Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Bálintová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712207146
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712207146.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu

Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, právne zastúpeného
Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovaným K../. Y.
Y., W.. XX. X. XXXX, W. Y. XXXX/XX, XXX XX H., K../. E. L., W.. XX. X. XXXX, F. XXX XX W. Y. XXXX/
XX, XXX XX H., o zaplatenie 3.387,29 € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní I./ a II./ súp o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.387,29 €
- s úrokom z úveru vo výške 14,780 % ročne zo sumy 632,15 € od 29. 10. 2013 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 632,15 € od 29. 10. 2013 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.726,17 € od 29. 10. 2013 do zaplatenia
a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 1.273,33 €, všetko v mesačných splátkach
po 500,- € od právoplatnosti rozsudku, vždy do 20.-tešho dňa v mesiaci pod následkami straty výhody
splátok.

Prvý žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 146,60 € s debetným úrokom zo sumy 146,60
€ vo výške 25 % ročne od 1. 4. 2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 €, všetko do troch

dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie z a s t a v u j e o sumu 3.387,29 €.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne úver,
ktorý im bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 25. 5. 2007. Okrem toho žiadal, aby súd
zaviazalprvéhožalovanéhozaplatiťdebetnýzostatokvovýške146,60€,ktorývznikolnazákladezmluvy
zo dňa 4. 9. 2006.

Žalovaní uznali, že nesplácali poskytnutý úver riadne a včas, namietali však výšku pohľadávky a tiež

namietali výšku trov právneho zastúpenia. Taktiež žiadali v prípade, ak súd vo veci rozhodne, aby im bola
poskytnutá možnosť pohľadávku splácať v mesačných splátkach vzhľadom na ich nepriaznivé finančné
podmienky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 25. 5. 2007 uzavrel žalobca so žalovanými I./ a II./ zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na jej základe

poskytol žalobca žalovaným peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 300.000,- Sk s tým, že sa
môžu čerpať ku dňu 25. 5. 2007. Účastníci sa v bode IV. zmluvy dohodli, že vyčerpaný a nesplatený
úver, alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 14,80 % ročne. Dlžníci sa
zaviazali splácať úroky a istinu úveru v 60-tich mesačných splátkach vždy 25.-ty deň v mesiaci s tým,že posledná splátka bude splatná 25. 5. 2012. V časti VI. sa dohodli účastníci na úroku z omeškania
pre prípad dlžníka vo výške 15 % ročne.

Zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 4. 9. 2006 súd zistil, že
zmluvuuzavrelžalobcasprvýmžalovaným.Predmetomzmluvybolozriadenieavedeniebežnéhoúčtua
úpravavzájomnýmvzťahovmedzimajiteľomúčtuprivykonávaníobchodov.PodľačlánkuI.zmluvybod1
sa banka zaviazala od 4. 9. 2006 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet s periodicitou výpisov z účtu
mesačne poštou. V bode 2 sa zaviazal majiteľ účtu čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné

príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného
prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte
banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou.

Poslednou výzvou na zaplatenie čiastky zo dňa 27. 4. 2010 upozornil žalobca žalovaných na to, že
napriek predchádzajúcim výzvam nebol zabezpečený dostatok prostriedkov k úhrade splátok úveru,

pričom ku dňu vystavenia výzvy predstavuje 883,98 €. Upozornili žalovaných, že v prípade, ak nebude
záväzok vyrovnaný, pristúpi žalobca k prehláseniu celého záväzku zo zmluvy za predčasne splatný a
uplatní si pohľadávku súdnou cestou.

Oznámenímozosplatneníúveruzodňa26.7.2010oznámilžalobcažalovaným,ženapriektomu,žeboli

niekoľkokrát márne písomne vyzvaní, aby zaplatili splatný záväzok, sú naďalej v omeškaní so splatením
pohľadávky, ktorá ku dňu vystavenia oznámenia predstavuje. 6.220,33 € vrátane príslušenstva a
poplatkov. Keďže sú naďalej v omeškaní so splatením pohľadávok, vyhlásil žalobca celú pohľadávku
úveru dňom 25. 7. 2010 za splatnú.

Právny zástupca vo svojich písomných vyjadreniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu, výšku
pohľadávky v priebehu konania tak, ako pohľadávku žalovaní splácali upravil a konanie vo veci bolo
čiastočne zastavené podľa § 96 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca zobral žalobu späť. Ako uviedol, žalovaní
nezaplatili sumu, ktorá predstavuje žalovanú pohľadávku, pričom pokiaľ namietajú dvojaké úročenie v
danej veci uviedol, že suma istiny sa úročí úrokom z úveru vo výške 14,80 % ročne tak, ako to vyplýva

zo zmluvy o úvere a žalobca má nárok na tento úrok v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka. Úrok vo
výške 8,5 % ročne je sankčný úrok, na ktorý vznikol nárok podľa § 369 Obchodného zákonníka. V zmysle
uvedeného ustanovenia vyplýva aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru, nakoľko ide o peňažný
záväzok, na ktorý sa zaviazali žalovaní priamo v zmluve. V prípade, ak by súd priznal pohľadávku,
súhlasil žalobca s tým, aby súd povolil žalovaným pohľadávku splatiť v mesačných splátkach.

Prvý žalovaný na pojednávaní namietal, že nie je taký vysoký nedoplatok úveru, ktorý si zobrali s druhou
žalovanou. Uviedol, že keď si zobral úver, prišiel o prácu, požiadal o odklad splátok a keď si prácu našiel,
dával všetky peniaze manželke, ktorá mala za neho úver splácať. Až dodatočne zistil, že nezaplatila
za úver žiadnu sumu. Okrem tohto úveru má aj hypotekárny úver, na ktorý platí mesačne po 300,-

€. Momentálne je zamestnaný ako živnostník. Žiadal o povolenie splácať pohľadávku v mesačných
splátkach 200-250,- €.

Druhá žalovaná potvrdila, že podpísala zmluvu o úvere, ale peniaze zo zmluvy si zobral prvý žalovaný,
ktorý je jej synom. Tento má okrem tohto úveru aj hypotéku, platí výživné a nezvláda všetko sám platiť,

musí mu vypomáhať. Aj ona má doma jedno nezaopatrené dieťa, chodí do zahraničia robiť na týždňovky.
Nesúhlasila s tým, aby ich súd zaviazal zaplatiť trovy právneho zastúpenia JUDr. Cipciara, ani s trovami
právneho zastúpenia terajšieho zástupcu, nakoľko podľa jej názoru nie je jej povinnosťou platiť za to,
že banka sa rozhodla zmeniť si právneho zástupcu, zobrali si ďalšieho advokáta, ktorý si opätovne
účtoval trovy ako pôvodný advokát . Chcela by pohľadávku splácať v mesačných splátkach po 550,-

€, takúto ponuku dala aj pred začatím súdneho pojednávania, čo pracovníčka advokátskej kancelárie
žalobcu odmietla. Trvala na tom, aby celú pohľadávku týkajúcu sa advokátskych trov zaplatila naraz. Na
poslednom pojednávaní trvala na tom, aby jej súd povolil splácať pohľadávku v mesačných splátkach
po 500,- €. Sama zarába 750,- €, dcére platí za internet a školné a zostane jej tak k dispozícii mesačne
150,- € na krytie potrieb.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,

alebonazákladezákona.Akúrokytaktoniesúurčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykleúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, prvá veta Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ich o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok, alebo
jednej splátky po dobu dlhšej ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej

doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky je

odôvodnený v celom rozsahu. V konaní bolo preukázané, že prvý žalovaný uzavrel so žalobcom dňa
4. 9. 2006 zmluvu o bežnom účte a to balíku produktov, na základe ktorého zriadil žalobca bežný účet,
jeho predmetom bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi bankou
a prvým žalovaným. Žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy
len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte a v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania

peňažných prostriedkov uložených na účte vzniklo právo žalobcu úročiť vzniknutý debetný zostatok
debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. Žalovaný .I./ prečerpal povolené prečerpanie o
sumu 146,60 €, súd ho preto zaviazal takto vzniknutý debetný zostatok zaplatiť aj s úrokom vo výške
25 % ročne od 1. 4. 2012 do zaplatenia.

Ďalej mal súd v konaní preukázané, že žalovaní I./ a II./ uzavreli so žalobcom dňa 25. 5. 2007 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im poskytol žalobca úver vo výške 300.000,- Sk a žalovaní
sa zaviazali úver splácať. Taktiež sa žalovaní zaviazali zaplatiť za nesplatený úver úrok vo výške 14,80
% ročne a v článku VI: sa zaviazali pre prípad omeškania so splácaním úroku úveru zaplatiť ďalší
úrok 15 % ročne. Žalobca preukázal súdu jednotlivým prehľadom splátok, ako žalovaní úrok splácali

mesačne v splátkach, žalovaní nevedeli preukázať na pojednávaní opak, t.j., že takýto nedoplatok z ich
strany nevznikol. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že pokiaľ žalovaní namietali dvojité
úročenie pohľadávky, súd poukazuje na ustanovenia v zmluve o úvere, ku ktorým sa žalovaní zaviazali a
ktorý nárok vznikol žalobcovi podľa § 369 a 497 Obchodného zákonníka. Preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech,
Žalobca si uplatnil náhradu trov, ktorú vyčíslil v celkovej výške 2.004,93 €. Súd mu priznal náhradu trov
vo výške 1.273,33 €, ktorá suma pozostáva zo súdneho poplatku vo výške 320,- € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 953,3 €. Pokiaľ si právny zástupca žalobcu vyúčtoval náhradu trov pozostávajúcich

vo výške 1.668,43 €, súd mu plnú náhradu trov nepriznal. Stotožňuje sa s vyjadrením žalovaných v tom
smere, že v danom prípade nie je možné priznať vyčíslenie trov tak, ako to žiadal právny zástupca. V
prvom rade súd nepriznal trovy za prípravu a prevzatie zastúpenia 18. 10. 2012, nakoľko takýto úkon
je už vo vyčíslený za rok 2012 prevzatie a príprava zastúpenia (Cipciar a partners) a priznanie tohto
istého úkonu by bolo dvojitým úkonom, takéto priznanie trov nie je účelné aj vzhľadom na § 149 ods. 3

O.s.p., podľa ktorého účastníkovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Ak
by súd priznal dvakrát tento úkon, bolo by prevzatie a príprava zastúpenia priznané duplicitne. Súd tak
priznal náhradu trov za dva úkony právnej služby a to písomné podanie na súd (čiastočné späťvzatie)
a písomné podanie na súd dňa 7. 11. 2013 takisto čiastočné späťvzatie návrhu. Ostatné úkony, pokiaľsi advokát vyúčtoval písomné podania na súd čiastočné späťvzatia súd nepriznal, vychádzal z toho, že
nemôžebyťnaujmužalovaným,ktoríčiastočneplnilisplácanieúveruanásledne natozástupcažalobcu
zobral žalobu späť. Tým, že žalovaní v priebehu konania plnili, znižovali svoj dlh a preto nepovažoval

súd takéto čiastočné späťvzatia návrhu za účelné a z také úkony, ktoré by boli povinní zaplatiť žalovaní.
Takto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcov 4 úkony právnych služieb po 190,89 € v zmysle § 10
ods. 1., § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 655/2004 Zbierky
zákonov o odmenách a náhradách advokátov. Za 4 úkony právnych služieb po 190,89 € patrí právnemu
zástupcovi odmena 763,56 €, dvakrát režijný paušál v roku 2012 po 7,63 €, dvakrát režijný paušál po

7,81 € v roku 2013, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 794,44 € + 20 % DPH, trovy konania
potom súd priznal vo výške 653,33 €. Taktiež súdu zaviazal prvého žalovaného zaplatiť na účet žalobcu
trovy konania a to súdny poplatok z uplatnenej istiny 146,60 €, nakoľko povinnosť zaplatiť tento debetný
zostatok má len prvý žalovaný, ktorý uzavrel so žalobcom zmluvu. Pohľadávku súd zaviazal žalovaných
zaplatiťvmesačnýchsplátkachpo500,-€stým,žežalobcasposkytnutímmožnostisplatiťjuvsplátkach
súhlasil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,
alebonazákladezákona.Akúrokytaktoniesúurčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykleúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, prvá veta Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ich o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok, alebo
jednej splátky po dobu dlhšej ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.