Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214828
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115214828.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: T. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa
X., S. XX, proti žalovanému: U. F., nar. X.X.XXXX, adresa tamtiež, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 37C/274/2015-165 zo dňa 16. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku nasledovne:
I. Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d á
do výlučného vlastníctva žalobkyne:
motorové vozidlo Renault Clio v hodnote 400,00 €

nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1300/7, o výmere 914 m2, ostatné plochy
v hodnote 4.000,00 €
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 1/2-ca:
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1322, o výmere 481 m2, zastavané
plochy a nádvoria, dom postavený na parc.č. 1322, súp.č. XXX, a parc.č. 1323, o výmere 325 m2,
záhrady

v hodnote 62.500,00 €
teda veci v celkovej hodnote 66.900,00 €.
II. Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d á
do výlučného vlastníctva žalovaného:
motorové vozidlo Peugeot 206 v hodnote 1.000,00 €
do podielového spoluvlastníctva žalovaného v podiele 1/2-ca:
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1322, o výmere 481 m2, zastavané

plochy a nádvoria, dom postavený na parc.č. 1322, súp.č. XXX, a parc.č. 1323, o výmere 325 m2,
záhrady
v hodnote 62.500,00 €
teda veci v celkovej hodnote 63.500,00 €.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 2.506,43 €, do tridsať
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Trnava, súdny poplatok
vo výške 3.999,00 €, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil z vykonaného
dokazovania, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23.5.1975, rozvedení boli rozsudkom

Okresného súdu Trnava č. 19C/566/2013-11 zo dňa 28.10.2013, právoplatným dňa 28.10.2013, ktorým
dňom došlo k zániku BSM účastníkov. Počas trvania manželstva nadobudli manželia do svojho
vlastníctva viaceré hnuteľné veci, z ktorých ku dňu zániku BSM, resp. jeho vyporiadania existovali a mali
hodnotu iba motorové vozidlo Renault Clio (hodnota 400,00 €, užíva žalobkyňa), a motorové vozidlo
Peugeot 206 (hodnota 1.000,00 €, užíva žalovaný). Ostatné hnuteľné veci ktoré vo svojich návrhoch

uvádzali účastníci, buď už ku dňu zániku manželstva neexistovali, alebo nemali žiadnu hodnotu, žiadne
iné hnuteľné veci, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM neexistujú. Počas trvania manželstva
nadobudli manželia do svojho vlastníctva dve nehnuteľné veci, a to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX
pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1322, o výmere 481 m2, zastavané plochy a nádvoria, dom postavený na
parc.č. 1322, súp.č. XXX, a parc.č. 1323, o výmere 325 m2, záhrady (ďalej ako domová nehnuteľnosť), a
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1300/7, o výmere 914 m2, ostatné plochy

(ďalej ako záhradka); iné nehnuteľnosti ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM neexistujú.
Domovú nehnuteľnosť užívajú obaja účastníci tak, že žalobkyňa užíva poschodie (vrátane zariadenia),
žalovaný užíva spodnú časť domu (vrátane zariadenia). Podľa zhodných tvrdení účastníkov je hodnota
domovej nehnuteľnosti vo výške 125.000,00 €, hodnota záhradky 4.000,00 € (čo podľa poznatkov
súdu zodpovedá trhovej cene), pričom však ani jeden z účastníkov nemá finančné prostriedky na to,

aby vyplatil druhého účastníka v prípade prikázania domovej nehnuteľnosti iba jednému z nich. Ku
dňu zániku manželstva disponovali účastníci bankovými účtami, ktoré používali, a to žalobkyňa účet
č....XXXX sozostatkomkudňunadobudnutiaprávoplatnostirozvoduvovýške109,15€,ažalovanýúčet
č. ...XXXX so zostatkom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozvodu vo výške 2.797,00 €. Žalobkyňa a
žalovaný zhodne uviedli že v čase zániku manželstva nemali žiadne iné aktíva ani žiadne pasíva, ktoré

by mali byť vyporiadané.

3. Žalobkyňa vynaložila zo svojho výlučného vlastníctva (dedičstvo po svojej matke F. O. v sume
400.000,- Sk) prostriedky do spoločného majetku, a to preukázateľne vo výške 3.225,00 € na investíciu
do domovej nehnuteľnosti, a vo výške 2.500,00 € na kúpu radiátorov. Žalovaný mal tiež finančné

prostriedky ktoré získal do svojho výlučného vlastníctva (dedičstvo, resp. výplata od spoludedičov) -
uvedené finančné prostriedky boli spotrebované počas manželstva na bežný chod domácnosti.

4. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 zák.
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 veta prvá, § 6 ods. 1,

§ 7 ods. 8 a položka 6 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch..., s použitím ust. § 232 ods.
1, 2, 3, § 251 a § 255 CSP.

5. Súd prvej inštancie uzavrel, že počas trvania manželstva nadobudli manželia do svojho vlastníctva
viaceré hnuteľné veci, z ktorých však ku dňu zániku BSM, resp. jeho vyporiadania existovali a mali

hodnotu, teda boli predmetom vyporiadania iba motorové vozidlo Renault Clio, s hodnotou 400,00
€, ktoré užíva žalobkyňa - súd jej preto uvedenú hnuteľnú vec prisúdil do jej výlučného vlastníctva,
a motorové vozidlo Peugeot 206 s hodnotou 1.000,00 €, ktoré užíva žalovaný - súd mu preto
uvedenú hnuteľnú vec prisúdil do jeho výlučného vlastníctva. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2016
žalobkyňa a žalobca zhodne uviedli že pre vyporiadanie BSM prichádzajú do úvahy iba vyššie uvedené

dve motorové vozidlá - ostatné hnuteľné veci ktoré vo svojich návrhoch dovtedy uvádzali, buď už ku dňu
zániku manželstva neexistovali, alebo nemali žiadnu hodnotu, žiadne iné hnuteľné veci, ktoré by mali byť
predmetom vyporiadania BSM neexistujú; všetky veci účastníci užívajú podľa ich určenia, resp. podľa
toho kde sú umiestnené (to sa týka hlavne zariadenia a spotrebičov), a takto ich aj v budúcnosti budú
užívať.Vtejtosúvislostisúduvádol,žežalobkyňouuvádzanýkotolBaxinemožnopovažovaťzahnuteľnú

vec, ktorá by mala byť predmetom vyporiadania, nakoľko sa jedná o súčasť domovej nehnuteľnosti,
integrálne je do nej začlenený, a podieľa sa na hodnote nehnuteľnosti - nejde teda o samostatne
vyporiadavanú hnuteľnú vec. Počas trvania manželstva nadobudli manželia do svojho vlastníctva dve
nehnuteľné veci, a to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1322, o výmere
481 m2, zastavané plochy a nádvoria, dom postavený na parc.č. 1322, súp.č. XXX, a parc.č. 1323, o

výmere 325 m2, záhrady (domová nehnuteľnosť), a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a
k.ú. X. parc.č. 1300/7, o výmere 914 m2, ostatné plochy (záhradka); iné nehnuteľnosti ktoré by mali
byť predmetom vyporiadania BSM neexistujú. Domovú nehnuteľnosť užívajú obaja účastníci tak, že
žalobkyňaužívaposchodie(vrátanezariadenia),žalovanýužívaspodnúčasťdomu(vrátanezariadenia).Podľa zhodných tvrdení účastníkov je hodnota domovej nehnuteľnosti 125.000,00 €, pričom ani jeden
z účastníkov nemá finančné prostriedky na to, aby vyplatil druhého v prípade prikázania domovej
nehnuteľnosti iba jednému z nich. Žalovaný síce žiadal domovú nehnuteľnosť prikázať do svojho

výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalobkyňu, proces vyplatenia si však predstavoval tak, že po tom
ako domovú nehnuteľnosť nadobudne ju predá, a až z utŕžených peňazí vykoná výplatu - takéto riešenie
však súd nepovažoval za akceptovateľné (v tejto súvislosti žalovaný potvrdil, že v čase rozhodovania
súdu nedisponuje finančnými prostriedkami na výplatu žalobkyne). Z uvedených dôvodov bol súd nútený
rozhodnúť tak, že domovú nehnuteľnosť prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov,

každého v podiele 1/2-ca. Záhradku, ktorej hodnota je podľa zhodných tvrdení účastníkov 4.000,00 €,
užívajú účastníci tak, že žalobkyňa na nej má posadené ovocné stromy, zbiera z nich úrodu, o záhradku
sa stará, žalovaný na nej kosí trávu. Súd rozhodol o prisúdení záhradky do výlučného vlastníctva
žalobkyne, nakoľko táto má lepšie predpoklady pre jej ďalšie využívanie (starostlivosť o rastliny na
nej sa nachádzajúce, zber úrody a pod.) ako žalovaný; súd tiež vzal do úvahy konečnú povinnosť
finančného plnenia žalovaného pri vyporiadaní BSM, ktorá by sa v prípade prikázania záhradky do

podielového spoluvlastníctva zvýšila u neho o 2.000,00 €, resp. v prípade prikázania do výlučného
vlastníctvažalovanéhoo4.000,00€(pričomvšakpodľavlastnéhotvrdeniažalovanýnedisponujetakmer
žiadnymi finančnými prostriedkami). Ku dňu zániku manželstva disponovali účastníci bankovými účtami,
ktoré používali, a to žalobkyňa účet vo VÚB Banke č. ...XXXX so zostatkom ku dňu nadobudnutia
právoplatnosti rozvodu vo výške 109,15 €, a žalovaný účet vo VÚB Banke č. ...XXXX so zostatkom

ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozvodu vo výške 2.797,00 € - uvedené prostriedky bolo potrebné
zahrnúť do vyporiadania BSM, neboli však predmetom prikázania niektorému z účastníkov, nakoľko boli
už spotrebované (účastníkom disponujúcim tým - ktorým účtom); súd ich preto považoval za prostriedky
ktoré boli vynaložené zo spoločného majetku na majetok jedného z účastníkov. Žalobkyňa a žalovaný
zhodne uviedli že v čase zániku manželstva nemali žiadne iné aktíva ani žiadne pasíva, ktoré by mali

byť vyporiadané.

6. Súd prvej inštancie pri vyporiadavaní majetku, a pri určení výšky finančnej náhrady na vyrovnanie
podielov vzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa vynaložila zo svojho výlučného vlastníctva (dedičstvo
po svojej matke F. O. v sume 400.000,- Sk) prostriedky do spoločného majetku. Súd ich započítal

vo výške 3.225,00 € z titulu investície do domovej nehnuteľnosti (túto sumu žalovaný výslovne uznal;
žalobkyňa ďalšie prípadné prostriedky nedokázala preukázať), a vo výške 2.500,00 € na kúpu radiátorov
(žalovaný túto investíciu uznal, mal pochybnosti o jej výške, k čomu sa zaviazal predložiť doklady -
následne však žiadne dôkazy v tomto smere neprodukoval). V tejto súvislosti súd uvádza, že aj žalovaný
v rámci dedenia nadobudol majetok do jeho výlučného vlastníctva, tento však bol podľa jeho vlastného

vyjadrenia spotrebovaný v rámci bežného chodu domácnosti, teda nemá vplyv na vyporiadanie BSM,
resp. na výšku vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa žiadala započítať ako investíciu z jej výlučného majetku
do spoločného majetku aj kúpu kotla Baxi, keď na jeho nákup použila údajne peniaze z účtu, na ktorom
mala uložené peniaze z dedičstva, pričom žalovaný tvrdil že kotol bol zakúpený z prostriedkov ktoré mu
vyplatil jeho zamestnávateľ zo sporenia - nakoľko nebolo riadne preukázané kto a z akých prostriedkov

(pričom sporná bola aj samotná výška investície) poskytol finančné prostriedky na nákup kotla Baxi,
súd túto položku do vyporiadania BSM ako investíciu z výlučných prostriedkov jedného z účastníkov do
spoločného majetku nemohol zahrnúť.

7. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa získala v rámci vyporiadania BSM do svojho výlučného

vlastníctva majetok v hodnote 66.900,00 € (Renault Clio v hodnote 400,00 €, 1/2-ca domovej
nehnuteľnosti v hodnote 62.500,00 €, záhradku v hodnote 4.000,00 €) plus 109,15 € (účet č. ...XXXX zo
spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva), a vynaložila na BSM hodnotu 5.725,00 € (prostriedky
vynaložené z jej výlučného vlastníctva započítané do spoločného BSM), spolu teda hodnota 61.284,15
€, žalovaný získal do svojho výlučného vlastníctva majetok v hodnote 63.500,00 € (Peugeot 206 v

hodnote 1.000,00 €, 1/2-ca domovej nehnuteľnosti v hodnote 62.500,00 €) plus 2.797,00 € (účet č. ...
XXXX zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva), spolu teda hodnota 66.297,00 €. Rozdiel
v prospech žalovaného je po sčítaní všetkých hodnôt 5.012,85, a potom polovica za účelom vyplatenia
vyrovnacieho podielu ktorú musí vyplatiť žalovaný žalobkyni je 2.506,43 € (vzorec výpočtu: /[400,00 +
62.500,00 + 4.000,00 + 109,15 - 5.725,00] - [1.000,00 + 62.500,00 + 2.797,00]/ : 2) - túto sumu prikázal

súd zaplatiť žalobcovi do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (v súlade s § 232,
ods. 3 Civilného sporového poriadku), a to s poukazom na príjmové a majetkové pomery žalovaného, v
ktorého možnostiach nie je vyššie uvedenú čiastku zaplatiť do troch dní.8. Súd zistil majetok účastníkov ktorý vznikol za trvania BSM (hnuteľné a nehnuteľné veci, a účty) vo
výške 133.306,15 €, preto zaviazal v zmysle ustanovenia § 2, ods. 1, písm. b) a § 5, ods. 1, písm. g)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov žalovaného (nakoľko

žalobkyňa bola Uznesením č. 37C/274/2015-149 zo dňa14.11.2017 oslobodená od platenia súdnych
poplatkov) zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.999,00 €, čo predstavuje súdny poplatok za vyporiadania
BSM podľa Položky č. 6, písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zhora uvedeného
zákona (vzorec výpočtu: [400,00 + 62.500,00 + 4.000,00 + 109,15 + 1.000,00 + 62.500,00 + 2.797,00] :
100 x 3).

9. Keďže bol vyporiadaný celý spoločný majetok účastníkov medzi oboch rovnakým dielom, nemožno
hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich v konaní, preto súd o trovách konania rozhodol v zmysle
ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov
konania nárok.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že nehnuteľnosť parc. č. 1300/7 prikáže do podielového spoluvlastníctva
strán každému v 1/2, nehnuteľnosti parc. č. 1322, 1323 a dom súp. č. XXX prikáže do výlučného
vlastníctva ktoréhokoľvek z účastníkov s povinnosťou výplaty druhému účastníkovi konania polovicu
hodnoty predmetných nehnuteľností, čo predstavuje sumu 62.500,- Eur v lehote troch mesiacov od

právoplatnostirozsudku,pričomvzhľadomnasprávaniežalobkyneuprednostnilprikázaniepredmetných
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanému, do výlučného vlastníctva žalobkyne navrhol
prikázať motorové vozidlo Renault Clio a do výlučného vlastníctva žalovaného motorové vozidlo
Peugeot; pre prípad, že by neboli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. V prvom bode odvolania žalovaný uviedol, že rozsudok nepovažuje za správny, keďže vykazuje
viaceré nedostatky a najmä narúša rovnosť účastníkov konania. Podľa odvolateľa súd sa nevysporiadal
so základnými zásadami týkajúcimi sa vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva, osobitne so
zásadou podľa § 150 OZ. Podľa odvolateľa priznanie nehnuteľnosti parc. č. 1300/7 do výlučného

vlastníctva žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnosti podielov. Podľa neho súd nezistil spoľahlivo
hodnotu majetku. Spochybňuje, že by sa účastníci zhodli na hodnote pozemku 4.000,- Eur. Zhodne
len uviedli, že za túto cenu predmetnú nehnuteľnosť v roku 2006 kúpili. Obdobné nehnuteľnosti v
danej lokalite sa bežne predávajú za kúpnu cenu 35,- Eur až 50,- Eur za 1 m2, čo pri danej výmere
914 m2 predstavuje najmenej 32.000,- Eur. Nezohľadnil, že nehnuteľnosť bola kupovaná účastníkmi

pred 12 rokmi, odkedy ceny nehnuteľností išli nahor. Nehnuteľnosť je v súlade s územným plánom
Obce X. určená ako potenciálny stavebný pozemok, čo preukazoval územnoplánovacou informáciou
vydanou Obcou X. dňa 20.4.2018, ktorú pripojil k odvolaniu. Toto pochybenie súdu podľa odvolateľa
malo za následok nesprávne rozhodovanie súdu o určení výšky finančnej náhrady na vyrovnanie
podielu. Pri pridelení nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni neobstojí odôvodnenie súdu, že

žalobkyňa má lepšie predpoklady pre ďalšie využívanie záhrady ako žalovaný, najmä keď sa prezentuje
ako onkologická pacientka, ktorá nemôže fyzicky pracovať, čo bolo súdu známe a zohľadnil to pri
oslobodenížalobkyneodtrovkonania.Odvolateľvyhlásil,žeopredmetnúnehnuteľnosťsapočastrvania
manželstva riadne staral, pravidelne záhradu obrábal, trávu kosil a má predpoklady v tom pokračovať.
V starostlivosti o záhradu vždy vyvíjal oveľa väčšie aktivity ako žalobkyňa, neexistuje žiaden relevantný

dôvod,abynehnuteľnosťbolapridelenádovýlučnéhovlastníctvažalobkyni.Podľaodvolateľapredmetnú
nehnuteľnosť s ohľadom na jej výmeru 914 m2 je možné geometrickým plánom veľmi jednoducho
rozdeliť medzi bývalých bezpodielových spoluvlastníkov tak, že každému z nich bude prislúchať výmera
457 m2. S poukazom na zásadu rovnosti podielov účastníkov navrhol, aby odvolací súd predmetnú
nehnuteľnosť parc. č. 1300/7 prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov každému v 1/2.

12. V bode 2 odvolania odvolateľ označil za nedôvodné aj prikázanie nehnuteľnosti parc. č. 1322, parc.
č. 1323 a domu súp. č. XXX do podielového spoluvlastníctva účastníkov každé v podiele 1/2 preto,
že nie sú predpoklady, že by účastníci mohli spoločne užívať predmetný rodinný dom i vzhľadom na
neprekonateľný rozpor ich vzťahov. Súd neakceptoval návrh žalovaného, aby predmetné nehnuteľnosti

priznal do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou finančného vyrovnania žalobkyne vo výške
63.500,- Eur v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Súd dôvodil tým, že žalovaný
nedisponuje finančnými prostriedkami, ale nezaoberal sa konštatovaním žalovaného, že existujú vážni
záujemcovia o kúpu rodinného domu a žalobkyňa opakovane bránila nehnuteľnosť predať. Súd sapri rozhodovaní nezaoberal ani tým, či je reálne rozdelenie domu podľa spoluvlastníckych podielov
každému v 1/2 vôbec možné. Takéto riešenie by prichádzalo do úvahy, ak by bolo možné v dome vytvoriť
dve samostatné bytové jednotky, pričom obaja účastníci by mohli užívať rovnakú výmeru, čo v tomto

prípade nie je možné. Žalobkyňa užíva celé nadzemné podlažie cca 164 m2 a on len časť rodinného
domu o výmere cca 35 m2. Na prízemí majú obidvaja rovnaký prístup do technických priestorov. Súd
musel zistiť, že ďalšie spolužitie účastníkov pod jednou strechou je nemožné vzhľadom na narušené
vzťahy. Podľa odvolateľa rozdelenie rodinného domu podľa spoluvlastníckych podielov nie je možné
ani stavebne. Žiadnymi prostriedkami nebude možné dosiahnuť, aby žalovaný reálne mohol užívať

polovicu spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností. Rozsudok Okresného súdu v tejto časti
považuje za nevykonateľný. Navrhuje preto, aby odvolací súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do
výlučného vlastníctva ktorémukoľvek z účastníkov s povinnosťou výplaty druhému účastníkovi polovice
hodnotypredmetnýchnehnuteľnostívlehotetrimesiaceodprávoplatnostirozsudkudokedybudemožné
zrealizovať predaj a zabezpečiť nové bývanie pre strany.

13. V bode 3 odvolania žalovaný namietal, že súd sa nesprávne vysporiadal pri určení finančnej náhrady
so skutočnosťou akou mierou prispeli strany vlastnými finančnými prostriedkami do spoločného majetku.
Súd na jednej strane zohľadnil príspevok žalobkyne z dedičstva po matke a započítal ho vo výške 5.725,-
Eur (3.225,- Eur ako investície do domovej nehnuteľnosti a 2.500,- Eur na kúpu radiátorov). Na druhej
strane ale súd nezohľadnil osobný príspevok žalovaného do spoločného majetku vlastnými finančnými

prostriedkami vo výške 9.420,- Eur, ktoré získal z predaja nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v dedičstve po
jeho rodičoch, napriek tomu, že bolo preukázané, že žalovaný všetky tieto finančné prostriedky odovzdal
žalobkyni. Neobstojí konštatovanie súdu, že finančné prostriedky žalovaného boli spotrebované v rámci
bežného chodu domácnosti. Zostatok z vlastných finančných prostriedkov žalovaného vo výške 2.797,-
Eur súd neoprávnene započítal do hodnoty BSM. Takýto postup súdu považuje za diskriminačný.

14. V bode 4 odvolania žalovaný uviedol, že prehodnotil názor na hodnotu motorových vozidiel a má
za to, že hodnota obidvoch motorových vozidiel je rovnaká a preto navrhuje do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikázať motorové vozidlo Renault Clio a do výlučného vlastníctva žalovaného motorové
vozidlo Peugeot s tým, že strany nebudú mať voči sebe žiadnu povinnosť na vyrovnanie podielov.

15. K doručenému odvolaniu žalovaného predložila písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorým navrhla, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, keďže Okresný súd vo veci úplne
zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správneprávneposúdil.Námietkyžalovanéhooznačilazajehoničímnepodloženýnázoršpekulatívneho

charakteru. Pri parc. č. 1300/7 sa obaja zhodli na sume 4.000,- Eur. V kúpnej zmluve je pritom uvedené,
že pozemok možno využívať iba ako záhradu a nie na stavebné účely. Na pozemku nie sú žiadne
inžinierske siete, ani v blízkej dobe nebudú. Cenu, akú uvádza v odvolaní nie je možné akceptovať,
keď rozvod prebehol ešte v roku 2013. Doložené potvrdenie je územnoplánovacia informácia vydaná
po vynesení rozsudku a nemá vplyv na cenu pozemku. O záhradu sa riadne starala, má tam vysadené

rastliny, chovala tam sliepky, ktoré žalovaný zlikvidoval. Trávnatú plochu riadne kosila. Žalovaný záhradu
nikdyneobrábal.Nesúhlasí,abyparc.č.1300/7patrilakaždémuvpolovici.Nechcesastýkaťna záhrade
s priateľkou žalovaného, pre ktorú sa rozviedli. Potrebuje na záhrade pokoj a relax, aby sa vyliečila.
Žiada, aby súd uvedenú parcelu potvrdil do jej výlučného vlastníctva.

16. V bode 2 vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že priznanie nehnuteľnosti parc. č. 1322, § 1323 a dom súp.
č. XXX do podielového spoluvlastníctva strán každému v polovici je dôvodné. Rodinný dom je rozdelený
od roku 2014 na dve bytové jednotky, pričom žalovaný užíva prízemie a žalobkyňa poschodie. Nevie
z akého dôvodu žalovaný uvádza, že sa o záhradu riadne staral, nikdy záhradu nekopal, neokopával,
netrhal burinu, dokázal len všetko zničiť. Motorovou pílou počas jej neprítomnosti zrezal všetky najlepšie

rodiacejablone(8stromov).Znovavysadilanovéjablone,vykopalajamy,stromkystrihá,ošetruje,taktiež
sa stará o ozdobné dreviny, kvety a zeleninu, trávniky jej chodí kosiť zať a dcéra. Žalobkyňa uviedla, že
nikdy predaj domu nemarila, naopak, ona bola iniciátorkou predaja. Najskôr neboli vážni záujemcovia a
teraz nie sú v X. vhodné byty. Žalovaní sústavne zavádza, že užíva časť rodinného domu plus garáž. Na
prízemí sú tie isté priestory, ako na poschodí a všetky užíva. Zvažuje právne kroky na podanie trestného

oznámenia na žalovaného za ohováranie v odvolaní. Podotkla, že za posledných 20 rokov manželstva
všetko ťahala po finančnej stránke hlavne ona. Žalovaný nikdy nepomáhal v domácnosti, jeho záujem
boli ryby a iné ženy. Žiada, aby rodinný dom bol pridelený do podielového spoluvlastníctva žalobkyne ažalovaného každému v podiele 1/2. Rodinný dom veľmi rada predá, ale musí mať zabezpečený vhodný
byt.

17. V bode 3 vyjadrenia uviedla, že o žiadnych zdedených finančných prostriedkoch po rodičoch
žalovaného vo výške 9.420,- Eur nevie, žiadne peniaze na jeho účet nevkladala. Jeho matka zomrela
ešte v roku 1994 a otec v roku 1996. Peniaze vo výške 2.797,- Eur boli na účte ku dňu rozvodu. Žiada
vyplatiť polovicu, tak ako rozhodol prvoinštančný súd.

18. V bode 4 sa žalobkyňa vyjadrila k hodnote motorových vozidiel a uviedla, že cena motorových
vozidiel nemôže byť rovnaká už len z toho dôvodu, že motorové vozidlo Peugeot, ktoré užíva žalovaný je
diesel s obsahom 1.9/D a motorové vozidlo Renault Clio je benzín s obsahom 1.2/B. V žiadnom prípade
nejde o rovnakú finančnú hodnotu motorových vozidiel.

19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému vyjadreniu žalobkyne uviedol, že v celom

rozsahu zotrváva na svojom stanovisku, ktoré uviedol v odvolaní. Na preukázanie svojich tvrdení
týkajúcich sa chovania žalobkyne voči nemu a starostlivosti o nehnuteľnosť navrhol vypočuť svedkov
Q. T. a P. O.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, ako uviedol v odvolaní. K vyjadreniu je
pripojený plán pôdorysu prízemia a pochodia rodinného domu.

20. K uvedenému vyjadreniu žalovaného žalobkyňa predložila písomné stanovisko, v ktorom uviedla,
že fotokópia priložených plánov rodinného domu, ktoré priložil žalovaný k odvolaniu je z roku 1976,
pričom už počas stavby sa uskutočnili zmeny a od kolaudácie dom prešiel viacerými zmenami a
úpravami, priložené plány dávno nezodpovedajú skutočnosti ani nikdy nezodpovedali. Nepraje si,
aby jeho priateľka, ktorá bola príčinou rozvodu, jej sústavne zasahovala do jej súkromia a majetku,

vyznačovala jej územia v priložených plánoch, v ktorom býva a ešte súd zavádzala. Čo sa týka garáže,
užíva ju žalovaný, už dávno vymenil zámok a neumožnil žalobkyni do nej prístup, ani parkovanie počas
choroby. V závere navrhla, aby v súvislosti so starostlivosťou o rodinný dom, záhradu, pozemok vypočul
svedkyňu P. O.. K vyjadreniu pripojila tabuľu sklenárstva z rodinného domu a fotografiu z garáže.

21. K predchádzajúcemu vyjadreniu žalobkyne žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že
vyjadrenia žalobkyne sú účelové, nepravdivé, majúce povahu jej nekritických a sebeckých úvah a
nesúvisia s predmetom sporu. V celom rozsahu zostáva na svojom stanovisku v odvolaní, navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako navrhol v odvolaní.

22. V ostatnom písomnom vyjadrení k predchádzajúcemu vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že
je neakceptovateľné, aby žalovaný určoval súdu, ako má rozhodnúť. Žalovaný sústavne súd zavádza,
klame, uvádza nepravdivé údaje, ohovára, aby všetko patrilo len jemu. On má jediný cieľ, aby žalobkyňu
z rodinného domu dostal a potom sa tu rozťahoval aj s jeho priateľkou. Do renovácie rodinného
domu v roku 2010 až 2013 investovala celé svoje dedičstvo a všetky zarobené peniaze, on od roku

2008 neprispel na žiadnu opravu. Ďalším dôvodom je aj zmiznutie auta Peugeot 206, ktoré sa u nich
nenachádza od apríla 2018, aj zamknutie kosačiek s príslušenstvom atď. Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhla, aby bol rozsudok odvolacím súdom potvrdený.

23. Ďalšie podania strany v odvolacom konaní do spisu nedoručili.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
ohľadu na rozsah odvolania (§ 379 písm. c/ CSP v spojení s § 150 OZ), súc viazaný dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.
3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konaniadospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
žalovaného bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie ohľadne
hodnoty motorových vozidiel Renault Clio a Peugeot a nehnuteľnosti parc. č. 1300/7, prikázania
nehnuteľností a motorových vozidiel do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva strán, zohľadnenia vnosov

strán do majetku v BSM a napokon nadväzne povinnosť výplaty z titulu vyrovnania podielov medzi
stranami.

26. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie vyporiadania BSM medzi stranami a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na v celom rozsahu správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

27.Akoprvéodvolateľnamieta,žesúdnezistilspoľahlivohodnotunehnuteľnosti-parc.č.1300/7ostatné
plochy o výmere 914 m2 zapísanej v LV č. XXX v sume 4.000,- Eur, pričom spochybnil, že by strany
na tejto hodnote dohodli.

28. Zo zápisnice z pojednávania prvoinštančného súdu dňa 13.6.2016, ktorého sa zúčastnili obe strany,
vyplýva, že obe strany predstúpili a žalobkyňa a vtedy právny zástupca žalovaného uviedli jednak
hodnotu rodinného domu a priľahlej záhrady v sume 125.000,- Eur ako aj hodnotu záhrady č. 1300/7,
ktorá má podľa zhodných tvrdení strán hodnotu 4.000,- Eur. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel,
že strany sa zhodli na hodnote predmetnej nehnuteľnosti a správne z takto ustálenej sumy 4.000,- Eur

v predmetnom rozsudku aj vychádzal.

29. V zmysle § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

30. V danom prípade, s poukazom na zápisnicu prvoinštančného súdu zo dňa 13.6.2016, sa obe strany
zhodli na hodnote predmetnej parc. č. 1300/7 v sume 4.000,- Eur, pričom neexistovala žiadna dôvodná
pochybnosť o pravdivostli tvrdenia strán, keď hodnota danej nehnuteľnosti sa nejavila ako zjavne
neprimeraná. Súd prvej inštancie v danom prípade potom nemusel vykonávať dokazovanie ohľadne

danej skutočnosti, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná a ich tvrdenie o hodnote danej nehnuteľnosti
moholbezďalšiehozobraťzazákladsvojhorozhodnutia.Ideoprejavzásadyformálnejpravdyvcivilnom
procese v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či zhodné tvrdenia korešpondujú so skutočným
stavom alebo nie. Pri prevzatí zhodných tvrdení strán je súd limitovaný jednak tým, že nemôže vziať
za preukázané také zhodné tvrdenia strán, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti,

ktorá v danom prípade nevznikla. Ďalším limitom je, že súd v zmysle citovaného ustanovenia nemôže
prihliadať na zmeny zhodných skutkových tvrdení a potom je povinný vychádzať z pôvodne zhodne
tvrdených skutočností.

31. Preto pokiaľ v danom prípade žalovaný až v odvolacom konaní začal tvrdiť iné v rozpore s

predchádzajúcim zhodným tvrdením oboch strán o hodnote nehnuteľnosti - parc. č. 1300/7, súd na túto
zmenu v tvrdení skutočnosti, na ktorej sa strany zhodli, v zmysle § 186 ods. 2 CSP nemohol prihliadať.
Bolo preto potrebné vychádzať z pôvodného zhodného tvrdenia strán.

32. Vyššie uvedené sa rovnako týka aj prehodnotenia názoru žalovaného na hodnotu motorových

vozidiel. Na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 4.10.2017 obe strany zhodne uviedli, že automobil
Renault Clio mal v čase zániku BSM hodnotu 400,- Eur a automobil Peugeot hodnotu 1.000,- Eur tak,
ako je to zachytené v zápisnici z daného pojednávania. Z tohto zhodného tvrdenia strán potom súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP pri rozhodovaní aj vychádzal. Pokiaľ žalovaný dodatočne ažv priebehu odvolacieho konania zmenil svoj názor na hodnotu predmetných motorových vozidiel a tvrdil,
že ich hodnota v rozpore s predchádzajúcim zhodným tvrdením je rovnaká, na zmenu v tomto tvrdení
súd v zmysle cit. § 186 ods. 2 veta druhá CSP súd nemohol prihliadať. Bolo preto potrebným vychádzať

z hodnoty vozidiel ako ich určili obe strany zhodným tvrdením pred prvoinštančným súdom.

33. Okrem uvedeného v zmysle § 366 CSP o novotách v odvolacom konaní platí, že prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré v zmysle § 149 CSP patria aj
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak po a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom
podmienky podľa citovaných písmen a) až d) neboli tvrdené, ani preukázané. Vzhľadom na to potom
nové skutkové tvrdenia, či popretie skutkových tvrdení protistrany, ako aj návrhy na vykonanie nových

dôkazov (listinou a výsluchom svedkov tak zo strany žalovaného ako aj zo strany žalobkyne) nemohli
byť účinne uplatňované v odvolacom konaní a nebolo možné na ne prihliadať.

34. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že súd zohľadnil príspevok žalobkyne z dedičstva vo výške
5.725,- Eur, pričom nezohľadnil osobný príspevok žalovaného do spoločného majetku vlastnými

finančnými prostriedkami získanými z dedičstva vo výške 9.420,- Eur, ktoré odovzdal žalobkyni. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že tieto peniaze boli podľa vlastného vyjadrenia žalovaného spotrebované
v rámci bežného chodu v domácnosti. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z písomného vyjadrenia
žalovaného predloženého súdu zo dňa 28.7.2016, v ktorom uvádza, že finančné prostriedky získané
dedením a darovaním po nebohých rodičoch odovzdal žalobkyni za účelom ich použitia na chod

spoločnej domácnosti. Obdobne žalovaný vypovedal na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa
12.12.2016, že uvedené jeho finančné prostriedky z dedičstva boli použité na nákup predchádzajúceho
auta Renault a ostatné peniaze sa použili na chod spoločnej domácnosti. Žalovaný v priebehu konania
netvrdil, že by za predmetné prostriedky bola nakúpená nejaká v čase zániku BSM existujúca vec, v
dôsledku čoho by tieto peniaze bolo možné považovať za vnos žalovaného do spoločného majetku

s potrebou nahradiť žalovanému čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Pokiaľ tieto finančné
prostriedky boli spotrebované v rámci bežného chodu domácnosti, ako to vyplýva z dokazovania pred
prvoinštančným súdom, keď opačné dôkazy produkované neboli, nemožno ich zohľadniť ako vnos
žalovaného do spoločného majetku, keďže neboli vynaložené na spoločný majetok.. Inak to bolo v
prípade finančných prostriedkov zdedených žalobkyňou po svojej matke vo výške 400.000,- Sk, keď

tvrdila, že peniaze investovala do spoločného majetku a to jednak do motorového vozidla Renault Clio a
na rekonštrukciu a opravy rodinného domu. Toto tvrdenie žalovaný na pojednávaní súdu dňa 12.12.2016
potvrdil s tým, že je pravdou, že peniaze z dedičstva žalobkyňa používala na nákup tak, ako tvrdí ona,
t.j. že ich investovala do spoločného majetku, ale nemohla minúť všetky peniaze, pravdepodobne jej
niečo zostalo. Súd prvej inštancie správne predmetnú sumu započítal na základe výsledkov vykonaného

dokazovaniaakovnosžalobkynedospoločnéhomajetkustránatovovýške3.225,-Eurztituluinvestície
do domovej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný výslovne uznal a vo výške 2.500,- Eur na kúpu radiátorov,
ktorú investíciu takisto žalovaný uznal. Žalovaný mal len pochybnosti o jej výške, k čomu sa zaviazal
predložiť dôkazy, pričom žiadne neprodukoval.

35. Odvolací súd považoval za správne závery súdu prvej inštancie aj pokiaľ išlo o prikázanie
nehnuteľností stranám. Pokiaľ ide o domovú nehnuteľnosť dom súp. č. XXX a priľahlé parc. č. 1322,
1323 pokiaľ, ako bolo preukázané, žiadna zo strán nemá finančné prostriedky na výplatu protistrany,
pričom obe strany predmetný rodinný dom užívajú, žalobkyňa poschodie a žalovaný prízemie a nemajú
ani jeden inú možnosť bývania, bolo dôvodným, aby súd pri zohľadnení daných okolností konkrétneho

prípadu výnimočne vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné domové nehnuteľnosti
prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch strán, každému v podiele 1/2. Nie je pritom úlohou
súdu pri vyporiadaní BSM riešiť rozpory strán v užívaní rodinného domu, tieto si musia vyriešiť sami
mimo predmetného súdneho konania. Nebolo možné neprihliadnuť aj na to, že v priebehu konania
dochádzalo k pokusom o predaj predmetnej nehnuteľnosti stranami, avšak napokon sa nezrealizoval.

Odvolací súd pritom zhodne s prvoinštančným nepovažuje za akceptovateľné, aby bola nehnuteľnosť
prikázaná jednej zo strán s tým, že bude zaviazaná vyrovnací podiel vyplatiť druhej strane až po splnení
odkladacej podmienky, že dôjde k následnému predaju nehnuteľnosti a to vo vopred fixne stanovenej
sume,bezohľadunato,akábudereálnakúpnacena.Takýtoprístupbymoholviesťknespravodlivostiama k porušeniu zásady rovnosti strán. Otázka reálneho rozdelenia predmetného rodinného domu nie je
predmetom konania o vyporiadanie BSM, túto otázku si musia vyriešiť strany navzájom, pričom nemá
žiaden dopad na ne/vykonateľnosť predmetného rozsudku.

36. Odvolací súd sa zhodol s rozhodnutím súdu prvej inštancie i vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXX parc. č. 1300/7 o výmere 914 m2 ostatné plochy, ktoré strany užívajú ako záhradu. Súd prvej
inštancie správne uzavrel, že na základe preukázaného žalobkyňa má lepšie predpoklady pre ďalšie
užívanie záhrady, keďže podľa ňou tvrdeného a žalovaným nepopretého, vysádza rastliny, stará sa o ne,

zberá úrodu, pričom starostlivosť žalovaného sa v minulosti obmedzovala na kosenie trávy. Rozdelenie
predmetnej nehnuteľnosti na dve rovnaké časti do výučného vlastníctva strán každej v polovici, by
podstatne znížilo jej výmeru a tým aj účelnosť jej využitia i v budúcnosti. V konaní pritom nebolo
preukázané, že by žalobkyňa pre zdravotné problémy nemohla fyzicky pracovať a tak sa bežne starať o
záhradu. Pri predmetnej parcele preto neboli splnené podmienky, aby ju súd výnimočne prikazoval do
podielového spoluvlastníctva strán každému v jednej polovici, ako to navrhoval v odvolaní žalovaný.

37.Napokonsúdprvejinštancierozhodolsprávneajvovyčísleníhodnôtnadobudnutýchkaždouzostrán
vyporiadaním BSM, aj vo výške povinnosti vyplatenia vyporiadacieho podielu, tiež správne rozhodol o
povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ako aj o náhrade trov konania strán, čo ani nebolo v odvolacom
konaní spochybnené.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v spojení s odôvodnením rozhodnutia
prvoinštančným súdom, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, potom
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo všetkých výrokoch vecne správny s
použitím ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

39. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

40. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto podľa citovaného ustanovenia

žalobkyni vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému
žalovanému Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP
odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom
v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).