Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206434
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817206434.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: J.
H.,V..XX.XX.XXXX,P.P.XXX,XXXXXP.,ovymoženie178,21Eurspríslušenstvom,ožiadostisúdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/909/2017-31 zo dňa 11.04.2018, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení konštatoval, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. T. XXXXX/XX
zo dňa 21.09.2016. Súd ustálil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.2.2013, ktorá napĺňa zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy,
keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Exekučný súd následne posudzoval

existenciu rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný
titul. Konštatoval, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 28.11.2015, bola uzatvorená medzi
účastníkmi exekučného konania v rovnaký deň ako bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú dlžník podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach,
avšak nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským
konaním, nakoľko by sa tým významne zhoršilo jeho postavenie, teda nedošlo k individuálnemu

vyjednaniu rozhodcovskej zmluvy. Predložená rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej
podobe,ktorúpredkladaloprávnenýpovinnému,nebolomožnévnejmeniťobsahalensadonejdopĺňali
údaje o povinnom. Súd prvej inštancie uviedol, že formuláciou rozhodcovskej zmluvy oprávnený vylúčil
z rozhodovania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Z uvedených dôvodov exekučný súd
posúdil predmetnú zmluvu ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnil bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, preto
tento titul nie je spôsobilým na vykonanie exekúcie.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, ktorým žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v

posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnymzmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi
predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Pre
konštatovanie, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať,

neexistuje žiaden skutkový ani právny základ. Povinný mal nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu
nepodpísať, ale mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám.
Dobrovoľne a po 33 mesiacoch od uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb. K podpisu
zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto nemožno považovať uzavretie rozhodcovskej
zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku.. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09.
2011 vydaného vo veci 3MCdo/11/2010 vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v
ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či
plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod
umožňujezastaviťexekučnékonanie.Oprávnenýmávzmyslečl.46ods.1ÚstavySRačl.6Dohovoruo

ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu
spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k
neoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprincípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže

založiť zodpovednosť štátu za škodu.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté

uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP
v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
(účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že
zmluva o poskytovaní verejnej služby je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a vzťah medzi oprávnený a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko právny
predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý poskytuje verejné služby
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

9. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.10. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie

sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka). Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.11.2015 je zrejmé, že ide
o formulárovú zmluvu, do ktorej boli doplnené iba údaje spotrebiteľa, pričom iné zmluvné ustanovenia
boli vopred naformulované a nebolo ich možné meniť. Ani samotný oprávnený ničím nepreukázal
individuálny charakter tohto dojednania. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že
nešlo o individuálne dojednanú podmienku.

11. Občiansky zákonník účinný k 28.11.2015 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považuje aj dojednanie, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní
bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

13. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému

sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

14. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa používanie nekalých obchodných
praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky

vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

15. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že Dohoda o uznaní záväzku ako aj
rozhodcovská zmluva boli uzatvorené v ten istý deň. Oprávnený ako dodávateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal, a taktiež to nevyplýva ani zo samotnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že povinný

mohol uzavrieť Dohodu o uznaní samostatne bez toho, aby musel zároveň uzavrieť aj rozhodcovskú
zmluvu. Z uvedeného dôvodu, má odvolací súd za to, že na strane oprávneného došlo k nekalej
obchodnej praktike, ak povinnému doručil Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
č.XXXXXXX a zároveň aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu bez toho, aby ho výslovne upozornil,
že podpísanie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je dobrovoľné a uzavretie Dohody o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky nie je podmienené podpísaním aj spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
Uvedeným konaním oprávnený konal v rozpore s požiadavkami odbornej spôsobilosti, teda porušil
starostlivosť, ktorú od neho možno rozumne očakávať a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi,
aby narušil ekonomické správania spotrebiteľa, ktoré by tento pri dostatku informácií inak neurobil. Na
základe uvedeného mal odvolací súd ako aj súd prvej inštancie za preukázané, že nekalou obchodnou

praktikou došlo k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a tým k naplneniu dikcie ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

16. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu

neplatnosti.

17. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná rozhodcovská zmluva je

neplatná pre jej neprijateľnosť, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. v znení neskoršíchpredpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy akýkoľvek rozhodcovský
rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

18. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva poučenie o
rozhodcovskom konaní, avšak absentuje poučenie spotrebiteľa o tom, že spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva neobmedzuje jeho právo obrátiť sa na všeobecný súd, s výnimkou prípadu, ak už skôr začalo
spotrebiteľskérozhodcovskékonanievyvolanédodávateľom.Napriekodvolacejnámietkeoprávneného,
že znenie zákona umožňuje alternatívne riešiť spor aj na všeobecnom súde, a teda dáva zmluvných
stranám na výber, na ktorú inštitúciu sa obrátia, odvolací súd poukazuje na formuláciu predmetnej
zmluvy, teda že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku pod číslom 3683670, podpísanej
dňa 28.11.2015, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov. Z

uvedeného nevyplýva žiadne alternatívne oprávnenie spotrebiteľa riešiť spory z vyššie uvedenej dohody
na všeobecnom súde spotrebiteľa. Ako už bolo vyššie uvedené taktiež z uvedenej zmluvy nevyplýva,
že ide o skutočnú vôľu spotrebiteľa, aby jeho spory s dodávateľom rozhodoval rozhodcovský súd, ale z
predložených listinných dôkazov ako aj z neunesenia dôkazného bremena oprávneným má odvolací súd
za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola povinnému predložená na podpis spolu s Dohodou o

uznanízáväzku,pričomzostranyoprávnenéhonedošlokupozorneniupovinného,žepredmetnúzmluvu
nemusí podpísať a uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou pre uzavretie Dohody o uznaní
záväzku, ak konanie povinného bolo podmienené len úmyslom uzatvoriť s oprávneným dohodu o uznaní
svojho záväzku.

19. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

20. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami oprávnenej.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).