Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/179/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203340
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7119203340.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu F. O.F., D.. XX.X.XXXX, N., A. XXXXX/
X, zast. JUDr. Petrom Homolom, advokátom, Bratislava, Zelinárska 6, proti žalovanému MOTOR -
CAR Košice s.r.o., Košice, Dopravná 5, IČO: 36 198 595, zast. advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, s.r.o.,
Košice, Kováčska 21, IČO: 36 601 365, o návrhu na nariadenie neodkladného, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu 15C/8/2019-24 z 1.4.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s motorovým
vozidlom Mercedes - Benz VITO 116 CDI, VIN: WDF44770513540280, pričom žalovaný je povinný
zdržať sa jeho prevodu na inú osobu alebo akéhokoľvek iného scudzenia a zaťaženia v prospech tretej

osoby a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhal a ako ho skutkovo a právne odôvodnil. Citoval znenie § 324 ods.1, § 325 ods.1,2, § 328 ods.1
CSP a uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ponúkal na predaj motorové vozidlo Mercedes -
Benz VITO 116 CDI, VIN: WDF44770513540280 na internetovej stránke žalovaného www.kupaaut.sk/
uzitkove za cenu 7 272,- eur s DPH. Z výpisov z internet bankingu žalobcu vyplýva, že žalobca 12.3.2019

doručil na účet žalovaného sumu 7 272,- eur, že 13.3.2019 bola platba vrátená žalovaným na účet
žalobcu ako platba prijatá omylom, v sume 7 272,- eur. Listom z 15.3.2019 vyzval žalobca žalovaného
prostredníctvom svojho advokáta na riešenie odovzdania predmetného motorového vozidla, ktoré
zakúpil 12.3.2019. Žalobca zároveň späť odoslal finančné prostriedky, lebo považuje kúpu motorového
vozidla za platnú, za motorové vozidlo uhradil plnú sumu, za ktorú ho inzerovali a žalobcovi predali.
Listom z 25.3.2019 žalovaný doručil žalobcovi odpoveď na výzvu na odovzdanie motorového vozidla,

v ktorom uviedol, že 12.3.2019 došlo k nesprávnemu preklopeniu informácií o ponúkaných motorových
vozidlách, okrem iného aj o posudzovanom motorovom vozidle. Spoločnosť MOTOR - CAR Košice
s.r.o. ešte v tento deň priamo so zákazníkmi, ktorí sa dopytovali a chceli kúpiť motorové vozidlo za
inzerujúcich podmienok - chybne nahratá - preklopená cena na inzerujúcich internetových stránkach,
komunikovala, vysvetľovala a ospravedlňovala sa im za chybne uvedenú informáciu. Cena predmetného
motorového vozidla uvedená na inzerujúcich internetových stránkach nedosahovala ani 1/6 skutočnej

ceny motorového vozidla. Žiadny zamestnanec spoločnosti MOTOR - CAR Košice s.r.o. „neinštruoval“
klienta, že má bez toho, aby došlo k uzavretiu zmluvy, zaplatiť na účet spoločnosti MOTOR - CAR Košice
s.r.o. cenu uvedenú v inzeráte. Inzerát nespĺňa náležitosti návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 43a
Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je určený jednej, resp. viacerým individuálne určeným osobám.
Inzerát nespĺňa ani náležitosti verejného prísľubu podľa § 850 Občianskeho zákonníka, nespĺňa ani
náležitosti verejného návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 276 Obchodného zákonníka. Absentuje tu

vôľa predávajúceho, teda spoločnosti MOTOR - CAR Košice s.r.o., nakoľko v inzeráte bola flagrantná
chyba týkajúca sa kúpnej ceny ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, ktorá je predpokladom každéhoprávneho správania - tvorí podstatnú neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú náležitosť právneho
úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/12/2011). Z právneho hľadiska teda nemohlo a
ani nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou MOTOR - CAR Košice, s.r.o. a klientom

ani spoločnosťou Green Magic Homes s.r.o. Podľa právneho názoru súdu, nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu k žalovanému je dôvodné až do vydania rozhodnutia vo veci samej, je totiž
nevyhnutnédočasneupraviťpomerystránsporu.Vopačnomprípadebyžalobcovihrozilabezprostredná
ujma na majetku, ktorá by v prípade predaja predmetného motorového vozidla žalovaným žalobcovi
vznikla. Žalovaný motorové vozidlo totiž ďalej ponúka na predaj, o čom svedčí nový inzerát žalovaného.

Jedná sa tu o dočasné opatrenie, ktorým sa dočasne zakazuje nakladať žalovanému s motorovým
vozidlom a previesť predmetné motorové vozidlo na inú osobu alebo akékoľvek iné scudzenie alebo
zaťaženie v prospech tretej osoby. Dôvodnosť uplatneného nároku (uzavretie kúpnej zmluvy) posúdi
súd v rámci konania vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd
viazaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom však súd musí starostlivo zvážiť
rozsah navrhovaných obmedzení. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva

podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalovanému je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu a preto súd návrhu
žalobcu na jeho nariadenie v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 36-39) vo všetkých jeho výrokoch podľa

§ 355 ods.2 a § 357 písm. d) CSP a z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. b), d) a h) CSP, a
navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia toto v zmysle § 388 CSP zmenil tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Odvolanie odôvodnil nasledovne: žalobca v
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo 26.3.2019 navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie,
ktorým zakáže žalovanému akokoľvek nakladať s motorovým vozidlom Mercedes - Benz VITO 116 CD1,

VIN: WDF44770513540280, pričom žalovaný je povinný zdržať sa jeho prevodu na inú osobu alebo
akéhokoľvek iného scudzenia a zaťaženia v prospech tretej osoby. Úvodom poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011 a má za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí žalobca presne špecifikovať petit návrhu, t.j. s určitosťou uviesť, akými spôsobmi má
byť povinnej osobe zakázané nakladať s vecami. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia domáha, aby súd zakázal žalovanému nakladať s vyššie uvedeným motorovým vozidlom,
nakoľko je tu predpoklad, že by s uvedeným vozidlom mohol nakladať a previesť ho na tretiu osobu.
Má za to, že žalobca petit návrhu riadne nešpecifikoval, neuviedol konkrétne formy zákazu nakladania s
motorovým vozidlom. Termín „akokoľvek nakladať" s motorovým vozidlom je všeobecný a nedostatočne
konkrétny, a absolútne nevykonateľný. Takisto termín „alebo akéhokoľvek iného scudzenia a zaťaženia".

Neodkladné opatrenie predstavuje zásah do práv žalovaného ešte pred tým, než je rozhodnuté vo
veci samej, a nie je možné takéto súdne rozhodnutie a takýto závažný zásah do vlastníckych práv
žalovaného založiť na petite a následnom súdnom rozhodnutí ..akokoľvek nakladať". Nakoľko žalobca
riadne nešpecifikoval petit návrhu, má za to, že sú dané dôvody na zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods.1 CSP. Podľa § 330 ods.1 CSP súd môže určiť, že

neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Súd v bode 10 odôvodnenia rozhodnutia uvádza,
že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné až do vydania rozhodnutia vo veci samej. Takéto
konštatovanie súdu je však v priamom rozpore s výrokom daného rozhodnutia, ktorým súd vydal
neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia. Podotkol, že v tejto veci nebol podaný návrh vo veci
samej,súdneuložilžalobcovipovinnosťpodaťvurčenomčasežalobuvovecisamej.Takýtopostupsúdu

považuje za porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Obsah práva na spravodlivý súdny proces
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak
je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06 ). To, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako sa
vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie,
a to v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Porušenie
právanaspravodlivýsúdnyprocesanesprávnypostupsúduprvejinštancievidížalovanýajvtom,žesúd
v odôvodnení svojho rozhodnutia len opísal skutkové tvrdenia žalobcu bez toho, aby relevantne posúdil
ich dôvodnosť. Povinnosťou všeobecného súdu je preto uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantnédôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať
tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Súd sám v
bode 8 odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce,

pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aby boli
aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa
právnej teórie osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že
osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Tu si

dovolil poukázať na to, že žalobca svoj nárok, resp. aspoň pravdepodobnosť nároku žiadnym spôsobom
nepreukázal. Žalobca nepredložil jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy, z ktorej vyvodzuje túto naliehavú potrebu upraviť pomery účastníkov, došlo. Jediným podkladom
pre vydanie súdneho rozhodnutia boli žalobcove ničím nepodložené tvrdenia. Na základe takto vôbec
nepreukázaného a neoveriteľného skutkového stavu nie je možné vydať neodkladné opatrenie, ktoré
neprimeraným spôsobom zasahuje do práv žalovaného. Žalobca nedisponuje jediným dôkazom, ktorý

by preukázal, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo, a že jeho nárok je v tomto štádiu konania
aspoň osvedčený. Konanie žalobcu považuje za maximálne šikanózne a špekulatívne. K samotnému
skutkovému stavu uviedol, že 12.3.2019 došlo k poruche internetového systému (softvéru) žalovaného,
ktorýmbolinesprávnepreklopenékúpnecenymotorovýchvozidielnajehointernetovýchstránkach.Túto
situáciu sa snažil bezodkladne riešiť, a každému zákazníkovi ktorý kontaktoval žalovaného s dopytom

o daných motorových vozidlách, vysvetlil, že sa jedná o poruchu systému. Tak to bolo aj v danom
prípade. Toho istého dňa kontaktoval žalobca zamestnankyňu call centra žalovaného, pričom žalobca
sa dožadoval informácií o vozidle, ktoré bolo inzerované. Keďže táto zamestnankyňa informáciami o
vozidle nedisponuje, odkázala ho na konkrétneho predajcu, a to predajcu osobných motorových vozidiel,
a kontakt mu zaslala prostredníctvom sms. Už aj samotná zamestnankyňa upozornila žalobcu na chybu

systému, ktorá sa im daného dňa vyskytla. Už len samotná sms od zamestnankyne žalovaného s
kontaktom na predajcu preukazuje, že rozhovor neprebehol tak, ako to tvrdí žalobca, a zamestnankyňa
žalovaného ho neinštruovala na zaplatenie kúpnej ceny, keďže sama takéto vedomosti a konkrétnosti
o vozidlách nemá, a nemá na to ani kompetencie. 13.3.2019 žalobca kontaktoval zamestnanca
žalovaného, predajcu motorových vozidiel - S. G., ktorý žalobcovi vysvetlil, tak ako iným dopytujúcim

sa zákazníkom, že sa včera vyskytla chyba systému, a cena motorového vozidla je odlišná. Na to
už žalobca rovno vyrukoval s tým, že on už inzerujúcu cenu zaplatil a chce motorové vozidlo. Zo
strany predajcu mu bolo oznámené, že platba mu bude vrátená späť, keďže žalobca s nikým kúpnu
zmluvu neuzavrel, a svojvoľne zaslal peniaze na účet žalovaného. Pre objasnenie uviedol, že dané
motorové vozidlo sa predáva za cenu cca 47 000,-eur. Internetový systém v danom čase ukázal len

cenu doplnkovej výbavy, t.j. 7 272,-eur bez základnej ceny vozidla. Jedná sa o úplne nové motorové
vozidlo značky Mercedes Benz, a aj laikovi a bežnému spotrebiteľovi muselo byť jasné, že uvedená
cena nie je správna. Žalobca napriek tomu bez akéhokoľvek podkladu či dohovoru, zaslal na účet
žalovaného 7 272,- eur a teraz tvrdí, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Má za to, že konanie žalobcu
je v tomto jednoznačne špekulatívne, a jediné o čo sa snaží je dostať sa k motorovému vozidlu, ktoré

má hodnotu cca 47 000,-eur. Žalovaný preukázateľne zaslal 7 272,-eur žalobcovi okamžite naspäť
s tým, že neeviduje žiadnu kúpnu zmluvu, ku ktorej by platbu pripároval, nie je si vedomý žiadneho
kontraktu so žalobcom a zaslané finančné prostriedky považuje za bezdôvodné obohatenie. Žalobca
aj napriek uvedenému ich zaslal žalovanému znova, žalovaný ich žalobcovi opäť vrátil. Podotkol, že
finančné prostriedky neboli zaslané žalobcom, ale právnickou osobou - spoločnosťou Green Magic

Homes s.r.o., Bratislava, Podzáhradná 3, IČO: 50 394 118. Preto je nevyhnutné sa takisto zamerať
na aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý sa snaží v tomto spore vystupovať v pozícii spotrebiteľa, aj
keď samotný prevod finančných prostriedkov uskutočnila právnická osoba. Žalovaný je dlhoročným
autorizovaným predajcom motorových vozidiel značky Mercedens Benz, tieto motorové vozidlá predáva
výlučne na základe písomných kúpnych zmlúv. Aj v tomto prípade sa jednalo o nové motorové vozidlo,

kde je kúpna zmluva priam žiaduca, nakoľko je dobrou praxou upraviť záručné podmienky nového
motorového vozidla, servisné podmienky, reklamačné podmienky, presnú špecifikáciu vozidla spolu s
odovzdávanou výbavou a pod. Počas dlhoročnej praxe žalovaného sa nestalo, aby motorové vozidlo
predal na základe ústnej kúpnej zmluvy, nie písomnej. Ako žalovaný uviedol aj v odpovedi na výzvu
žalobcu, jednou z podstatných náležitosti každého právneho úkonu je prejav vôle a citoval znenie §

34 ods.1, § 43a ods.1,2 OZ a uviedol, že z právnej teórie jednoznačne vyplýva, že inzerát v právnom
ponímanínepredstavujenávrhnauzavretiezmluvyvzmysle§43aOZ,nepredstavujeaniverejnýprísľub
v zmysle § 850 OZ a nepredstavuje ani verejný návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 267 Obchodného
zákonníka, nakoľko nespĺňa právne predpoklady právneho úkonu a prejavu vôle. Žalobca vo svojomnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani neosvedčil danosť jeho nároku, nepredložil ani jeden
dôkaz, ktorý by preukázal: Prejav vôle žalovaného na uzavretie zmluvy, Návrh žalovaného na uzavretie
zmluvy, Akceptáciu (prijatie) návrhu na uzavretie zmluvy. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal aspoň

danosťou nároku žalobcu, zaoberal sa len osvedčením naliehavej potreby upraviť pomery účastníkov,
ktoré odôvodnil tým, že žalovaný motorové vozidlo ponúka na predaj. Je potrebné dodať, že žalovaný
motorové vozidlo nikdy na predaj ponúkať neprestal, keďže žalobcovi nikdy k motorovému vozidlu
žiadne práva nevznikli. Súd absolútne opomenul § 326 ods.1,2 CSP, ktorého znenie citoval a z
ktorého vyplynulo, že žalobca musí v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti

hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že žalobcov
návrh nespĺňa podstatné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže skutočnosti
uvádzanévnávrhuneosvedčujúdôvodnosťatrvanienárokuhodnoverne.Mázato,žesúdnepostupoval
správne, ak na základe týchto skutočností vydal neodkladné opatrenie, ktorým neprimerane zasiahol
do práv žalovaného. Žalovanému týmto neodkladným opatrením vznikne škoda, ktorá spočíva v tom,
že nové motorové vozidlo bude počas doby trvania neodkladného opatrenia znehodnotené. Žalobca

nepreukázal hodnovernosť svojich tvrdení tak, aby jeho nárok odôvodňoval takú potrebu zásahu
do práv žalovaného a takú ujmu, ktorá žalovanému môže vzniknúť. Predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp, právny vzťah
medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy,

ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu
a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi
stranami. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie
pri vydávaní neodkladného opatrenia na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom

predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje i naplnenie
podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda
že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa

druhá strana. Vzhľadom k skutkovým okolnostiam prípadu má jednoznačne za to, že nie len, že nie
sú naplnené základné zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ale neodkladné
opatrenie v tomto prípade by bolo absolútne neprimerané. S primeranosťou neodkladného opatrenia sa
„prvostupňový“ súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Obyčajné konštatovanie o tom, že neodkladné
opatrenie je primerané (v bode 13 odôvodnenia rozhodnutia] nemožno považovať za primerané a

dostačujúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že žalobca
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neuviedol také skutočnosti, ktoré by v tomto štádiu
konania osvedčovali záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná a
predbežná ochrana. Preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.
4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol (č. l. 57-58), že žalovaný v podanom odvolaní
spochybňuje výrok uznesenia. Podľa názoru žalovaného z tohto výroku nevyplýva akými spôsobmi
sa žalovanému zakázalo nakladať s vecami. Žalovaný ďalej uvádza, že petit návrhu nie je riadne
špecifikovaný, nie sú v ňom uvedené konkrétne formy zákazu nakladania s motorovým vozidlom. V

neposlednom rade žalovaný termíny „akokoľvek nakladať", „scudziť a zaťažiť", považuje za termíny
všeobecné, nedostatočne konkrétne a nevykonateľné. Z tohto dôvodu bol podľa názoru žalovaného
dôvod, aby súd postupoval v zmysle § 328 ods.1 CSP, a teda podľa názoru žalovaného mal súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. K tvrdeniu žalovaného v tejto súvislosti uviedol, že
v zmysle § 325 ods.2 písm. c) CSP platí, že „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby nenakladala s určitými vecami alebo právami." Poukázal na to, že zákon nezakazuje všeobecnú
formuláciu neodkladného opatrenia, pretože takáto všeobecná formulácia vyplýva priamo z § 325 ods.2
písm. c) CSP. Takáto všeobecná formulácia nie je ani dôvodom na zamietnutie návrhu neodkladného
opatrenia a nespôsobuje ani jeho nevykonateľnosť. V danom prípade je potrebné uviesť, že keďže sa
jedná o motorové vozidlo akékoľvek nakladanie s týmto motorovým vozidlom môže mať v konečnom

dôsledku vplyv na jeho hodnotu. Má za to, že v tomto konkrétnom prípade bola práve všeobecná
formulácia, tak ako to predpokladá aj samotný § 325 ods.2 písm. c) CSP nevyhnutná. V prípade, ak by
prijal teóriu žalovaného, tak by v neodkladnom opatrení musel vymenovať všetky úkony, ktoré je možné
robiť s motorovým vozidlom. Áno v praxi je vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladnéhoopatrenia, a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení. Avšak má za to, že
každý jednotlivý prípad je potrebné posudzovať individuálne a nie je možné prijať teóriu žalovaného
všeobecne pre každý jeden prípad. Ako už uviedol v danom prípade by musel vymenovať nespočetné

množstvo úkonov, ktoré by zabránili nakladaniu s motorovým vozidlom až do času, kedy sa o merite
veci rozhodne v súdnom konaní. Čo sa týka žalovaným spochybňovaných termínov „scudziť a zaťažiť"
nestotožňujeme sa s názorom žalovaného, že ide o termíny všeobecné, nedostatočne konkrétne a
nevykonateľné. Práve opačne tieto termíny predstavujú konkretizáciu všeobecného termínu „nakladať".
III. Žalovaný v ďalšej časti svojho odvolania vytýka súdu, že súd žalobcovi neurčil lehotu na podanie

žaloby, pričom žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na § 330 ods.1 CSP (jeho znenie citoval) a má
za to, že súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. V danom prípade
ide o možnosť takéhoto určenia a nie o povinnosť. V režime civilného sporového poriadku nie sú
právne účinky neodkladného opatrenia ex lege vopred časovo obmedzené. Zároveň si dovolil uviesť,
že aj napriek tomu, že súd neuložil žalobcovi lehotu na podanie žaloby vo veci samej, žalobca už tak
učinil a 12.4.2019 podal na Okresnom súde Košice I žalobu o vydanie veci. Konanie je vedené pod

spisovou značkou: 23Csp/57/2019. IV Žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
podanom návrhu svoj nárok, resp. pravdepodobnosť návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný
má za to, že žalobca nepredložil jediný dôkaz o uzavretí kúpnej zmluvy. Žalovaný napokon v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že jeho konanie je šikanózne a špekulatívne. Má za to, že súdu
bolo predložené dostatočné množstvo dôkazov osvedčujúcich dôvodnosť podania návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ako aj dôvodnosť jeho samotného vydania. Máme za to, že návrh žalobcu
je oprávnený. Žalovaný síce poukazuje na to, že jeho správanie je šikanózne a špekulatívne, avšak
nevie na základe čoho tak usudzuje. Žalobca v samotnej veci kúpy motorového vozidla postupoval tak,
ako ho inštruovali zamestnanci žalovaného. Považoval za potrebné uviesť, že žalobca, ani nikto iný
by neposielal svoje finančné prostriedky, len tak na účet bez akéhokoľvek dôvodu. Je potrebné uviesť,

že žalobca nemal odkiaľ vedieť číslo účtu žalovaného a ani to, čo by mal uviesť ako variabilný symbol
pri platbe. Dovolil si uviesť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza pravdivé informácie, keď tvrdí,
že 12.3.2019 došlo k poruche internetového systému (softvéru) žalovaného, ktorým boli nesprávne
preklopené kúpne ceny motorových vozidiel na internetových stránkach žalovaného. Žalovaný totižto
predmetné motorové vozidlo inzeroval za cenu vo výške 7 272,00 eur už 3.3.2019 o čom súdu zasielame

výpis z inzerátu žalovaného, ktorý sa nám podarilo dohľadať prostredníctvom internetu. Potom aj
ďalšie vyjadrenia žalovaného nie sú založené na pravde, keď žalovaný tvrdí, že všetkým zákazníkom
vysvetľoval túto poruchu systému, ako aj to, že žalovaný bezodkladne túto poruchu riešil. V prípade, ak
by poruchu žalovaný bezodkladne riešil, tak by už 3.3.2019 tento inzerát stiahol z internetovej ponuky
a neponechával to zverejnený. Žalovaný po vzniku sporu s nim mal snahu z internetu stiahnuť všetky

informácie o predávaní tohto vozidla a vývoji jeho cien, aby to nebolo možné dohľadať, avšak jemu
sa podarilo nájsť aspoň nejaké informácie. Jemu boli všetky údaje na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj
postup kúpy oznámený zamestnankyňou žalovaného. Predpokladá, že žalovaný z tohto telefonického
rozhovoru bude mať k dispozícii zvukový záznam nakoľko sa jednalo o call centrum žalovaného, a že
aspoň tento zostane k dispozícii pre účely súdneho konania. Je pravdou, že žalobca realizoval platbu

z účtu vedeného na obchodnú spoločnosť Green Magic Homes s. r. o., a to z dôvodu že nevlastní
žiaden osobný účet v žiadnej banke. V komunikácii so žalovaným nikdy nevystupoval ako štatutárny
orgán spoločnosti a zároveň je potrebné uviesť, že predmetný účet obchodnej spoločnosti Green Magic
Homes s. r. o. využíva výlučne na osobnú potrebu a z tohto účtu nikdy neboli vykonávané platby a ani
neboli prijímané žiadne platby v prospech obchodnej spoločnosti Green Magic Homes s. r. o., čo žalobca

preukáže v súdnom konaní v merite veci. Zároveň je potrebné uviesť, že skutočnosť, že platba bola
realizovaná z účtu obchodnej spoločnosti Green Magic Homes s. r. o. ešte automaticky neznamená to,
že žalobca predmetné motorové vozidlo nekupoval ako fyzická osoba. Ide tu len o snahu žalovaného
spochybniťžalobcu.Nazákladeuvedenýchskutočnostínavrhol,abyodvolacísúduznesenieOkresného
súdu Košice I, spisová značka: 15C/8/2019 potvrdil a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov

konania vrátane trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
5.Kvyjadreniužalobcuvyjadrilsažalovaný(č.l.69-70),ktorývI.uviedol,ževpodanomodvolanínapadol
správnosť a vykonateľnosť výroku uznesenia. Žalobcove tvrdenia ohľadom všeobecnej formulácie
výroku neodkladného opatrenia spočívajúceho v „akokoľvek nakladať" a „akéhokoľvek iného scudzenia"
nemajú oporu v zákone a to z nasledujúcich dôvodov. V podanom odvolaní napadol výrok neodkladného

opatrenia z dôvodu jeho absolútnej nevykonateľnosti a neprimeranosti k zásahu do jeho práv. Žalobca
v podanom vyjadrení poukazuje na znenie § 325 ods.2 písm. c) CSP, a na to, že už zo samotného
znenia zákona vyplýva, že je možné vydať neodkladné opatrenie na všeobecný zásah a obmedzenie
do vlastníckych práv. S týmito tvrdeniami sa absolútne nestotožňuje. Žalobca opomína skutočnosť,že neodkladným opatrením podľa § 325 ods.2 písm. c) CSP sa u žalovaného obmedzuje dispozičné
oprávnenie k určitej veci, a že z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby
legitímny a v súlade s princípom proporcionality, keďže sa jedná o zásah do základného práva osoby

vlastniť majetok vyjadrený v čl. 20 Ústavy SR, do základného práva podnikať a uskutočňovať inú
zárobkovú činnosť vyjadrený v čl. 35 ods.1 Ústavy SR a základného práva na ochranu majetku podľa
čl. I Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Neodkladné
opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného
účelu. Súd je povinný pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia dbať o to, aby ujma osoby, proti

ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.
Všeobecne formulovaný zákaz nakladania s vecami alebo právami môže viesť k neprimeranému
obmedzovaniu povinnej osoby. Pri všeobecne formulovanom petite návrhu nieje možné riadne dodržať
princíp proporcionality. Má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí nevyhnutne
obsahovaťnáležitostižaloby.Tietonáležitostivymedzuje§132CSPsodkazomnavšeobecnénáležitosti
podania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať riadny žalobný petit. Návrh

musí byť dostatočne určitý na to, aby súd mohol exaktne vymedziť obsah zákazu dispozičného
oprávnenia, procesný postup musí byť detailný a presný, čo je prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou
a určitosťou samotného návrhu. Návrh žalobcu nespĺňa vyššie uvedené, je formulovaný neurčito
a všeobecne. V danom konkrétnom prípade je všeobecné vymedzenie zákazu jeho dispozičného
oprávnenia neprípustné a na základe uvedeného vo všeobecnej formulácii petitu nie je možné ani

adekvátne posúdenie zásady proporcionality zásahu do vlastníckych práv žalovaného. II. Žalobca vo
vyjadrení poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný vytýka súdu, že neurčil žalobcovi lehotu na podanie
žaloby. Podotkol, že žalovaný nevytýka v podanom odvolaní, že súd neurčil lehotu žalobcovi na podanie
žaloby, ale rozpor medzi výrokom rozhodnutia a odôvodnením rozhodnutia, v ktorom vidí porušenie
práva na spravodlivý súdny proces. Z § 330 ods.1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie sa môže vydať

aj na neobmedzený čas. Ale vo vydanom uznesení súd v bode 10 odôvodnenia uvádza, že nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodné až do vydania rozhodnutia vo veci samej. Takéto konštatovanie
súdu je však v priamom rozpore s výrokom daného rozhodnutia, ktorým súd vydal neodkladné opatrenie
bez časového obmedzenia. III. V podanom odvolaní ďalej poukázal na nedostatok odôvodnenosti
podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje
určitéprávo,resp.právnyvzťahmedzistranami,žetotoprávojeporušovanéaleboohrozenéaženajeho
ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy
vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych

vzťahovmedzistranami.Žalobcaanivpodanomvyjadrenínepreukázalopodstatnenosťnávrhu.Žalobca
nedisponuje jediným dôkazom, ktorým by preukázal, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo, a že je
osvedčená existencia určitého práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákon priamo v § 326 CSP
vyslovene neukladá žalobcovi povinnosť označovať dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam.
Táto povinnosť žalobcu však vyplýva priamo z § 132 ods.1,3 CSP. Z takto predložených dôkazov má

pri nariadení neodkladného opatrenia vyplývať vysoká miera pravdepodobnosti a osvedčenosti nároku.
V tomto prípade na strane žalobcu absentujú akékoľvek dôkazy, ktoré by preukázali odôvodnenosť
jeho nároku. Žalobca v podanom návrhu len tvrdí skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, na
podporu ktorých nepredložil jeden relevantný dôkaz, a podľa nášho názoru neosvedčil ani základný
atribút potrebný na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu jeho nároku a naliehavú potrebu

upraviť pomery účastníkov. IV. Žalobca obraňuje svoju aktívnu legitimáciu argumentom, že bankový účet
spoločnosti Green Magic Homes s.r.o., je výlučne bankovým účtom jeho ako fyzickej osoby na jeho
osobnú potrebu. K uvedeným tvrdeniam si dovolil poukázať na zrejmý rozpor so zákonom a samotný
nezákonný postup žalobcu. Povinnosť vlastniť bankový účet zákon právnickej osobe neukladá. Zákon
pozná len povinnosť právnickej osoby oznamovať príslušnému daňovému úradu čísla všetkých účtov

prislúchajúcich danej právnickej osobe. No právnická osoba a fyzická osoba (žalobca) sú dva rozdielne
právne subjekty, s vlastnou právnou subjektivitou, pričom právnická osoba vo forme spoločnosti s
ručením obmedzeným je právnická osoba založená za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti a
dosahovania zisku. Argumentácia žalobcu preto nemôže obstáť, keďže právnická osoba má vlastnú
právnu subjektivitu a vlastný bankový účet. Účet právnickej osoby založenej na účely podnikania a

dosahovania zisku predsa nemôže bez ďalšieho slúžiť výlučne fyzickej osobe, jej súkromným potrebám
a úhradám. Žalobca nemôže pred tretími osobami raz vystupovať ako fyzická osoba raz ako právnická
osoba, keďže sa jedná o dva rozdielne právne subjekty. Takéto konanie žalobcu považuje za konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a aj v rozpore so zásadou zákazu zneužitia práva. V zmysle vyššieuvedenéhožalovanýnaďalejvplnomrozsahutrvánapodanomodvolaní,amázato,žežalobcavnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, neuviedol také skutočnosti, ktoré by v tomto štádiu konania
osvedčovali záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná a predbežná

ochrana, samotné uznesenie súdu považuje za nevykonateľné a arbitrárne. Preto navrhol, aby odvolací
súd uznesenie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta,
a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6.K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca (č. l. 78-79), ktorý citoval znenie § 325 ods.2 písm.
c) CSP a uviedol, že zákon nezakazuje všeobecnú formuláciu neodkladného opatrenia, pretože takáto

všeobecná formulácia vyplýva priamo z § 325 ods.2 písm. c) CSP. Takáto všeobecná formulácia nie je
ani dôvodom na zamietnutie návrhu neodkladného opatrenia a nespôsobuje ani jeho nevykonateľnosť.
Keďže sa jedná o motorové vozidlo akékoľvek nakladanie s týmto motorovým vozidlom môže mať
v konečnom dôsledku vplyv na jeho hodnotu. V tomto konkrétnom prípade je práve všeobecná
formulácia, tak ako to predpokladá aj samotný § 325 ods.2 písm. c) CSP nevyhnutná. Keďže sa
jedná o motorové vozidlo, a teda o hnuteľnú vec nevie si predstaviť, ako konkrétne by sa musel

vyšpecifikovať výrok neodkladného opatrenia, tak aby bola zabezpečená ochrana takejto hnuteľnej
veci, napr. pred poškodením alebo zničením. Veď už len samotná skutočnosť, že ak by žiadal len
o zákaz prevodu, darovania, zaťaženia a pod. a takéto neodkladné opatrenie by bolo vydané, tak
žalovanému by nič nebránilo napr. vozidlo prenajímať alebo používať ho a takýmto spôsobom by
dochádzalo k znehodnocovaniu takejto hnuteľnej veci, a ako sme už uviedli mohlo by viesť aj k

jej zničeniu. Obsah takéhoto výroku je pre neho nepredstaviteľný, keďže tých úkonov, ktorým by
bolo potrebné zabrániť by bolo veľmi veľké množstvo, a preto má za to, že v tomto prípade je
všeobecná formulácia práve žiaduca. Žalovaný poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nesmie
nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Má za to,
že v tomto konkrétnom prípade neodkladné opatrenie neobmedzuje žalovaného nad rozsah, ktorý je

nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Tak isto toto konkrétne neodkladné opatrenie nevedie
k neprimeranému obmedzovaniu žalovaného, tak ako to žalovaný uvádza. Inak by tomu samozrejme
mohlo byť, ak by sa jednalo napr. o nehnuteľnosť, kde by všeobecná formulácia bola podľa nášho názoru
problematická. Napríklad, ak by osobe podnikajúcej v poľnohospodárstve bolo zakázané akokoľvek
nakladať s nehnuteľnosťou o vlastníctvo ktorej sa vedie spor, tak takáto všeobecná formulácia by

ho obmedzovala nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Ale nemôže
tomu tak byť v prípade motorového vozidla a v prípade žalovaného. Žalobca na podporu svojho
tvrdenia, poukazuje aj na nasledovné súdne rozhodnutia, v ktorých rovnako ako v prípade žalobcu
ide o všeobecnú formuláciu výroku uznesení, ktorými boli neodkladné opatrenia nariadené. Jedná sa
napríklad o uznesenie Okresného súdu Piešťany, spisová značka: 5C/93/2015, uznesenie Krajského

súdu Bratislava, spisová značka: 11CoP/508/2018, uznesenie Krajského súdu Košice, spisová značka:
11Co/47/2016. II K otázke dĺžky trvania neodkladného opatrenia si dovoľujeme uviesť, že v zmysle
§ 330 ods.1 CSP platí, že „Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas."
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas. V danom prípade ide o možnosť takéhoto určenia a nie o povinnosť. V režime civilného

sporového poriadku nie sú právne účinky neodkladného opatrenia ex lege vopred časovo obmedzené.
Aj keď súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné
do vydania rozhodnutia vo veci samej a súd nevydal neodkladné opatrenia na takýto čas, ale na
čas neurčitý, nejedná sa o porušenie práva na spravodlivý súdny proces. III. Žalovaný opätovne
poukazuje na skutočnosť, že žalobca v podanom návrhu svoj nárok, resp. pravdepodobnosť návrhu

žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný má za to, že žalobca nepredložil jediný dôkaz o uzavretí
kúpnej zmluvy. Žalobca pri kúpe motorového vozidla postupoval tak, ako ho inštruovali zamestnanci
žalovaného. Ako to už raz uviedol, žalobca, ani nikto iný by neposielal svoje finančné prostriedky, len
tak na účet bez akéhokoľvek dôvodu. Je potrebné uviesť, že žalobca nemal odkiaľ vedieť číslo účtu
žalovaného a ani to, čo by mal uviesť ako variabilný symbol pri platbe. Jemu boli všetky údaje na

zaplatenie kúpnej ceny, ako aj postup kúpy oznámený zamestnankyňou žalovaného. Predpokladá, že
žalovaný z tohto telefonického rozhovoru bude mať k dispozícii zvukový záznam nakoľko sa jednalo o
call centrum žalovaného, a že aspoň tento zostane k dispozícii pre účely súdneho konania. Žalobca bude
predloženie tohto záznamu žiadať v konaní vo veci samej. IV. Žalovaný v neposlednom rade poukazuje
na skutočnosť, že žalobca raz vystupuje pred tretími osobami ako fyzická osoba a inokedy ako právnická

osoba. Žalovaný zároveň vo svojom vyjadrení opätovne poukazuje na skutočnosť, že kúpna cena za
motorové vozidlo bola uhradená z účtu obchodnej spoločnosti Green Magic Homes s. r. o.. Platba za
predmetné vozidlo bola realizovaná z účtu vedeného na obchodnú spoločnosť Green Magic Homes s.
r. o., a ako to už uviedol bolo to z dôvodu, že žalobca nevlastní žiaden osobný účet v žiadnej banke.Má za to, že táto skutočnosť ani nie je podstatná. Platba mohla byť realizovaná z akéhokoľvek účtu
akéhokoľvek subjektu, či už fyzickej alebo právnickej osoby. Skutočnosť, že platba bola realizovaná
z účtu obchodnej spoločnosti neznamená, že kupujúcim bola obchodná spoločnosť. Nie je pravdivé

tvrdenie žalovaného, že žalobca raz vystupuje pred tretími osobami ako fyzická osoba a inokedy ako
právnická osoba. V komunikácii so žalovaným nikdy nevystupoval ako štatutárny orgán spoločnosti, ale
vždy komunikoval výlučne ako súkromná osoba.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
9.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,

právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

10.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11.Podľa § 234 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.
12.Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, o. i., stručné odôvodnenie.

13.Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
14.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
15.Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie

pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.
16.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
17.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
18.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia

predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnurozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
19.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom

znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
20.Žalovaný procesnú vadu vidí v tom, že žalobca petit návrhu riadne nešpecifikoval a nariadené
neodkladné opatrenie „akokoľvek nakladať„ je nejasné, nedostatočne konkrétne a nevykonateľné.
Odvolací súd je toho názoru, že nariadené neodkladné opatrenie uložením povinnosti žalovanému

„akokoľvek nakladať“ s presne určeným motorovým vozidlom je jasné, určité a vykonateľné, lebo
žalovanémuvyplývapovinnosťstýmtomotorovýmvozidlomnenakladať.Vtejtosúvislostijealepotrebné
zistiť, či takto uložená povinnosť je primeraná výhode, ktorá vznikne druhej strane.
21.Žalovaný tento odvolací dôvod vidí aj v tom, že žalobca svoj nárok resp. pravdepodobnosť nároku
neosvedčil. Táto námietka je nedôvodná, lebo žalobca svoj nárok osvedčil tvrdením, že so žalovaným
uzatvorilkúpnuzmluvunamotorovévozidloMercedes-BenzVITO116CDI,VIN:WDF44770513540280

a, že za neho zaplatil kúpnu cenu 7 272,- eur s DPH, o čom predložil dôkaz, príkaz k úhrade a preukázal,
že na účet žalovaného zaplatil sumu, ktorá bola uvedená v inzeráte žalovaného. Je teda evidentné,
že medzi účastníkmi konania vznikol právny vzťah. Právne posúdenie tohto vzťahu bude potrebné
vyhodnotiť v konaní o vydanie veci (23Csp/57/2019), v ktorom by sa súd mal zaoberať o. i. aj platnosťou
kúpnej zmluvy, či vôbec vznikla s prihliadnutím na okolnosti, ktoré jej predchádzali (omyl v inzeráte) a

to s prihliadnutím na § 43a, § 43c, § 45 ods.2, § 49, § 49a O. z. (či uverejnením inzerátu ide o návrh
na uzavretie kúpnej zmluvy, či zaplatením určenej sumy došlo k prijatiu návrhu a pod.). Ak by v tomto
konaní súd postupoval v zmysle cit. ust., prejudikoval by rozhodnutie vo veci samej.
22.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,

pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1

CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou

konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..
23.Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že výrok rozsudku nekorešponduje s jeho odôvodnením,

pričom poukázal na bol 10. Uvedená námietka je síce dôvodná, ale nie je spôsobilá vyvolať nesprávne
rozhodnutie resp. nie je dôvodom na jeho zmenu. Určiť časové obmedzenie platnosti neodkladného
opatrenia je možnosť súdu, nie jeho povinnosť (§ 330 ods.1 CSP). V tejto súvislosti je nutné poukázať
na 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené.

23.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu anesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o

tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
24.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
25.K ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že žalobca potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov odôvodnil obavou, že žalovaný predmetné motorové vozidlo scudzí, pričom odovzdania
motorového vozidla sa domáha žalobou z 12.4.2019 v spore o vydanie veci, ktorý je vedený pod
23Csp/57/2019 na OS Košice I.
26.K otázke primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd v prvom rade poukazuje
na dočasný charakter neodkladného opatrenia a, že súd pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej pričom pri ich
zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená
pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením
dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených

záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej
strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov
strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava
pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne
regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, lebo hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.

27.Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla
ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, dokazovanie vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. 28.Je potrebné zdôrazniť, že predmetné motorové vozidlo sa
skutočne nachádza vo sfére dispozície žalovaného a táto skutočnosť sa nezmení ani nariadeným
neodkladným opatrením. Žalovanému neodkladným opatrením nevznikne ujma, ktorá by nebola
odstrániteľná. Jediná škoda, ktorá mu môže vzniknúť je, že ak bude mať záujemcu o kúpu, nemôže
motorové vozidlo bezprostredne predať, čo je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná ujma za

situáciu, ktorú sám vyvolal, aj keď nedopatrením. Okrem uvedeného je zrejmé, že jeho postavenie ako
subjektu, proti ktorému nariadené neodkladné opatrenie smeruje, je vyvažované jeho právom podať
návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP),
prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe
žalobcu vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (§ 340 ods.1 CSP).

29.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
30.O trovách tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.
31.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.