Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010204
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Harabin
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6914010204.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov
JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí 30. januára 2018 v trestnej
veci obvineného F. F., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.
zák., vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota, sp. zn. 3 T 52/2014, o dovolaní obvineného proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júla 2016, sp. zn. 5 To 60/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. F. s a o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 13. januára 2016, sp. zn. 3 T 52/2014, v spojení s
uznesením z 3. mája 2016, sp. zn. 3 T 52/2014, bol obvinený uznaný vinným z prečinu porušovania
domovej slobody v zmysle § 194 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák., na skutkovom základe, že
19. novembra 2013 od presne nezisteného času do 21.00 hod neoprávnene vnikol do bytu č. XX na

Ul. Dr. V. C. XXX/X na III. poschodí takým spôsobom, že presne nezisteným spôsobom si odomkol
uzamknuté vchodové dvere bytu, následne do bytu vošiel do príchodu vlastníčky bytu poškodenej D. B.,
v byte zotrval a na výzvy, aby byt opustil nereagoval, pričom poškodenej sa snažil zamedziť v možnosti
telefonicky privolať hliadku PZ a následne jej telefón vytrhol z ruky a povedal jej, že ju udrie až nevstane,
následne v byte zaspal, čo využil poškodená D. B., z bytu ušla a privolala hliadku PZ, pričom obžalovaný
z bytu odišiel až potom, ako ho odtiaľ vyviedla poškodenou privolaná hliadka PZ.

Za to mu bol podľa §§ 194 ods. 2, 38 ods. 2, 42 ods. 1, 48 ods. 1, 2 písm. b/, Tr. zák. uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Súd v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste odňatia
slobodyvovýmere6(šesť)mesiacovnepodmienečnesozaradenímprevýkontrestudoústavunavýkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného

súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T 199/2013 z 13. mája 2014, právoplatným 17. júna 2014, za prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 ods. 1 Tr. zák. a súčasne zrušil aj všetky ďalšie
rozhodnutia, na výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad. Poškodenú D. B., v súlade s § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie.

Odvolanie F. Krajský súd v Nitre uznesením z 12. júla 2016, sp. zn. 5To 60/2016, podľa § 319 Tr. por.
zamietol ako nedôvodné.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený dovolanie z dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. Konštatoval, že súd vykonal dokazovanie, ale nevyvodil z neho správne a zákonné skutkové a
právne závery. Nevysporiadal sa s jeho výpoveďou, podľa ktorej ho do bytu pustila poškodená, ktorá

mu otvorila dvere. Dovolateľ ju chodieval navštevovať, keď mu zavolala, finančne jej pomáhal. Kľúč
od jej bytu nikdy nemal, dvere neotvoril. Poškodená ho do bytu musela pustiť, pretože ak by do bytuvnikol násilne poškodil by zámok, čo nebolo preukázané. Súd v rozsudku uvádza, že si odomkol presne
nezisteným spôsobom, preto konanie nemohlo byť kvalifikované ako prečin porušovania domovej
slobody. Prvostupňový súd postupoval správne pri závere o nepreukázaní tvrdenia poškodenej, podľa

ktorého jej obvinený ukradol šperky. Výpovede poškodenej označil ako účelové, čo však nebolo
zohľadnené. Odvolaciemu súdu vytkol nesprávny postup, pretože rozhodovanie oprel len o dôkazy,
ktoré svedčili v jeho neprospech. Navrhol vysloviť, že uznesením krajského súdu a v konaní, ktoré
mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech, uznesenie odvolacieho súdu a rozsudok
prvostupňového súdu zrušiť v celom rozsahu a okresnému súdu prikázať, aby vec znovu prerokoval

a rozhodol.

Okresný prokurátor uviedol, že prvostupňový ako aj odvolací súd sa dostatočne vysporiadali so
skutkovými okolnosťami a odôvodnili výšku trestu. Na pojednávaní boli vykonané dôkazy a ustálený
skutkový dej tak, ako ho popísala poškodená a ďalší svedkovia. Súdy správne posúdili skutok a uložený
trest z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Navrhol dovolanie pre neprítomnosť dovolacích

dôvodov odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmaním zistil, že dovolanie proti napadnutému
právoplatnému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na
zákonom určenom mieste (§§ 368 ods.1, 2 písm. h/, 369 ods. 2 písm. b/, 370 ods. 1, 3, 566 ods. 3 Tr.

por.). Spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
a nie je dôvod na postup v zmysle § 382 písm. a/, b/, d/, e/ ani f/ Tr. por.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti,
ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť

ako prejavu stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Je určené k náprave výlučne
zákonom taxatívne stanovených chýb procesných a hmotnoprávnych, ktoré by svojím charakterom
mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok s potrebou ich odstrániť. Dovolací súd
je pri náprave nedostatkov v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že ich preskúmava, až po
preskúmavaní odvolacím súdom a neboli napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá

aj obmedzenie možnosti podať dovolanie, keď neboli využité riadne opravné prostriedky [§ 371 ods. 1
(veta prvá) Tr. por. a contrario, ak nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení] a povinnosť
namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní.

Cieľom ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. je predísť tomu, aby konanie dovolacie slúžilo ako možnosť

namietať stále nové nedostatky, ktoré mohli byť zhojené už v konaní pred súdom nižšieho stupňa.
Zákonodarca v tejto súvislosti zrejme predpokladal, že pokiaľ bol dovolateľovi namietaný nedostatok
známy už v pôvodnom konaní a tento sa ho nesnažil odstrániť pri prvej možnej príležitosti, nejde o chybu
tak závažnú, aby ju bolo potrebné preskúmavať v dovolacom konaní a v konečnom dôsledku by mohlo
ísť len o špekuláciu dovolateľa smerujúcu k predĺženiu celého konania.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a založenie rozhodnutia na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia videl
dovolateľ v tom, že došlo k nesprávnemu posúdeniu zisteného skutku. Namietal postup súdov, ktoré si
osvojili výpoveď predpojatej poškodenej B. a poukázal aj na niektoré ďalšie skutkové okolnosti.

V zmysle Tr. zák.
§ 122 ods. 7 trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti
telesnejintegriteinejosobyaleboakjespáchanýnaosobe,ktorúpáchateľuviedoldostavubezbrannosti
ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného,

§ 138 písm. d/ závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou
bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Obvineným napádaný skutkový stav veci zistený a ustálený súdmi nižšej inštancie, namietané
nespáchanie skutku a proklamovaná nevina, sú dôvody stojace mimo zákonný dovolací dôvod podľa

§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Z obsahu dovolania vyplýva, že napáda skutkové zistenia súdov prvého
a druhého stupňa. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), je viazaný zisteným skutkovým
stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Podľa citovaného ustanovenia môže byť dovolacím
dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zistenéhoskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a
úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci ako ho zistil a ustálil okresný súd, s ktorého
závermi sa stotožnil aj krajský súd. V danej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie,
podľa ktorého dovolateľ spáchal skutok tak, ako je vyjadrené v rozsudku prvostupňového súdu.

Nazákladeuvedenéhomožnouzavrieť,žedovolanímniejemožnéprimárnenapádaťskutkovéokolnosti

prípadu a na podklade toho vyvodzovať nesprávnu kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení § 371 ods.
1 písm. i/ Tr. por. pripúšťa možnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne
zisteného skutkového stavu veci bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku alebo z dôvodu, že
rozhodnutie bolo založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

F. v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie, lebo si podľa rozsudku vchodové dvere odomkol

presne nezisteným spôsobom, jeho konanie potom nemohlo byť posúdené ako prečin porušovania
domovej slobody. Dovolací súd sa stotožňuje s kvalifikáciou konania obvineného súdom prvého stupňa,
potvrdenou odvolacím súdom, ktorý konanie v súlade s § 194 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. posúdil ako
prekonanie prekážky, s účelom zabrániť vniknutiu. Pre naplnenie tohto kvalifikačného pojmu sa vyžaduje
prekonanie prekážky, čomu zodpovedá odomknutie vchodových dverí nezisteným spôsobom tak, ako je

to formulované v skutkovej vete rozsudku. Pozornosti najvyššieho súdu neušlo, že súdy nižšieho stupňa
pochybili, pretože v rozhodnutiach nevysvetlili, v čom spočíval závažnejší spôsob konania dovolateľa v
zmysle § 194 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Je však bez najmenších pochybnosti nesporné, že čin bol podľa
§ 138 písm. d/ Tr. zák. spáchaný násilím a hrozbou bezprostredného násilia, lebo dovolateľ po vniknutí
do obydlia sa B. snažil zamedziť v možnosti telefonicky privolať hliadku PZ, následne jej telefón vytrhol z

ruky a povedal, že ju udrie až nevstane....". Neúplnosť odôvodnenia tohto kvalifikačného znaku aj keby
ju dovolateľ namietal, nemá za následok nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. tak prítomný nebol.

Na podklade vyjadreného dovolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.