Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200688
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1612200688.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Q., zastúpený JUDr.

Ľubicou Sopkovou, advokátkou, Pribinova 3, Malacky, proti žalovanému: G., o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o uloženie povinnosti vydať žalobcovi hovädzí dobytok, a to: kravy v počte 17 kusov,
čísla sprievodných dokladov zvieraťa - pasov (ušné číslo zvieraťa): X., jalovice nad 6 mesiacov v počte
6 kusov, čísla sprievodných dokladov zvieraťa - pasov (ušné číslo zvieraťa): X. a v časti o zaplatenie
10.000,04 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 10.000,04 € odo dňa 08.12.2011
do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% zo sumy
500 € od 01.02.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,48%, o výške
ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2012 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať hovädzí dobytok, a to kravy v počte 17 kusov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo žiadal
žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 6.300 € titulom náhrady škody s príslušenstvom. Žalobu

skutkovo odôvodnil tým, že dňa 07.04.2011 so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol odpredaj hovädzieho dobytka. K tejto zmluve bol vyhotovený dodatok č. 1, v ktorom sa zmluvné
strany dohodli, že kupujúci predávajúcemu vráti predmet kúpy v čl. I bod 1 zmluvy po vrátení peňažnej
sumy vo výške 6.800 € do 31.01.2012 a predmet kúpy v čl. 1 bod 2, 3, 4 do 31.10.2011. Žalobca dňa
07.12.2011 požiadal žalovaného o vrátenie hovädzieho dobytka, kráv v čl. I bode a zároveň mu chcel
za tento dobytok vyplatiť sumu 6.300 €, pričom 500 € mu už vyplatil dňa 02.11.2011 ako vyplýva zo
záznamu zo dňa 07.12.2011. Žalovaný však odmietol žalobcovi dobytok vydať. Žalobca dňa 11.01.2012

požiadal Okresný súd Malacky o prijatie sumy 6.300 € do úschovy a zároveň podal návrh na vydanie
predbežného opatrenia. Žalobca je toho názoru, že žalovaný neoprávnene zadržiaval jeho vec, ktorá je
v jeho vlastníctve a preto žiadal vydanie veci.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu 26.03.2012, uviedol, že dňa
07.04.2011 uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu žalobca predal hovädzí dobytok
v celkovom počte 30 kusov za dohodnutú kúpnu cenu 10.000 €, ktorú mu riadne uhradil. Na základe

kúpnej zmluvy preto nadobudol predmet kúpy do výlučného vlastníctva. Zmluvné strany uzatvorili dňa
07.04.2011dodatokč.1kukúpnejzmluve,vktoromjevýslovneuvedené,žesaonakokupujúcizaväzuje
predmet zmluvy vrátiť za podmienky, že predávajúci mu vráti kúpnu cenu vo výške 10.000 € v hotovosti.
Podľa názoru žalovaného tento dodatok k zmluve je nejasný a nezrozumiteľný, zvádza k rôznemuvýkladu a dôsledkom toho bolo aj to, že žalobca v rozpore s dojednaním v dodatku č. 1 ku kúpnej
zmluve požadoval od žalovaného vrátenie dobytka bez správnej a presnej špecifikácie a ponúkol mu
za tento dobytok sumu vo výške 6.800 € a nie 10.000 € ako to bolo uvedené v dodatku k zmluve. V

zázname zo dňa 07.12.2011 je uvedené, že sa stretnutie uskutočnilo za účelom vrátenia zapožičaných
prostriedkov, ale žalovaný žalobcovi žiadne finančné prostriedky nepožičiaval. Dodatok č. 1 z hľadiska
jeho obsahu je možné posudzovať aj ako dojednané právo spätnej kúpy, prípadne ako zmluvu o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, pričom však nemá predpísané náležitosti ani jednej z takýchto zmlúv, preto sa
strany nemohli platne dohodnúť povinnosti vrátenia hovädzieho dobytka. Žalobca ani nepostupoval v

zmysle dodatku č. 1, pretože požadoval iba vrátenie časti plnenia a ponúkal iba čiastočné finančné
plnenie, preto mu nevzniklo právo na vrátenie, prípadne kúpu určitého počtu hovädzieho dobytka v
hodnote 6.300 €. Žalovaný považuje dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 07.04.2011 za neplatný
právny úkon v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pretože je nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý,
tiež ho považoval za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore s dobrými
mravmi. Ďalej uvádzal, že uvedený dodatok nemá prepísané náležitosti zmluvy v zmysle § 50a a 588 a

nasl. Občianskeho zákonníka, nespĺňa náležitosti dojednania výhrady vlastníckeho práva podľa § 601
Občianskeho zákonníka, ani práva spätnej kúpy podľa § 607 Občianskeho zákonníka. Žalobca nesplnil
svoje povinnosti, ktoré boli podmienkou požiadavky vrátenia predaného dobytku, pretože sa dohodli,
že žalobca sa bude o dobytok starať, čo nerobil, v dôsledku čoho bol hovädzí dobytok v zlom stave a
niektoré kusy uhynuli. Ďalej navrhovateľovi vytýkal, že dňa 07.12.2011 nepožadoval vrátenia predmetu

zmluvy v zmysle dodatku č. 1, požadoval vrátenie iba jeho časti a nesplnil podmienku vrátenia celej
kúpnej ceny. Žalovaný tiež argumentoval tým, že žalobca si neuplatnil svoje právo na vrátenie veci ani
právo spätnej kúpy, pretože ho písomne nevyzval na vrátenie veci v dohodnutom rozsahu a lehote. Zápis
zo dňa 07.12.2012 nenahrádza písomnú výzvu na vrátenie veci, je iba jednostranným právnym úkonom
žalobcu bez právnych následkov pre žalovaného.

3. Podaním zo dňa 27.02.2013 žalobca zmenil skutkové tvrdenia v žalobe tak, že medzi stranami
bola ústne dojednaná zmluva o pôžičke, ktorou sa strany dohodli, že žalovaný poskytne žalobcovi
pôžičku vo výške 10.000 €, pričom žalovaný požadoval ako zábezpeku hovädzí dobytok vo vlastníctve
žalobcu, žalobca s týmto nesúhlasil, nakoľko ceny dobytka uvedené v kúpnej zmluve nezodpovedali

trhovým cenám dobytka a tiež nemal v úmysle dobytok predať, nakoľko bol jeho jediným zdrojom
príjmu. Z uvedených dôvodov považuje žalobca Kúpno-predajnú zmluvu za neplatný právny úkon podľa
§ 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný na základe nesúhlasu navrhol uzatvorenie dodatku č. 1 k
zmluve, ktorý zabezpečil možnosť, aby žalobca získal dobytok späť. Keďže žalovaný svojím konaním
znemožnil žalobcovi vrátiť pôžičku a ceny dobytka nezodpovedali trhovým cenám, vznikla žalobcovi

škoda spočívajúca v nižšej cene za dobytok, a to o sumu 400 € za každý kus dobytka. Žiadal preto, aby
súd pripustil zmenu žaloby tak, že žiadal vydanie hovädzieho dobytka a to kráv v počte 17 kusov, ktoré
mali nasledovné sprievodné doklady zvieraťa - pasy (ušné číslo zvieraťa): 1. SK XXXXXX XXX, 2. SK
XXXXXX XXX, 3. SK XXXXXX XXX, 4. SK XXXXXX XXX, 5. SK XXXXXX XXX, 6. SK XXXXXX XXX,
X.. SK XXXXXX XXX, X. SK XXXXXX XXX, X. SK XXXXXX XXX, XX. SK XXXX XXXXX, XX.. SK XXXX

XXXXX, XX. SK XXXX XXXXX, XX. SK XXXX XXXXX, 14. SK XXXX XXXXX, 15. SK XXXX XXXXX.,
16. SK XXXX XXXXX, 17. SK XXXX XXXXX. a jalovíc nad šesť mesiacov v počte 6 kusov, ktoré mali
tieto sprievodné doklady zvieraťa - pasy (ušné číslo zvieraťa): 1. SK XXXXX XXXX SX, 2. SK XXXXX
XXXX SX, 3. SK XXXXX XXXX SX, 4. SK XXXXX XXXX SX, 5. SK XXXXX XXXX SX,. 6. SK XXXXX
XXXX SX a v prípade, že by nebolo možné zvieratá vydať žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný k náhrade

škody vo výške 400 € za každú kravu alebo jalovicu, ktorú mu nevydá a 800,04 € za teľatá, s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne od 08.12.2012 až do zaplatenia. Súd Uznesením č.k. 4C/10/2012-63
zo dňa 11.03.2013 zmenu žaloby pripustil.

4. Žalovaný sa k zmene žaloby vyjadril podaním zo dňa 12.04.2013, zotrval na tom, že so žalobcom

uzatvorili riadnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca predal a žalovaný kúpil hovädzí dobytok v
počte 30 ks za kúpnu cenu 10.000 €, so žalobcom nikdy neuzatvoril zmluvu o pôžičke. Ďalej zotrval na
tom, že zmluvné strany uzatvorili dodatok ku kúpnej zmluve, kde sa dohodli, že kupujúci predávajúcemu
vráti predmet kúpy v čl. I bod 1 zmluvy do 31.01.2012 a predmet kúpy v čl. 1 bod 2, 3, 4 do 31.10.2011
pod podmienkou, že predávajúci mu vráti kúpnu cenu 10.000 € v hotovosti. Dodatok je podľa názoru

žalovaného nejasný a nezrozumiteľný, je ho možné posúdiť ako právo spätnej kúpy, prípade zmluvu
o uzavretí budúcej zmluvy, pričom nemá náležitosti žiadneho z týchto úkonov, preto si strany nemohli
platnedohodnúťpovinnosťžalovanéhovrátiťpredmetkúpy,nazákladedodatkunevznikloprávožalobcu
na vrátenie určitého počtu dobytka oproti vráteniu 6.300 €, pretože takáto požiadavka je v rozpore sdohodnutou zmluvou a dodatkom. Dodatok je podľa žalovaného neplatným a nezrozumiteľným právnym
úkonom, je v rozpore s dobrými mravmi, nespĺňa náležitosti práva spätnej kúpy ani výhrady vlastníckeho
práva. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca nesplnil podmienku vrátenia celej kúpnej ceny, nakoľko

ponúkolžalovanémulensumu6.300€,ktorúsumuvymáhaakonáhraduškody,ktorámuvšaknevznikla.

5. Vo veci samej Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom zo dňa 25.03.2014 č.k. 4C/10/2012 -147,
ktorýmžalobevočivyhovelauložilžalovanémupovinnosťzaplatiť žalobcovisumu10.500,04€súrokom
z omeškania 9,25 % ročne zo žalovanej sumy od 08.12.2011 do zaplatenia. V odôvodnení rozsudku

uviedol, že účastníci uzavreli dňa 07.04.2011 „kúpnu zmluvu“, pričom žalobca nikdy nemal úmysel
uzavrieť kúpnu zmluvu o predaji hovädzieho dobytku, s ktorým podnikal a ktoré bolo prostriedkom jeho
obživy, v jeho prípade išlo o právny úkon urobený „naoko“, ktorý je pre nedostatok vážnosti vôle v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Kúpnu zmluvu vyhodnotil súd ako
simulovaný právny úkon, ktorým sa chcelo dosiahnuť zakrytie (disimulácia) iného právneho úkonu.
Strany v rovnaký deň uzavreli aj Dodatok č. 1, v ktorom je vyjadrené to, o čo stranám išlo, uzavretie

zmluvy o pôžičke peňazí, pričom zabezpečenie záväzku vrátiť požičané peniaze bolo dohodnuté formou,
ktorá najviac zodpovedá § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. záložným právom vo forme vecí,
živých zvierat, ktorým si žalovaný zabezpečil svoju pohľadávku voči žalobcovi. Žalobca naozaj uzatvoril
zmluvu o pôžičke peňazí a tento právny úkon bol zastieraný iným právnym úkonom (kúpnou zmluvou).
Žalobcovi sa nepodarilo zabezpečiť finančné prostriedky do 31.10.2011. Čiastku 6.300 € chcel vrátiť

dňa 07.12.2011, keď už predtým žalovanému vrátil 500 €; žalovaný však peňažné prostriedky odmietol
prevziať, preto žalobca finančné prostriedky vo výške 6.300 € uložil do súdnej úschovy dňa 11.01.2012.
Žalovaný tiež porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 151i ods. 1, 2, § 421 Občianskeho zákonníka
a spôsobil tak žalobcovi škodu, viaceré zo živých zvierat uhynuli a teda ich nie je možné vrátiť. Živé
zvieratá v čase príchodu na ranč žalovaného boli v dobrom fyzickom stave, už nemajú také vlastnosti

a takú hodnotu, ako keď boli žalovanému odovzdané ako záloh, ktorým konaním žalovaného vznikla
žalobcovi škoda. Žalobca preukázal trhovú hodnotu hovädzieho dobytka, kráv a jalovíc, cca 800 €/ks. Pri
počte 17 ks hovädzieho dobytka si žalobca uplatnil náhradu škody po 400 €/ks. Škodu v rovnakej výške
uplatňoval aj za 6 ks jalovíc. Škoda v dôsledku nevrátenia zvierat tak predstavuje 9.200 € (23x400 €).
Teľatá mali 3 - 4 mesiace, išlo o celkom 6 ks týchto zvierat, ktorých kúpna cena je cca 300 €/ks, žalovaný

poskytol žalobcovi náhradu za teľatá vo výške 166,60 €/ks, takže v prípade teliat vyčíslil prvostupňový
súd škodu spôsobenú žalobcovi sumou 800,04 € (6x133,34 €). Žalobca odovzdal žalovanému sumu
500 €; potom celková škoda, ktorú si uplatnil, činí 10.500,04 €. Žalobca si právo na vrátenie dobytka
uplatnil dňa 07.12.2011 a v rovnaký deň chcel odporcovi aj čiastočne vrátiť požičané peniaze, ktoré
žalovaný neprijal, žalobcovi preto súd priznal aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka od 08.12.2011 podľa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.

6. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 9Co/696/2014 zo dňa 21.05.2016
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h),
ako aj § 221 ods. 1 písm. f) zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd v rozsiahlom odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd dospel
k záveru o simulovanom a disimulovanom právnom úkone a o škode spôsobenej žalovaným žalobcovi,
vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne interpretoval § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo

vzťahu k prejednávanej veci žalovaný zásadne popiera, že by bolo jeho vôľou uzavrieť so žalobcom
zmluvu o pôžičke, trvá na tom, že obe strany uzavreli platnú kúpnopredajnú zmluvu. Zo svedeckých
výpovedí nemožno jednoznačne ustáliť, že žalovaný súhlasil s uzavretím kúpnopredajnej zmluvy ako
simulovaným právnym úkonom a zmluvou o pôžičke ako disimulovaným právnym úkonom, keďže
svedecké výpovede boli rovnako rozporné, ako výpovede samotných účastníkov konania. Zo žaloby

nijako nevyplýva, že by kúpnopredajná zmluva zo dňa 07.04.2011 a rovnako tak dodatok č. 1 k nej
mali byť súčasťou simulovaného právneho úkonu, žalobca v žalobe argumentuje zreteľne uzavretím
kúpnopredajnej zmluvy, nie je v ňom žiadna zmienka o kúpnopredajnej zmluve ako simulovanom
právnom úkone. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal naplnenia obsahu Dodatku č. 1 k
tejto zmluve (t.j. vrátenia predmetu kúpy oproti vráteniu kúpnej ceny) a začal tvrdiť, že kúpnopredajná

zmluva bola uzavretá ako simulovaný právny úkon až vo svojom písomnom podaní doručenom súdu
prvého stupňa dňa 28.02.2013, preto tvrdeniam žalobcu o tom, aký právny úkon vlastne zamýšľal
uzavrieť v súvislosti s Kúpnopredajnou zmluvou chýba konzistentnosť. Žalobca rovnako viackrát menil
žalobný petit (najprv sa domáhal len náhrady škody, podaním doručeným dňa 28.02.2013 alternatívneaj vydania veci, aby na pojednávaní dňa 11.02.2014 žiadal opäť už len o náhradu škody a na
vydaní zvierat už netrval, o tejto ostatnej zmene petitu súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť,
čo bude musieť napraviť v ďalšom konaní). V súdenej veci tak nemôže ísť o prípad simulovaného

právneho úkonu v zmysle § 41a ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, kedy sa vyžaduje spoločná
vedomá nezhoda vôle a prejavu oboch zmluvných strán, t.j. obe zmluvné strany skutočne chceli to,
čo zakrývali (disimulovali), nie to, čo predstierali (simulovali), nakoľko produkované dôkazy existenciu
takejto spoločnej vedomej nezhody (oboch zmluvných strán ) nepreukázali jednoznačne. Ustanovenie
§ 41a ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka rieši právne následky jednostrannej simulácie, ktorá

spočíva v tom, že konajúci navonok prejavuje vôľu, ktorú nemá a je si toho vedomý, ale vo vzťahu
k druhému účastníkovi predstiera, že má vôľu, ktorú prejavil. V takomto prípade ide tiež o neplatný
právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka, avšak tejto neplatnosti sa možno dovolať len voči
účastníkovi, ktorý vedel, že ide o simuláciu. Ten účastník, ktorý predpokladal, že ide o vážny prejav vôle,
môže sa dovolať jeho danosti tak, ako keby išlo o platný právny úkon. Zákon súčasne poskytuje ochranu
dobromyseľnému účastníkovi, ktorý o simulácii nevedel. Táto ochrana spočíva v tom, že neplatnosti

simulovaného právneho úkonu sa nemožno s úspechom dovolať voči tomu subjektu, ktorý simulovaný
právny úkon považoval a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu mohol považovať za nezastretý. Vo
vzťahu k prejednávanej právnej veci uvedené znamená, že žalobca, ktorý tvrdí, že len predstieral, že
uzatvára kúpnopredajnú zmluvu, sa nemôže s úspechom dovolávať jej neplatnosti voči žalovanému,
ktorý kúpnopredajnú zmluvu za simulovaný právny úkon nepokladal. Žalovaný zásadne popiera, že by

v zhode so žalobcom uzavrel Kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 07.04.2011 ako simulovaný (predstieraný)
právny úkon, s tým, že v skutočnosti sledovali úmysel uzavrieť zmluvu o pôžičke. Uvedené vylučuje
uzavretie simulovaného právneho úkonu v zmysle § 41a ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka.
Do úvahy by potom prichádzala možnosť, že došlo k jednostranne simulovanému právnemu úkonu
(Kúpnopredajnej zmluvy), a to zo strany žalobcu ako predávajúceho s tým, že žalovaný ako druhá

zmluvná strana bol dobromyseľný v tom, že o simulácii zo strany žalobcu nevedel. V takom prípade
sa ale žalobca, ktorý simuloval právny úkon, nemôže dovolávať neplatnosti takéhoto právneho úkonu
- takéto právo by prináležalo len žalovanému.

8. Obsah kúpnopredajnej zmluvy bol z pohľadu odvolacieho súdu jasný, jej predmetom bol predaj

hovädzieho dobytka za dohodnutú kúpnu cenu, čomu nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný žalobcovi
reálne kúpnu cenu vyplatil oproti faktickému prevzatiu jednotlivých kusov hovädzieho dobytka. Zároveň
je nutné z obsahu Dodatku č. 1 k zmluve vyvodiť, že žalobca ako predávajúci mal záujem na spätnom
odkúpení dobytku, za dohodnutú cenu v dohodnutom čase, čomu zodpovedá právny vzťah upravený
v § 607 a nasl. Občianskeho zákonníka o práve spätnej kúpy. Súd prvého stupňa sa nezaoberal

bližšie obranou žalovaného o uzavretí kúpnopredajnej zmluvy s dodatkom, v ktorom sa predávajúci s
kupujúcim dohodol (písomne) na práve spätnej kúpy, ktorú žalovaný sám považuje za neplatný právny
úkon, neskúmal, či Dodatok č. 1 k zmluve nespĺňa podmienky dohody o práve spätnej kúpy, a teda
sa ani nezaoberal otázkou, či toto právo bolo neskorším konaním žalobcu realizované v súlade s
§ 608 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. či si žalobca u žalovaného písomne uplatnil právo spätnej

kúpy, a či tak urobil včas). Tiež sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s tým, či údajná
záložná zmluva vôbec mala náležitosti vyžadované § 151a až § 151i Občianskeho zákonníka. Rovnako
nevysvetlil,čiaakobolinaplnenépodmienky napriznanienáhradyškody,ktorámalavzniknúťžalobcovi,
t.j. v čom spočívalo zo strany žalovaného porušenie právnej (zmluvnej) povinnosti, či a v akej výške
vznikla žalobcovi škoda, či existuje príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a porušením

právnej (zmluvnej) povinnosti žalovaného a tiež predpoklad zavinenia žalovaného (§ 420 Občianskeho
zákonníka), resp. či boli splnené predpoklady vzniku osobitnej zodpovednosti žalovaného za škodu
podľa § 421 (ktorá je objektívna, a teda nevyžaduje zavinenie škodcu). Nepreskúmateľný je právny záver
súdu prvého stupňa o priznanej náhrade škody, keď z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva jasne,
či náhradu škody priznal žalobcovi podľa § 420, alebo § 421 Občianskeho zákonníka, nevysvetlil, v

čom malo spočívať porušenie povinnosti žalovaného, ktorého následkom malo byť spôsobenie škody
žalobcovi, ako dospel k určeniu kúpnej ceny dobytka (jalovíc, teliat) 800 €/ks, resp. 300 €/ks a tým aj k
výpočtu samotnej škody, v čom videl príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a porušením povinnosti
zo strany žalovaného, prípadne zavinenie žalovaného.

9.Podľa§391ods.2zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),akbolorozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.10. Súd prvej inštancie sa opätovne oboznámil s obsahom spisu a už vykonaným dokazovaním v konaní
pred vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/115/2012-290 zo dňa 23.11.2012, ako
aj obsahom Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/115/2012-290 zo dňa 23.11.2012, pripojil

spis Okresného súdu Malacky sp. zn. 9U/2/2012 a na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Nakoľko v
pôvodnom konaní bolo súdo vykonané rozsiahle dokazovanie, súd prvej inštancie sa s ním oboznámil
a dospel k záveru, že s ohľadom na hospodárnosť konania nie je potrebné toto doplniť ani zopakovať
a je možné z neho pri rozhodovaní vychádzať, vec potom opätovne právne posúdil. Z vykonaného
dokazovania v konaní vyplýva tento skutkový a právny stav:

11. Z Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 07.04.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva,
že zmluvné strany uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal odpredať
žalovanému ako kupujúcemu hovädzí dobytok, a to kravy 17 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, býky 1 ks za
kúpnu cenu 400 €/ks, jalovice nad 6 mesiacov 6 ks za kúpnu cenu 300 €/ks, teľatá do 6 mesiacov za
kúpnu cenu 166,66 €/ks, spolu 30 ks hovädzieho dobytka za kúpnu cenu 10.000 €. Zo záhlavia zmluvy

vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu ako fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť pod
prideleným IČO, a to v prípade žalobcu IČO: 30 185 254 a žalovaného IČO: 31 842 101 (č.l. 3 spisu).

12. Z Dodatku č. 1 ku kúpnopredajnej zmluve zo dňa 07.04.2011 vyplýva dohoda zmluvných strán, že
žalovaný ako kupujúci vráti predmet kúpy pod bodom 2, 3 a 4 zmluvy do 31.10.2011 (zo zmluvy vyplýva,

že ide o býky 1 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, jalovice nad 6 mesiacov 6 ks za kúpnu cenu 300 €/ks, teľatá
do 6 mesiacov za kúpnu cenu 166,66 €/ks) a pod bodom 1 (zo zmluvy vyplýva, že ide o kravy 17 ks za
kúpnu cenu 400 €/ks) do 31.01.2012 za podmienky, že predávajúci vráti kúpnu cenu vo výške 10.000
€ v hotovosti k rukám kupujúceho (č.l. 4 spisu).

13. Z dodacieho listu č. XXXX zo dňa 07.04.2011 vyplýva, že žalobca dodal žalovanému hovädzí
dobytok: kravy 17 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, býky 1 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, jalovice nad 6 mesiacov
6 ks za kúpnu cenu 300 €/ks, teľatá do 6 mesiacov za kúpnu cenu 166,66 €/ks, spolu 30 ks hovädzieho
dobytka za kúpnu cenu 10.000 € (č.l. 17 spisu).

14. Z faktúry č. XXXX zo dňa 07.04.2011 splatnej 07.04.2011 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému
kúpnu cenu za predaj hovädzieho dobytku: kravy 17 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, býky 1 ks za kúpnu
cenu 400 €/ks, jalovice nad 6 mesiacov 6 ks za kúpnu cenu 300 €/ks, teľatá do 6 mesiacov za kúpnu
cenu 166,66 €/ks, spolu 30 ks hovädzieho dobytka za kúpnu cenu 10.000 € (č.l. 18 spisu).

15.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa07.04.2011vyplýva,žežalovanýzaplatilžalobcovisumu
10.000 €, účel platby je uvedený skratkou uh.f. 2011 (č.l. 16 spisu).

16. Zo záznamu z rokovania zo žalovaným zo dňa 07.12.2011 vyplýva, že žalobca za prítomnosti prom.
právnika T. požiadal žalovaného o vrátenie hovädzieho dobytka ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve

a dodatku č. 1, pričom mu odovzdal zapožičané prostriedky (v zázname neuvedenej výške), žalovaný
finančné prostriedky odmietol prevziať a odmietol vydať dobytok. Zo záznamu vyplýva, že stretnutie za
uskutočnilo v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol zastúpený na základe splnomocnenia prom. právnikom
Dalimírom Tekelom (č.l. 5 spisu).

17. Z výdavkového dokladu zo dňa 02.11.2011 vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 500 € za
účelom platby za dobytok, účtovný doklad je opatrený šifrou podpisu žalovaného (č.l. 6 spisu).

18. Z obsahu súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9U/2/2012 vyplýva, že žalobca dňa 11.01.2012
požiadal Okresný súd Malacky o prijatie sumy 6.300 € do úschovy za účelom splnenia záväzku s

odôvodnením, že žalovaný podľa kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 zo dňa07.04.2011 neprijal túto sumu za
účelom vrátenia predmetu kúpy oproti vráteniu dobytka. Sumu 500 € žalobca zaplatil žalovanému dňa
02.11.2011 ako vyplýva z priloženého účtovného dokladu. Návrhom na vydanie sumy 6.300 € zo súdnej
úschovy sa žalobca domáhal vydania sumy 6.300 € z úschovy, nakoľko v konaní sp. zn. 4C/10/2012
sa zmenou žaloby žalobca domáha už len náhrady škody, nie vydania dobytka, preto pominul účel

úschovy. Predmet úschovy bol vydaný žalobcovi zo súdnej úschovy Uznesením č.k. 9U/2/2012 zo dňa
22.05.2017.19. Žalobca ako strana sporu na pojednávaní vo veci uviedol, že výzvu na vydanie býka, jalovíc a teliat
nestihol v lehote, na ktorej sa so žalovaným dohodol (pojednávanie 10.09.2012). Na pojednávaní vo
veci dňa 26.08.2013 žalobca uviedol, že ho začiatkom marca 2011 navštívil žalovaný s tým, že by išiel k

nemu pracovať ako spoločník, ktorý by sa staral o dobytok, navrhol, že dobytok žalobcu zoberú k nemu
a nemusí platiť za ustajnenie ani pasienky, požičia mi peniaze a traktor. Na druhý raz priniesol 10.000 €,
dohodli sa, že žalobca pôjde k žalovanému na farmu a splatí pôžičku, načo mu žalovaný vráti dobytok.
Povedal, že dobytok bude forma ručenia za pôžičku, ktorú poskytol. Dal žalovanému pasy kráv, aby tieto
mohol previezť, okrem toho mal žalobca 12 oviec, kozy a capa. Dva dni po prevoze dobytka žalobca

prišiel na farmu žalovaného, kde mali podpísať zmluvu o pôžičke, žalovaný však predložil kúpnu zmluvu.
Túto žalobca nechcel podpísať, nakoľko dobytok mal zostať vo vlastníctve žalobcu, žiadal prepracovanie
zmluvy alebo dodatok o tom, že mu dobytok vráti keď vyplatí pôžičku. Po spísaní tohto dodatku žalobca
podpísal zmluvu aj dodatok, kde bolo uvedené, že býka, jalovice a teľatá žalovaný vráti, ak mu žalobca
vyplatí pôžičku do 31.10.2011 a zvyšok do konca januára 2012. Na farme žalobcu mal veľmi veľa práce,
na pasenie si zabezpečil človeka, fungovalo to asi mesiac, nakoľko žalovaný ho posielal ešte aj kosiť,

hrabať, zvážať seno. Takže vyrábať syr mohol asi mesiac, potom už sa pre inú prácu nedalo, pritom
príjem žalobcu bol práve z výroby syra, ktorý predávali, vozil teda aspoň mlieko, čo mu však pokrylo
náklady akurát na naftu. Zaplatil žalobcovi zálohu 500 € na elektrinu, predal troch baranov arabom,
takže mal vyplatenú elektrinu do októbra, novembra 2011. Žalovaný ho pomaly likvidoval a začiatkom
septembra si bol už skoro istý, že nemá financie na to, aby mu pôžičku vrátil, povedal mu, že zmluva je

aj tak neplatná a že dobytok je jeho. Ovce žalobcu sa nejako stratili, tieto žalovaný predával arabom, ale
veľa aj uhynulo. Nemal oddelené jalovice a teľce, pričom teľce uhynuli vo veľkom množstve pri telení,
pretože jalovice boli slabé, mladé, skoro k nim pripustil býkov. Žalobca si v novembri zohnal peniaze a
07.12.2011 a prišiel za žalovaným, aby mu vrátil dobytok, čo žalovaný odmietol. Žalobca dal žalovanému
500 € predtým ako zálohu a mienil mu poskytnúť 6.300 €, o čom je záznam z rokovania, osobitne

písomne žalovaného na vydanie dobytka nevyzval, považoval to za zbytočné.

20. Žalovaný na pojednávaní vo veci dňa 26.08.2013 žalobca uviedol, je súkromne hospodáriaci roľník,
žalobca mu predal dobytok preto, že skrachoval a leasingová spoločnosť mu odobrala traktor, nemal na
splátky auta, za kúpnu cenu za dobytok mu vrátili traktor. So žalobcom uzavreli dohodu, že žalovaný má

pastviny, maštaľ, poskytne žalobcovi ubytovanie, aj dobytok, ktorý bol predmetom kúpy, aby sa oň staral
a žalobca môže vyrábať výrobky, dojiť a za to sa bude žalovanému starať o dobytok. Na výrobu syra na
ohrievanie žalobcapoužívalelektrinu,ktorúmuriadnepravidelneneplatil.Spoluprácapodľažalovaného
skrachovala na tom, že žalobca bol nezodpovedný. Žalovaný chcel od žalobcu dobytok kúpiť, nemal
záujem mu požičiavať peniaze. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.02.2014 uviedol, že sumu 500 € mu

žalobca zaplatil za porazené zvieratá. V odvolaní proti rozsudku dňa 25.03.2014 č.k. 4C/10/2012 -147
žalovanýuviedol,žesuma500€jeúhradouzaelektrinu.Napojednávanívovecidňa12.02.2018uviedol,
že túto sumu mu zaplatil ako výťažok za predaj mäsa z jednej porazenej kravy, ktorej vydania sa žalobca
domáhal.

21. Svedkyňa N. na pojednávaní vo veci dňa 29.10.2013 uviedla, že približne 5 rokov pomáhala
žalobcovi v čase keď hospodáril a choval hovädzí dobytok. Žalovaný prišiel za žalobcom s ponukou na
odkúpenie dobytka, nemienili však zvieratá predávať, žalovaný ich však presviedčal, aby sa išli starať
o jeho dobytok na jeho hospodárstvo do Q. a zároveň, aby tam zobrali aj svoje zvieratá. Ponúkol, že
požičia peniaze na určité obdobie, v tom čase mali so žalobcom problémy s úhradou lízingových splátok

za traktor. Dohoda bola taká, že požičané peniaze sa vrátia z dotácií, ktoré mali prísť v decembri 2011.
Žalovaný vybavil prevoz kráv, sľuboval, že kravy sa budú pásť blízko ustajnenia, čo však trvalo len
krátko. Na lúke pri stajni sa pásli aj ďalšie zvieratá a bolo tam preto málo trávy, kravy preto museli
chodiť na pašu ďaleko a začali strácať mlieko. Svedkyňa ďalej uviedla, že mali veľmi zlé podmienky
pre výrobu mlieka, čo predtým robievali, mali totiž stálych zákazníkov pre takýto tovar. Svedkyňa tiež

uviedla, že bola skoro vždy pri rokovaniach medzi žalobcom a žalovaným a teda vie o tom, že dohoda
medzi nimi bola o zapožičaní zvierat. Zvieratá mali byť iba formou ručenia za požičanie peňazí na určité
obdobie. Žalobca nechcel kúpno-predajnú zmluvu podpísať a podmienil svoj podpis tým, že ku kúpno-
predajnej zmluve sa pripojí dodatok, v ktorom sa riešilo vrátenie peňazí. Žalovaný argumentoval tým, že
kúpno-predajnú zmluvu nebude treba prepisovať, ak sa k nej pripojí dodatok o vrátení peňazí. Zmluvu

vypracovala priateľka žalovaného P.. Žalobca chcel peniaze žalovanému vrátiť, tento ich však neprijal,
tvrdil, že zvieratá sú už jeho, lebo peniaze neboli vrátené do určitého termínu, pričom dohoda bola taká,
že sa môžu vrátiť z dotácií.22. Svedkyňa U. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2011 žila aj so svojím synom na farme žalovaného,
vyhotovovala pre neho daňové doklady, faktúry, dodacie listy, ona vypracovala kúpno-predajnú zmluvu,
ktorú strany podpísali dňa 07.04.2011. K tejto kúpno-predajnej zmluve bol uzavretý aj dodatok č. 1 zo

dňa 07.04.2011 z dôvodu, že medzi účastníkmi bola dohoda o tom, že ak vráti žalobca žalovanému
10.000 € do 31.10.2011 resp., do 31.01.2012, vrátia sa mu zvieratá. Žalobca však túto dohodnutú
podmienku nesplnil. Svedkyňa sa vyjadrila tak, že nešlo o pôžičku alebo zábezpeku. Toto si dodatočne
vymyslel žalobca prípadne jeho právna zástupkyňa. Svedkyňa uviedla, že účelom uzatvorenia dodatku
bolo odovzdanie dobytka za výmenu 10.000 €.

23.SvedokU.uviedol,žežalovanýprišieldoS.,kdebolvminulostiustajnenýhovädzídobytokžalobcu,v
sprievodeveterinárneholekára.Došielsponukou,žechcúodkúpiťodžalobcukravy,žalobcaspredajom
nesúhlasil. Žalovaný však opäť prišiel s ponukou pomoci s tým, že mu poskytne pôžičku peňazí, bolo
dohodnuté, že žalovaný požičia žalobcovi 10.000 € za dobytok. Hovädzí dobytok bol prevezený do VB.
ešte predtým než boli podpísané akékoľvek zmluvy. Dňa 05.04.2011 sa išla podpisovať zmluva, avšak

žalobcovi bola predložená iná zmluva, na akej nebola predchádzajúca dohoda. Bola totiž pripravená
kúpna zmluva, s ktorou žalobca a ani svedok s matkou nesúhlasili. Preto žalobca trval na tom, aby sa
písala buď nová zmluva alebo dodatok k zmluve. Takýto dodatok sa potom aj spísal a podpísal. Dobytok
mal byť formou ručenia za pôžičku peňazí. Keď žalobca chcel peniaze žalovanému vyplatiť a žiadať
vrátenie dobytka, žalovaný uviedol, že sú to jeho zvieratá a nemá čo vracať.

24. Svedok P. uviedol, že niekedy na jar 2011 ho žalovaný požiadal o informáciu o tom, či nevie o niekom
kto predáva hovädzí dobytok. On ako veterinárny lekár mal informácie z tejto oblasti preto odporučil
žalovanému, aby sa obrátil na žalobcu s ponukou. On však osobne pri jednaní medzi účastníkmi nebol
a ani nepripravoval žiadne podklady.

25. Svedkyňa P. uviedla, že u žalovaného pracovala od 25.11.2010 v kuchyni, dňa 02.04.2011 prišla
na ranč do Q. pani N. a vtedy bol aj privezený dobytok. Dňa 04.04.2011 prišiel do Q. aj žalobca, vtedy
bola pripravená zmluva, na základe ktorej mal žalobca predať svoje zvieratá žalovanému. Žalobca však
nesúhlasil s podpisom takejto zmluvy. Potom bola vypracovaná iná zmluva, kde sa riešilo zapožičanie

zvieratvoformepôžičkyatakútozmluvuužžalobcapodpísal.Svedkyňauviedla,žebolaprirokovaniach,
keďže tieto prebiehali v priestoroch kuchyne. Išlo o pôžičku peňazí, kde protihodnotou mali byť zvieratá.
Podľa svedkyne sa účastníci dohodli na pôžičke, nie a predaji dobytka.

26. Z predložených sprievodných dokladov zvieraťa - pasov (ušné číslo zvieraťa): SK XXXXXX XXX,

SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX,
SK XXXXXX XXX,. SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX., SK XXXXXX XXX., SK XXXX XXXXX, SK
XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX
XXXXX., SK XXXX XXXXX., jalovice nad 6 mesiacov v počte 6 kusov, čísla sprievodných dokladov
zvieraťa - pasov (ušné číslo zvieraťa): SK XXXXX XXXX SX, SK XXXXX XXXX SX., SK XXXXX XXXX

SX,. SK XXXXX XXXX SX., SK XXXXX XXXX SX, SK XXXXX XXXX SX vyplýva, že sa zhodujú s číslami
pasov zvierat, ktorých vydania sa žalobca domáhal. Pasy sú vedené na meno žalobcu a v žiadnom z
pasov nie je poznámka o porážke zvieraťa, táto je vyznačená výlučne na pase č. SK XXXXXXXXX, ktoré
zviera nebolo predmetom konania.

27. Podľa § 2 ods. 2 písm. d) zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia
kúpnopredajnej zmluvy, podnikateľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva
poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

29. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.30. Podľa 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

32. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v

odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona , a sú upravené ako zmluvný typ
v Občianskom zákonníku , spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

33. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

34. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

35. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

36. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

37. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa

odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

38. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý

zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

39. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

40. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

41. Podľa § 607 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať
vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy.

42. Podľa § 607 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne.

43. Podľa § 608 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou
formou, a ak nie je dohodnuté inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak
právo spätnej kúpy zanikne.

44. Podľa 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.45.Podľa451ods.2Občianskehozákonníka,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46. Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

47. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

48. Na pojednávaní vo veci dňa 11.02.2014 žalobca cestou právneho zástupcu uviedol, že netrvá na
vydaní zvierat, žiada žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 10.500,04 €, suma 500 € je peňažnou
čiastkou, ktorú žalobca uhradil žalovanému za dobytok, túto sumu žalovaný prevzal 02.11.2011 a suma
10.000 € predstavuje náhradu škody za zvieratá, pričom uviedol, že o tejto zmene žaloby súd rozhodol

uznesením zo dňa 11.03.2013 na č.l. 63. Podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie o tejto ostatnej zmene petitu opomenul rozhodnúť, čo bude musieť napraviť v ďalšom
konaní. Pred rozhodnutím súdu o tejto zmene však žalobca na pojednávaní vo veci dňa 12.02.2018
zobral žalobu späť v časti o uloženie povinnosti vydať žalobcovi hovädzí dobytok, a to: kravy v počte
17 kusov, čísla sprievodných dokladov zvieraťa - pasov (ušné číslo zvieraťa): SK XXXXXX XXX, SK

XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, . SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK
XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXX XXXXX., SK XXXX XXXXX., SK XXXX
XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX,.
jalovice nad 6 mesiacov v počte 6 kusov, čísla sprievodných dokladov zvieraťa - pasov (ušné číslo
zvieraťa): SK XXXXX XXXX SX, SK XXXXX XXXX SX, SK XXXXX XXXX SX, . SK XXXXX XXXX SX,

SK XXXXX XXXX SX, SK XXXXX XXXX SX a v časti o zaplatenie 10.000,04 € s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 10.000,04 € odo dňa 08.12.2011 do zaplatenia, z uvedeného dôvodu
odpadol dôvod na rozhodnutie o zmene žaloby v späťvzatej časti.

49. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

50. Podľa § 145 ods. 1 CSP , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

51.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

52. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

53. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovanému v časti ako je uvedené v prvom výroku
rozsudku späť po tom, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil v časti ako je uvedené v
prvom výroku rozhodnutia podľa citovaných zákonných ustanovení s posúdením postoja žalovaného
k späťvzatiu časti žaloby, keď žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby v uvedenej časti na
pojednávaní vo veci dňa 12.02.2018.

54. Predmetom konania teda po späťvzatí žaloby ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 500 € s
príslušenstvom, ako peňažnej čiastky, ktorú žalobca uhradil žalovanému za dobytok, túto sumu žalovaný
prevzal 02.11.2011 (pojednávanie dňa 11.02.2014).

55. Súd v prvom rade posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodno-záväzkový
vzťah, ktorý právne posúdil podľa § 409 Obchodného zákonníka, ako záväzkový vzťah medzi
podnikateľmi, nakoľko pri jeho vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkal
podnikateľskej činnosti strán. Žalobca ako aj žalovaný uzatvorili zmluvu ako podnikatelia, obe stranyvstúpili do zmluvného vzťahu ako fyzické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu, teda
podnikatelia v zmysle legálnej definície § 2 ods. 2 písm. d) Obchodného zákonníka.

56. Žalobcu v konaní namietal neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, bola uzavretá ako simulovaný
právny úkon a strany mali uzatvoriť v skutočnosti zmluvu o pôžičke. Žalovaný tvrdí, že sa so žalobcom
dohodol na kúpe dobytka a vylučuje, že by sa strany dohodli na pôžičke peňazí a v konaní namietal
neplatnosť dodatku č. 1 k zmluve z dôvodu, že tento považuje za neurčitý a nezrozumiteľný. Súd
po právnom posúdení právnych úkonov medzi stranami dospel k záveru, že formulácia zmluvných

dojednaní umožňuje určite a zrozumiteľne vysloviť, aké práva a povinnosti si zmluvné strany dojednali:
Súd prvej inštancie poukazuje na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, že obsah kúpnopredajnej
zmluvy bol z pohľadu odvolacieho súdu jasný v tom, že jej predmetom bol predaj hovädzieho dobytka
za dohodnutú kúpnu cenu, čomu nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný žalobcovi reálne kúpnu cenu
vyplatil oproti faktickému prevzatiu jednotlivých kusov hovädzieho dobytka. Zároveň je nutné z obsahu
Dodatku č. 1 k zmluve vyvodiť, že žalobca ako predávajúci mal záujem na spätnom odkúpení dobytku,

za dohodnutú cenu v dohodnutom čase, čomu zodpovedá právny vzťah upravený v § 607 a nasl.
Občianskeho zákonníka o práve spätnej kúpy. Napokon zo samotnej žaloby vyplýva, že uzatvorenie
kúpnej zmluvy svedčí vôli aj samotného žalobcu. I keď následne v konaní svoj prejav vôle spochybnil
tvrdiac, že išlo o simulovaný právny úkon, keď strany mali záujem v skutočnosti uzatvoriť zmluvu
o pôžičke, toto skutkové tvrdenie ničím nepreukázal a protirečia tomu aj samotné ďalšie vyjadrenia

žalobcu, ako aj svedkov, z ktorých vyplynulo, že síce žalobca pôvodne nechcel dobytok predať avšak po
dohode strán, že v prípade vrátenia sumy 10.000 € mu žalobca vráti dobytok, kúpnu zmluvu podpísal.
Žalobca podľa názoru súdu mal vedomosť, aký právny úkon s akými právnymi dôsledkami uskutočňuje.
Okrem samotnej zmluvy z textu faktúry č. 2011 zo dňa 07.04.2011 jednoznačne vyplýva, že ňou
žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za predaj dobytka. Vykonané dokazovanie na zistenie vôle

účastníkov vo vyššie uvedených sporných otázkach nie je v rozpore s uvedeným záverom súdu, a to aj
bez potreby použitia výkladových pravidiel § 266 a nasl. Obchodného zákonníka.

57. Z Dodatku č. 1 ku kúpnopredajnej zmluve zo dňa 07.04.2011 rovnako podľa názoru súdu vyplýva
určite a zrozumiteľne dohoda zmluvných strán, ktorú aj s poukazom na právny názor vyslovený

vyčerpávajúco odvolacím súdom, súd právne kvalifikoval ako právo spätnej kúpy podľa § 607
Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho úkonu
vyplýva, že žalovaný predal hnuteľnú vec (hovädzí dobytok) s výhradou, že má právo žiadať vrátenie
veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu. V súdenej veci z dodatku č. 1, ktorý
je vedľajším dojednaním ku kúpnej zmluve s dojednaním práva spätnej kúpy vyplýva, že žalobca má

právo žiadať žalovaného o vrátenie veci, termín vrátenia veci strany dohodli pre predmet kúpy pod
bodom 2, 3 a 4 zmluvy do 31.10.2011 a pre predmet kúpy pod bodom 1 zmluvy do 31.01.2012, za
podmienky, že predávajúci vráti kúpnu cenu vo výške 10.000 € v hotovosti k rukám kupujúceho. Súd
nepovažoval za dôvod neplatnosti dojednanie rozdielneho času práva žalobcu žiadať vrátenie predmetu
kúpy, oproti vráteniu kúpnej ceny za dobytok, nakoľko žalobca mal možnosť uplatniť právo spätnej kúpy

aj jednorazovo, alebo dvomi úkonmi, podmienkou realizácie práva spätnej kúpy však bolo vždy vrátenie
celej kúpnej ceny. Otázka prípadnej výhodnosti alebo nevýhodnosti takejto zmluvnej podmienky pre
žalobcu nemá vplyv na platnosť dojednania o spätnej kúpe.

58. Ako vyplýva aj z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, právo spätnej kúpy vzniká na

základe zmluvy predávajúceho s kupujúcim, ktorou si predávajúci vyhradzuje právo požadovať, aby mu
kupujúci po určitom čase za tých istých alebo za zmenených podmienok hnuteľnú vec späť predal, ak
vráti kúpnu cenu, za ktorú vec pôvodne predal. Dojednaním práva spätnej kúpy predávajúci sleduje, aby
sa mu po určitej dobe vrátilo vlastníctvo veci, ktorú sa rozhodol predať a ohľadne ktorej sa predpokladá,
že ju bude naďalej potrebovať a chcieť ju získať späť, ak pominú dôvody, pre ktoré sa rozhodol vec

scudziť. Výhrada spätnej kúpy môže mať rôzne hospodárske dôvody. Právo spätnej kúpy môžu
predávajúci a kupujúci dojednať priamo v kúpnej zmluve, alebo samostatne. Podmienkou jej platnosti
je však dodržanie písomnej formy. Obsahom zmluvy o práve spätnej kúpy je právo predávajúceho, aby
sa predaná vec po určitej dobe vrátila do jeho vlastníctva. Na základe práva spätnej kúpy predávajúci
samostatne bude rozhodovať o tom, či právo spätnej kúpy uplatní alebo nie. Pre danú vec bude zrejme

žiadať naspäť, ak ju bude naďalej potrebovať alebo ak pominú dôvody, pre ktoré sa rozhodol vec scudziť
(napr. vec bol nútený predať z dôvodu hmotnej núdze). Uplatnenie práva spätnej kúpy má za následok,
že kupujúci je povinný po určitom čase vrátiť vec za ustanovených podmienok; výkon práva spätnej
kúpy si nevyžaduje súhlas kupujúceho. Pokiaľ teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcauskutočnil posudzované právne úkony z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ani takáto pohnútka k
uzatvoreniu uskutočnených právnych úkonov (kúpnej zmluvy a jej dodatku) nemá vplyv na ich platnosť
a ani nie je v rozpore s účelom, pre ktorý ich žalobca uskutočnil.

59. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia odvolacieho súdu, právo spätnej kúpy sa musí uplatniť v písomnej
forme - uplatnenie práva spätnej kúpy v inej forme nemá žiadne právne účinky. Právo predávajúceho
žiadať vrátenie predanej veci je časovo obmedzené a uplatniť ho môže najneskôr počas doby, ktorá
bola dohodnutá v zmluve o práve spätnej kúpy, alebo v dobe, určenej zákonom, ktorá je stanovená na 1

rok. Zákon dáva prednosť dobe, ktorá bola dojednaná v zmluve. Uplatnenie jednoročnej zákonnej doby
prichádza do úvahy len vtedy, ak medzi predávajúcim a kupujúcim nebola dojednaná žiadna zmluvná
doba. Zmluvná (aj zákonná 1 ročná ) doba pre uplatnenie práva spätnej kúpy má charakter prekluzívnej
lehoty, t.j. v prípade neuplatnenia práva spätnej kúpy v dohodnutej (alebo zákonom určenej ) doby právo
spätnej kúpy zaniká.

60. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal platné uplatnenie
práva spätnej kúpy v dohodnutej prekluzívnej dobe, sám v konaní pred súdom uviedol, že nepovažoval
za potrebné žiadať o vrátenie predmetu kúpy písomnou formou, čo je však s poukazom na § 608
Občianskeho zákonníka podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu, uplatnenie práva spätnej kúpy
v ústnej forme nemá žiadne právne účinky, a to ani v prípade, že si žalobca spísal o takomto ústnom

uplatnení práva písomný záznam. Keďže žalobca neuskutočnil právny úkon v predpísanej písomnej
forme,nebolspôsobilývyvolaťprávneúčinky,vdôsledkučohonevzniklažalovanémupovinnosťpredmet
kúpy žalobcovi vrátiť a stáva sa jeho definitívnym vlastníkom a žalovanému nevznikla povinnosť vrátiť
žalobcovi kúpnu cenu. Z uvedeného dôvodu potom súd dospel k záveru, že žalovanému nevzniklo
právo na vrátenie ani časti kúpnej ceny, v súdenej veci 500 €, ktoré žalobca poukázal žalovanému

dňa 02.11.2011 (zostatkom vrátenej kúpnej ceny 6.300 € nedisponoval žalovaný a bola žalobcovi
ako zložiteľovi vydaná zo súdnej úschovy). Procesnú obranu žalovaného, že v prípade sumy 500
€, ktorú prijal od žalobcu išlo o úhradu elektriny, alebo výťažok z predaja mäsa z porazenej kravy,
ktorej vydania sa žalobca domáhal, súd posúdil ako nepreukázanú, z predloženého účtovného dokladu
jednoznačne vyplýva, že išlo o platbu za dobytok, z ušných lístkov dobytka, ktoré predložil žalovaný

síce skutočne vyplýva porážka kravy, avšak podľa čísla ušného lístka táto porazená krava nebola
predmetom konania v súdenej veci. Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou nároku a vrátenie
sumy 500 € titulom náhrady škody, ako uviedol žalobca cestou právneho zástupcu na pojednávaní vo
veci dňa 12.02.2018, ide o povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie s poukazom na § 451
Občianskeho zákonníka, keď márnym uplynutím prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva spätnej kúpy

do 31.01.2012 vznikol dňom nasledujúcim žalovanému majetkový prospech vo výške 500 € získaný
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a vznikla mu povinnosť tento prospech vydať. právna
kvalifikácia je však vecou súdu, súd nie je viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (Uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

61. Nakoľko vydať bezdôvodné obohatenie spočíva v platobnej povinnosti, ide o peňažný dlh, z ktorého
riadnym a včasným neplnením je spojený nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s
právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z
omeškania, pričom vychádzal z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995

Z.z., výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu bola 1,25 % ročne, potom zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne
uplatnil žalobca dôvodne. Žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcim po odpadnutí
dôvodu žalobcom poskytnutého plnenia. Dňom 01.02.2012 teda vznikla žalovanému povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie prijaté z právneho dôvodu, ktorý márnym uplynutím posledného dňa

na uplatnenie práva spätnej kúpy (dňa 31.01.2012) odpadol.

62. S ohľadom na právne posúdenie uskutočnených právnych úkonov ako kúpnej zmluvy a dohody o
práve spätnej kúpy a s ohľadom na späťvzatie žaloby v časti ako je uvedené vo výroku rozhodnutia
súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími otázkami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu (posúdenia záložnej zmluvy, posúdenie predpokladov pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu ako aj otázky výšky škody), keďže by takýto postup bol vzhľadom na predmet
konania v čase rozhodovania súdu nadbytočný.63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. O trovách konania súd rozhodol v zastavenej časti podľa § 256 ods. 1 CSP a vo zvyšku podľa
255 ods. 2 CSP. V zastavenej časti zobral žalobca žalobu späť čo do sumy 10.000,04 € bez uvedenia
dôvodu, preto procesne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti a žalovanému patria

trovy konania v rozsahu 95,24 %. Vo zvyšku (o zaplatenie 500 €) bol úspešný žalobca, preto mu patrí
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,76 %. Žalovanému tak vzniklo právo voči žalobcovi na
pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 90,48 % (95,24-4,76). O výške náhrady
trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).