Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716215388
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716215388.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobkyne: A. C., rod. R.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Ľudovít Paulovič, advokát, Advokátska
kancelária M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/
XXX, XXX XX P. - N., zast. JUDr. Vladimír Mikuš, advokát, so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen,
v konaní o zaplatenie 47.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j eohľadne sumy 5 250,- €.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim žalobným návrhom, doručeným na tunajší súd dňa 20.12.2016 domáhala toho,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 47 000,- €, ako aj na náhradu trov konania a to na
tom základe, že žalobkyňa je podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve č. Dnot11/2015, ktorý vydala
JUDr. Darina Beranová, notárka so sídlom Námestie SNP 19, Zvolen dňa 29.9.2015 v dedičskom konaní
po manželovi Jánovi Stehlíkovi, zomrelom 1.1.2015 na základe dedičskej dohody zákonných dedičov

1. zákonnej skupiny výlučnou dedičkou nárokov z pôžičiek poskytnutých zomrelým manželom tretím
osobámpodľalistinnejdokumentácie,ktorúzanechalzomrelýmanželžalobkyneaktorábolaprejednaná
v dedičskom konaní boli zo strany Jána Stehlíka poskytnuté žalovanému peňažné pôžičky:
1. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.4.2013 v sume 7 000,- € so splatnosťou do 25.12.2013,
2. ako spoludlžníkovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.3.2013 v sume 25 000,- € so splatnosťou
do 25.12.2013 ( spoludlžníkom je Ing. Pavel Majer, Tatranská 68, Banská Bystrica),
3. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2013 v sume 15 000,- € so splatnosťou do 30.12.2013.

Spolupredstavujeistinadlhužalovanéhozposkytnutýchpôžičieksumu47000,-€.Splatenieposkytnutej
pôžičky bolo vo všetkých prípadoch dojednané bez splátok jednorázovo do dohodnutého termínu.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný svoj záväzok vrátiť požičanú sumu v dohodnutej dobe nesplnil,
vyzvala ho žalobkyňa listom zo dňa 21.11.2016 s výzvou, aby žalovaný splatenie dlžnej istiny v
dohodnutých lehotách hodnoverným spôsobom preukázal akceptovateľným dokladom o úhrade. V
prípade, že ku splneniu záväzku v dohodnutej lehote nedošlo, aby uhradil dlžnú sumu na účet žalobcu.

2. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k žalobe žalobkyne a vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.6.2017 okrem iného uviedol, že žiada žalobu, ako bezdôvodnú
zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania a to z dôvodu, že všetky
Zmluvy o pôžičkách, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, na ktoré poukazuje aj v osvedčení o dedičstvepo nebohom Jánovi Stehlíkovi, zomrelom 1.1.2015 považuje za absolútne neplatné, pretože podľa
týchto sa nikdy neplnilo. Na základe týchto zmlúv žalovanému právny predchodca žalobcu nikdy
nevyplatil žiadne peniaze a on od neho ani žiadne peniaze neprevzal, pretože nebol na ne odkázaný.

Žalovaný sa s obsahom predmetných zmlúv oboznámil až po doručení žaloby zo strany jeho právneho
zástupcu, ktorý ho upozornil, že na týchto zmluvách sú sumy, ako aj dátumy poprepisované, ale
že na týchto sa nachádza jeho podpis. Toto si vie vysvetliť len tak, že išlo o nejaké predbežné
zmluvy, ktoré sa nerealizovali, pretože právny predchodca žalobcu mal poskytnúť aj poskytol podľa
vedomostí žalovaného v priebehu rokov 2012 až 2014 pôžičky pre obchodnú spoločnosť STAVKOM

s.r.o. so sídlom vo Zvolene, Pribinova 1171/114, ktorej bol spoločníkom a konateľom žalovaný a
Ing. Pavol Majer. O týchto písomných zmluvách však žalovaný nič nevie, pretože mu ich právny
predchodca žalobcu nedal a ani sa o týchto bližšie nezmieňoval, aj keď pôvodne od neho chcel,
aby adresátom týchto pôžičiek bol miesto STAVKOM s.r.o. žalovaný, alebo Ing. Pavol Majer, tak ako
mal mať pripravené príjmové a výdavkové pokladničné doklady, s čím on nesúhlasil. Žalovaný ďalej
uviedol, že dlhodobo trpí vrodenou slepotou a o tejto skutočnosti vedel aj právny predchodca žalobcu.

Žalovaný uviedol, že právny predchodca žalobcu skutočne poskytol finančné pôžičky, avšak obchodnej
spoločnosti STAVKOM s.r.o., pričom pre značný časový odstup si už presne nepamätal, kedy to bolo,
v akej výške, ale mohlo to byť v rokoch 2012-2014. Rozhodne žalovaný tvrdil, že tieto pôžičky boli
právnemupredchodcovižalobcuvrátenévcelej výške,pričomonanivtakomtoprípadeosobnefinančné
prostriedky nikdy nepreberal, pretože nevidí. Žalovaný ďalej k veci uviedol, že k poskytnutiu pôžičiek

predchádzalo podpísanie príjmového a výdavkového pokladničného dokladu s časovým predstihom a
to často aj bez uzavretia písomnej zmluvy, pretože tieto doklady potreboval do svojej účtovnej evidencie.
Bez podpísania výdavkového a príjmového dokladu im právny predchodca žalobcu nikdy pôžičku
neposkytoval a vždy jej poskytnutie podmieňoval jeho podpísaním. Pre zrakové ochorenie žalovaného
všetkých úkonov, rokovaní a často aj preberaní finančných hotovostí sa zúčastňovala osoba, ktorá ho

musela doprevádzať, pretože nie je schopný samostatne sa prepravovať, pohybovať a konať. V tejto
dobe ho najčastejšie doprevádzal ich pracovník Jozef Ďuriš, ktorý bol jeho osobným vodičom. Napriek
tomu, že uvedené zmluvy považoval okrem iného aj pre ich nezrozumiteľnosť za absolútne neplatné,
vzniesol námietku premlčania.

3. V priebehu konania, ešte pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobkyne zobral svoju
žalobu čiastočne späť ohľadne zaplatenia sumy 5 250,- € a navrhol, aby súd v tejto časti konanie
čiastočne zastavil a to z dôvodu, že na základe dodatočne nájdenej listinnej dokumentácie po nebohom
manželovi žalobkyne a to vyhotovení Zmlúv o pôžičke, ktoré obsahujú pôvodným veriteľom vlastnoručne
vyznačené poznámkové údaje o postupnom splácaní jednotlivých žalovanému postupne poskytnutých

peňažných pôžičiek možno preukázať, že z celkového počtu 7 prípadov uzatvorených Zmlúv o pôžičke,
bola žalovanému poskytnutá suma istiny pôžičky spolu vo výške 117 000,- €. Podľa vyznačených údajov,
žalovaný splácal svoje záväzky z poskytnutých pôžičiek nasledovne:
Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.4.2013 poskytnutej v sume 7 000,- € so splatnosťou do
25.12.2013, žalovaným vrátené:

- dňa 30.5.2013: 750,- €,
- dňa 25.6.2013: 750,- €
- dňa 25.7.2013: 750,- €
- dňa 25.8.2013: 750,- €
- dňa 25.9.2013: 750,- €, spolu 3 750,- €

Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.3.2013, poskytnutej v sume 25 000,- € so splatnosťou do
25.12.2013, žalovaným vrátené:
- dňa 30.5.2013: 210,- €
- dňa 25.6.2013: 210,- €
- dňa 25.7.2013: 210,- €

- dňa 24.8.2013: 210,- €
- dna 25.9.2013: 210,- €, spolu 1 050,- €
Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2013, poskytnutej v sume 15 000,- €, so splatnosťou do
30.12.2013, žalovaným vrátené:
- dňa 25.9.2013: 450,- €

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu predložila súdu zároveň s týmto podaním aj Zmluvy o
pôžičke medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobkyne zo dňa 13.8.2014 v sume 20 000,- €, zo
dňa 22.5.2014 v sume 10 000,- €, zo dňa 22.4.2014 v sume 20 000,- €, zo dňa 9.3.2014 v sume 20 000,-€, pričom k týmto zmluvám súd uvádza, že tieto nemajú žiadnu súvislosť s nárokom žalobkyne, nakoľko
ide o samostatné nároky, vyplývajúce zo vzťahov medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobkyne,
s prednesom žalobkyne, s prednesom právneho zástupcu žalovaného, s prednesom žalovaného,
oboznámením sa s osvedčením o dedičstve sp. zn. 12D/2/2015-140, Zmluvou o pôžičke zo dňa
25.3.2013, Zmluvou o pôžičke zo dňa 23.4.2013, Zmluvou o pôžičke zo dňa 11.8.2013, výsluchom
svedkaIng.PavlaMajera,výsluchomsvedkaPetraTichého,čestnýmprehlásenímIng.MariánaFekiača,

čestným prehlásením Jozefa Ďuriša, čestným prehlásením Juraja Berkyho, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. Súd z prednesov právneho zástupcu žalobkyne zistil, že tento sa pridržiava písomne podanej žaloby,
ako aj ich písomných vyjadrení, pričom žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. Súd z prednesu žalobkyne zistil, že sa v celom rozsahu pripája k žalobe, ako aj k písomným podaniam
a prednesom svojho právneho zástupcu. K veci uviedla, že ona vedela o tom, že jej muž Ján Stehlík
požičiaval finančné prostriedky žalovanému, nakoľko chodil k nim veľmi často. Ona sa svojho muža
pýtala, prečo mu požičiava tieto finančné prostriedky, na čo on jej uviedol, že mu dôveruje, že mu je
ako brat a že ich potrebuje v podnikaní. K veci uviedla, že je pravda, že zdravotný stav žalovaného aj

ona vnímala v čase požičiavania finančných prostriedkov, že nevidel dobre, nakoľko je pravda, že vždy
ho niekto doprevádzal, pričom jej žalovaný povedal, že sa jedná o zaťa, poprípade vnuka. Žalobkyňa
však tvrdila, že žalovaný v čase poskytovania finančných prostriedkov vedel čítať a aj spočítať peniaze a
vedel sa aj podpísať, nakoľko sa vždy podpísal aj sám. Je pravda, že ona nebola pri tom, kedy žalovaný
preberal tieto finančné prostriedky, len raz videla, že na stole boli nejaké finančné prostriedky. K veci

uviedla, že ona nevie o tom, prečo manžel neurobil žiadne právne kroky, súvisiace s tým, že predmetné
pôžičky, ktoré sú predmetom tohto konania mali byť vrátené približne do konca roka 2013 a manžel
zomrel až dňa 1.1.2015. Pokiaľ vie, tak manžel ju informoval len o tom, že žalovaný je vlastníkom
nejakého penziónu. Žalobkyňa sa o jednotlivých sumách dozvedela až potom, keď našla jednotlivé
listinné dôkazy. K veci uviedla, že žalovaný bol aj na pohrebe jej muža, avšak žiadnym spôsobom sa

o týchto veciach nerozprávali, a ani vtedy nevedela, až po pohrebe našla tieto dokumenty a potom za
ním poslala svojho zaťa, ktorý ho navštívil a žalovaný zaťovi do očí povedal, že navštívil jej nebohého
manžela na Silvestra roku 2014 a vrátil mu všetky finančné prostriedky, okrem sumy 5 000 € a tieto
peniaze zaplatí, ale doteraz sa neozval.
7. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť,

pričom sa pridržiava ich písomných vyjadrení k žalobe, ako aj k vyjadreniam žalobkyne a to z dôvodu, že
predmetnom konania je preukázanie reálneho odovzdania finančných prostriedkov a nie toho, že niekto
nejaké finančné prostriedky vracal.

8. Súd z prednesu žalovaného zistil, že on žalobkyňu pozná, avšak ako sedí v pojednávacej miestnosti,

tak na ňu nevidí a nevie uviesť, či sa jedná o jej osobu. K veci uviedol, že on poznal aj nebohého Jána
Stehlíka, nakoľko pochádzali z jedného mesta a boli aj kamaráti. K veci uviedol, že on od Jána Stehlíka,
ako fyzická osoba si nikdy žiadne finančné prostriedky nepožičal. Nepoprel, že v minulosti, približne
v rokoch 2010-2011 on, ako zástupca firmy STAVKOM, s.r.o. v ktorej bol konateľom si požičiaval za
spoločnosť STAVKOM, s.r.o. finančné prostriedky od Jána Stehlíka s tým, že tvrdil, že tieto finančné

prostriedky boli Jánovi Stehlíkovi aj vrátené. K veci uviedol, že v čase, keď uzatváral zmluvu za
spoločnosť STAVKOM, s.r.o. o pôžičke s Jánom Stehlíkom, tak vždy tam bola nejaká osoba, ktorá ho
doprevádzala.Bývaltamnapr.JozefĎuriš,stým,žetentočlovekmurobildoprovodarobilmušoféraato
na dohodu, pričom on nikdy nepreberal od Jána Stehlíka finančné prostriedky a preberal ich Jozef Ďuriš,
ktorý tieto finančné prostriedky prepočítal. Následne Ján Stehlík písomne vystavil výdavkový doklad,

pričom mu presne označil miesto, kde sa má podpísať a následne on bol schopný sa podpísať. Žalovaný
tvrdil, že všetky finančné prostriedky za spoločnosť STAVKOM, s.r.o. boli Jánovi Stehlíkovi aj vrátené. K
veci ďalej uviedol, že v čase, keď spoločnosť STAVKOM, s.r.o. vracala naspäť tieto finančné prostriedky,
ktoré si požičal od Jána Stehlíka, tak takisto Ján Stehlík vystavil príjmový doklad, že tieto finančné
prostriedky prevzal a tieto doklady by mali byť v účtovníctve spoločnosti STAVKOM, s.r.o., ktorej však

v roku 2014 odpredali obchodné podiely a následne sa táto spoločnosť zlúčila s inou firmou a teda na
túto spoločnosť on nemá žiadny dosah. Žalovaný po ozrejmení obsahu Zmluvy o pôžičke z čl. 8 k tomu
uviedol, že si nevie vysvetliť za akých okolností sa tam mohol dostať jeho podpis. Žalovaný po ozrejmení
listinného dôkazu a to Zmluvy o pôžičke z čl. 10 k veci uviedol, že aj pri tejto zmluve o pôžičke nevie, akosa jeho podpisy mohli dostať na túto zmluvu o pôžičke, nevylúčil, že na týchto zmluvách o pôžičkách
sa nachádza jeho podpis, avšak nevedel uviesť, za akých okolností sa tam dostal s tým, že žalovaný k
tomu ďalej uviedol, že nevie, prečo to na neho takto nachystali. Žalovaný po ozrejmení listinného dôkazu

a to Zmluvy o pôžičke z čl. 11 k veci uviedol, že k tejto zmluve o pôžičke tvrdí, čo tvrdil aj pri tých dvoch
zmluvách o pôžičke, to znamená, že nevie, akým spôsobom sa tam dostal jeho podpis. Kategoricky
vylúčil, že by uzatvoril tieto tri zmluvy o pôžičke v tých sumách, ktoré sú tam uvedené, a tak isto vylúčil,
že by na základe týchto troch zmlúv o pôžičkách prevzal finančné prostriedky, ktoré sú v nich uvedené.
Žalovaný k veci uviedol, že on dával údaje Jánovi Stehlíkovi, čo sa týka jeho rodného čísla a pod. ešte v

rokoch 2010-2011, keď boli poskytované pôžičky pre firmu STAVKOM s.r.o. Žalovaný si nevie vysvetliť,
ako sa nachádza jeho podpis dokonca na 7 Zmluvách o pôžičke a proste nevedel k tomu nič uviesť. Je
pravda, že s nebohým Jánom Stehlíkom došlo medzi nimi aj k popíjaniu alkoholických nápojov, avšak,
keď prebiehali rokovania medzi nimi, tak vtedy nie.

9. Súd z výsluchu svedka Ing. Pavla Majera zistil, že žalobkyňu nepozná, nikdy ju nevidel a žalovaného

pozná, nakoľko s ním v minulosti podnikal v spoločnosti STAVKOM s.r.o., kde boli spoločníci v rovnakej
miere. V súčasnosti so žalovaným nespolupracuje, je pravda, že sa sem-tam stretnú. Čo sa týka
spoločnosti STAVKOM s.r.o., tak táto zanikla zlúčením so spoločnosťou BENET s.r.o. K veci uviedol, že
od zlúčenia spoločnosti STAVKOM s.r.o. so spoločnosťou BENET spol. s.r.o., tak od toho obdobia nevie,
ako sa tejto firme darí. Svedok k veci uviedol, že on osobne pána Jána Stehlíka nepoznal, ani nikdy ho

nevidel, ani sa s ním nestretol. Je možné, že niekedy v začiatkoch podnikania v spoločnosti STAVKOM
s.r.o., približne okolo roku 2010 je pravda, že žalovaný mal na starosti zabezpečovanie finančných tokov
v spoločnosti STAVKOM s.r.o. a je možné, že zabezpečil finančné prostriedky s tým, že nevylúčil, že
mohli byť zabezpečené finančné prostriedky aj od Jána Stehlíka, avšak pre spoločnosť STAVKOM s.r.o.,
pričom keď sa to udialo, tak to bolo riadne zaevidované v účtovníctve spoločnosti STAVKOM s.r.o. a

pokiaľ vie, tak tieto finančné prostriedky boli zo strany spoločnosti STAVKOM s.r.o. tým osobám, od
ktorých zabezpečil žalovaný túto pôžičku aj vrátené. Pokiaľ svedok má vedomosť v čase, keď došlo k
zlúčeniu spoločnosti STAVKOM s.r.o. so spoločnosťou BENET s.r.o., tak v tom čase nemal vedomosť
o tom, že by spoločnosť STAVKOM s.r.o. dlhovala nejaké sumy titulom pôžičiek zo strany iných osôb.
Svedok po nahliadnutí do listinného dôkazu a to Zmluvy o pôžičke z čl. 10 zo dňa 25.3.2013 k veci

uviedol, že je pravda, že údaje v tejto zmluve sú jeho. On si však nevie vysvetliť, ako sa tieto údaje
dostali do tejto zmluvy, pričom on o tejto zmluve nemá žiadnu vedomosť. Svedok v tom čase nevedel
o tom, že by žalovaný bol vlastníkom nejakého penziónu. Svedok potvrdil, že je pravda, že žalovaný
z hľadiska svojho zdravotného stavu, čo sa týka zraku bol obmedzený pri ich podnikateľskej činnosti,
napr. vždy sa musel niečoho chytať, lebo nevedel ísť sám a keď nešiel s ním, tak musel mať šoféra.

10. Súd z výsluchu svedka Petra Tichého zistil, že žalobkyňa je jeho svokra a pozná aj žalovaného,
ktorého stretával vtedy, keď chodieval k jeho svokrovi, to znamená Jánovi Stehlíkovi. Svedok k veci
uviedol,ženebolprítomnýpritom,akoJánStehlíkodovzdávalfinančnéprostriedkyžalovanému.Svedok
k veci uviedol, že v decembri roku 2014 mu svokor hovoril, že žalovaný je mu dlžný ešte nejaké peniaze

a on vedel, že si žalovaný chodil požičiavať finančné prostriedky, keďže on vedel, že robí žalovaný v
stavebníctve a koľko krát povedal, že potrebuje dačo refinancovať. Svedok k veci uviedol, že on sa
stretol so žalovaným na pohrebe jeho svokra. Vtedy sa aj rozprávali, že mali by dať do poriadku tie
finančné prostriedky a žalovaný mu povedal, že dobre. Svedok ďalej k veci uviedol, že následne vo
februári 2015 telefonicky kontaktoval žalovaného a povedal mu, že sa chce s ním stretnúť a stretli sa

u neho doma. Pri tomto stretnutí sa rozprávali a žalovaný mu do očí povedal, že on jeho svokrovi vrátil
finančné prostriedky ešte v decembri roku 2014 vo výške 25 000,- € a 5 000,- € ako zvyšok doplatí ešte
cez prázdniny. Svedok keď išiel za žalovaným, tak z nejakých papierov mal preverené, že žalovaný
dlhoval svokrovi ešte sumu 30 000,- €. Znova zopakoval, že žalovaný k tomu uviedol, že nepoprel to,
že to nie je pravda, povedal len toľko, že mu je ešte dlžný 5 000,- €, keďže sumu 25 000,- € mu vyplatil

v decembri pred jeho smrťou.

11. Súd z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 12D 2/2015-140 v dedičskej veci po
poručiteľovi Jánovi Stehlíkovi, nar. 8.10.1949, naposledy bytom Detva, Okružná 1256/30, ktorý zomrel
dňa 1.1.2015 zistil, že v časti A v predmetnom osvedčení je uvedené, že poručiteľ a pozostalá manželka

mali v bezpodielovom spoluvlastníctve okrem iného aj tento majetok:
- pod položkou 15. v 1 Pohľadávka poručiteľa voči dlžníkovi Jaroslav Berky, nar. 18.5.1954, bytom Detva,
Hradná 229, titulom zmluvy o pôžičke, splatná do 25.12.2013 po vyporiadaní BSM vo výške 3 500,- €,-podpoložkou16.v1PohľadávkaporučiteľavočidlžníkomJaroslavBerky,nar.18.5.1954,bytomDetva,
Hradná 229 a Ing. Pavel Majer, nar. 7.11.1958, bytom Tatranská 68, Banská Bystrica, titulom zmluvy o
pôžičke, splatná do 25.12.2013 po vyporiadaní BSM vo výške 12 500,- €,

- pod položkou 17. v 1 Pohľadávka poručiteľa voči dlžníkovi Jaroslav Berky, nar. 18.5.1954, bytom Detva,
Hradná 229 titulom zmluvy o pôžičke, splatná dňa 30.12.2013 po vyporiadaní BSM vo výške 7 500,- €,
Na základe vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve mal súd zapreukázanú aktívnu legitimáciu
žalobcu v tomto konaní.

12. Súd z písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.3.2013 zistil, že táto bola uzavretá medzi Jánom
Stehlíkom, bytom Okružná 30, Detva, ako veriteľom, t.j. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
a Ing. Pavlom Majerom, Tatranská 68, Banská Bystrica, ďalej je tu uvedené rodné číslo, ďalej ako
dlžníkom. V tejto zmluve ďalej je uvedené, veriteľ na základe tejto zmluvy ponecháva dlžníkovi finančnú
čiastku 25 000,- €, ktorú vyplatil dlžníkovi ihneď po podpísaní tejto zmluvy. Dlžník sa zaväzuje, že
uvedenú čiastku vráti veriteľovi do 25.12.2013. Na záver v tejto zmluve je uvedené, že zmluva je

vyhotovená v dvoch exemplároch, z ktorých každá strana obdrží po jednom. Táto zmluva sa môže
meniť len písomne a to po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán. Zmluva nadobúda účinnosť
dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Na ľavej strane sa nachádza veriteľ, písaným strojom
uvedené meno Ján Stehlík a opravil, podpis a podpis veriteľa. Na pravej strane sa nachádza dlžník,
Jaroslav Berky, Ing. Pavel Majer a dva podpisy žalovaného. Na Zmluve o pôžičke z čl. 10, ktorú predložil

žalobca spoločne so žalobou sa na druhej strane tejto zmluvy nenachádzajú žiadne údaje. Súd ďalej z
predloženej Zmluvy o pôžičke z čl. 41, ktorú predložil právny zástupca žalobcu, spoločne s podaním zo
dňa 4.11.2017 zistil, že sa jedná o identickú Zmluvu o pôžičke ako na čl. 10, pričom na druhej strane tejto
zmluvy o pôžičke sú perom uvedené údaje dňa 30.5.2013 zaplatené 750,- €, dňa 25.6.2013 zaplatené
750,- €, dňa 25.7.2013 zaplatené 750,- €, dňa 25.8.2013 zaplatené 750,- € a dňa 25.9.2013 zaplatené

750,- €, pričom nie je tu uvedené, kto to na túto zmluvu o pôžičke dopísal, nakoľko sa tu nenachádza
žiadny podpis ani ďalšie údaje.

13. Súd z písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.4.2013 zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu, Jánom Stehlíkom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom. V tejto zmluve je

uvedené:
Veriteľ na základe tejto zmluvy ponecháva dlžníkovi finančnú čiastku 7 000,- €, ktorú vyplatil dlžníkovi
ihneď po podpísaní tejto zmluvy. Dlžník sa zaväzuje, že uvedenú čiastku vráti veriteľovi do 25.12.2013.
V zmluve je ďalej uvedené: Zmluva je vyhotovená vo dvoch exemplároch, z ktorých každá strana obdrží
po jednom. Táto zmluva sa môže meniť len písomne a to po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán.

Zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Na ľavej strane je uvedený
strojom písaný údaj veriteľ Ján Stehlík, pričom sa nenachádza na tejto zmluve podpis veriteľa. Na pravej
strane je strojom napísané dlžník Jaroslav Berky, pričom pod týmto údajom sa nachádza podpis dlžníka.
Na predloženom listinnom dôkaze, Zmluve o pôžičke z čl. 8 súd konštatuje, že na druhej strane tejto
zmluvy sa nenachádzajú žiadne dopisované údaje. Súd z listinného dôkazu, a to Zmluvy o pôžičke z

čl. 42 zistil, že sa jedná o identickú zmluvu o pôžičke, ako aj na čl. 8, avšak na tejto druhej strane tejto
zmluvy sú dopisované údaje perom: dňa 30.5. zaplatené 210,- €, dňa 25.6.2013 zaplatené 210,- €, dňa
25.7.2013 zaplatené 210,- €, dňa 24.8.2013 zaplatené 210,- €, dňa 25.9.2013 zaplatené 210,- €, pričom
sa tu nenachádza žiadny údaj, kto toto dopísal, ani žiadny podpis.

14. Súd z písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2013 zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu Jánom Stehlíkom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom. V tejto zmluve je
uvedené:
Veriteľ na základe tejto zmluvy ponecháva dlžníkovi finančnú čiastku najskôr bolo strojom uvedené 15
000,- €, pod tým je dopísané rukou 15 000,- €, slovom päťnásť tisíc eur, ktoré je perom prečiarknuté a

pod tým je uvedené 10 a nad tým je znova uvedené 15 000,- €, opravil, podpis veriteľa a podpis dlžníka,
ktorú vyplatil dlžníkovi ihneď po podpísaní tejto zmluvy. Dlžník sa zaväzuje, že uvedenú čiastku vráti
veriteľovi do 30.12.2013. Na záver v tejto zmluve o pôžičke je uvedené: zmluva je vyhotovená vo dvoch
exemplároch, z ktorých každá strana obdrží po jednom. Táto zmluva sa môže meniť len písomne a to
po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán. Zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpísania oboma

zmluvnými stranami. Na ľavej strane je uvedené strojovým písmom údaj veriteľ Ján Stehlík, pričom sa
tu nachádza podpis veriteľa. Na pravej strane je strojom napísané dlžník Jaroslav Berky, pričom pod
týmto údajom sa nachádzajú dva podpisy dlžníka. Súd konštatuje, že na Zmluve o pôžičke z čl. 11 sa
na druhej strane nenachádzajú žiadne údaje. Súd z listinného dôkazu z čl. 43 Zmluvy o pôžičke zistil,že tento listinný dôkaz je totožný so Zmluvou o pôžičke z čl. 11, pričom na druhej strane tejto zmluvy
o pôžičke je rukou dopísané: 25.9.2013 zaplatené úroky 450,- € s tým, že nie je tu uvedené, kto toto
dopísal a nie je tu uvedený žiadny podpis.

15. Súd z lekárskych správ na žalovaného s dátumom 29.3.2006, 29.10.2008, 20.1.2010, 12.11.2012,
20.1.2016, 10.1.2017 zistil, že u žalovaného je stanovená diagnóza so záverom: vrodená šeroslepota,
stav trvalý, trvalo odkázaný na pomoc inej osoby, praktická slepota.

16. Súd z lekárskej správy na Jána Stehlíka zo dňa 7.4.2009 zistil, že v závere je uvedené: syndróm
závislostinaalkohole,abnormnáštruktúraosobnosti,znakyposttraumatickýchtoxickýchavascul.zmien
cns.

17. Súd z čestného prehlásenia, ktoré urobil Ing. Marián Fekiač dňa 7.12.2017 zistil, že v tomto čestnom
prehlásení táto osoba prehlásila, že v období rokov 2013, 2014 bol osobne prítomný pri tom, ako pán

Berky Jaroslav st., stavebný podnikateľ prišiel vrátiť Jánovi Stehlíkovi požičanú sumu vo výške cca.
50 000,- € v hotovosti. Nevidel, ako Ján Stehlík peniaze od neho prevzal, keď pán Berky odišiel, pán
Stehlík mu peniaze ukázal. Pán Stehlík po odchode pána Berkyho a odovzdaní peňazí doslova povedal:
„pozri sa, aký spoľahlivý človek, aj keď je cigáň.“ Pri rozhovore pána Stehlíka s pánom Berkym mu veľmi
kamarátsky a familiárne hovoril cigáň. Mal pocit, že sú priatelia a že pán Berky to nevnímal ako urážku.

Toto sa udialo v záhradnom altáne rodinného domu Jána Stehlíka v Detve, pán Berky sa pohyboval v
prítomnosti svojho vodiča.

18. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že spoločnosť
STAVKOM s.r.o. so sídlom Pribinova 1171/114, Zvolen, IČO: 36 848 140 bola vymazaná z obchodného

registra dňa 22.7.2014 z dôvodu dobrovoľný výmaz, pričom spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia
so spoločnosťou BENET spol. s.r.o., Rožňavské Bystré 96, 049 31, pričom spoločníkmi spoločnosti
STAVKOM s.r.o. bol žalovaný v období od 16.10.2007 do 21.7.2014 a Ing. Pavol Majer. Žalovaný bol
konateľom tejto spoločnosti od 26.2.2013 do 21.7.2014. Súd zároveň z výpisu z obchodného registra
Okresného súdu Košice I. zistil, že právny nástupca vyššie uvedenej spoločnosti spoločnosť BENET

spol. s.r.o., IČO: 36 520 845 bola vymazaná z obchodného registra ku dňu 8.4.2017, dôvod výmazu
ex offo výmaz.

19. Súd z listinného dôkazu a to čestného prehlásenia, ktoré urobil Jozef Ďuriš, nar. 20.4.1981, bytom vo
Zvolene, ul. Strážska cesta 7 zistil, že toto čestné prehlásenie je zo dňa 6.4.2018 a je podpísané vyššie

uvedenou osobou. V tomto čestnom prehlásení je uvedené: Ja poznám Jaroslava Berkyho, pretože
som mu ako kamarát pomáhal a robil mu na požiadanie doprovod v rokoch 2010 až 2016. Doprevádzal
som ho všade na všetky rokovania, pretože kvôli slepote nevidel a naviac nebol schopný ani chôdze
bez pomoci iného. Tiež som poznal Jána Stehlíka, ktorý býval v Detve, Okružná 1256/30, nakoľko
tohto navštevoval aj Jaroslav Berky a ja som bol vždy prítomný pri takýchto rokovaniach, keď bolo

treba niečo prečítať Jaroslavovi Berkymu a keď mal po prečítaní nejaké listiny podpísať. Od Jaroslava
Berkyho som sa vzdialil len keď to bolo pre mňa potrebné, čo sa občas aj stávalo, keď som išiel napr.
na sociálne zariadenie. Môžem potvrdiť, že pri týchto rokovaniach, keď Ján Stehlík požičiaval peniaze
Jaroslavovi Berkyrnu som bol tiež prítomný, peniaze som prepočítal, pretože Jaroslav Berky nebol toho
kvôli slepote schopný a potom som mu ukázal, kde má podpísať pokladničný doklad, ktorý mal Ján

Stehlík už pripravený. Tento pokladničný doklad spolu s peniazmi som odovzdal Jaroslavovi Berkymu,
alebo účtovníčke, čo si už však nepamätám. Bolo to viackrát niekedy v roku 2010 a 2011, pričom si už
nepamätám o aké sumy išlo, ale bolo to opakovane približne po 5 000 Euro a bolo to pre spoločnosť
STAVKOM s.r.o. Keď tieto pôžičky Jaroslav Berky vracal, bol som tiež pri tom prítomný a bolo to tak,
že keď sme prišli za Jánom Stehlíkom do jeho rodinného domu, ja som mal pri sebe peniaze spolu s

pokladničným dokladom, ktoré mi pred tým dal buď Jaroslav Berky, alebo účtovníčka. Peniaze som pri
odovzdávaní prepočítal. Tieto pôžičky sa vracali priebežne niekedy v roku 2011 a 2012. Tiež môžem
potvrdiť, že na takéto stretnutia s Jánom Stehlíkom som Jaroslava Berkyho doprevádzal aj neskôr po
roku 2012, avšak na ďalších pôžičkách sa nedohodli z dôvodu, že Ján Stehlík pýtal veľmi vysoké úroky.
Tiež mu povedal, že pôžičky mu už v hotovosti nemôže dávať pre STAVKOM s.r.o., pretože bol prijatý

nejaký zákon, podľa ktorého sa to nedá a že pokiaľ sa dohodnú, tak pôžičky mu poskytne len cez banku.

20. Súd z písomného čestného prehlásenia, ktoré urobil Juraj Berky, nar. 24.4.1984, bytom Zvolen,
Pribinova č. 114, syn žalovaného dňa 10.4.2018 zistil, že toto čestné prehlásenie je podpísané vyššieuvedenou osobou a v tomto čestnom prehlásení je uvedené: Bol som prítomný spolu s Jozefom
Ďurišom, nar. 20.4.1981, bytom vo Zvolene, Strážska cesta 7 pri tom, keď do rodinného domu, v
ktorom býva Jaroslav Berky niekedy v januári 2015 prišiel taký vyšší pán, povedal, že je Peter Tichý

za Jaroslavom Berkym, povedal niečo v tom zmysle, že Ján Stehlík z Detvy zomrel 1.1.2015, a že on
ako jeho zať mu to prišiel oznámiť. Pýtal sa Jaroslava Berkyho, či príde niekto na jeho pohreb, aby
s tým mohli počítať. Povedal aj kedy bude pohreb, na čo si však už nepamätám. Vtedy mu Jaroslav
Berky prekvapene povedal, že takú správu nečakal a že ak mu to zdravotný stav povolí, na jeho pohreb
príde. O ničom inom, len o úmrtí Jána Stehlíka sa Peter Tichý a Jaroslav Berky nerozprávali, čo môžu

potvrdiť aj Jozef Ďuriš. Pokiaľ ide o zdravotný stav Jaroslava Berkyho, viem, že tento trpí viacerými
ochoreniami a že najmä kvôli slepote nie je schopný žiadnej samostatnej činnosti. Túto môže vykonávať
len za doprovodu inej osoby, pričom aj ja, ale aj ďalšie osoby, najmä však Jozef Ďuriš ho vždy a všade
museli doprevádzať, a to aj pokiaľ ide o preberanie a vydávanie peňažných hotovostí.

21. Právny zástupca žalobkyne žiadal, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka Ing. Mariána

Fekiača, pričom súdu sa nepodarilo prítomnosť svedka zabezpečiť, napriek tomu, že svedka predvolával
aj pod hrozbou predvedenia a poriadkovej pokuty prostredníctvom Policajného zboru. Z vyššie
uvádzaných dôvodov súd v zmysle § 198 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak sa nepodarí prítomnosť svedka
zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne, a preto súd zamietol návrh na výsluch svedka Ing.
Mariána Fekiača.

22. Na poslednom pojednávaní, konanom dňa 31.5.2018 právny zástupca žalobkyne požiadal o zmenu
žaloby, pričom súd podľa § 142 ods. 1 CSP pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu takto:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 41 750,- €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne z dlžnej sumy od 1.6.2015 do 15.3.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej

sumy od 16.3.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

23. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalobkyne zistil, že tento v záverečnom prednese
uviedol: Navrhujem, aby súd v tomto konaní rozhodol tak, že vyhovie petitu, ktorý bol uplatnený zmenou
žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 41 750,- €. Podľa ust. § 139 rozširujem

žalobný petit v tom smere, že s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žiadame,
aby bol žalovaný zaviazaný k žalovanej istine v sume 41 750,- €, zaplatiť úrok z omeškania z tejto
sumy a to za obdobie od 1.6.2015 do 15.3.2016 vo výške 5,05% ročne a od 16.3.2016 do zaplatenia
vo výške 5% ročne. Toto právo teda opierame o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka.Pokiaľideomeritumveci,poukazujemenato,žepodľanášhonázoružalobkyňavplnejmiere
uniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že medzi právnym predchodcom žalobkyne, teda
jej zomrelým manželom Jánom Stehlíkom a žalovaným, vznikol záväzkový vzťah z titulu poskytnutia
pôžičky podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, na základe zmlúv, ktoré boli súdu predložené, sú to
tri zmluvy o pôžičke, tak ako sú popísané v jednotlivých podaniach žalobkyne a to Zmluva o pôžičke

zo dňa 25.3.2013 v sume 25 000,- €, zo dňa 23.4.2013 v sume 7 000,- € a zo dňa 11.8.2013 v
sume 15 000,- €. Tieto požičané sumy mal žalovaný vrátiť podľa uzatvorenej zmluvy o pôžičke do
konca decembra 2016, čo nevykonal. Z tohto dôvodu bolo pristúpené k vymáhaniu žalovaného nároku,
ktorý bol znížený vzhľadom na čiastočné splácanie záväzkov na sumu 41 750,- €. Pokiaľ sa jedná o
procesnú obranu žalovaného v tomto smere, túto považujeme za absolútne nedôveryhodnú, nepravdivú

a protirečivú, pretože pozostáva z navzájom si odporujúcej a logicky nekonzistentnej argumentácie.
V priebehu dokazovania viacerými Zmluvami o pôžičke žalobca, žalobkyňa osvedčila, že žalovaný si
opakovane požičiaval v priebehu rokov 2013 a 2014 aj v skoršom období od právneho predchodcu
žalobkyne väčšie sumy, v súčte až 117 000,- €, ktoré splácal postupne tak, ako mu zrejme umožňovali
finančné možnosti. Vo všetkých zmluvách, ktoré boli súdu predložené, ako listinné dôkazy sa na strane

dlžníka uvádza fyzická osoba žalovaného, identifikovaná menom, priezviskom, dátumom narodenia,
rodným číslom a adresou trvalého bydliska. Pokiaľ ide o tvrdenie, že zaviazaným subjektom týchto zmlúv
o pôžičke, z ktorých vznikol záväzkový vzťah bola obchodná spoločnosť STAVKOM s.r.o. Toto tvrdenie
je vzhľadom na stav, ktorý vyplynul z následných dôkazov neprijateľné, pretože jednak identifikácia
dlžníka vyvracia pravdivosť tohto tvrdenia a neskôr zadovážený dôkaz, a to čestné prehlásenie Jozefa

Ďuriša zo dňa 6.4.2018 potvrdzuje, že tieto požičiavané sumy v jednotlivých prípadoch preberal za
žalovaného, ako stály doprovod žalovaného, práve z poverenia a v záujme žalovaného tento človek,
ktorý vo svojom písomnom vyjadrení doslova uviedol: „môžem potvrdiť, že pri týchto rokovaniach, keď
Ján Stehlík požičiaval peniaze Jaroslavovi Berkymu, som bol tiež prítomný, peniaze som prepočítal,pretože Jaroslav Berky nebol toho kvôli slepote schopný. Potom som mu ukázal, kde má podpísať
pokladničný doklad, ktorý mal už Stehlík pripravený. Tento pokladničný doklad spolu s peniazmi som
odovzdal Jaroslavovi Berkymu, alebo účtovníčke, čo si už však nepamätám.“ Podstatné na tomto

listinnom dôkaze, ktorý obsahuje vierohodné vyhlásenie osoby, ktorá podľa písomných podaní, v rámci
obrany žalovaného, ako aj v rámci prednesov na týchto pojednávaniach a ďalších dôkazoch, ktoré boli
prezentované súdu v tomto konaní bol stálym doprovodom Jaroslava Berkyho. Toto je nespochybniteľná
skutočnosť, čiže Jozef Ďuriš bol vlastne jednou z rúk Berkyho, ktorá vlastne vystupovala vo všetkých
vonkajších kontaktoch žalovaného v styku s tretími osobami, vrátane pôžičkových prípadov s Jánom

Stehlíkom. Jedná sa teda o preukázanú skutočnosť, ktorá bola istým dôkazným úskalím tohto prípadu,
keďže Ján Stehlík po úmrtí nezanechal žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo tieto skutočnosti
možno jednoznačne preukazovať, teda mám na mysli priame dôkazy. Tento dôkaz, keďže pochádza
z prostredia žalovanej strany, sám potvrdzuje skutočnosť, že k fyzickému preberaniu, odovzdávaniu
a preberaniu jednotlivých súm došlo a dochádzalo sústavne, pretože toto čestné prehlásenie Jozefa
Ďurišazodňa6.4.2018,obsahovonemožnopovažovaťzapopisojedineléhoprípadu,ale mávšeobecnú

platnosť. To znamená, vzťahuje sa na celé žalované obdobie, z ktorých vznikli žalované nároky. Z
tohto hľadiska považujeme za preukázané, že v kontinuite s listinnými dôkazmi, ktoré predstavujú
Zmluvy o pôžičke, predložené súdu a to zmluvy z 25.3.2013, z 20.3.2013 a z 11.8.2013, ktoré deklarujú
záväzkový vzťah z titulu poskytnutia pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, je realizácia týchto
pôžičiek preukázaná prehlásením Jozefa Ďuriša, ako človeka, ktorý tvoril stály fyzický doprovod a

bol bezprostredným účastníkom pri všetkých úkonoch žalovaného v styku s tretími osobami, vrátane
osoby Jána Stehlíka v konkrétnych právnych vzťahoch. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovanej
strany, chcem poukázať na to, že táto sa koncentruje práve na popieranie reálneho odovzdávania
finančných prostriedkov medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným. V tejto súvislosti tvrdíme,
že doterajší stav vykonaných dôkazov a ich meritórny význam vytváranú dostatočný podklad pre záver,

že absenciu priameho dôkazu v tomto konaní nahrádza logicky konzistentný reťazec dôkazov, ktoré v
závažnej miere oslabujú procesnú obranu žalovaného a unesenie dôkazného bremena, ktoré znáša v
tomto konaní žalovaný. Chcem povedať to, že potvrdením rozhodujúcich skutočností o tom, že citujem:
„keďJánStehlíkpožičiavalpeniazeJaroslavoviBerkymu,bolsomtiežprítomný,peniazesomprepočítal,
pretože Jaroslav Berky toho nebol kvôli slepote schopný, potom som mu ukázal, kde má podpísať.“ To

sú jednoznačné dôkazy o tom, že k fyzickému odovzdávaniu došlo. Vlastne, ak osoba pána Ďuriša bola
používaná ako kľúčová postava procesnej obrany žalovaného, v danom prípade sa z nej stala kľúčová
usvedčujúca osoba, ktorá potvrdila sporné skutočnosti práve v prospech žaloby, čo je istý paradox.
Ďalej uvádzam, jednotlivé čiastkové tvrdenia žalovanej strany v rámci procesnej obrany v tomto konaní
sú navzájom protirečivé, nekonzistentné a postupne vyvracané jednak vzájomnými protirečeniami a

predloženými listinnými dôkazmi. Tak napr. vo viacerých prednesoch, ktoré sú zdokumentované v
súdnom spise žalovaný uviedol, že on si nikdy do Jána Stehlíka žiadne peniaze nepožičiaval a žiadne
zmluvy neuzatváral, nevie uviesť, ako vznikli tie zmluvy, ako sa tam dostal jeho podpis. Na minulom
pojednávaní, veľmi to chcem zdôrazniť, nepoprel, že tie podpisy na zmluvách o pôžičke, ktoré sú
predmetom tohto konania sú jeho. Toto nepoprel. Nevie však, ako sa tieto podpisy na zmluvy dostali.

No táto obrana je iracionálna a nelogická, pretože na jednej strane, keď nepoprie, že je to fyzicky jeho
podpis,ťažkosipredstaviťsituáciu,najmäkeďbolipriatelia,viacmenejznámyvcelejDetve,všadespolu
chodili a Detvanci si už robili poznámky, že už sú ako Oldcetrhen a Winnetou, tak v podstate nemožno
uveriťtomu,žebyJánStehlíknejakýmspôsobombolvnucovalposkytnutiepôžičkyžalovanému.Naopak
poukazujem na skutočnosť, že v Detve je všeobecne známe a rozšírená informácia, že Jaroslav Berky

bol častým privátnym návštevníkom v bydlisku Jána Stehlíka a teda zomrelého právneho predchodcu
žalobkyne, práve za účelom poskytovania pôžičiek. Túto skutočnosť vo svojom písomnom prehlásení,
ktoré je podľa nášho názoru aj bez ohľadu na to, že sú problémy s predvedením Ing. Mariána Fekiača,
ako svedka, dal však potvrdenie zo dňa 7.12.2017, kde uviedol skutočnosti, ktoré sú svojim obsahom
plne konzistentné s tým, čo vyšlo najavo v tomto konaní podľa jednotlivých listinných dôkazov. Je teda

preukázaný právny stav existencie zmlúv o pôžičke, nepopierateľná účasť žalovaného v týchto zmluvách
o pôžičke, jeho podpisy, nespochybnené ako vlastné, a samotný akt odovzdávania a preberania
finančnej hotovosti je preukázaný osobou svedka Jozefa Ďuriša, prostredníctvom listinného dôkazu,
ktorý vystavil tento svedok, zrejme na požiadanie žalovaného a je teda preukázané, že k fyzickému
odovzdávaniu peňazí skutočne v jednotlivých prípadoch dochádzalo. Opakovanosť a početnosť týchto

prípadov logicky potvrdzuje, že muselo dochádzať, pretože ak žalovaný uzavrel (použijem pomocné
číslovanie) z 10 zmlúv o pôžičke z celkového počtu, zmluvu o pôžičke č. 1 a nedostal by k tejto pôžičke
deklarovanú sumu, určite by nebol uzatváral s právnym predchodcom žalobkyne zmluvu o pôžičke č.
2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 6, č. 7, č. 8, č. 9 a č. 10. To je jednoznačne logické, nevyvrátiteľné a racionálnalogika má svoje miesto, myslím nezastupiteľné aj v hodnotí dôkazov zo strany súdu. Žiadam teda
na túto skutočnosť, aby súd prihliadol, že žalované prípady teda netvoria jediné a izolované prípady,
kedy dochádzalo k poskytovaniu pôžičiek medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným, ale

tvoria vlastne konzistentný reťazec pôžičkových prípadov, ktorý by logicky nemohol pokračovať bez
toho, aby nedochádzalo k určitým, aspoň k čiastkovým plneniam na jednotlivé pôžičky. Tieto čiastkové
plnenia si právny predchodca žalobkyne zaznamenával na opačnej strane zmlúv o pôžičkách v prospech
žalovaného, ktoré sa našťastie podarilo nájsť v listinnej dokumentácii, ktorú po smrti zanechal právny
predchodca žalobkyne a tieto dokumentujú určitý systém postupného splácania záväzkov zo všetkých

pôžičiek.Žalovanýprostepostupoval tak,žesvojezáväzkyrozložilnaviaceročiastkovýchsplátokatieto
postupne nosil. Takto sa mohlo stať, čo vlastne vyplýva zo svedeckého vyhlásenia Ing. Mariána Fekiača
zo dňa 7.12.2017, že doniesol v istý deň rokov 2013, 2014, ktorý už nevie svedok bližšie identifikovať,
bol by to snáď možno identifikoval v rámci osobnej svedeckej výpovede, ale má to dôkaznú hodnotu
v takom zmysle, že doniesol sumu 50 000,- € v hotovosti a následne potom pán Stehlík po odchode
pána Berkyho a odovzdaní peňazí doslova povedal: „pozri sa, aký spoľahlivý človek, aj keď je cigáň.

Pri rozhovore pána Stehlíka s pánom Berkym mu veľmi kamarátsky a familiárne hovoril cigáň, mal
som pocit, že sú priatelia a pán Berky to nevnímal ako urážku.“ Toto sa udialo aktuálne v rodinnom
dome Jána Stehlíka v Detve. Pán Berky sa pohyboval v prítomnosti svojho vodiča. Tu je potvrdená
tá skutočnosť, že Jozef Ďuriš bol skutočne stálym doprovodom, bol tieňom Jaroslava Berkyho, teda
osoby žalovaného pri všetkých kontaktoch a rokovaniach a úkonoch s tretími osobami. Ďalšie tvrdenia

v rámci procesnej obrany žalovaného, ktoré poukazujú na to, že ak aj nejaké pôžičky boli, boli to
pôžičky pre obchodnú spoločnosť STAVKOM s.r.o. sú vyvrátené svedeckým prehlásením pána Jozefa
Ďuriša, pretože vždy nehovorí, môžem potvrdiť, že pri týchto rokovaniach, keď Ján Stehlík požičiaval
peniaze Jaroslavovi Berkymu, teda nie firme Jaroslava Berkyho, tak dôkazy v rámci procesnej obrany
na to, že mohlo ísť o pôžičky poskytované pre obchodnú spoločnosť STAVKOM s.r.o. považujeme za

nepreukázané. Ak sa totiž to pán Berky, pán žalovaný chcel vyviniť z týchto finančných záväzkov v rámci
poskytnutých pôžičiek, mal dostatočný priestor, aby v rámci svojej procesnej obrany kvalifikovanými
dôkazmi preukázal výpismi z účtovnej evidencie spoločnosti STAVKOM s.r.o., že tie preberané pôžičky
boli následne od žalovaného odovzdávané a posúvané do majetkovej sféry spoločnosti STAVKOM
s.r.o. Žalovaný v tomto smere nič relevantne nevykonal. Neuniesol teda procesnú obranu, ktorou by

odvrátil skutočnosť, že adresátom, teda preberateľom pôžičiek bola skutočne spoločnosť STAVKOM
s.r.o. Toto dôkazné bremeno jednoznačne by v rámci procesnej obrany zaťažovalo žalovanú stranu a
zo strany žalovanej nebolo unesené. Je veľmi dôležité teda vychádzať z tej skutočnosti, že je potvrdená
existencia záväzkového vzťahu, písomná zmluva o pôžičke s účasťou fyzickej osoby, žalovaného,
konkrétne sumy, podpisy žalovaného a je prehlásenie, že skutočne pri týchto právnych úkonoch z titulu

poskytovanýchpôžičiekmedziprávnympredchodcomžalobkyneažalovanýmparticipovalatretiaosoba,
ktorá vierohodne nad akékoľvek pochybnosti potvrdila tú skutočnosť, že Ján Stehlík požičiaval peniaze
Jaroslavovi Berkymu, tieto peniaze mu odovzdával, odovzdané peniaze v jednotlivých prípadoch
preberal z dôvodu zrakovej indispozície na strane žalovaného práve jeho doprovod, pán Jozef Ďuriš,
peniaze prepočítal a odovzdal zrejme Berkymu, alebo kde už tieto peniaze išli. Podstatná je skutočnosť,

že požičiavané sumy opustili dispozičnú sféru právneho predchodcu žalobkyne a prešli do dispozičnej
sféry žalovaného. Čo už sa s nimi ďalej dialo, to už nie je podstatné, toto mala preukázať žalovaná
strana. S poukazom na judikatúrne uplatňovanie tzv. negatívnej dôkaznej teórie v tomto prípade,
keďže mám preukázanú existenciu zmluvy o pôžičke a fyzické odovzdanie peňazí v jednotlivých
prípadoch, dôkazné bremeno prešlo na žalovanú stranu, čiže nie je povinnosťou žalobkyne preukazovať

neexistenciu určitej skutočnosti, teda vrátenia požičaných peňazí, ale je dôkazným bremenom na strane
žalovanej preukázať nad všetky pochybnosti, že tieto peniaze vrátila. Toto dôkazné bremeno v rozsahu
zostatku žalovaného nároku v sume 41 750,- € žalovaný neuniesol vo svojich dôkazných, protirečivých
a navzájom si odporujúcich tvrdeniach. Za typický príklad, otvorene to nazvem klamstiev zo strany
žalovaného uvádzam na predchádzajúcom pojednávaní dňa 30.4.2018 listinný dôkaz a to doklad o

poskytnutí finančnej pôžičky, teda príjmový doklad, podpísaný žalovaným, na ktorom sa jednoznačne
uvádza, že v mesiaci august 2014 (8.8.2014) prevzal od právneho predchodcu žalobkyne sumu 2
500,- €. Nejedná sa o veľkú sumu, jedná sa však o principiálny dôkaz toho, že žalovaný sústavne
klamal súdu, hovoril nedôveryhodne a protirečivo, pretože tvrdil vo svojich všetkých vyjadreniach, že
všetky peniaze, ak aj boli požičiavané, išli pre spoločnosť STAVKOM s.r.o. Za spoločnosť STAVKOM

s.r.o. nemohol žalovaný konať v tomto období v auguste 2014, pretože podľa výpisu z obchodného
registra, pre spoločnosť STAVKOM s.r.o. jeho účasť v spoločnosti STAVKOM s.r.o., ako spoločníka a
konateľa skončila dňom 21.7.2014. Toto je osvedčené výpisom z obchodného registra. Čiže ďalšia lož,
klamstvo nad klamstvom, ktoré sú vyvrátené jednotlivými dôkaznými prostriedkami. Procesná obranaúčastníka civilného sporového konania, ktorá je založená na navzájom protirečivých, odporujúcich si ako
logicky, tak aj vecne skutočnostiach, nemôže byť spoľahlivým základom pre úsudok súdu o pravdivosti,
dôveryhodnosti a presvedčivosti procesnej obrany žalovaného. Vzhľadom k tomu, že konanie dospelo

do tejto fázy, že fakticky tu preukázané všetky znaky preukazujúce existenciu záväzkového vzťahu,
existenciu peňažného záväzku žalovaného voči žalobkyni z titulom dedenia tohto nároku, je potrebné
z našej strany poukázať na skutočnosť, že neexistujú žiadne relevantné spochybňujúce skutočnosti,
ktoré by bránili kladnému rozhodnutiu súdu o žalovanom nároku tak, ako som ho predniesol v úvode
tohto môjho procesného prednesu. Pokiaľ sa jedná o dôkazné bremeno zaťažujúce žalovanú stranu na

preukázanie splatenia vymáhaného záväzku, toto dôkazné bremeno žalovaná strana v žiadnom prípade
tedaneunieslaanaopaksnažilasamuvyhnúťlživýmiprotirečivýmianedôveryhodnýmitvrdeniami,ktoré
sú postupne jednotlivými dôkaznými prostriedkami vyvrátené. Pokiaľ bude takto doterajším spôsobom
uplatňovanáprocesnáobranažalovanejstranypokračovať,janeviem,čoužuvedú,keďonisamivlastne
potvrdili tú skutočnosť, že všeobecne dochádzalo k odovzdávaniu peňazí a k fyzickému preberaniu
týchto súm, čo bolo vlastne základom ich procesnej obrany a argumentácie. Nemožno už predsa

požadovať na žalobkyni spravodlivo, aby bola schopná uviesť, že v týchto prípadoch, v ktorých existujú
zmluvy o pôžičke s podpismi nespochybnenými podpismi žalovaného, že či to boli peniaze odovzdané
v bankovkách, povedzme koľko sto euroviek, koľko päťdesiat euroviek, či tam boli aj nejaké mince,
koľko bolo akých mincí, dvojeurové, eurové, to by sme už myslím prekročili rámec únosnosti predmetu
dokazovania v rámci civilného sporového konania. Zásadne máme potvrdené, že žalovaný preberal

peniaze od právneho predchodcu žalobkyne. Tento sporný moment bol vlastne preklenutý dôkazným
prostriedkom, poskytnutým zo strany žalovaného, a preto akékoľvek ďalšie prednesy a procesné úkony
smerujúcekpopretiutohto,užnemožnopodľanášhonázorupovažovaťzadôveryhodnéapresvedčivéz
toho dôvodu, že vlastne v podstate by išlo o to, že žalovaný bude chcieť poprieť hodnovernosť a dôkazný
význam ním predloženého dôkazu, ktorý zdôrazňujem predložil spontánne, bez výzvy súdu, sám a k

rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré majú podstatný meritórny význam pre rozhodnutie tohto sporu. Na
tomto základe máme za to, že žalobkyňa v plnej miere uniesla dôkazné bremeno, aj za pomoci žalovanej
strany, za čo ďakujeme a teda sú preukázané v danom prípade všetky skutočnosti, odôvodňujúce
rozhodnutie o petite podanej žaloby, tak ako som ho predniesol v úvode môjho procesného prednesu.

24. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že tento v záverečnom
prednese uviedol: Ja v celom rozsahu trvám na všetkých ústnych prednesoch a písomných podaniach,
mám za to, že žaloba, tak ako bola podaná je nedôvodná, je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť
s tým, že zároveň navrhujem, aby bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov konania. Pokiaľ sa mám
vyjadriť aj k vyjadreniu, ktoré podala ku dnešnému pojednávaniu žalobkyňa, mám za to, že táto sa

nevyjadrila k vyjadreniu, ktoré sme podali my. Tam sme poukázali na určité zákonné prekážky, ktoré
bránili naviac prípadnému uzatváraniu zmlúv o pôžičkách, jedná sa o zákon č. 194/2012. Podľa tohto
zákona vlastne v tejto dobe ani nemohlo dôjsť k uzatvoreniu takýchto pôžičiek, na ktoré žalobkyňa v
tomto konaní poukazuje. Ďalej sme poukazovali na to, že podľa osvedčenia o dedičstve po nebohom
Stehlíkovi, ktoré nám doručila strana ako dôkaz, sa tieto pohľadávky, ktoré sú uplatňované v tomto

konaní nenachádzajú. Čiže neviem si teda vysvetliť, na základe čoho preukazuje žalobkyňa, že je
právnou nástupkyňou svojho manžela, pokiaľ ide o tieto nároky. Čiže ani jedna z týchto poznámok nie
je uvedená v osvedčení o dedičstve. Tak isto sa nevyjadrila žalobkyňa ani k ďalším tvrdeniam, ktoré v
tomto našom vyjadrení uvádzame. Z tohto dôvodu považujeme vyjadrenie, ktoré podala žalobkyňa za
krajne nevecné. Pokiaľ ide o posudzovanie skutkového a právneho stavu, tak ako to prednáša žalobkyňa

prostredníctvom jej právneho zástupcu, tak s takýmto posudzovaním nemožno súhlasiť, pretože takéto
posudzovanie odporuje zásadám právnej logiky, pretože vychádza len z hypotéz a úvah bez toho, aby
tieto tvrdenia mali nejakú oporu v dôkaznej situácii. Poukaz na to, že naše dôkazy si navzájom odporujú,
mám za to, že nie je na mieste, pretože všetky naše dôkazy sú v absolútnej zhode a preukazujú pravý
opak toho, čo tvrdí žalobkyňa. Pokiaľ sa táto odvoláva na výpoveď, resp. čestné prehlásenie Jozefa

Ďuriša, teda že týmto spôsobom by mohol preukázať, alebo týmto spôsobom by mala uniesť dôkazné
bremeno, tak zase som presvedčený, že je to iba mylný výklad jej právneho zástupcu, pretože pokiaľ
tento svedok uviedol, že teda doprevádzal Berkyho, že je slepý, tak uviedol tam rok 2012 a neuvádzal
tam roky, ktoré vy uvádzate v samotnej žalobe. Naviac tento svedok potvrdzuje, že nemohlo dôjsť k
uzatvoreniu reálnej zmluvy, čiže reálna zmluva je zmluva z rúk do rúk. Za predpokladu, že by taká

zmluvu vznikla, musel by nebohý Stehlík prepočítať peniaze priamo do ruky Jaroslavovi Berkymu, aby
táto zmluva mohla vzniknúť. Všetko ostatné, čo teda bolo uvedené, je len prispôsobovanie k dôkaznej
situácii, tak aby táto vyznela na prospech žalobkyne. Pokiaľ ide o dôkaz navrhnutý svedkom Petrom
Tichým, mám za to, že táto výpoveď bola spochybnená. Tento svedok v podstate nič ani nepotvrdil,nič neviedol. Nakoniec v podstate ani samotná žalobkyňa neuviedla, že bola pri týchto pôžičkách, že
o nich vie, ona vlastne len uviedla, že sa o nich dozvedela z týchto listín, ktoré sú také, aké sú. My
hovoríme, že zmluvy nevznikli a tvrdíme naviac, že sú absolútne neplatné, pretože sú všetky zmluvy

poprepisované, sú nezrozumiteľné a neurčité. Takže za tejto situácie sme toho názoru, že je tu dôvod
na to, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, ako bezdôvodný a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov
konania, právneho zastúpenia podľa písomného vyčíslenia, ktoré súd krátkou cestou doručujem.

25. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

27. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

28. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

29. Súd v prvom rade aplikoval zákonné ustanovenie § 145 ods. 2 CSP a rozhodol o čiastočnom

zastavení konania ohľadne sumy 5 250,- €, keďže žalobkyna prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zobrala žalobu v tejto časti čiastočne späť ešte pre začatím pojednávania a teda predmetom konania
po pripustení zmeny žaloby zostalo zaplatenie istiny vo výške 41 750,- € s príslušenstvom.

30. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

31. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

32. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

33. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

34. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

35. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

36. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu

nedôvodná, a preto ju po čiastočnom zastavení konania ohľadne sumy vo výške 5 250,- € vo zvyšku
zamietol a to z týchto dôvodov: Zmluva o pôžičke je tradične považovaná za zmluvu reálnu, čo znamená,
že k tejto zmluve nedochádza len na základe dohody strán účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy,
ale až skutočným odovzdaním, prenechaním predmetu pôžičky dlžníkovi (pozri rozsudok NS ČR sp.
zn. 21Cdo/2217/2003). Veriteľ, ktorý sa súdne domáha po dlžníkovi vrátenia požičaných peňazí, musí

v intenciách § 657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nie
len o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzatvoril zmluvu o pôžičke peňazí, a že požičané peniaze
majú byť v dohodnutej dobe vrátené, ale i o tom, že tieto peniaze skutočne požičal (prenechal).
Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianebolipreukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že boli uzavreté tri Zmluvy o pôžičke medzi
právnym predchodcom žalobkyne, Jánom Stehlíkom a žalovaným, tak tu súd poukazuje, že čo sa týka
zmluvy o pôžičke zo dňa 25.3.2013, tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto zmluva nie je
podpísaná všetkými zmluvnými stranami, na strane dlžníka mala vystupovať aj osoba Ing. Pavel Majer
a na predmetnej zmluve o pôžičke sa podpis tejto osoby nenachádza. Na základe vyššie uvedeného v

zmluve bolo dohodnuté, že zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami,
toto však nenastalo, keďže ďalší dlžník Ing. Pavel Majer predmetnú zmluvu nepodpísal, ďalej čo sa
týka zmluvy o pôžičke zo dňa 23.4.2013, tak z tejto zmluvy o pôžičke vyplýva, že túto zmluvu o pôžičke
nepodpísal veriteľ, keďže na tejto zmluve o pôžičke sa nenachádza jeho podpis a teda ani táto zmluva
nenadobudla účinnosť, keďže nebola podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom účinnosť zmluvy
je schopnosť zmluvy spôsobovať zmluvnými stranami zamýšľané právne následky. Súd poukazuje na

§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou, čo v danom prípade pri vyššie uvedených zmluvách splnené nebolo. Pri tretej zmluve
o pôžičke zo dňa 11.8.2013 podľa názoru súdu žalobkyňa preukázala, že táto zmluva bola podpísaná
veriteľom, to znamená Jánom Stehlíkom a dlžníkom Jaroslavom Berkym a teda, táto zmluva nadobudla
účinnosť dňom jej podpísania, pričom bola podpísaná dňa 11.8.2013. V tejto zmluve je prepisovaná

finančná čiastka, ktorá mala byť zapožičaná, pričom sa v nej nachádza suma 15 000,- €. Súd ďalej k
veci uvádza, že zmluva o pôžičke nemusí byť uzavretá písomnou formou, musí však dôjsť k dohode
o základných náležitostiach, pričom podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda a) o prenechaní
veci ( o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení
času vrátenia, pričom podľa názoru súdu, žalobkyni sa ani pri jednej z týchto troch zmlúv nepodarilo

preukázať hodnoverným spôsobom, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov a to pri
prvej zmluve zo dňa 25.3.2013 v sume 25 000,- €, pri druhej zmluve zo dňa 23.4.2013 v sume 7 000,-
€ a pri tretej zmluve zo dňa 11.8.2013 v sume 15 000,- €, nakoľko aj v samotných písomných zmluvách
je uvedené, že vyššie uvedené sumy boli vyplatené dlžníkovi ihneď po podpísaní tejto zmluvy. Toto
však podľa názoru súdu nie je hodnoverný dôkaz o tom, že skutočne v týchto troch prípadoch došlo k

reálnemu odovzdaniu vyššie uvedených finančných prostriedkov, keďže žalovaný tieto skutočnosti od
počiatku popieral a podľa názoru súdu žalobkyňa neprodukovala hodnoverný dôkaz o tom, že vyššie
uvedené sumy boli reálne prenechané žalovanému, ako dlžníkovi. Súd ďalej poukazuje, že čo sa týka
dôkazu, a to čestného prehlásenia osoby Jozef Ďuriš, tak podľa názoru súdu toto čestné prehlásenie
nepreukazuje tú skutočnosť, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov na základe vyššie troch

uvedených zmlúv o pôžičke tak, ako to uvádza žalobkyňa. Na základe vyššie uvedeného súd má za
to, že žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jej skutkových tvrdení, že došlo k reálnemu
odovzdaniu finančných prostriedkov pri vyššie uvedených troch zmluvách o pôžičke, a preto súd žalobe
nemohol vyhovieť a žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Súd tu poukazuje, že finančné
prostriedky je možné prenechať buď z ruky do ruky, alebo formou bezhotovostného platobného styku,

pričom ani jeden spôsob v konaní, riadnym spôsobom nebol preukázaný.

38. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp.

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Súd na základe výsledku konania, keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný rozhodol

tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).