ale ako uviedol, aj oni tam tiež boli a udierali ho. Stáli v tesnej blízkosti pri ňom, ale stáli za
nimi, nemohli sa všetci okolo neho postaviť, lebo box kde sedel bol dosť malý. Uviedol, že svedkami
celého incidentu boli všetci tam prítomní.
Čo sa týka zranení, vypovedal, že zo začiatku to bolo úplne v pohode, vôbec nič necítil, že by ho niečo

bolelo. Aj prvé hodiny v škole boli úplne v poriadku, až potom dostal akoby migrénu, bolela ho hlava.
Uviedol, že potom išiel asi do nemocnice na röntgen, mal prasknuté niečo v krku, a nasadili mu golier.
Nebol schopný ničoho, napr. športu. Bol hospitalizovaný v nemocnici.
Na otázku, či by vedel uviesť dôvod, prečo došlo k fyzickému útoku na jeho osobu odpovedal, že nevie
si predstaviť dôvod, myslí si, aspoň jediné čo vydedukoval a čo mohlo byť, že to bol trénerov nápad,

nápad vedľajšieho trénera J., ktorého videl, keď stál v dverách, sa s chlapcami rozprával a ten keď
ho videl, pozrel sa na neho inak ako obvykle. Nevedel si to vysvetliť, pretože nemal s trénerom ani s
obžalovanými žiadne problémy.
Ďalej uviedol, že keď prišli do školy, rozdali sa hráčom papieriky s tým, aby každý anonymne napísal
čo videl, mali ich hodiť do čiapky alebo košíka. Po tomto už nikto nemal tieto papieriky vidieť.

Za účelom odstránenia rozporov z výpovede z prípravného konania a výpoveďou na pojednávaní,
kde poškodený označil O. ako útočníka, teda ako jedného z útočníkov, bola oboznámená Zápisnica o
výsluchuzodňa4.11.2014scitáciouotázkypoloženejvyšetrovateľom„Vietepovedať,ktoVáskonkrétne
udieral a kam?“ kedy odpoveď poškodeného znela: „Najviac som počul tých dvoch, predo mnou zrejme
boli, neviem povedať konkrétne kto ma udieral, lebo bola tma“.

Poškodený odpovedal, že medzitým ako sa zaplo svetlo, tak ich videl, že pred ním stáli, len teraz už s
odstupom času, vlastne keďže nevidel tú výpoveď, vlastne dlho nevidel tú výpoveď a prešla dosť dlhá
doba, odvtedy a nemôže si všetko pamätať, povedal to vlastnými slovami, ako si to pamätá. A vtedy
keď sa zaplo to svetlo, to bolo asi dvakrát a videl ich pred sebou.Na otázku, koľko malo byť útočníkov uviedol, že nevie, lebo spis dlho nečítal, uviedol troch, ale podľa
neho tam traja určite neboli. Počas útoku počul ako nejakí chlapci zozadu kričali: “daj mu, udri ho, potom
zhasni, zapni svetlo“. Nevedel, kto to mal kričať, bola tma, prekrikovali sa navzájom.

Na otázku, či ho mohol udrieť aj niekto iný odpovedal, že asi nie, nevie, nikto okolo neho nebol, iba keby
odtiaľ rýchlo utiekol. Ale určite ho bil obžalovaný A., videl ho. Vzápätí dodal, že bola tma keď ho udierali,
nikoho nevidel, ale keď sa rozsvietilo, stál pri ňom A., z toho usúdil, že ho mal udierať ale je pravdou ,
že udierať ho nevidel. Celkovo bol napadnutý dvakrát. Uviedol, že bol napadnutý A., E., V., J. a O. a
týmito menami si je istý. Napadli ho prvý aj druhýkrát.

Na otázku, či mu hovorí niečo meno Stríž reagoval, že áno a vlastne aj on ho napadol.

Najehovýpoveďreagovalobžalovanýml.V.avyzvalpoškodeného,abyvysvetlil,akoviena100percent,
že ho udierali práve oni, keď šatňa je dole, pod zemou, a je tam nulová viditeľnosť keď sa zhasne svetlo,
načo poškodený uviedol, že počul hlasy pred ním, a neboli to len dva hlasy a keď sa zaplo svetlo, stáli
predo ním tí útočníci, ktorých vymenoval, a mali na rukách rukavice, pričom keď boli v šatni a šli sa

prezliecť, tak nemávali na rukách rukavice a nedržali ani hokejky. Keď si sadol, tak sedel, a oni čakali,
kým si dá dole prilbu alebo nevie na čo vlastne čakali, a keďže sa nevyzliekal, tak potom sa vyplo svetlo
a napadli ho.
Na otázku, že vo svojej výpovedi uvádzal aj iné mená a na pojednávaní označil obžalovaných, nech
zopakuje, kto ho mal napadnúť, uviedol, že to boli E. O., M. L., V. V., J. a E. L..

Takáto výpoveď poškodeného je plná rozporov, ktoré sa mu ani napriek kladeným otázkam nedarilo
spoľahlivo odstrániť. Poškodený menil mená útočníkov - označil aj osoby, ktoré sa mali nachádzať v
šatni, pričom v prípravnom konaní o nich vravel ako o svedkoch, nie útočníkoch. Na otázku, kto ho mal
napadnúť, odpovedal vymenovaním aj iných osôb okrem obžalovaných, pričom vo výpovedi na hlavnom

pojednávaní napr. uviedol, že obž. L. sa v šatni nenachádzal, potom uviedol, že nachádzal - neskôr
výpovede opravoval odvolávajúc sa na to, že dva roky nečítal vyšetrovací spis, a preto sa nevie vyjadriť.

Bola vypočutá znalkyňa PhDr. M. Q., ktorá uviedla, že v roku 2013 vypracovala znalecké posudky na
E. D., E. O., V. V., F. A. a M. L.. Na záveroch znaleckého posudku trvala, aj keď od tej doby ubehla určitá

doba. V tom čase keď menovaných posudzovala, tak tieto závery platili na tú dobu a v tom veku, v akom
boli menovaní. Do jej práce na posudku nezasahovala tretia osoba, nemala vplyv na závery posudku,
aj keď tam bola prítomná (JUDr. P. P.).
V závere znaleckého posudku uvádzala, že u všetkých obžalovaných ml. ide v kognitívnych
schopnostiach o dobrý predpoklad, o správne vnímanie a chápanie udalostí, ale chýba im skúsenosť

potrebná k tomu, aby chápali dosah svojho konania.
Znalkyňa sa vyjadrila k motívu , ktorý mal viesť obžalovaných k spáchaniu skutku, pričom takéto
posúdenie je nad rámec úloh znalca. a súd ho nebral do úvahy.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo - psychiatria vyplynulo, že obžalovaní

ml. netrpia žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou. Aj v tomto prípade znalec uviedol v závere skôr
právne posúdenie veci, ktoré prináležalo súdu v rámci vyhodnotenia dokazovania, preto sa ani týmto
znaleckým posudkom súd bližšie nezaoberal.

Bol vypočutý svedok F. B., ktorý uviedol, že v tom čase pôsobil ako manažér mládeže v HC Košice. Bolo

mu oznámené trénerom, ktorý ich trénoval, pánom E., že došlo k incidentu v tíme po tréningu. Zobral to
na vedomie a dal pokyn trénerovi aby zistil, čo sa stalo. Z chlapcov sa nikto k tomu nepriznal. Chlapci
povedali, že zhasli svetlo a zbili chlapca D.. Tréner mu povedal, že chlapci sa tak vyjadrili, keď on bol
vo svojej trénerskej šatni.
Snažili sa pýtať prítomných chlapcov, ktorí mali vtedy tréning, kto sa toho zúčastnil a čo sa stalo, ale

nikto sa k ničom nepriznal. Tréner mal pokyn zistiť, kto sa incidentu zúčastnil, ale vzhľadom na to, že sa
nikto nepriznal, nevedeli voči komu vyvodiť dôsledok. Ďalej sa vyjadril iba k štatútu postupu v takýchto
situáciách a manažmentu, čo však nemalo priamy vplyv ako dôkaz na prejednávanú vec.

Svedok RNDr. K. O. vypovedal, že po rannom tréningu, ktorý absolvovali chlapci v tréningovej aréne, ho

kontaktoval tréner E., že v šatni došlo ku konfliktu medzi chlapcami. Bol napadnutý E. D.. Na základe
toho, že chlapci mali vyučovanie, priviezol ich autobus do školy a chlapci šli do triedy. V tomto družstve
boli aj chlapci, ktorí mali ďalší tréning. To znamená, že on šiel za E. D. a spýtal sa, čo sa stalo. Povedal
mu, že bol napadnutý , uviedol nejaké mená, ale nepamätal si všetkých, ktorí tam boli. Na základe toho,že medzi menami sa objavili mená E. O. a Q. J., ktorí mali tréning dohodli sa, že so všetkými, ktorí boli
v šatni, urobia stretnutie, aj za účasti manažéra klubu F. B. a za účasti trénera E.. Okrem dvoch mien,
poškodený spomenul meno Q., ale povedal, že si nespomína, lebo bola v šatni tma. O dôvode, pre ktorý

malo dôjsť ku konfliktu medzi poškodeným a obžalovanými, nevedel.
Po príchode do školy všetkých menovaných a zúčastnených na tréningu, aj poškodeného zavolali do
miestnosti za účasti svedka B., kde sa opýtali chlapcov, či boli účastní incidentu a či poškodenému
spôsobili úraz. Odpovede chlapcov boli že nie. Poškodený neoznačil ako útočníka žiadnu osobu a on si
na ňom nevšimol zranenia. Záznam o tomto stretnutí nebol spísaný, nedošlo k incidentu na pôde školy.

Následne tréner informoval zákonných zástupcov poškodeného D. o tom, čo sa stalo v šatni a čo bolo
predmetom ich stretnutia. Po tom, ako sa to dozvedeli rodičia, zobrali ho k lekárovi na ošetrenie. Bolo
to v ten istý deň.

Svedok E. D., zákonný zástupca poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2012 jeho
syna napadli, bolo to 23.1., keď ho čakal pred školou po rannom tréningu. Po práceneschopnosti s

krčnými mandľami , na prvom tréningu okolo 06.00 hod., mal mať ľahký tréning. Ráno mali ísť o 10.30
hod. na kontrolu k lekárovi. Čakal ho pred školou, skoro 1 až 2 hodiny. Volal mu na telefón kvôli
meškaniu. Prišiel po cca 2 hodinách do auta a dal hlavu dole a nechcel komunikovať čo mu je. Odniesol
ho domov, nešli k lekárovi.
Potom mal telefonát od svedka E., že sa stala udalosť, ktorú by mu mal syn povedať. Syn mu nepovedal

nič. Svedok E. mu oznámil, že došlo k bitke a povedal, že je to už na pôde školy vyriešené, že sa
chlapci priznali, rieši sa to klubovým a školským trestom. Nekonkretizoval čo. Povedal, že sa chlapci
priznali a budú im dávať podmienečné tresty. Tieto mená počul aj jeho syn, aj to, že sa priznali a tým
pádom to bolo uzavreté, ale z dôvodu, že následne bolo synovi zle, odniesla syna na lekárske vyšetrenie
manželka. Lekárka rozhodla, že syn musí byť hospitalizovaný.

Potom ako sa to dozvedelo vedenie klubu a školy, a následné dopady čo sa týkalo sponzorov a partnera
U. S. Steel Košice, nemohli si dovoliť škandál na úrovni, t.j. napadli chlapca, kde on vypovedal v inom
konaní pre korupciu a vydieranie jeho rodiny HC Košice.
Čo sa týka jeho komunikácie s MUDr. B. uviedol, že ošetrujúcou lekárkou bola MUDr. E., s MUDr. B.
komunikoval raz a ten nevedel o jeho synovi nič, povedal, že má syn nastúpiť do školy. Už dva dni

mal byť v škole, ale ešte nebola prepúšťacia správa a následne mal rehabilitácie. Svedok telefonicky
kontaktovalJUDr.X.A.,opísal musituáciu,žejehosynnechcebyťhospitalizovanýaMUDr.E.povedala,
že musí byť hospitalizovaný. Potreboval pomoc JUDr. A. vzhľadom k tomu, že syn mal byť už v škole
aj napriek tomu, že má ťažkú ujmu na zdraví. Pri rozhovore s MUDr. B. bola prítomná jeho manželka.

K vyhodnoteniu tejto výpovede súd uvádza, že svedok nebol prítomný pri konflikte, uvádzal skutočnosti,
ktoré sa dozvedel sprostredkovane a o žiadnom nátlaku na MUDr. B. sa nevyjadril. To, že malo dôjsť k
priznaniunejakýchhráčov,malvedieťodsvedkaE.,avšaktentopoprel-akojetouvedenévodôvodnení
rozsudku.

Bol vypočutý svedok J. O., ktorý vypovedal, že v ten deň bol na tréningu a bol aj v šatni, kde malo
dôjsť k činu. Keď prišiel do šatne a začal sa vyzliekať, zhaslo svetlo, znovu sa zaplo a vyplo. Vedel,
že poškodený nešiel do školy autobusom. Keď ostatní prišli do školy a prišiel svedok E. pýtal sa, kto
zbil a napadol poškodeného.
Uviedol, že sa stretol s rodičmi poškodeného, kde bola prítomná aj jeho mama B. O. a pýtali sa ho, kto

zbil ich syna, načo im povedal, že on to nebol. Nevravel im ani žiadne konkrétne mená ľudí, ktorí mali
poškodeného napadnúť. Dodal, že v šatni bola tma, a on nevidel nikoho, že by sa bil. Počas toho, ako
bolo svetlo rozsvietené, nebola žiadna bitka.
Ani tento svedok neusvedčil obžalovaných zo spáchania skutku.

Dňa 26.05.2016 na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec MUDr. B. E., ktorý uviedol, že
poškodený E. D. utrpel pri fyzickom napadnutí dňa 23.1.2012 zranenia: viacpočetné pomliaždenie hlavy
a podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice s blokovým postavením 4 ., 5., 6. krčného stavca.
V znaleckom posudku č. 140/14 zo dňa 24.11.2014 rovnako ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol,
že posudzované zranenie je kvalifikované ako ľahké zranenie s dobu liečenia do 42 dní. Dobu

prípadnej práceneschopnosti znalec stanovil do 42 dní. Celkovo obmedzenia obvyklého spôsobu
života poškodeného následkom posudzovaných zranení hodnotil ako obmedzenia stredne závažné,
týkajúce sa prvých cca troch týždňov po úraze. Poškodený bol následkom liečby posudzovaných
zranení hospitalizovaný celkovo 16 dní. Čo sa týka mechanizmu vzniku posudzovaných zranení tietosú typickým následkom opakovaných úderov päsťami, kopancov nohami, úderom tupým predmetom
a pod. Konštatoval, že posudzované zranenia mohli vzniknúť mechanizmom uvedeným vo výpovedi
poškodeného. Pri uvažovanom mechanizme vzniku zranení a stredne vysokej intenzite úrazového deja

vyhodnotil, že útok na poškodeného nebol vedený výhradne na životne dôležitý orgán a nemohol
poškodeného ohroziť na živote.
Vyjadril sa aj k vypracovanému Doplňujúcemu znaleckému posudku č.16/2012 v tom zmysle, že na
záveroch znaleckého posudku č. 16/2012, ktorý sa týka zranení poškodeného trvá v plnom rozsahu.
Pri vypracovaní znaleckého posudku na strane č. 3 vychádzal z dokumentácie poškodeného,

ktorá sa nachádza na traumatologickej ambulancii oddelenia urgentného príjmu UNLP na Triede SNP
Košice a v archíve oddelenia detskej neurológie DFN na Triede SNP č. 1 v Košiciach. Poškodený
má diagnostikovanú vrodenú vadu 4. krčného stavca, ktorá do budúcna môže, ale nemusí urýchliť
degeneratívne zmeny krčného segmentu chrbtice, ale táto nemala a nemá vplyv na aktuálny zdravotný
stav.
Zranenia tak ako boli popísané v znaleckom posudku, boli objektivizované nielen klinickým vyšetrením

poškodeného, ale aj objektívnymi zobrazovacími metódami, pričom k nim mohlo dôjsť aj pri oblečení
napadnutej osoby, oblečenej v celej hokejovej výstroji. Či by došlo k závažnejším zraneniam, pokiaľ by
nemal poškodený prilbu, takáto konštrukcia je iba špekulatívna.
K otázke životne dôležitého orgánu ozrejmil, že takéto zranenie sa posudzuje v kontexte, t.j. životný
dôležitý orgán kontra intenzita útoku, a v tomto prípade intenzita útoku nebola taká, aby spôsobila

zranenia lebky, mozgu, prípadne jeho obalov. Z tohto dôvodu útok z pohľadu medicínskeho nemožno
považovať za potenciálne nebezpečný v zmysle ohrozenia životne dôležitého orgánu. Intenzita sily
v tomto prípade bola taká, že výsledkom bolo podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenia hlavy, nie
prasknutie lebky.
Na otázku, kedy sa mohli následky zranenia prejaviť uviedol, že niektoré sa prejavili okamžite. Zranenia

väzivového aparátu sa manifestujú v plnej miere až s odstupom niekoľkých hodín, typicky až nasledujúci
deň, zvyčajne po prebudení, napr. podvrtnutie členka a obidve hospitalizácie poškodeného boli výlučne
v priamej príčinnej súvislosti s posudzovanými zraneniami. Návrat k aktívnemu športovaniu by odporučil
po ukončení liečby, cca 15 - 40 dňoch.

Závery znaleckého posudku súd nespochybňoval, znalec podal vyčerpávajúce vysvetlenie a ozrejmil
mechanizmus vzniku zranení poškodeného.

Bol vypočutý svedok F. E., ktorý uviedol, že pozná aj obžalovaných aj poškodeného, v tej dobe, kedy
malo dôjsť ku skutku, vykonával funkciu trénera a bol zároveň zamestnancom školy, ktorú obžalovaní

aj poškodený navštevovali. Dňa 23.1.2012 na raňajšom tréningu, na ktorom nebol prítomný, odišiel do
HC klubu, kde mal odovzdať vyúčtovanie. Telefonoval mu kolega svedok J., s tým, že sa má vrátiť, že
sa malo niečo udiať v šatni. Nepamätal si, v akom čase mu volal. Hneď sa vrátil a kolega mu povedal,
že sa niečo udialo v šatni, ale nekonkretizoval to.
Keď sa vrátil späť, šiel do šatne opýtať sa, čo sa stalo, ale nikto mu nič nevedel povedať, preto sa opýtal

aj kolegu J., ale ten tiež nič nevedel. Rozprával sa s poškodeným D., ktorý mu povedal, že ho mali v
šatni zbiť, neuviedol mená. Následne volal riaditeľovi do školy, kde sa presunuli. Telefonoval aj rodičom
poškodeného, nepamätal si či matke alebo otcovi. S riaditeľom školy šli za chlapcami a snažili sa zistiť,
čo sa stalo, ale nikto sa im k ničomu nepriznal. Potom mal stretnutie s rodičmi poškodeného. Nevedel
uviesť, či o udalosti bol spísaný záznam. Dodal, že keď vošiel do šatne, poškodený sedel na svojom

mieste, a keď sa poškodeného opýtal, ako sa cíti, či môže ísť do školy, povedal že áno, a všetci chlapci,
ktorí boli na tréningu, potom odišli na vyučovanie.
Bol vypočutý svedok P. J., ktorý bol trénerom a v ten deň sa nachádzal v tréningovej hale, ale nevedel
presne uviesť na ktorom mieste, či na ľade alebo v šatni. Od 7.30 hod. až do 8.00 hod. bol v trénerskej
šatni, avšak nič nevidel ani nepočul. Čo sa týka fyzického napadnutia k tomu uviedol, že nevidel nič.

Nebol pri tom, keď sa niečo stalo, na ľade kde bol sa nič nestalo, a k tomu, čo sa stalo v šatni, sa nevedel
vyjadriť.Uviedol,žechlapcipotréninguodišlizošatneašliautobusomdoškoly.Čosatýkapoškodeného
nevedel, či sa s ním rozprával, a vedomosť o fyzickom napadnutí mal v ten deň, pretože niekto prišiel za
ním do šatne s tým, že E. (poškodený) sa nechce obliekať. Preto potom telefonoval svedkovi E., nech si
to príde riešiť, keďže bol ich trénerom. Dodal, že sa nerozprával ani s obžalovanými, ani s poškodeným

a nemal vedomosti o nezhodách medzi chlapcami. Poškodený mu nevravel, prečo sa nechce prezliekať,
a v čase pred incidentom sa s ním vôbec nerozprával, ani mu poškodený v ten deň nehovoril o tom,
žeby ho mal niekto zbiť alebo napadnúť. Podľa neho poškodený nemal v kolektíve problémy.Bol vypočutý svedok F. V., v tom čase vodič autobusu, ktorý vozil chlapcov na tréningy a do školy. V ten
deň šiel za chlapcami na tréning, ale keď pre nich prišiel, stále boli ešte v šatni. Preto išiel pomaly k
nim, otvoril dvere, pýtal sa „čo je tu“, bola tma a bolo ticho, hudba nehrala a vtedy niektorý zasvietil.

Všetci tam sedeli povyzliekaní, vtedy im povedal, že majú 7 minút do školy. Išiel za trénerom E., nech
robí s nimi poriadok, lebo sú ešte povyzliekaní a po tomto sa vrátil do autobusu, kde čakal asi 10 - 12
minút na ich príchod.
Čo sa týka fyzického napadnutia, k tomu nevedel nič uviesť, nič nevidel, dozvedel sa o tom v autobuse,
t.j. že bola nejaká bitka, pretože sa rozprávali o tom chlapci. On sa ich na to nepýtal, a poškodený mu

nič nehovoril, on sa s ním ani nerozprával, takže svedok nevedel kto s kým sa bil. Nevedel s určitosťou
uviesť, kto sa nachádzal v šatni, keď do nej vošiel.
Ani tento svedok, rovnako ako svedok P. J., nebol pri incidente prítomný, o tom, čo sa malo v šatni
odohrať, sa dozvedel iba sprostredkovane. Vyvracal však výpoveď poškodeného, že ten mu mal v
šatni povedať o tom, že bol zbitý. Táto skutočnosť však nie je dôležitá, pretože ako už bolo uvedené,
spomínaný svedok sa v čase, kedy malo dôjsť k napadnutiu poškodeného v šatni nenachádzal, teda

nemohol vidieť žiadny útok.
Svedok P. V. v úvode svojej výpovede povedal, že si ku skutku veľa nepamätá, a to pre odstup času.
Uviedol, že v ten deň bol v šatni, všetci tam boli a bolo zhasnuté svetlo, a on nevie čo sa stalo, sú to
už 4 roky, už zabudol. Čo sa týka fyzického napadnutia, to sa dozvedel, keď sa zaplo svetlo. Vyjadril
sa slovami, že „nevedel čo tam bolo, asi tam bolo fyzické napadnutie“. Poškodený sedel vedľa neho,

tak z toho usúdil, že bol napadnutý.
Zopakoval, že si na to nepamätá, pretože to bolo dávno. To, že bol napadnutý poškodený, usúdil z toho,
že poškodený to mal povedať trénerovi. Keď sa zapálilo svetlo, poškodený sedel pri ňom, nevšimol si
na ňom zranenie. Keď zhaslo svetlo, počul kričanie a nejaké hlasy. Dodal, že bežne v šatni sa kričalo,
bola to bežná udalosť, rovnako ako to, že hráči v prípade potreby chodia z jednej šatne do druhej. V tom

čase tam mali viacerí pobehovať do sprchy a čo sa týka zhasínania svetla, niekedy sa to stávalo.
Na otázku, či dňa 23.1.2012 boli prítomní aj E. O. a J., odpovedal, že si to nepamätá ako ani na žiadnu
bitku alebo hádku na tréningu alebo na ľade.
Bol vypočutý svedok L. E., ktorý tiež v úvode výpovede uviedol, že si na udalosti veľmi nespomína,
pretože to bolo už dávno . V to ráno mali tréning o 06.00 hod., skončil tréning a išli sa prezliecť do

šatne. V šatni sa zhaslo svetlo, asi niekto nechtiac zhasol, nejako to nevnímal, a potom išli do školy.
Svedkovi bolo položených niekoľko otázok.
Či bol v šatni v čase od 7.30 hod. do 8.00 hod., či bol niekým ovplyvnený pri výpovedi pred hlavným
pojednávaním, či počas toho, ako bolo zhasnuté hrala hudba, aký mal vzťah k poškodenému, či hráči
chodili z jednej šatne do druhej a či bol v kabíne v tom čase prítomný J. a O., ku ktorým sa vyjadril

nasledovne: v uvedenom čase bol v šatni, ale nevedel že niekto niekoho napadol. V šatni počas toho
ako bolo zhasnuté svetlo hrala nahlas hudba a čo sa týka zhasínania, to bolo bežné, bola to pre nich
„sranda“. Do šatní si navzájom chodievali, keď to bolo potrebné. Poškodeného v ten deň videl, správal
sa ako stále, nič na ňom nebolo zvláštne. Zo šatne odchádzal okolo siedmej, a o fyzickom napadnutí
sa dozvedel v škole, tak, že niekto mal niekoho napadnúť. Tréner to začal riešiť, volal ich, že čo sa

stalo, ale nevie, ako sa to ďalej riešilo. Nikým nebol ovplyvňovaný, ako má na hlavnom pojednávaní
vypovedať. Ku svojmu vzťahu k poškodenému uviedol, že bol to jeho spoluhráč, vzťah bol neutrálny,
vzťah k obžalovaným mal tiež neutrálny. V súčasnosti s nikým z nich nie je v kontakte. Nepamätal si,
či tam boli prítomní J. a O., pripustil že áno, že mohli doniesť dresy. Situáciu v škole riešili tréner E. s
riaditeľom školy, nevedel, či sa niekto priznal, a nespomínal si, či boli poverení, aby ako žiaci niečo zistili.

Ani tento svedok neusvedčoval obžalovaných zo spáchania skutku.
Bol vypočutý svedok F. P., ktorý bol v tom čase s poškodeným a obžalovanými spoluhráčmi. V úvode
výpovede uviedol, že si nepamätá, bolo to veľmi dávno, v ten deň bol v sprche, nič sa vtedy nedialo,
ani keď prišiel zo sprchy. Nevie, ako sa dozvedel o fyzickom napadnutí, vtedy bol ihneď po tréningu
v sprche, tá je na konci šatne, a nevie, kedy sa o tom dozvedel.

Po oboznámení časti jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej tvrdil, že mal vedieť o tom, že
poškodeného chce niekto zbiť, uviedol, že bolo to tak ako uviedol v prípravnom konaní, niekto vravel
- avšak nevedel kto - že chcú poškodeného zbiť. On bol v šatni a počas prezliekania nič nepočul.
Nepamätal si, žeby mal niekto nejaký incident alebo žeby sa poškodený s niekým na ľadovej ploche
pobil. Nevedel uviesť, kde v kabíne sedeli O. a J., on sedel vzadu. Pamätal si, že títo šli na ďalší tréning.

Po tréningu nevedel, či sedeli s nimi v šatni, alebo išli so staršími hráčmi. Na rozdiel od iných svedkov
vypovedal, že nebolo bežné, aby sa v šatni zhaslo svetlo. Toto tvrdenie však neusvedčuje obžalovaných.
Na otázku, či mu hovorí niečo meno V. X. uviedol, že áno, bol to spoluhráč a asi mu vravel, že chce zbiť
poškodeného. Nevedel, či sa k incidentu niekto v škole priznal.Svedok K. O. uviedol, že veľa si z udalosti nepamätá, bolo to už dávno. Zhaslo svetlo, keď bol v
šatni, potom sa svetlo zasvietilo, ale on už šiel na tréning starších. Čo sa týka samotného fyzického

napadnutia, o tomto sa dozvedel na druhý deň, a nebol nikým navádzaný ako vypovedať na dnešnom
hlavnom pojednávaní a nepamätal si, čo bolo v šatni.
Po oboznámení jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že nepamätám si na to, bol pod stresom
na polícii, lebo bol mladý a nikdy nič také nezažil. Teraz je už dospelý, už to berie inak. To, čo je uvedené
v zápisnici z prípravného konania povedal, a výpoveď sa zakladá na pravde.

Kvôli odstráneniu rozporov boli svedkovi položené otázky, ako dlho bol v šatni, s kým odišiel do
deviatackej šatne, aký mal vzťah k poškodenému a obžalovaným, čo robil počas toho, ako bolo v šatni
zhasnuté svetlo a koľkokrát bolo svetlo zhasnuté, či sa v ten deň odohrala nejaká bitka alebo incident
na ľade, čo sa odohralo po návrate do školy, a či sa niekto priznal, na ktoré odpovedal, že v šatni bol asi
len chvíľu, obliekal sa na tréning, nevedel akú dobu tam presne strávil a odišiel do deviatackej šatne s
E. O. a so Q. J.. Nespomínal si, za akých okolnosti tam šiel. Poškodený aj obžalovaní sú jeho bývalými

spoluhráčmi a sú to jeho kamaráti. Nevedel, čo robil počas toho, ako bolo zhasnuté svetlo, ktoré malo
zhasnúť jedenkrát. O žiadnom incidente na ľade nevedel a nevedel ani to, či sa niekto k napadnutiu
poškodeného priznal.
Anitentosvedokneusvedčovalobžalovanýchznapadnutiapoškodeného,naväčšinupoloženýchotázok
odpovedal, že si nepamätá. Procesné strany netrvali na položení ďalších otázok svedkovi.

Bol vypočutý svedok Q. J., ktorý uviedol, že obžalovaných pozná dlho, pretože spolu hrali hokej. O
danom skutku vedel iba to, že niekto zbil poškodeného D., a to niekedy ráno na zimnom štadióne. Vtedy,
keď k tomu malo dôjsť, sa svedok nachádzal v zadnej časti kabíny a poškodený sedel v prednej časti, pri
dverách. Uviedol, že keď prišli do kabíny zhaslo svetlo, hrala hudba ako vždy v šatni, potom sa svetlo
zasvietilo a on odchádzal na druhý tréning. Okrem hudby nič nepočul, nevidel, pretože v kabíne nie sú

okná a nevidel ani, v akom stave bol poškodený, keď sa svetlo rozsvietilo. Uviedol, že určite pri ňom
niekto sedel, ale nevie kto. Svetlo zhaslo aj v minulosti, lebo sa stávalo, že napr. niekto oprel hokejku
o vypínač.
Ďalej vypovedal, že po tréningu šli do školy, ale poškodený mal ísť do školy po prvom tréningu. V škole
sa s poškodeným určite stretli - bola to hokejová škola a všetci sa tam videli cez prestávky. Podľa neho

sa mal poškodený správať „normálne“ a v ten deň sa tréning ničím neodlišoval oproti iným tréningom.
Poprel, žeby bol vyzvaný niekým z vedenia školy alebo klubu, aby napísal na lístok mená osôb, ktoré
mali poškodeného napadnúť.
Na otázku, koľkokrát svetlo zhaslo, vysvetlil, že zhaslo dvakrát, ale po prvom zhasnutí odchádzali na
tréning. Iba neskôr z počutia vedel, že zhaslo dvakrát, rozprávali o tom spoluhráči, ale pokiaľ on bol

v kabíne, svetlo zhaslo raz.
Bol vypočutý svedok V. Q., ktorý uviedol, že obžalovaných pozná z hokejového prostredia, boli to jeho
bývalí spoluhráči, chodili spolu do školy. K údajnému napadnutiu poškodeného uviedol, že nebol očitým
svedkom, lebo sedel v druhej časti šatni, vo výhľade mu bránil prezliekací box pre hráčov, takže na
vlastné oči nič nevidel a to ani vtedy, keď sa potom rozsvietilo. Počul hrať hudbu a cez ňu bolo počuť

nejaké rany a nezreteľné hlasy, akoby sa niečo dialo, akoby niekto udieral do prilby. Podľa neho svetlo
bolo zhasnuté na chvíľu, potom sa na chvíľu zasvietilo, nevedel uviesť časový úsek.
O tom, čo sa malo stať poškodenému vypovedal, že iba „predtým niekto vravel, že dostane príručku,
alebo niečo také“, pretože kvôli nemu mali na tréningu trest, ale on to nebral vážne, lebo sa nikdy nič
podobné nestalo, a po skutku sa to ďalej nerozoberalo. Svedok s ostatnými opúšťali šatňu skôr, lebo

poškodený bol ešte oblečený vo výstroji keď odchádzali a nevedel, či ho potom videl v škole, nepamätal
si. Nevšimol si na ňom žiadne zranenia alebo odreniny, keď ho videl (v šatni). Pokračoval, že po tréningu
prišiel tréner a začalo sa vyšetrovať, čo sa malo stať. V škole, v priebehu hodiny alebo prestávky boli
zavolaní do jednej miestnosti hokejisti a prišiel to vyšetrovať vedúci mládeže s riaditeľom - O. a F. B.,
pýtali sa, čo sa dialo a kto mal mať v danom incidente prsty. Nepamätal si, či vtedy odzneli nejaké mená.

Svedok L. U. sa vyjadril, že obžalovaných pozná z hokejového klubu. Skutok, ktorý sa mal udiať si veľmi
nepamätal, uviedol, že prišli do šatne, hrala hudba, zhaslo sa svetlo a on ležal na zemi medzi hokejkami.
Potom nevedel čo sa dialo, bola tma a nič nevidel. Počul hrať hudbu a žiadne iné zvuky, ale vzápätí po
oboznámení jeho výpovede z prípravného konania sa opravil, že počul buchot. Na hlavnom pojednávaní

to uviedol inak, pretože to už bolo dávno.
Na otázku, aký bol tzv. tréning za trest a či poškodený meškal, uviedol, že sa jedná o kondičný tréning
bez pukov a poškodený meškal v ten deň na tréning, ale podľa neho meškávalo aj viac hráčov.Vzhľadom na rozpory prokurátor prečítal zápisnicu svedka z prípravného konania zo dňa 5.2.2014.
Svedok však zotrval na svojich prehláseniach, že nevidel, kto napadol poškodeného a nevedel
konkretizovať žiadneho útočníka.

Ani jeden z týchto svedkov neusvedčoval obžalovaných a vyhodnotením ich výpovedí sa sú zaoberá v
ďalšej časti odôvodnenia.
Svedok MUDr. E. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený bol privezený na ambulanciu
FNsP detskej neurológie Košice kde pracuje MUDr. M. E., a kde udával bolesti hlavy, pocit točenia
hlavy, ktoré mali byť po nejakom incidente. Lekárka rozhodla na základe udávaných ťažkosti, že bude

hospitalizovaný za účelom vyšetrenia. V rámci tejto hospitalizácie, čas si nepamätal, boli urobené podľa
vtedy udávaných ťažkosti potrebné vyšetrenia, kde boli popisované možno prejavy dystorzie -
mierneho podvrtnutia stavcov krčnej chrbtice, ale iné zranenia, čo sa týkalo nervového systému hlavy
neboli popisované, a bolo vykonané aj CT vyšetrenie. Bola nasadená infúzna liečba, ktorá je štandardná
pri takýchto ťažkostiach, rehabilitácia, t.j. štandardná liečebná metóda a po niekoľkých dňoch, bol
prepustený do ambulantnej starostlivosti.

Následne asi po 1 - 2 dňoch bol svedok v ambulancii, kedy sa vrátili obidvaja rodičia poškodeného s
výhradami, že uviedol v dokumentácií, že môže normálne nastúpiť do školy, a dodal, že zdravotný stav
poškodeného nebol taký, že by do školy nemohol nastúpiť.
Keďže v údajoch, ktoré oni vtedy udávali, pribudla nová kvalita, t.j. nejaké údajné odpadnutie, navrhol,
aby prišli nasledujúci deň aj so synom, že ho na ambulancii vyšetrí neurologicky a navrhne ďalší postup.

Tak sa aj stalo, v neurologickom obraze nenašiel žiadne závažné zmeny, ktoré by nasvedčovali na
vážne zranenie, ale vzhľadom na tú novú kvalitu, ktorú udávali a potom ich uvádzal aj poškodený,
navrhol opätovnú hospitalizáciu na dovyšetrovanie, eventuálne liečbu. Pri opätovnej hospitalizácii boli
zopakované niektoré vyšetrenia, ktoré boli robené aj pri prvej hospitalizácii, doplnili sa vyšetrenia
o magnetickú rezonanciu mozgu, ortopedické vyšetrenie so zameraním na oblasť krčnej chrbtice,

kardiologické vyšetrenie, opakované meranie tlaku krvi, laboratórne vyšetrenia. Ani jedno z týchto
vyšetrení neukázalo žiadne iné závažné zmeny zdravotného stavu, ktoré by mali byť dôvodom na
rozširovanie liečby. Po niekoľkých dňoch bol s týmto záverom poškodený prepustený do ambulantnej
starostlivosti, odporúčali mu ambulantne ešte rehabilitáciu, ale odvtedy v ambulancii nebol.
Uviedol, že pociťoval v priebehu vyšetrovania nátlak zo strany rodičov, ktorý spočíval v tom, že už pri tej

prvej návšteve, po ukončení prvej hospitalizácie, keď prišli rodičia s vyjadrením nespokojnosti, že lekári
posúdili zranenie ako ľahké, mal otec poškodeného D. st. zapnutý mobil, ktorým s niekým komunikoval a
interpretoval vyjadrenie svedka nejakej tretej osobe, v tom zmysle, že sa skresľujú zámerne medicínsky
udávané informácie, ku ktorým dospeli pri vyšetrení, pri prvej hospitalizácii. Následne sa svedkovi
vyhrážal fyzickou likvidáciou jeho a celej jeho rodiny.

Čo sa týka Správy o dočasnej práceneschopnosti uviedol, že prepúšťacia správa z prvej hospitalizácie
boladanávjednomexemplárerodičom,druhýexemplárjesúčasťoudokumentácie,ktorájearchivovaná
na pracovisku v nemocnici, a vyjadrenie o tom, že môže nastúpiť do školy, pred rodičmi roztrhal s tým, že
túto situáciu prehodnotia lekári po ďalšej hospitalizácii. Toto však nebolo súčasťou prepúšťacej správy,
bol to list - vyjadrenie o návšteve školy, resp. vyjadrenie telesnej aktivity. Nebol to štandardný postup,

ale dôvod roztrhania bol ten, že navrhol ďalšiu hospitalizáciu a prehodnotenie stavu o nástupe do školy.
Záver po druhej hospitalizácii nemenil záver po prvej hospitalizácii o nástupe do školy.
Vypovedal, že na vyšetrenia dohliadala nejaká ďalšia osoba, pretože rodičia si vyžiadali prítomnosť
ďalšej osoby, avšak nevedel a nevie kto to bol, bol to nejaký muž a prítomnosť tejto osoby neovplyvnil
lekárske stanovisko.

Na otázku, z akého dôvodu povolil účasť tejto osoby odpovedal, že nie je to celkom neštandardný postup
v tom zmysle, že by pri vyšetreniach nepripustil, aby tam bola tretia osoba. Do ambulancie chodia ľudia,
ktorí prídu nielen ako zákonní zástupcovia dieťaťa, alebo starí rodičia, a pokiaľ to rodič požaduje a
súhlasí s tým, aby tam bola tretia osoba, tak to nie je problém, preto to z tohto pohľadu nevnímal ako
neštandardný postup.

Zákonnázástupkyňapoškodenéhonamietalavýpoveďsvedkaohľadomjehoosobnejúčastinavyšetrení
syna, správania sa jej manžela E. D. st. aj lekárskej správe. Svedok zotrval na svojom vyjadrení.
Je potrebné podotknúť, že utrpené zranenia sú predmetom znaleckého posudku, ktorý tvorí súčasť
dokazovania.
Svedok J. O., ako otec obžalovaného sa vyjadril iba k rodinným pomerom a k osobe syna, pri skutku

nebol prítomný.
Svedkyňa A. V., matka obžalovaného, sa na hlavnom pojednávaní odmietla vyjadriť - nebola však
svedkyňou pri skutku, bola v pozícii zákonného zástupcu.Svedok F. A., otec obžalovaného nebol na mieste činu a vypovedal iba v tom smere, že syn je dobrým
žiakom, bez výchovných problémov.
Svedkyňa Mgr. A. L. využila svoje zákonné právo a vo veci nevypovedala, uviedla, že bude vypovedať

iba ako zákonná zástupkyňa.
Ani jeden z rodičov obžalovaných nebol prítomný pri udalostiach, ktoré sa mali odohrať, a ktoré sú
predmetom obžaloby. K obžalovaným - v tom čase mladistvým sa vyjadrovali iba z pozície zákonných
zástupcov, keď vypovedali k ich osobe.
Svedok JUDr. P. P. vypovedal všeobecne k priebehu tréningov, na ktorých bol prítomný, pri skutku nebol,

o tom, čo sa malo odohrať sa dozvedel sprostredkovane, nevedel uviesť okolnosti týkajúce sa priamo
prejednávanej trestnej činnosti jeho vnuka a preto jeho výpoveď súd hodnotil ako irelevantnú.
Bola vypočutá svedkyňa D. D., zákonná zástupkyňa poškodeného mal. E. D., ktorá sa vyjadrila, že
chce uviesť celý priebeh toho, ako bol jej syn napadnutý, t.j. čo jej bolo povedané a vyjadriť sa k iným
okolnostiam, ale nie k tomu, čo sa odohralo na mieste činu, lebo tam nebola. Uviedla, že komunikovala
s rodičmi chlapcov, ktorí boli prítomní počas toho, ako sa viedol útok na jej syna - s O. a Q. V. v januári

roku 2012. Tieto okolnosti neuviedla skôr preto, lebo chlapci sa vyjadrili, že oni sa vyjadria na súde k
tejto veci sami a nechcela ich ohroziť.
Takéto vyjadrenie svedkyne súd považoval za irelevantné, pretože ako táto sama uviedla, pri skutku sa
nenachádzala a o tom, čo sa malo stať synovi sa dozvedela sprostredkovane.

Ako navrhnutý dôkaz z jej strany nebola pripustená ani výpoveď spomenutých svedkýň a záznam
telefonického rozhovoru, ktorý mal byť urobený dňa 29.1.2010 v Cukrárni AIDA na ul. Komenského v
Košiciach, medzi rodičmi poškodeného, B. O. - tá sa nenachádzala v šatni a J. O.. Svedkyňa - zákonná
zástupkyňa poškodeného bola účastná všetkých hlavných pojednávaní, na ktorých jej bolo
umožnené vyjadrovať s k jednotlivým dôkazom, tak ako je priebežne uvádzané v jednotlivých

zápisniciach z hlavných pojednávaní. Navyše výpoveď svedka J. O. ako aj P. V. bola vykonaná a jeho
matka sa o tom, čo sa malo odohrať, vedela iba od syna a preto toto konštatovanie sa týka aj Q. V..

Podľa§263ods.1Tr.poriadkupopredchádzajúcomsúhlaseprocesnýchstránsúdoboznámil Zápisnice
o výsluchu svedkov: mal. P. F. z č.l. 264-266, mal. D. Q. z č.l. 267-269, F. F. z č.l. 270-274, mal. T. Z. z

č.l. 275-277, mal. V. X. z č.l. 278-281, mal. F. V. z č.l. 282-284, mal. K. V. z č.l. 285-289, mal. G. O. z č.l.
295-299, mal. J. H. z č.l. 317-320 a mal. Q. L. z č.l. 321-324, ktorí sa v kabíne nenachádzali a o tom, čo
sa malo odohrať, vedeli iba sprostredkovane, prípadne sa ani k veci nevedeli vyjadriť a procesné strany
nemali pripomienky k prečítaným svedeckým výpovediam.

Podľa § 269 Tr. poriadku sú prečítal nasledujúce listinné dôkazy:
lekárske správy z č.l. 38-41, 547-549, správy ZŠ Považská 12 z č.l. 42-44, 151-158, 426-431, 564 a
správy ÚPSVaR Košice z č.l. 123-125, 145-150, 436-439, 557-560.
Úradný záznam ku kamerovému záznamu z č.l. 421, Správa ZŠ Československej armády 22, Prešov
z č.l. 561, Správa Gymnázia, Poštová 9, Košice z č.l. 562, Správa SPŠ Elektrotechnická, Komenského

44, Košice z č.l. 563, Správa SOŠ Technická, Kukučínova 23, Košice z č.l. 564 a odpisy RT
z č.l. 553, 797-799. Lekárske správy boli objektivizované vyššie uvedeným dokazovaním a treba
podotknúť, že tvorili aj súčasť znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, ktorý bol na hlavnom
pojednávaní vypočutí, rovnako bol vypočutý aj F.. B.. Ostatné listinné dôkazy sa týkali podaných správ
na obžalovaných a registrov trestov.

Na základe takto vykonaného rozsiahleho dokazovania súd dospel k nasledujúcemu záveru, t.j. že
ani jedným z produkovaných dôkazov, nebolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že skutku sa mali
dopustiť práve obžalovaní mladiství.

Jediným dôkazom smerujúcim proti obžalovaným je výpoveď poškodeného E. D., ktorý s vyjadril, že
je presvedčený, že na jeho napadnutí sa mali podieľať práve oni napriek tomu, že nevidel, kto na neho
útočil aj napriek tomu, že všetci svedkovia, ktorí sa nachádzali v tréningovej šatni a vypovedali aj na
hlavnom pojednávaní uviedli, že keď sa v šatni zhaslo svetlo, bola tam úplná tma. Poškodený napr.
nespomenul, že ho mal napadnúť obžalovaný ml. L. a pripustil, že keďže bola tma, daného skutku sa

mohli dopustiť aj iné osoby, ako tie, ktoré označil a sú trestne stíhané.Z uvedeného je nepochybné, že poškodený nemohol vidieť osoby, ktoré ho mali napadnúť. Poukazujúc
na tieto skutočnosti je potrebné uviesť aj to, že v inkriminovaný deň sa nachádzalo v šatni približne 25
hráčov a z toho iba obžalovaní mladiství V., O., A. a L. boli označení za páchateľov.

Na potvrdenie uvedených skutočností súd opätovne cituje výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní
zo dňa 29.9.2016 a to Q. J., ktorý uviedol, že „v deň, keď malo dôjsť ku skutku, v šatni sa zhaslo svetlo,
hrala hudba a keď sa zhasne svetlo, nie je nič vidieť“, Q. Q., ktorý uviedol, že hrala hudba, ale nič
nevidel, svedok L. U. uviedol, že keď hrala hudba, zhaslo sa svetlo, nič nevidel a na položenú otázku na

hlavnom pojednávaní uviedol, že pred zhasnutím svetla sedeli všetci na svojom mieste. Svedok P. V.
na hlavnom pojednávaní zo dňa 26.5.2016 uviedol, že poškodený sedel vedľa neho a keď sa zasvietilo
svetlo, poškodený sedel pri ňom, avšak nevšimol si na ňom zranenia.

Súd nemal dôvod spochybňovať výpovede týchto svedkov a neuveriť im, keď vypovedali zhodne v
podstatných otázkach, t.j. kto sa mal nachádzať pri poškodenom, keď svetlo opätovne zasvietilo,

nepočuli a nevideli konkrétne osoby alebo osobu, ktorá mala napadnúť poškodeného, pretože bola v
tom čase tma a kvôli hudbe nepočuli také zreteľné zvuky alebo hlasy, žeby vedeli identifikovať, čo sa
odohrávalo a už vôbec nevedeli označiť hlasy prípadných útočníkov.

Ako je vyššie uvedené, súd nespochybnil, že poškodený bol napadnutý a utrpel zranenia. Na základe

dokazovaniavšaknemoholbezakýchkoľvekpochýbustáliť,žeskutkusamalidopustiťpráve obžalovaní
mladiství, ktorí boli uvedení v obžalobe.

Vzhľadom na to, súd postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“, t.j. „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ a z toho dôvodu obžalovaných mladistvých spod obžaloby Okresného prokurátora

Košice II sp. zn. 3 Pv 102/12 oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchali obžalovaní mladiství.

Vzmysleustanovenia§288ods.3Tr.por.aksúdzakéhokoľvekdôvoduobžalovanéhooslobodí,odkáže
poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody na civilný proces - súd takto postupoval u poškodeného

E. D. a Zdravotnej poisťovne Dôvera, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.