Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25Csp/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119206550
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119206550.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Y. Č., A.. XX.XX.XXXX, S. XXX/X, XXX XX W.Č., práv. zast.:
STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovaným: 1/
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, 2/ JK Management,
s.r.o., IČO: 44 240 368, Hodžova 8, 010 01 Žilina, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému 1/ náhradu trov konania o nariadene neodkladného opatrenia nepriznáva.

III. Žalovanému 2/ náhradu trov konania o nariadene neodkladného opatrenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.06.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/ - 2/ nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by určil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 a žalovanému 2/ povinnosť

zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č.
XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015.

2. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a
žalovaným 1/ došlo dňa 27.04.2015 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na
sumu 1110 Eur. Žalobca musel so žalovaným 1/ uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala

zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej
listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovaným 1/ na príslušnom
formulári a túto dohodu žalobca nemohol odmietnuť. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej
uviedol, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 nemá k dispozícii.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom

alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému
konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle

ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal aj na záver
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikáchpredávajúcich zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k
dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená
zmluvnápodmienkaspôsobujehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa

a je teda v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o
výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza
aj dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,

že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je
upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia
z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho
posúdenia nezávislým súdom. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje
žalovanému 1/ siahnuť na majetkové práva žalobcu ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené
nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú

nerovnováhu v neprospech žalobcu, pričom je povinný sa takémuto konaniu žalovaného 1/ podriadiť
bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného
1/ a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú, a tým
aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/
doručil zamestnávateľovi žalobcu - žalovanému 2/ žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe

uzavretej zmluvy o úvere, pričom žalovaný 2/ ako zamestnávateľ žalobcu musí predmetnú dohodu
akceptovať a zrážky z jej mzdy vykonávať. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody
o zrážkach zo mzdy žalovaný 1/ dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou
prijateľnosti v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.
Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy umožňuje žalovanému 1/ domôcť

sa aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly,
čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Príjem z pracovného pomeru je totiž základným
prostriedkom pre uspokojovanie základných potrieb zamestnanca. Žalobca však nemá žiadnu účinnú
formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, aby tento proces zastavil, okrem bezprostredného zásahu
zo strany súdu formou neodkladného opatrenia. Týmto procesom žalobcovi vzniká priamo majetková

ujma, t.j. jeho príjem je každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalovaný
1/ nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva, ktorú predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
má zabezpečovať, je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma
žalobcovi taktiež vzniká tým, že predmetné zrážky sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných
podmienok,ktorésúvzmysleustanoveníObčianskehozákonníkaneplatné.Ukončiťzrážkyzomzdybez

súhlasu žalovaného 1/ nemôže ani jeho zamestnávateľ - žalovaný 2/, a to ani vtedy, ak má vedomosť,
že sa vykonávajú na základe plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6.Podľa§326CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžalobypodľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenie
súdu prvej inštancie.

10. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje
určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na

jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia,
súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe
žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu
označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať

záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

11. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a pripojenými listinnými dôkazmi: Dohoda o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.09.2018,
potvrdenie o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.06.2019.

12. Súd mal osvedčené, že žalobca so žalovaným 1/ uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 za účelom zabezpečenia úveru poskytnutého na základe
zmluvy revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ žalobcu
(žalovaný 2/) ako dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného 1/ mesačné zrážky z jeho mzdy

vždy vo výške 64,54 Eur mesačne. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.09.2018 mal
súd osvedčené, že žalovaný 1/ doručil žalovanému 2/ žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu.
Z potvrdenia o zrážkach zo mzdy žalovaného 2/ mal súd osvedčené, že žalovaný 2/ vykonáva zrážky
zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného 1/. Ďalšie žalobcom tvrdené skutočnosti osvedčené neboli.

13. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že mu každomesačne vzniká škoda výkonom
zrážokzjehomzdy,čímjezmenšovanýjejmajetok,avšaktútovýznamnúskutočnosťžiadnymspôsobom
neosvedčil (najmä nepredložil výplatné pásky vydané jeho zamestnávateľom, z ktorých by tvrdený
záver o zrážkach zo mzdy mal podklad). Žalobca neuviedol ani to, či niekedy plnil povinnosti dlžníka z
uzavretých zmlúv alebo zamýšľal si ich neplniť v dôsledku tvrdenej neprijateľnej podmienky v zmluve/

zmluvách a ak áno, v akom rozsahu. Hroziaca ujma má spočívať v tom, že predmetné zrážky sa
vykonávajúnazákladeneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,ktorésúvzmysleustanoveníObčianskeho
zákonníka neplatné, čo však samo o sebe a bez osvedčenia vyššie uvedeného nepredstavuje dôvod
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tento záver súd vyvodil s ohľadom na skutočnosť, že ak súd
nemá osvedčený nárok, nemožno posúdiť ani naliehavosť bezprostrednej úpravy pomerov strán sporu

a bezprostredne hroziacu ujmu.

14. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenia. Zo žalobcom uvádzaných tvrdení
a ponúknutých dôkazných prostriedkov, ktorými súd zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je zrejmé, že návrhu žalobcu
nebolo možné vyhovieť, pretože neosvedčil nárok, ktorému sa má v súvislosti s uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv poskytnúť ochrana a rovnako neosvedčil, že mu hrozí akákoľvek bezprostredná ujma v súvislosti
s uspokojením pohľadávky žalovaným 2/ prostredníctvom zrážok zo mzdy. Absencia listinných dôkazov

a neuvedenie iných, pre prípad relevantných okolností vyústili do záveru, že žalobca nesplnil podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, nesplnil povinnosť tvrdenia a povinnosť tieto tvrdenia osvedčiť.

15. Ustanovenia § 324 a nasl. CSP síce umožňujú nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa
dosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami, avšak v prípade, že nariadené neodkladné opatrenie

procesne konzumuje vec samú a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami. Zároveň je potrebné uviesť, že v rámci konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, kde súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia, nemôže prejudiciálne skúmať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy, prípadne
skúmať, či poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovanou
trvalou úpravou pomerov medzi stranami by sa skúmanie uvedených skutočností v rámci konania vo

veci samej obišlo. Súd sa zároveň nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že nemá žiadnu účinnú formu
obrany voči výkonu zrážok zo mzdy. V prípade, ak má žalobca za to, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov, alebo obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a žalovanému
1/ bola uhradená suma nad výšku poskytnutého úveru, môže sa žalobou na súde domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia a zároveň v rámci tohto konania nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým

by sa žalovanému 1/ zakázalo uplatňovať dohodu o zrážkach zo mzdy, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

16. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/

súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
jej úspechu vo veci. Žalovaný 1/ bol úspešný, keďže súd návrh voči nemu zamietol, mal by preto voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaný 1/ však nemá doposiaľ vedomosť o tomto konaní a
ani sa mu nebude v zmysle § 331 CSP toto uznesenie doručovať, preto mu súd žiadne trovy nepriznal.

18. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
jej úspechu vo veci. Žalovaný 2/ bol úspešný, keďže súd návrh voči nemu zamietol, mal by preto voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaný 2/ však nemá doposiaľ vedomosť o tomto konaní a
ani sa mu nebude v zmysle § 331 CSP toto uznesenie doručovať, preto mu súd žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.