Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 10, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317210752
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317210752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: O. O., nar. X.X.XXXX bytom
M. XXX/XX, S., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO:
35792752,ozaplatenie448,92euraspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Galanta č. k. 8Csp/114/2017-143 zo dňa 08. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 448,92 eura

s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.05.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

V. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
448,92 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.2.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu
trov konania vo výške 100 %, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Súd po citovaní § 39, § 53 ods. 4 písm. a), t), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ), § 4 ods. 1 a 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, rozsudok vecne odôvodnil tým, že RPMN v zmluve je uvedená nejasným a nezrozumiteľným
spôsobom. V zmluve je uvedená RPMN zmätočným spôsobom, nakoľko je v bode 5. zmluvy uvedená
iná RPMN ako v bode 6. Schválená RPMN vo výške 26,65 % uvedená v predmetnej zmluve v bode
6 nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, počet a výšku splátok.

Žalobcovi bola poskytnutá suma 918 eur a nie schválená suma úveru vo výške 1.020 eur, tak ako to
uvádza žalovaný. Za predpokladu, že by žalovaný poskytol úver 1.020 eur s výškou mesačnej splátky
36,09 eura a splatnosťou 36 mesiacov a do celkových nákladov by zahrnul poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 102 eur, výslednou by bola RPMN vo výške 27,02 %. Ak žalovaný poskytol úvervo výške 918 eur pri výške mesačnej splátky 36,09 eura a splatnosti 36 mesiacov a do celkových
nákladov by bola zahrnutá suma 102 eur ako poplatok za poskytnutie úveru, RPMN by činilo 38,76
%. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6S/21/2013 súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského

úveru nie je poplatok za poskytnutie pôžičky, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny
poskytovateľovi služby treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak sa do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie
spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca

považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zastavuje. Poskytovanie úveru tak, že si z neho ešte
pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť, je v rozpore s platnou právnou úpravou.
Takéto úverovanie odporuje spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho
ekonomické využívanie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov. Odplata pri spotrebiteľských úveroch o pôžičkách nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú
mieru určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Najvyššia prípustná miera

odplaty je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivý typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za kalendárny švrťrok
predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami za štvrťrok 2014 pre spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou
nad 1 do 5 rokov predstavovala RPMN 13,95 %. RPMN vo výške 38,76 % prevyšuje najvyššiu prípustnú

mieru odplaty určenú nariadením vlády, ktorá v čase podpisu zmluvy predstavovala 27,90 %. Vzhľadom
na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na nesprávne uvedenú a nezrozumiteľnú
RPMN, súd zaviazal žalovanú stranu vrátiť rozdiel medzi plnením, ktoré poskytla a sumou, ktorá jej
bola žalobcom zaplatená. Žalovaný mal možnosť žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie, nakoľko bol
listom zo dňa 21.2.2017 vyzvaný na jeho vydanie, čo však žalovaný odmietol, o čom svedčí jeho list

datovaný dňom 24.2.2017. Žalovaný sa teda dostal do omeškania. V súlade s § 517 OZ dlžník, ktorý je v
omeškaníjepovinnýzaplatiťajúrokzomeškania,pričomvýškuúrokovzomeškaniaustanovujeosobitný
predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP) vzhľadom na to, že v konaní mal žalobca plný úspech, má voči žalovanému právo na
100 % náhrady trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaný. Pri záveroch o tom, že medzi stranami nemalo dôjsť k dohode o RPMN, poukazuje žalovaný

na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva a preto sa účastníci
zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa
teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia
tohto údaju a tiež aj zo súdnej praxe. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe
údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov

jestvujúcich v danom čase. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel
k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Súd prvej inštancie
nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Vyššie tvrdené ohľadne dohody údaju o RPMN
potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 12Co/60/2017-74 zo dňa 31.05.2017. Súd prvej

inštancieďalejuvádza,žehodnotaRPMNniejesprávnevypočítanáaodôvodňujetotým,ževýškaúveru
bola 918 eur a nie 1.020 eur a že súčasťou celkovej výšky úveru nemôže byť poplatok za poskytnutie
úveru. Súd prvej inštancie uvádza jednostranné a neúplné skutkové závery a právne posúdenie, ktoré
odporujúobsahuzmluvy.Vsumeúveružiadnypoplatokzaposkytnutieúveruzahrnutýnebolanieje.Súd
prvej inštancie nedostatočne a nesprávne zamieňa spôsob úhrady poplatku za poskytnutie úveru s tým,

ak by bol poplatok v uvedenej sume zahrnutý. Skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza
započítaním so sumou úveru vyjadruj iba spôsob jeho úhrady. Ide o právne (a aj ekonomicky) rovnakú
situáciu ako je tá, kedy sa úver vyplatí a súčasne dlžník (žiadateľ o úver) uhradí poplatok za poskytnutie
úveru. Aj v takej situácii má k dispozícii sumu, ktorá je rozdielom úveru a poplatku za poskytnutie
úveru. To, že uvedené dve, na seba nadväzujúce operácie nahradzuje započítanie však neznamená,

že úver sa neposkytuje v pôvodne dohodnutej výške. Teda aj z praktického hľadiska je zrejmé, že
posudzovanie a závery prijaté súdom nie sú správne. Ak by nedošlo k započítaniu, potom by poplatok za
poskytnutieúverupredsažalobcamuseluhradiť.Odvolateľnapádaajvýrokoplateníúrokuzomeškania.
Podľa rozsudku sa žalovaný mal dostať do omeškania, lebo bol listom zo dňa 21.2.2017 (listom zodňa 24.2.2017) vyzvaný žalobcom na plnenie. Z listu žalobcu žiadna výzva na vydanie bezdôvodného
obohatenia ako konkrétneho nároku nevyplýva a ak bol list datovaný či už dňa 21.2.2017 alebo dňa
24.2.2017, tak to nepreukazuje, že dňa 21.2.2017 nastalo omeškanie. Odôvodnenie nároku na úrok z

omeškania je zmätočné a neprijateľné. Na základe uvedeného žalovaný napáda rozsudok z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení a záverov a pre nesprávne právne posúdenie, teda podľa § 365 ods. 1
písm.f)apísm.h)CSP.Žalovanýpretonavrhuje,abyodvolacísúdzrušilrozsudokvnapádanomrozsahu
a o veci sám rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania za

súdny poplatok platený na základe podaného odvolania.

4. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu. Žalobca považuje rozsudok za správny. Žalobca uvedené namietal i v rámci konania
vo vzťahu k súdenej zmluve, že táto je v čase, keď žalobca zmluvu podpisoval iba žiadosťou. Preto
je rozhodnutie súdu správne, ak konštatoval, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni

uzavrieť zmluvu, pričom dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté
v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne
platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla
inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Nakoľko RPMN je podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pri jej zmene musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy; pokiaľ ide o požiadavku

zákona, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, z hľadiska
kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku vykladať tak, že ide o konsenzus obidvoch zmluvných
strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných údajov zmluvy; Občiansky zákonník nemá
ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na
uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo

zhodné. Žalovanému je uvedené zrejmé, nakoľko existuje bohatá rozhodovacia prax i k tejto žalovaného
námietke. Pokiaľ má byť zmluva jasná, zrozumiteľná a nemá byť zavádzajúca, nesmie sa žiadny údaj v
rôznych častiach textu odlišovať od údaja prvotného. Uvádzať odlišný údaj o výške RPMN a odôvodniť
túto skutočnosť spôsobom výpočtu a dĺžky trvania úveru, nie je možné, pretože takáto skutočnosť je
pre spotrebiteľa zavádzajúca. Žalobca podporne poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov.

Žalobca považuje rozsudok súdu za vecne správny i pokiaľ ide o záver o nesprávnej RPMN z dôvodu
započítania poplatku za poskytnutie spotrebiteľského úveružalovaným. Žalovaný krátil dohodnutú výšku
spotrebiteľského úveru o poplatok za poskytnutie úveru a to pri poskytnutí finančných prostriedkov,
avšak pri výpočtoch vo vzťahu k podstatným náležitostiam i úročeniu sumy úveru uvedeného v zmluve,
t.j. 918 eur. Súd jasne a bez akýchkoľvek pochybností relevantným spôsobom odôvodnil a podporil

záver i príslušnou rozhodovacou praxou. Výklad žalovaného je nesprávny a odporuje kogentnej úprave
spotrebiteľského práva. Žalovanému nič nebránilo, aby poplatok za poskytnutie úveru, ktorý by mal
aj prípadný obsah konkrétneho plnenia, mohol žalobcovi transparentným spôsobom rozpočítať do
jednotlivých splátok tak, aby nedošlo k vyššie uvedenému konaniu keď žalobca nie len že neobdržal
dohodnutúsumuúveru,aletaktoneposkytnutásumabolanapokonzaťaženávcelkuiúrokovousadzbou

pre príslušný úver. Je celkom zrejmé, že pokiaľ žalovaný ako vstupný údaj pre výpočet RPMN použil
nesprávnyúdaj,t.j.sumuúverudohodnutéhovzmluve(aleneposkytnutého),jepretomožnéurobiťzáver
o tom, že RPMN bude bez ďalšieho nesprávna (aj bez bližších výpočtov). Žalovaný namieta i výrok súdu
o platení úroku z omeškania, žalovaný popiera výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom
na doručenú a preukázanú odpoveď žalovaného na výzvu, je zrejmé, že výzva žalovanému doručená

bola a žalovaný vyhotovil i odpoveď a mal dostatok priestoru uvedené namietať počas prvostupňového
konania až do okamihu vyhlásenia uznesenia o tom, že dokazovanie bolo ukončené. Uskutočnili sa
i pojednávania vo veci, ktorých sa žalovaný nezúčastnil. Bolo mu doručované i uznesenie súdu o
zmenenej žalobe. Najneskôr na pojednávaní v súdenej veci, mohol vzniesť námietku vo vzťahu k
žiadanému úroku z omeškania. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a súčasne zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho
konania žalobou vo výške 100 %.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po oboznámení sa s obsahom celého spisu dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je dôvodné len v časti úroku z omeškania, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti s použitím § 388 CSP zmeniť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z odvolacej argumentácie uplatnenej
žalovaným, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie vedúcich k

plnému vyhoveniu žalobe v uložení povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

7. Podstatným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a
bez poplatkov je to, že istina úveru uvedená v zmluve nezodpovedá výške poskytnutých finančných
prostriedkov, z ktorého dôvodu je nesprávne vypočítaná úroková sadzba a RPMN, nakoľko boli
vypočítané zo sumy 1.020 eur, avšak úver bol poskytnutý len v sume 918 eur, čím by sa podstatne

navýšila RPMN, ako aj úroková sadzba.

8.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalovanýzúčtovalpríslušnýpoplatokzadanúslužbužalobcovi
tým spôsobom, že mu úver vyplatil už krátený o uvedený poplatok, pričom poplatok zahrnul do celkovej
sumyposkytnutéhoúveru.Takýtospôsoburčeniacelkovejvýškyúveruavnadväznostinatonásledného

určenia RPMN z takejto výšky úveru bol v rozpore so zák. č. 129/2010 Z. z., aj s eurokonformným
výkladom príslušných ustanovení Smernice č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere.

9. Ako to uviedol ESD vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s.,

čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I. prílohy I. tejto smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru predstavujú celkovú sumu, ktorá bola
daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Celková výška
úveruvzmyslecitovanejsmernicečl.3písm.l)jevymedzenáakomaximálnavýškaalebosúčetvšetkých

finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa čl. 3 písm. g) tejto smernice,
obdobne aj § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady..., ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a ktoré sú veriteľovi známe. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2

písm. h) ZoSÚ obdobne čl. 3 písm. h) Smernice č. 2008/48). V dôsledku uvedeného pojmy „celková
výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa“ spojené s úverom sa navzájom vylučujú. Celková výška
úveru preto nemôže zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa.
Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť žiadnu odmenu, poplatky, úroky, provízie a akékoľvek
ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady

spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN,
ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru a to v neprospech spotrebiteľa. Rovnaký právny záver je
konštatovaný aj v súdom prvej inštancie citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6S/21/2013.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že do výpočtu RPMN bol teda nesprávne zahrnutý

údaj o celkovej výške úveru, keď do nej boli zahrnuté aj administratívne poplatky, ktoré si žalovaný od
žalobcu ihneď zúčtoval, čo spôsobuje podhodnotenie skutočnej RPMN. Hodnota RPMN vychádzajúca
z takto nesprávne určenej položky bola potom nesprávne určená nižšie, podhodnotená v neprospech
spotrebiteľa. Táto skutočnosť potom spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11
ods. 1 písm. b) ZoSÚ aplikovaného súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto v preskúmavanom

rozsudku správne uzavrel, že predmetný úver vzhľadom na nesprávne uvedenú RPMN v neprospech
spotrebiteľa je nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho zaplatením úrokov
a poplatkov žalobcom, na strane žalovaného ako veriteľa došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia,
ktoréjepovinnývydaťžalobcovi,tedaspotrebiteľovi,naúkorktoréhosabezdôvodneobohatil,vdôsledku
čoho bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

11. Už len vyššie uvedená absencia riadneho uvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere
postačuje pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru v zmysle súdom prvej
inštancie aplikovaných § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. oSÚ. Preto by bolo nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 princípov CSP)
zaoberať sa aj prípadnými ďalšími okolnosťami potenciálne vedúcimi k tomu istému záveru a teda aj
ďalšou súvisiacou odvolacou argumentáciou žalovaného.

12. Keďže predmetný úver bolo nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, všetko plnenie,
ktoré žalobca žalovanému poskytol v súvislosti s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere nad
istinu 918 eur, je potom potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu a teda za bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 a nasledujúcich OZ a zároveň je toto plnenie nevyhnutné vydať tomu, na

úkor koho bolo získané, t.j. žalobcovi (§ 456 OZ).

13. Súd prvej inštancie žalobcovi správne priznal aj úroky z omeškania, nesprávne však postupoval pri
ustálení začiatku omeškania. Splatnosť záväzku na vrátenie bezdôvodného obohatenia nebola medzi
žalobcomažalovanýmdohodnutá,anizákonomurčená.Pretobolžalovanýpodľa§563OZpovinnýplniť
prvého dňa potom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Žalobca tvrdí, že žalovaného o plnenie požiadal

listom svojho právneho zástupcu z 21.02.2017. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalovaného,
že obsahom tohto listu nebola výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalobca žalovanému
zaslal návrh na dohodu o urovnaní a uhradenie úveru len vo výške istiny. Podľa § 45 ods. 1 OZ za prejav,
obsahom ktorého bola výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, možno považovať až žalobu, ktorá
mohla voči žalovanému pôsobiť až od okamihu, kedy mu bola doručená. Zo zisteného skutkového stavu

potom vyplýva, že žaloba bola žalovanému doručená dňa 09.05.2017 a žalovaný bol tak povinný plniť
10.05.2017. Neposkytnutím plnenia sa odo dňa 10.5.2017 dostal do omeškania s platením dlhu. Od
tohto dňa patrí žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania (vo
výške určenej v § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.) vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky účinnej k prvému dňu omeškania + 5 %.

14. Vzhľadom na uvedené prijaté závery sa odvolací súd viac nezaoberal ďalšou už irelevantnou
odvolacouargumentácioužalovaného.Ipodľakonštantnejjudikatúrysúdnemusídaťodpoveďnavšetky
otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
či pripomienku strany sporu, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a
relevantné argumenty strán (porov. napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004,
III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalovaného zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu

už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

15. Keďže s poukazom na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie správne vyhovel žalobe v časti
o plnenie, pričom pochybil len v ustálení začiatku omeškania, odvolací súd po vyčerpaní relevantnej

odvolacej argumentácie žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP zmenil tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na

náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

17. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. V súlade s § 396 ods. 2 CSP vznikla odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní takmer v celom
rozsahu úspešný (neúspešný bol len v časti úroku z omeškania, čo možno považovať za nepatrnú časťnemajúcu vplyv na posúdenie celkového úspechu v konaní) a neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP),
odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov

prvoinštančného konania v plnej výške.

20. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok aj na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný (neúspešný bol len v časti úroku z omeškania, čo možno považovať za nepatrnú časť

nemajúcu vplyv na posúdenie celkového úspechu v konaní) a neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovalivýnimočnemunáhradutrovkonanianepriznať(§257CSP).O
výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).