Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217150
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116217150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí,
s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpený Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: L. S.,
narodenáXX.XX.XXXX,bytomXXXXXN.N.,S.X/XXXX,ozaplateniesumy96,54eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 8Csp/55/2016-41 zo
dňa 11.01.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 8Csp/55/2016-41 zo dňa 11.01.2017 p

o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu, nakoľko tento nepreukázal, že by mu bola platným spôsobom v súlade so zákonom postúpená
predmetná pohľadávka od pôvodného veriteľa. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa
žalobou domáhal zaplatenia 96,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,98
Eur od 19.09.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,98 Eur od

19.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16,80 Eur od 19.12.2013
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 39,78 Eur od 21.10.2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa
obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o
postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 04.09.2015. Súd pred samotným vecným skúmaním

oprávnenosti uplatneného nároku sa zameral na skúmanie vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca síce v žalobe tvrdil, že mu zo strany právneho predchodcu bola postúpená
pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015, ktorú však v konaní ani
napriek výzve súdu nepredložil. K návrhu priložil len oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré malo
byť žalovanej doručované, k čomu však taktiež nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci doručenie
tohto oznámenie žalovanej. Súd konštatoval, že právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú
až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. V prejednávanej veci žalobca

ako postupník nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývala jeho aktívna vecná
legitimácia a z listinných dôkazov vôbec nie je zrejmé, aká pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu
postúpená, pretože v oznámení o postúpení postúpená suma nie je totožná so sumou, zaplatenia
ktorej sa žalobca v konaní domáha. Nie je potom vôbec možné zistiť, či voči žalovanej - dlžníčke mohlinastať účinky postúpenia pohľadávky. Súd poznamenal, že nespochybňuje, že dlžníkovi nie je potrebné
predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, pretože ani nie je účastníkom takéhoto právneho úkonu,
avšak následky tohto úkonu sa ho týkajú (týkajú sa jeho postavenia) a preto aj samotný zákon vyžaduje,

aby bol o postúpení pohľadávky upovedomený postupcom v akejkoľvek forme. Podľa názoru súdu prvej
inštancie sa však upovedomenie o postúpení pohľadávky musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby
si bol vedomý toho, že došlo k zmene v osobe veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. V
predmetnej veci však žalobca nepreukázal, že by bola žalovaná upovedomená o postúpení pohľadávok
takým spôsobom, aby vedela, komu má plniť. Žalobca nepreukázal, že upovedomenie o postúpení

pohľadávky bolo žalovanému skutočne doručené, pretože takéto jeho tvrdenia nevyplývajú ani zo žaloby
a ani z listín predložených súdu. Vzhľadom na uvedené potom súd prvej inštancie konštatoval, že má
pochybnosti o tom, kto je veriteľom žalovanej, pretože žalobca súdu nepredložil zmluvu o postúpení
pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, čo bolo jej predmetom a či skutočne na základe zmluvy o postúpení
pohľadávokdošlokpostúpeniupohľadávkyvočižalovanej.Keďžežalobcanepreukázal,žejeveriteľoma
nositeľomhmotno-právnychoprávnenívprávnomvzťahu,zktoréhojevyvodzovanýnávrhomuplatnený

nárok, súd pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ako procesne plne
úspešnej strane, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Súd

podľa jeho názoru nesprávne vec právne posúdil. S poukazom na obsah žaloby opätovne uviedol, že
nadobudol pohľadávku uplatňovanú v konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak
Telekom, a.s. Bratislava a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015
a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z
právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa

04.09.2015. Žalobca poukázal v odvolaní na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Porušenie povinnosti
tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo
forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany, alebo neúčinnosti nekvalifikovaného
popretia skutkového tvrdenia protistrany. Odvolateľ potom zdôraznil, že uvedené skutkové tvrdenia

žalobcu neboli žalovaným nijakým spôsobom popreté. Tvrdenia obsiahnuté v žalobe preto žalobca
považuje za nesporné. Vzhľadom na to potom namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bez ohľadu
na ostatné vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd prvej inštancie rozhodol v
rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 CSP a s ohľadom na jeho obsah je tak rozhodnutie nesprávne.
Ďalej odvolateľ namieta, že záver súdu je v rozpore s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

R 119/2003, sp. zn. 4Obo 210/2001. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa bez ďalšieho rozšíril
podmienky stanovené v tomto rozhodnutí o skutočnosť, že by sa požadovalo, aby sa oznámenie
o postúpení pohľadávky dostalo do súdom definovanej dispozície žalovaného. Účinnosť postúpenia
pohľadávky nie je závislá od toho, či sa oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo/dostane do
dispozície žalovaného. Opätovne žalobca zdôraznil, že pravdivé tvrdenia žalobcu neboli žalovaným

nijakým spôsobom popreté. Nad rámec uvedeného žalobca upozornil aj na to, že ani súd prvej
inštancie neuvádza žiadny iný záver, ktorý by nejako zistil, avšak odvolateľ sa domnieva, že priestor
na akékoľvek ďalšie zisťovanie súdom pri aplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 CSP ani daný nie je, lebo
týmto ustanovením sa tvrdenie žalobcu považuje za nesporné a súd už nemá čo zisťovať, respektíve
dokazovať. Žalobca taktiež namietal, že eviduje minimálne 18 už právoplatných rozhodnutí tamojšieho

súdu, v ktorých si uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávok taktiež nadobudnutých od spoločnosti Slovak
Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave, kedy predloženie listinného dôkazu o postúpení pohľadávok súd
nežiadal a žalobcu na to ani nevyzýval. Z tohto pohľadu je tak napadnuté rozhodnutie pre žalobcu
nepredvídateľné a okrem toho považuje žalobca napadnuté rozhodnutie aj za nepreskúmateľné a
namieta taktiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, najmä vzhľadom na odklon od zákonného

ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ako aj odklon od judikátu R 119/2003 a od
rozhodovacej činnosti toho istého súdu v obdobných konaniach toho istého žalobcu. Následne v ďalšom
texteodvolaniažalobcapoukázalacitovalzviacerýchrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
a zdôraznil, že súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť,
teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery obsiahnuté v ňom, ku ktorým na

základetýchtopremíssúddospel,bolipreúčastníkovkonania,aleajpreverejnosťprijateľné,racionálne,
ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V danom prípade podľa názoru odvolateľa záver
súdu nespĺňa takéto podmienky a podľa neho absentuje popis myšlienkového postupu, ktorým k nim súd
dospel a rozhodnutie sa tak javí ako nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené preto odvolateľ považujerozhodnutie vydané v rozpore s princípom právnej istoty. Následne odvolateľ poukázal na početné
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých
rozhodnutí podľa jeho názoru je možné vyvodiť, že „vyrovnať sa“ s argumentom účastníka konania

znamená uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a ak súd odmietne nejaký
argument účastníka konania, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť, respektíve aspoň spochybniť,
alebo vysvetliť, prečo ho považuje za irelevantný. S poukazom na uvedené dôvody odvolateľ navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom
rozsahuažalovanéhozaviažezaplatiťžalobcovinároktak,akohožalobcavžalobnomnávrhupožaduje,

vrátane trov súdneho konania v plnom rozsahu, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca si žalobou datovanou dňa 14.09.2016 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy

96,54 eur s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetnú pohľadávku nadobudol od svojho
právneho predchodcov - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave na základe
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu
o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Svoje tvrdenie preukázal Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.09.2015, ktorým Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave, ako postupca,

oznámil postúpenie pohľadávky v sume 336,51 eur dlžníčke, ktoré zaslal súdu žalobca po podaní žaloby
s oznámením, že vzhľadom na rozsiahlosť zmluvy o postúpení pohľadávok, preberacieho protokolu a
prílohy zasiela len tento listinný dôkaz - oznámenie o postúpení pohľadávky. (č.l. 10-11 spisu). Z obsahu
spisu mal odvolací súd taktiež preukázané, že súd prvej inštancie písomne vyzval žalobcu, aby v súdom
stanovenej lehote predložil Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.08.2015 za účelom

preukázania aktívnej legitimácie v spore (č.l. 27 spisu), na ktoré žalobca reagoval písomným vyjadrením
datovaným dňa 10.11.2016, v ktorom s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo
210/01 (judikát R 119/2003) a s poukazom na čl. 2 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku opätovne
súdu predložil len Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2015 (č.l. 29-30 spisu).

6. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním
uplatnené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok v súdnom konaní
uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009). Odvolací súd v

tejto súvislosti poznamenáva, že nie je možné vzhľadom na uvedené považovať za dôvodný odvolací
argument žalobcu, ktorý s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP namieta, že za predpokladu
procesnej pasivity protistrany, respektíve za absencie popretia skutkových tvrdení strany, sa tieto
tvrdenia považujú za nesporné. Predovšetkým, je nutné rozlišovať skutkové tvrdenia strany sporu od
procesných podmienok konania, ktoré je súd oprávnený i povinný skúmať a to v ktoromkoľvek štádiu

konania (s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP) a to ex offo, bez akejkoľvek procesnej
aktivity ktorejkoľvek zo strán sporu. Súd musí mať v konaní ozrejmené, či aktívne a pasívne označený
subjekt je správne legitimovaný v spore vzhľadom na hmotné i procesné právo; teda, že súd koná s
tým, komu takéto procesné postavenie náleží a je nositeľom hmotnoprávneho i procesného práva či
povinnosti. Súd prvej inštancie sa tak správne v konaní zameral predovšetkým na skúmanie vecnej a

procesnej legitimácie strán sporu, predovšetkým na skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda
vysporiadanie sa s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného nositeľa práva na žalobcu,
na základe ktorého by súd mohol konštatovať, že žalobca je skutočným nositeľom práva, ktorého sa v
spore voči žalovanej domáha.

7. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.8. Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku

plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah súdu prvej

inštancie. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta údajnú nepreskúmateľnosť a nedostatočné zdôvodnenie
svojho rozhodnutia, odvolací súd s poukazom na konkrétne dôvody obsiahnuté v odôvodňujúcej časti
rozsudku súdu prvej inštancie nepovažuje ani tieto odvolacie argumenty žalobcu za opodstatnené.
Odôvodnenie rozsudku je po právnej a argumentačnej stránke dostatočne a presvedčivo zdôvodnené
tak, aby bol zrejmý logický a právny sled úvah súdu, ktoré viedli súd k rozhodnutiu obsiahnutému
vo výroku rozsudku. Pokiaľ žalobca namieta, že sa súd nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s

(údajným) odklonom od záverov, obsiahnutých v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo
210/2001 (judikát R 119/2003), odvolací súd konštatuje, že takéto tvrdenie odvolateľa nezodpovedá
obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože súd v bode 14. odôvodnenia rozsudku uviedol
dôvody, pre ktoré uvedené rozhodnutie nie je spôsobilé konvalidovať procesnú neochotu, respektíve
pasivitu žalobcu predložiť súdu ním požadované listinné dôkazy preukazujúce bez akýchkoľvek

pochybností platné a relevantné postúpenie uplatňovanej pohľadávky v spore. Súd pritom zdôraznil, že
aj tento názor NS SR vyžaduje ako podmienku preukázania nadobudnutia aktívnej vecnej i procesnej
legitimácie v konaní relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi, pričom súd uviedol, že relevantným
oznámenímmôžebyťlentakéoznámenie,ktorésadostalododispozíciežalovaného-dlžníkaasktorým
sa mal možnosť oboznámiť.

10. Taktiež pokiaľ odvolateľ namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu
jeho odklonu od iných rozhodnutá toho istého súdu za totožných skutkových a právnych okolností,
opätovne odvolací súd poukazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Predovšetkým, odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutia súdu totožného stupňa nie sú pre súd právne

záväzné, takáto je pre súd prvej inštancie len ustálená judikatúra súdov vyššieho stupňa; no čo je
podstatné, súd prvej inštancie na podporu svojho záveru v bode 18. odôvodnenia rozsudku poukázal
na zhodné právne názory v otázke skúmania aktívnej legitimácie žalobcu v spore v obdobných veciach
s poukazom na konkrétne rozhodnutia odvolacieho súdu, ako súdu vyššej inštancie. Odvolací súd
opätovne v tejto súvislosti poznamenáva, že súd sa s právnymi závermi vyjadrenými v judikáte R

119/2003 argumentačne presvedčivo vysporiadal v bode 14. rozsudku. Rozhodnutie súdu preto nie je
možné považovať za nepreskúmateľné a nedostatočne zdôvodnené. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v prejednávanej veci a odvolacie námietky žalobcu
nemôžu privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka <.). Na predloženie

tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie žalobcu aj v konaní neúspešne vyzýval,
preto právny názor súdu prvej inštancie bol/mohol/musel byť žalobcovi dostatočne a najmä vopred pred
jeho rozhodnutím známy a neobstojí ani odvolací argument o údajnej nepredvídateľnosti rozhodnutia
súdu a prekvapivosti jeho záveru. Už z obsahu výzvu súdu zo dňa 25.10.2016 musel mať žalobca
vedomosť, že súd má pochybnosti o jeho aktívnej legitimácii. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku
nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení uplatnenej pohľadávky zo strany postupcu žalovanej,

bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a vyžadovať od
neho predloženie tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015; keďže tak žalobca ani
napriek výslovnej výzve súdu neurobil, súd prvej inštancie jeho žalobu správne zamietol v dôsledku
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, pretože bez preukázania postúpenia
pohľadávky z postupcu na žalobcu, nemožno žalobcu považovať za oprávneného vymáhať od žalovanej

akýkoľvek nárok.

16. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne
rozhodol, boli vecne správne a odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. V nadväznosti na vecnú správnosť meritórneho výroku odvolaním napadnutého rozsudku potom
odvolací súd konštatuje vecnú správnosť aj závislého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania a pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalovanému, ako procesne plne úspešnej strane, nárok
na náhradu trov konania voči procesne neúspešnému žalobcovi vo výške 100%, postupoval zákonne

v súlade so zásadou upravenou v ustanovení § 255 ods. 1 CSP a odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie i v tejto časti potvrdil ako správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255

ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní
inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva,
nakoľko jej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).