Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201305
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717201305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v
právnej veci žalobcu V-Store, s.r.o., so sídlom Slávikova 770/70, 962 61 Dobrá Niva, IČO: 46 269 860,
zastúpeného advokátkou JUDr. Renátou Matejovou, so sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05
Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom
Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 34.985,91 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/3/2017-259 zo dňa 1. októbra

2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/3/2017-259 zo dňa 1. októbra 2018 v II. a III. výrokovej
vete, potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. zastavil konanie v sume 18.077,72 Eur s
príslušenstvom, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.2.2017 domáhal
zaplatenia 34.826,77 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 9.9.2016 až do zaplatenia.
Nárok si uplatňoval titulom náhrady škody spôsobenej na osobnom motorovom vozidle M. C., EČV:
D. XXXE., a to z dôvodu, že dňa 6.6.2016 v katastri obce D. došlo vo večerných hodinách cca. o
20:30 hod. k dopravnej nehode na osobnom motorovom vozidle , a to pri vychádzaní zo zákruty, keď
žalobca náhle uvidel na vozovke lesnú zver, diviaka a v snahe vyhnúť sa zrážke čelného stretu s

lesnou zverou, žalobca rýchlo strhol vozidlo doprava, kde vrazil do stromu. Žalobca bezodkladne po
vzniku škodovej udalosti, ktorá sa stala dňa 6.6.2016 túto oznámil žalovanému dňa 7.6.2016, ktorý na
tento podnet písomne reagoval dňa 13.6.2016. Z obsahu oznámenia žalovaného je nesporné, že podľa
ním zdokumentovaného rozsahu poškodenia a stanovenia technológie opravy technikom Slovexperty
v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla a podľa vypočítaných konečných nákladov
na opravu vozidla posúdil škodu na havarovanom motorovom vozidle, ako parciálnu škodu vo výške
16 466,47,-Eur s DPH. Uvedené platilo pri oprave v servise Auto Unicom Zvolen, s.r.o. Žalovaný

žalobcu upozornil ako poisteného, že poistné plnenie za vzniknutú škodu mu poskytne len v prípade,
ak v čase vzniku škodovej udalosti bola príslušná poistná zmluva platná a škodová udalosť bude
spĺňať podmienky poistného krytia daného príslušnou poistnou zmluvou a jej zmluvnými dojednaniami.
Následne listom zo dňa 16.6.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe zdokumentovanéhorozsahu poškodenia a nákladov na opravu vozidla vypočítaných technikom Slovexperty, vyhlásil škodu
na posudzovanom vozidle za totálnu škodu - neekonomickú opravu. Listom zo dňa 21.6.2016 oznámil
žalovaný žalobcovi, že v rámci zlepšovania služieb zákazníkom ho oslovuje s ponukou na odpredaj

zvyškov havarovaného vozidla prostredníctvom spoločnosti TotalCar, s.r.o. v hodnote 8 500,-Eur s DPH.
Podľavyjadreniažalovanéhobolahodnotapoužiteľnýchzvyškovvozidlastanovenátrhomajekonečnáz
pohľadu poisťovateľa. Ponuka na odkúpenie vozidla bola platná do 11.7.2016. Okrem iných skutočností
žalovaný uviedol, že pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na predmetnom vozidle
vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 36. 659,76,-Eur s DPH. Podľa zmluvne dohodnutých

podmienok zakotvených v poistnej zmluve zo dňa 5.6.2012 vyplýva pre žalobcu spoluúčasť, teda miera
finančného podieľania sa na vzniknutej škode vo výške 5%. Nárok žalobcu na náhradu škody po
odpočítaní spoluúčasti 5% na vzniku škody predstavuje sumu vo výške 34. 826,77,-Eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť vzhľadom na
to, že postup likvidácie žalovanej bol v súlade s právnym poriadkom a platnými právnymi predpismi

Slovenskej republiky, pričom žalovaný má za to, že poukázaním poistného plnenia bankovým prevodom
na účet žalobcu vo výške 9.577,72 Eur poskytla žalobcovi poistné plnenie za skutočne vzniknutú škodu,
a to v náležitej výške, pričom podľa názoru žalovaného, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku
vzniknutej škody 34.826,77 Eur a svoj nárok nepodložil žiadnymi listinnými, či inými dôkazmi. Tiež tvrdil,
že žalobca evidentne nezobral do úvahy hodnotu predajných zvyškov vozidla vo výške 8.500,-Eur s DPH

a túto hodnotu predaných zvyškov svojho osobného motorového vozidla nezohľadnil, resp. neodpočítal
od ním požadovaného plnenia.

4. Okresný súd následne v zmysle § 163 ods. 1 CSP prerušil konanie najmenej na 3 mesiace, a
to uznesením č.k. 13Cb/3/2017-160 zo dňa 11.1.2018 z dôvodu, že strany zhodne navrhli odročenie

pojednávania z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Následne súd uznesením č.k. 13Cb/3/2017-175 zo dňa
11.5.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní, nakoľko žalobca navrhol pokračovanie v konaní, keďže
nedošlo k mimosúdnej dohode.

5. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že

žalobca v čase vzniku poistnej udalosti nebol vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla.
Uviedol, že vlastníkom tohto osobného motorového vozidla je spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., so
sídlom Panónska cesta 11, Bratislava 5, pričom žalobca bol v čase škodovej udalosti len držiteľom
osobného motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi, ako držiteľovi nevznikla škoda,
ale škoda vznikla vlastníkovi predmetného osobného motorového vozidla. Žalovaný tiež poukázal na

listinu označenú ako uvoľnenie poistného plnenia - nesúhlas zo dňa 20.6.2016, v ktorom vlastník
predmetného osobného motorového vozidla nesúhlasil s uvoľnením poistného plnenia v prospech jeho
leasingovéhonájomcuažiadalpoukázaťpoistnéplnenienasvojbankovýúčet,nakoľkovdanomprípade
išlo o totálnu škodu osobného motorového vozidla a z dôvodu vinkulácie poistného plnenia v prospech
spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. Žalovaný tvrdil, že vzhľadom na uvedené žalobca nie je oprávneným

subjektom na poistné plnenie, a teda ani aktívne vecne legitimovaným v prejednávanom spore. Tvrdil,
že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla v
čase vzniku škodovej udalosti bola spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. a poistnou zmluvou bol poistený jeho
majetok a z toho dôvodu je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie poistného plnenia
práve tento subjekt, nie však žalobca. Žalovaný tiež poukázal na § 797 ods. 1 a § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ako aj poukázal na ustálenú súdnu prax súdov SR.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na pojednávaní, dňa 19.7.2018 súd pripustil zmenu žaloby v
zmysle návrhu žalobcu a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 34.985,91,-Eur spolu s
8% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 9.9.2016 až do zaplatenia, a to v lehote do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobca podaním zo dňa 4.10.2017 prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne žiadal konanie čiastočne zastaviť ohľadne sumy 18. 077,72,-Eur. Súd preto v súlade
s § 145 ods. 2 CSP konanie ohľadne sumy 18.077,72 Eur s príslušenstvom zastavil.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom konateľa žalobcu a právnych

zástupcov sporových strán a dospel k záveru, že námietka žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie
žalobcu je dôvodná. Súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, a to hlavne rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/198/2007, podľa ktorého aktívna legitimácie je stav, kedy účastník konania a
žalobca je tým účastníkom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať. V danej veci všakžalobca nie je aktívne legitimovaným k podaniu žaloby na náhradu škody, pokiaľ nie je vlastníkom veci,
ktorá bola poškodená škodovou udalosťou. Súd konštatoval, že v prípad absencie aktívnej legitimácie
žalobcu na podanie žaloby, je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby. Tiež uviedol, že tomu,

kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodovej udalosti
oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva nezíska
majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Mal za to, že rozhodujúce pre správne posúdenie veci je
skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu ( resp. zničeniu ) vozidla nebol jeho vlastníkom.
Súd uviedol, že poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodovej udalosti k zníženiu majetkového stavu

vlastníka vozidla, ktorým bola Leasingová spoločnosť, nie nájomca vozidla, pretože rozdiel v hodnote
vozidla pred poškodením ( i keď časovo uplatnené ku dňu riadneho skončenia leasingu a nie ku dňu
skončenia leasingu v dôsledku zničenia predmetu leasingu ) a potom (nulová hodnota) sa prejavil v
majetkových pomeroch vlastníka. Súd tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2014
sp. zn. III.ÚS 266/2014-27 podľa ktorého, ak súd prizná navrhovateľovi alebo leasingovému nájomcovi,
ktorý nebol vlastníkom zničenej veci motorového vozidla aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku

na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou. Súd konštatoval,
že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkom konania nenamieta ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa
29.6.2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

8. Súd v rozsudku tiež uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vlastníkom
motorového vozidla M. C., EČV: D. XXXE. ku dňu 6.6.2016, kedy došlo v katastri obce D. vo večerných
hodinách k dopravnej nehode na predmetnom osobnom motorovom vozidle, bola spoločnosť ČSOB
Leasing, a.s. Súd poukázal na to, že poškodením vozidla môže vzniknúť škoda len vlastníkovi vozidla, u

ktorého v dôsledku poškodenia vozidla škodovou udalosťou dochádza k zmenšeniu jeho majetkového
stavu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre právne posúdenie veci je, že žalobca v dobe, kedy došlo
k poškodeniu motorového vozidla, t.j. ku dňu 6.6.2016 nebol vlastníkom predmetného motorového
vozidla. Poškodením vozidla v dôsledku škodnej udalosti došlo k zníženiu majetkového stavu vlastníka
vozidla, ktorým bola v tom čase leasingová spoločnosť. Právo na plnenie v zmysle § 797 ods. 1

Občianskeho zákonníka si teda mohla uplatniť len spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., na ktorej majetok
sa poistenie vzťahovalo a len táto spoločnosť bola aktívne legitimovaná k podaniu predmetnej žaloby.
Súd konštatoval, že na tom nič nemení ani skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku mal žalobca
všetky svoje záväzky voči spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. vyrovnané. V prípade, že by bola žalobu
podala leasingová spoločnosť a bola by v konaní úspešná, bolo by na tejto spoločnosti a žalobcovi,

ako by si vysporiadali vzájomný právny vzťah založený leasingovou zmluvou. Súd ďalej poukázal na
tú skutočnosť, že napriek uzavretej zmluve o prevode práva na poistné plnenie zo škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX, vzniknutej dňa 6.6.2016, uzavretej dňa 30.8.2018 medzi spoločnosťou ČSOB Leasing,
a.s., ako prevodcom a žalobcom, ako nadobúdateľom, ktorú sud považoval podľa analógie v zmysle §
853ods.1 Občianskeho zákonníka za zmluvu podľa § 524 Občianskeho zákonníka, žalobca nepreukázal

aktívnu legitimáciu, aby mohol vystupovať v tomto konaní. Súd vychádzal z dôvodov, že postúpená
môže byť iba existujúca pohľadávka a predmetom zmluvy o postúpení nemôže byť pohľadávka, ktorá
zanikla. Tvrdil, že z ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by postúpené mohli byť
iba peňažné pohľadávky. Predmetom zmluvy môžu byť aj budúce pohľadávky, a to nie len pohľadávky
splatné v budúcnosti, ale aj iné budúce pohľadávky. Musia však byť určité, identifikovateľné. Nemôže

byť teda postúpená pohľadávka, o ktorej nemožno tvrdiť, či bude súdom priznaná, pretože nie je určitá a
obyčajne, a teda aj v tomto prípade nie je identifikovateľná ani jej výška. Podľa názoru súdu k platnému
uzavretiu zmluvy o prevode práva na poistné plnenie v predmetnej škodovej udalosti by prichádzalo
do úvahy až vtedy, ak by toto poistné plnenie bolo judikované. Teda, ak by vlastníkovi predmetného
motorového vozidla bol rozhodnutím súdu priznaný konkrétny nárok na poistné plnenie, čo v tomto

prípade splnené nebolo, a preto napriek predloženiu Zmluvy o prevode práva na poistné plnenie zo
strany žalobcu žalobcovi sa nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, aby mohol vystupovať v
tomto konaní. K rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/81/2013 zo dňa 21.1.2014, na
ktorý poukazovala právna zástupkyňa žalobcu, súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít a to hlavne na nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 266/2014-27, ktorý je pritom zo dňa

16.12.2014, teda neskoršieho dáta, ako uvedený rozsudok Krajského súdu Prešov, pričom sa jedná o
rozhodnutie najvyššej súdnej autority Slovenskej republiky, a z tohto dôvodu súd na predmetný rozsudok
neprihliadal.9. Vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, dôsledkom čoho je zamietnutie tejto žaloby, súd
sa už nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalobcu a nepovažoval ani za hospodárne a efektívne vykonávať
všetky ním navrhnuté dôkazy. Súd tvrdil, že rozhodujúca okolnosť, bola otázka vlastníctva vozidla v čase

vzniku škodnej udalosti, ktorú súd zistil a mal ju za preukázanú z listín, ktoré boli stranami predložené
v konaní.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V odôvodnení odvolania uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne právne
posúdené a podáva odvolanie z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Má za to, že

súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že hmotnoprávna námietka
žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je dôvodná, a preto súdu neostávalo nič iné,
len žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

13. Žalobca konštatuje, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil

v súvislosti s uplatnením poistného plnenia voči žalovanému. Dal do pozornosti odvolacieho súdu
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2Co/162/2014, dátum vydania 15.12.2017,
v ktorom odvolateľ namietol nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V danom prípade súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že žalobcovi chýba v konaní aktívna vecná

legitimácia, nakoľko bol na základe leasingovej zmluvy len dočasný držiteľ predmetného motorového
vozidla, ktoré bolo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti a v poistnom vzťahu vystupoval ako poistník.
Právo na poistné plnenie z poistnej udalosti, ktorá nastala počas trvania leasingového vzťahu, nemá
žalobca ako poistník, ale leasingová spoločnosť ako poistený a vlastník poistenej veci. Okolnosť, že
leasingový vzťah žalobcu s leasingovou spoločnosťou bol ukončený, ako aj skutočnosť, že žalobca

svojím jednostranným úkonom vinkuloval poistné plnenie v prospech leasingovej spoločnosti, aktívnu
legitimáciu žalobcu v súdnom konaní nezakladá. Odvolateľ v podanom odvolaní dôvodne namietal, že
s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie nie je možné sa stotožniť. Poistenie predmetného
motorového vozidla zaniklo dňom zániku poistenej veci, teda dňom krádeže motorového vozidla.
Vinkulácia poistného plnenia trvala až do písomného oznámenia o ukončení leasingovej zmluvy. Dňa

11.3.2010 spoločnosť ako leasingový prenajímateľ motorového vozidla vydala protokol o finančnom
vysporiadaní leasingovej zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu. Dňa 15.4.2010 spoločnosť
vyzvala žalobcu na úhradu nedoplatku, ktorý vznikol na vyhotovení finančného vysporiadania zo
zmluvy. Vinkulácia tak trvala len do času leasingu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
nepostupoval správne, keď zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane

žalobcu. Odvolací súd konštatoval, že vo veci poskytnutia poistného plnenia je žalobkyňa aktívne vecne
legitimovaná. V poistnej zmluve zo dňa 7.3.2006 je žalobkyňa uvedená ako „poistník/poistený“ a s
poisťovateľom uzatvorila poistnú zmluvu, riadne platila aj dohodnuté poistné. Dňa 31.5.2009 ako vlastník
a poisťovateľ motorového vozidla podal návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy pre havarijné poistenie,
kde navrhovateľ ako poistník/držiteľ vozidla/poistený sa zaviazal uhrádzať ročné poistné. Poistné bolo

dohodnuté so začiatkom od 31.5.2009 so spoluúčasťou vo výške 5 %, minimálne 165,-Eur. Poistenie
bolo vinkulované v prospech spoločnosti prenajímateľa leasingu. Žalobca bol v postavení poistník/
držiteľ motorového vozidla/poistený, ktoré bolo predmetom poistenia. Poistné zaniklo dňom zániku
poistenejveci,tedadňomkrádežepredmetnéhomotorovéhovozidla.Vinkuláciapoistnéhoplneniatrvala
do písomného oznámenia tejto spoločnosti o ukončení leasingovej zmluvy. Leasingová zmluva bola

ukončená ku dňu 30.5.2006 a dňa 11.3.2010 spoločnosť, ako leasingový prenajímateľ motorového
vozidla vydala protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu
leasingu. Zo znenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce vyplýva, že právo na plnenie má v
zásade vlastník veci, avšak zo slov „pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak“, zároveň vyplýva zmocnenie zákonodarcu v inom zákonnom ustanovení alebo v

poistných podmienkach upraviť danú vec odlišne. Táto odlišnosť je uvedená v § 815 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z ktorého ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo veci nie je nevyhnutným predpokladom a
podmienkou toho, aby sa vec mohla poistiť. Vychádzajúc z poistnej zmluvy, kde je uvedená poistná
vinkulácia poistného plnenia a jej podmienky, podľa názoru súdu mal žalovaný povinnosť poskytnúťleasingovej spoločnosti poistné plnenie z poistnej udalosti len odo dňa oznámenia o ukončení leasingu.
Dňom ukončenia leasingu má totiž leasingová spoločnosť voči žalobkyni nárok na zaplatenie dlžnej
sumy leasingu a ďalšie poplatky za predčasné ukončenie zmluvy, a to bez ohľadu na uzavretú poistnú

zmluvu a vinkuláciu ( uvedené tvrdenie vyplýva z obsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.
2Co/162/2014 ).

14. Odvolateľ poukázal aj na ustanovenia § 788 ods. 1, § 788 ods. 3, § 797 ods. 1, § 797 ods. 2
a § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka a poznamenal, že vyššie uvedené skutočnosti prezentoval

súdu prvej inštancie, nakoľko zastával názor, že skončením leasingového vzťahu medzi leasingovou
spoločnosťou a žalobcom, v rámci ktorého si žalobca splnil voči leasingovej spoločnosti všetky svoje
záväzky, leasingová spoločnosť nemohla utrpieť nijakú majetkovú ujmu, pretože si voči žalobcovi
uplatnila predčasné splatenie úveru a vo vzťahu k žalobcovi si vyčíslila všetky svoje pohľadávky. Žalobca
svoj právny názor odvodzoval aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/81/2013 zo dňa
21.1.2014.

15. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že vzhľadom na vyslovený právny názor súdu prvej inštancie v
prebiehajúcom súdnom konaní, že žalobca nemôže byť v tomto spore aktívne legitimovaný, nakoľko
v čase poškodenia motorového vozidla bola vlastníkom vozidla leasingová spoločnosť a nie žalobca,
navrhol z opatrnosti leasingovej spoločnosti uzavretie zmluvy o prevode práva na poistné plnenie zo

škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, vzniknutej dňa 6.6.2016. Predmetná zmluva bola medzi žalobcom
a leasingovou spoločnosťou uzavretá 30.8.2018 a na základe tejto zmluvy previedla leasingová
spoločnosť všetky svoje práva a povinnosti vyplývajúce z posudzovanej škodovej udalosti na žalobcu.
Súd prvej inštancie považoval túto zmluvu podľa analógie v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka
za zmluvu podľa § 524 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na túto skutočnosť konštatoval, že ani

týmto postupom žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu, nakoľko podľa súdu môže byť postúpená
iba existujúca pohľadávka a predmetom zmluvy o postúpení nemôže byť pohľadávka, ktorá zanikla. Z
ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by postúpené mohli iba peňažné pohľadávky.
Predmetom zmluvy môžu byť aj budúce pohľadávky, a to nielen len pohľadávky splatné v budúcnosti,
ale aj iné budúce pohľadávky. Musia však byť určité, identifikovateľné. Nemôže byť teda postúpená

pohľadávka, o ktorej nemožno tvrdiť, či bude súdom priznaná, pretože nie je určitá a obyčajne, a teda
aj v tomto prípade nie je identifikovateľná ani jej výška. Podľa názoru k platnému uzavretiu zmluvy o
prevode práva na poistné plnenie v predmetnej škodovej udalosti by prichádzalo do úvahy až vtedy, ak
by toto poistné plnenie bolo judikované.

16. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie a tvrdí, že podľa jeho názoru
posudzovaná zmluva nie je zmluvou o postúpení pohľadávky, ide o nepomenovanú zmluvu uzavretú v
zmysle Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 269. V zmysle uvedenej zmluvy prešli
všetky práva a povinnosti na žalobcu. Žalobca následne podpísal s leasingovou spoločnosťou Dodatok k
predmetnej zmluve, v ktorej uviedol presnú sumu poistného plnenia, ktorú žiada v tomto konaní zaplatiť

od žalovaného. Žalobca aj týmto deklaruje, že je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku v
tomto prebiehajúcom súdnom konaní.

17. Žalobca pre ozrejmenie dal do pozornosti odvolacieho súdu okolnosti, ktoré nastali v prípade
vzniku posudzovanej škodovej udalosti. Uviedol, že je pravdou, že v čase vzniku škody - dopravnej

nehody osobného motorového vozidla dňa 6.6.2016 bola vlastníkom osobného motorového leasingová
spoločnosť ČSOB Leasing a.s.. Žalobca bol len držiteľom, resp. nájomcom osobného motorového
vozidla. Vychádzajúc z obsahu nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 266/2014-27 má žalobca
za to, že tento nález nie je možné v plnom rozsahu aplikovať na danú prejednávanú vec, pretože
predmetom sporu v konaní na Ústavnom súde bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody s

poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, kým predmetom tohto konania je právo na
poistné plnenie s poukazom na ustanovenie § 797 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v tomto súdnom
konaní uplatňuje právo na poistné plnenie zo zmluvného - poistného vzťahu, preto je potrebné skúmať,
či mu vznik poistnej zmluvy a vznik dohodnutých poistných podmienok nevzniklo právo na plnenie.
Žalobca nie je v postavení poškodeného ale poistníka, ktorý uzavrel poistnú zmluvu a platil poistné,

a to z dôvodu, že sa na to zaviazal v leasingovej zmluve. Pri posudzovaní vzniku jeho nároku na
poistné plnenie je potrebné prihliadať aj na to, že podľa článku I. VPP sa za poisteného ( poistenca )
považuje osoba, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Tým, že došlo k ukončeniu leasingového vzťahu
a vzájomnej kompenzácii nárokov medzi leasingovým nájomcom a leasingovým prenajímateľom, jepotrebné skúmať, či sa v dôsledku uvedenej skutočnosti poistník nedostal do postavenia poisteného, t.j.
osoby, ktorej vzniká právo na poistné plnenie. Tým, že došlo k devinkulácii práva na poistné plnenie zo
strany leasingového prenajímateľa a vzájomnému vyrovnaniu nárokov medzi leasingovou spoločnosťou

a žalobcom, prípadne vyplateniu poistného plnenia leasingovému prenajímateľovi, by malo za priamy
dôsledok vznik bezdôvodného obohatenia na strane leasingovej spoločnosti, nakoľko jej nároky už
boli uspokojené vzájomným vyrovnaním s leasingovým nájomcom a ďalšie plnenie by už malo byť
považované za plnenie bez právneho dôvodu. Zároveň žalobca podotkol, že v samotnej poistnej zmluve
bol označený ako poistený/poistník a leasingový prenajímateľ mal zriadenú len vinkuláciu poistného

plnenia. Preto ak VPP definujú poisteného za osobu, ktorej vzniká právo na plnenie a zároveň v poistnej
zmluve bol žalobca označený ako poistník/poistený, mal v zmysle poistnej zmluvy aktívnu legitimáciu
na poistné plnenie žalobca.

18. Žalobca tiež tvrdil, že v prípade skončenia leasingového vzťahu a s tým spojeného úplného
vyrovnania záväzkov žalobcu voči leasingovej spoločnosti, je jedine žalobca tým subjektom, ktorému

vznikla škoda, a teda právo na poistné plnenie vzniklo dňom skončenia leasingového vzťahu práve
žalobcovi, ktorý si voči leasingovej spoločnosti splnil všetky záväzky v zmysle poistnej zmluvy, platil
riadne a včas zmluvne určenú výšku poistného. Žalobca síce predčasne zaplatil leasingovej spoločnosti
neuposkytnutý úver, osobné motorové vozidlo však nemá vo vlastníctve, pretože pri dopravnej nehode
došlo k jeho poškodeniu v takom rozsahu, že žalovaný túto škodu vyhlásil za totálnu škodu. Žalobca

kladie otázku, kto je teda aktívne legitimovaný na uplatnenie práva na poistné plnenie. Leasingová
spoločnosť má zaplatený úver od žalobcu, takže aj keby si uplatnila nárok na poskytnutie poistného
plnenia, prijala by plnenie nad rámec poskytnutého úveru a pokiaľ ide o postavenie žalobcu, tento bol
povinný úver zaplatiť, osobné motorové vozidlo nemá, to znamená, že jediný kto utrpel ujmu je žalobca.
Žalobca teda tvrdí, že súd prvej inštancie nemal prihliadať na námietku aktívnej vecnej legitimácie

vznesenej žalovaným, pretože v čase uplatnenia tejto námietky bol leasingový vzťah medzi leasingovou
spoločnosťou a žalobcom skončený.

19. Žalobca si tiež myslí, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii
konania, keď žalovaný mal hmotnoprávnu námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uplatniť včas.

Žalobca tvrdí, že námietka nedostatku vecnej legitimácie je hmotnoprávnou námietkou, ktorú má strana
sporu uplatniť včas, ak sa nechce vystaviť riziku, že sudca na túto námietku prihliadať v zmysle §
153 ods. 2 CSP nebude. Žalobca je tiež toho názoru, že ak aj žalovaný uplatnil námietku nedostatku
vecnej legitimácie oneskorene a keďže súd je povinný skúmať vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu,
mal súd prvej inštancie starostlivo zvážiť všetky skutkové tvrdenia strán sporu, či v čase uplatnenia tejto

hmotnoprávnej námietky vecne legitimovaný na uplatnenie nároku nie je práve žalobca. Ak tak súd
nepostupoval, má žalobca za to, že jeho postupom nebol naplnený princíp právnej istoty zakotvený v
článku II. Civilného sporového poriadku, nakoľko ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá.

20. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 7.12.2018, v
ktoromžiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilakovecnesprávnyaabyrozhodolotrovách
odvolacieho konania.

21. Vo vyjadrení uviedol, že s názorom žalobcu vyslovenom v podanom odvolaní nesúhlasí. Pokiaľ

žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/162/2014,
toto uznesenie žalovaný považuje za nesprávne, zmätočné a bez patričného odôvodnenia, pričom
na takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je možné žiadnym spôsobom prihliadať. Žalovaný
považuje predmetné uznesenie za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pričom žalovaný v tomto konaní
nenamietal, že by žalobca nemohol uzatvoriť so žalovaným poistnú zmluvu o havarijnom poistení, aj

keď nie je vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla. Z ustanovenia § 815 Občianskeho
zákonníka jasne vyplýva, že poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu
s poistiteľom uzavrel, teda žalobca môže poistiť majetok tretej osoby. Avšak len poistné podmienky
môžu v danom prípade určiť, kedy nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému (§ 797
ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale inej osobe ( napr. žalobcovi/poistníkovi ). V predmetnom prípade

však žiadne ustanovenie žalobcovej poistnej zmluvy o havarijnom poistení a k nej prislúchajúcich
poistných podmienok nepriznáva, resp. neurčuje žalobcovi právo na poistné plnenie alebo sa toho
práva domáhať, pričom existenciu údajného práva na poistné plnenie žalobca nijako nepreukázal.
Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu ako leasingového nájomcu a držiteľa zničeného osobnéhomotorového vozidla neexistuje, z čoho dôsledku nie je žalobca aktívne legitimovaný. Žalovaný ďalej
tvrdí, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/162/2014 sa vymyká z ustálenej súdnej
praxe súdov SR, na ktoré žalovaný niekoľkokrát v konaní poukazoval a s ktorým sa súd plne stotožnil.

Žalovanýjetedatohonázoru,ženauvedenéuznesenieKrajskéhosúduBratislavaniejemožnéžiadnym
spôsobom prihliadať, a to hlavne z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a evidentného rozporu s ustálenou
judikatúrou SR.

22. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by si žalobca riadne

plnil svoje záväzky ako leasingový nájomca vyplývajúce z jeho leasingovej zmluvy a ani to nie je
predmetom sporu. To, že leasingová spoločnosť vyčíslila svoje pohľadávky a uplatnila voči žalobcovi
predčasné splatenie úveru v zmysle ustanovení leasingovej zmluvy si žalobca mylne vykladá tak,
že vykonaním týchto úkonov nevznikla leasingovej spoločnosti žiadna ujma, čo považuje žalovaný
za nezmysel. Žalobcom uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/81/2013 zo dňa
21.1.2014 je v príkrom rozpore s Nálezom Ústavného súdu SR a tak je pre posudzovanie tohto

súdneho sporu irelevantný. Žalovaný tvrdí, že škodovou udalosťou zo dňa 6.6.2016 došlo k totálnej
škode osobného motorového vozidla patriaceho leasingovej spoločnosti, pričom žalobca v čase vzniku
škodovej udalosti bol držiteľom a leasingovým nájomcom predmetného osobného motorového vozidla.
Z uvedeného nesporne vyplýva a v konaní bolo jednoznačne preukázané, že poškodeným subjektom
bola v danom prípade jedine leasingová spoločnosť a žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom

nepoprel, ani nespochybnil. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetnému osobnému motorovému vozidlu a ani to, že by utrpel akúkoľvek majetkovú ujmu v
súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. To, že žalobca údajne uhrádzal leasingové splátky, nie je
možné v žiadnom prípade považovať za škodu, nakoľko povinnosť uhrádzať leasingové splátky vyplýva
z povahy leasingovej zmluvy, ako úverového vzťahu.

23. Pokiaľ ide o zmluvu o prevode práva na poistné plnenie zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX
vzniknutej dňa 6.6.2016, uzavretej dňa 30.8.2018 medzi leasingovou spoločnosťou, ako prevodcom a
žalobcom, ako nadobúdateľom, sa žalovaná v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu vyjadreným
v bode 23.predmetného rozsudku. Žalovaný v súvislosti s uvedenou zmluvou o prevode práva v

konaní poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcu ide o ukážkové tendenčné konanie s cieľom
zhojiť svoj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v čase podania žaloby, ako aj počas celého priebehu
predmetného konania. Takéto konanie žalobcu potvrdzuje správnosť námietok žalovaného, a to ohľadne
skutočnosti, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovanou osobou pre podanie žaloby v danej veci. Na
žalobcom predloženú zmluvu o prevode práva na poistné plnenie nie je možné prihliadať, a to jednak

z dôvodu jeho účelnosti a jednak z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu. Pokiaľ ide o Dodatok č. 1
k Zmluve o prevode práva zo dňa 30.10.2018, uzavretý medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou,
na ktorý žalobca v odvolaní odkazuje, žalovaný poukazuje opätovne na tendenčné konanie žalobcu s
cieľom neoprávnene si zabezpečiť pre seba poistné plnenie, na ktoré ako leasingový nájomca žalobca
nemá žiadny právny nárok. Naviac žalobca predkladá tento účelový dokument v čase po vyhlásení a

doručení rozsudku súdu prvej inštancie, a teda po riadnom ukončení dokazovania. S poukazom na §
154 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca dodatok k Zmluve o prevode práva predkladá až
v odvolacom konaní, nie je možné na tento „dôkaz“ žiadnym spôsobom zo strany odvolacieho súdu
prihliadať.

24.Žalovanýtiežnesúhlasísnázoromžalobcu,ženadanýsporniejemožnéaplikovaťNálezÚstavného
súdu Slovenskej republiky, nakoľko predmetom sporu v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky
bolo právo na náhradu škody a nie právo na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy o havarijnom
poistení. Žalovaný uvádza, že v danom prípade je pre určenie aktívnej legitimácie najpodstatnejšie, kto
bol v danom prípade v zmysle ustanovenie § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka poisteným ( osobou,

ktorej majetok bol poistený ) a kto poistníkom ( osoba, ktorá uzatvorila poistnú zmluva a bola povinná
platiť poistné ), pričom jedine poistený má právo na poistné plnenie, ak v poistnej zmluve alebo v
príslušných poistných podmienok nie je určené inak ( 81ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Pre určenie
osoby poistníka je rozhodujúca listina označená ako „Poistka č. X XXX XXXXXX“ zo dňa 4.8.2016, kde
je jasne uvedené, že žalobca ( ako leasingový nájomca, je v danom prípade v pozícii poistníka, teda

subjektu ktorý so žalovaným dohodol a uzavrel poistnú zmluvu o havarijnom poistení a bol povinný za
takto poskytnutú poistnú ochranu platiť poistné. Žalobca tak nikdy nebol v postavení poisteného. V
tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na ustanovenie článku I. Všeobecných poistných podmienok pre
havarijné poistenie motorových vozidiel č. VPP 275, v ktorom sú vymedzené základné pojmy. VPP 275vymedzujúpoistníkaakofyzickúaleboprávnickúosobu,ktoráuzavrelapoistnúzmluvuajepovinnáplatiť
poistné ( žalobca ). Osobu poisteného VPP 275 vymedzuje ako osobu, na ktorú sa poistenie vzťahuje
( leasingová spoločnosť ). Z uvedeného teda nesporne vyplýva, že žalobca v čase existencie predmetnej

poistnej zmluvy bol výlučne v postavení poistníka, nie poisteného, ako sa to snaží prezentovať žalobca
a právo na poistné plnenie mal v ustanovení poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok jedine
poistený. Žalobca si teda nesprávne vysvetľuje pojmy poistník a poistený. Žalovaný ešte k odvolacej
námietke žalobcu uviedol, že nemožno uplatňovať sudcovskú koncentráciu na povinnosť súdu skúmať
počas celého priebehu konania vecnú legitimáciu sporových strán, keďže ide o jednu zo základných

povinností súdu v civilnom konaní a je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd tak podľa
žalovaného postupoval správne a v súlade so zásadami CSP, keď zamietol žalobu žalobcu z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, pričom zo strany súdu nedošlo žiadnym spôsobom
k porušeniu princípu právnej istoty.

25. Na záver sa žalovaný stotožnil v celom rozsahu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a

mal za to, že súd prvej inštancie vec právne správne posúdil.

26. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením §
379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výrokovej
vete ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

31. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil

v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

32. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný k podaniu
žaloby na náhradu škody, pokiaľ nie je vlastníkom veci, ktorá bola poškodená škodovou udalosťou.
V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby je jediným dôsledkom tohto stavu
zamietnutie žaloby.

33. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia
§ 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniklo leasingovej spoločnosti, ako
poistenému z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom, ako poistníkom so žalovaným. Na tejto
skutočnosti nič nemení ani to, že žalobca vyrovnal všetky svoje záväzky voči leasingovej spoločnosti v
celom rozsahu. Je nesporné, že v dobe podania žaloby na súd bol vlastníkom osobného motorového

vozidla, na ktorom došlo ku škodovej udalosti subjekt ČSOB Leasing a.s. a žalobca bol len leasingovým
nájomcom, ktorému nesvedčila aktívna legitimácia v súdnom konaní. Súd prvej inštancie správne
v napadnutom rozsudku odôvodnil, že jeho právny názor je v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou súdov SR, pričom odvolací súd uvádza, že žalobcom uvádzané rozhodnutie Krajského súduPrešov sp.zn. 21Co/81/2013 zo dňa 21.1.2014, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
2Co/162/2014 zo dňa 15.12.2017, na ktoré sa žalobca odvoláva v podanom odvolaní, sú v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou súdov v obdobných právnych otázkach, pričom z ich obsahu nie je

možné zistiť, prečo a z akých dôvodov sa súdy odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe. Odvolací
súd preto k právnemu názoru vyslovenému v týchto rozhodnutiam neprihliadal a priklonil sa k ustálenej
rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorej ak súd prizná žalobcovi ako leasingovému nájomcovi, ktorý
nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku
na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou. Uvedený právny

názor vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/198/2007 z 30.9.2008, rozhodnutia NS ČR sp.zn.
25Cdo/267/2005 z 29.3.2007 a sp.zn. 25Cdo/78/2001 z 30.10.2002.

34.Zároveňodvolacísúdmázato,žesúdprvejinštanciesprávneaplikovalnadanúprávnuproblematiku
Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2014, sp.zn. III. ÚS 266/2014-27, aj keď v konaní pred
Ústavným súdom bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 420

Občianskeho zákonníka, avšak aj v tomto konaní bola žaloba o náhradu škody uplatnená leasingovým
nájomcom, obdobne ako v danom prípade žalobcom a Ústavný súd vyslovil jednoznačný záver v súlade
s ustálenou judikatúrou, že žalobcovi ako leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci
- motorového vozidla nemožno priznať aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej na veci. Aj keď v danom spore je uplatnený nárok žalobcom uplatnený v súlade s § 797

Občianskeho zákonníka tak isto ide o škodu, ktorá vznikla na motorovom vozidle pri škodovej udalosti a
žalobu podal leasingový nájomca, nie vlastník motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
považoval námietku odvolateľa v tomto smere za nedôvodnú.

35. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie prihliadol k oneskorene uplatnenej námietke aktívnej

legitimácie žalobcu zo strany žalovaného, odvolací súd uvádza, že preskúmanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, keď ju žiadna zo strán konania nenamieta, má
zistenie nedostatku vecnej legitimácie za následok zamietnutie žaloby. Uvedený právny názor vyplýva z
rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29. júna 2010, preto súd prvej inštancie postupoval správne,

keď skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Aj v prípade, pokiaľ by žalovaný túto námietku nevzniesol,
súd prvej inštancie bol teda povinný vo svojom rozhodnutí ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu
v konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nebol v konaní aktívne
legitimovaný, jediným následkom tejto skutočnosti je zamietnutie žaloby. Z uvedeného dôvodu aj túto
odvolaciu námietku žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodnú.

36. Odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku v časti právneho
vyhodnotenia Zmluvy o o prevode práva na poistné plnenie zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo
dňa 6.6.2016, uzavretej 30.8.2018 zo strany súdu prvej inštancie, pričom pokiaľ žalobca k odvolaniu
priložil Dodatok č. 1 k Zmluve o prevode práva na poistné plnenie zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX

vzniknutej dňa 6.6.2016 uzatvorenej medzi leasingovým prenajímateľom a žalobcom, odvolací súd zistil,
že predmetný Dodatok bol zo strany leasingového prenajímateľa podpísaný dňa 29.10.2018 a zo strany
žalobcu dňa 31.10. 2018, t.j. až po rozhodnutí sporu súdom prvej inštancie napadnutým rozsudkom.
Odvolací súd prejednáva odvolanie v rozsahu ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie, teda
predmetný Dodatok k zmluve je novotou v odvolacom konaní. Odvolací súd však dospel k záveru, že

nejde v súlade s § 366 písm. d) CSP o prostriedok procesného útoku, ktorý odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko predmetný dodatok mohol žalobca s
leasingovýmprenajímateľomuzatvoriťvdobeuzatváraniaZmluvyoprevodeprávanapoistnéplneniezo
škodovej udalosti dňa 28.8.2018, teda v období konania pred súdom prvej inštancie. Z týchto dôvodov
odvolací súd k predmetnému Dodatku v odvolacom konaní neprihliadal.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
II. a III., ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

38. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a v nadväznosti na

ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.39. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)