Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/682/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613207113
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6613207113.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 37, IČO: 35 944 471, proti žalovaným 1/ F. H., bývajúcemu v U., A. A. XX, 2/ A.
Z., bývajúcemu v C., U. XXX, 3/ R. T., bývajúcemu vo T., S. XX, 4/ V. G., bývajúcej vo T.,
T. XX, 5/ M. W., bývajúcemu vo T., N. XX, 6/ O. X., bývajúcemu v W., M. XXX, 7/ V. B.,
bývajúcej v U., D. F., 8/ O. U., bývajúcej vo T., R. XX, 9/ U. N., bývajúcej v U., F. II XX,

10/ O. C., bývajúcemu v C., A. XX, o zaplatenie peňažných súm, vedených na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 7Ro/323/2013, 7Ro/345/2013, 17Ro/395/2013, 5Ro/329/2013, 9Ro/224/2013,
9Ro/209/2013, 5Ro/142/2013, 10Ro/147/2013, 9Ro/178/2013, 5Ro/400/2013, o dovolaniach žalobkyne
proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2014 sp. zn. 2Co/158/2014, z 29.
októbra 2014 sp. zn. 1Co/222/2014, z 26. augusta 2014 sp. zn. 2Co/182/2014, z 22. mája 2014 sp.
zn. 43Co/527/2014, z 23. júla 2014 sp. zn. 2Co/259/2014, z 19. augusta 2014 sp. zn. 1Co/238/2014, z

25. júla 2014 sp. zn. 2Co/439/2014, z 19. augusta 2014 sp. zn. 1Co/285/2014, z 21. júla 2014 sp. zn.
2Co/144/2014 a z 19. júna 2014 sp. zn. 41Co/502/2014, takto

r o z h o d o l :

Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 660/2015, 6 Cdo 662/2015, 6 Cdo 668/2015, 6 Cdo
676/2015, 6 Cdo 680/2015, 6 Cdo 682/2015, 6 Cdo 732/2015, 6 Cdo 736/2015, 6 Cdo 738/2015 a 6
Cdo 740/2015 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 660/2015.

Dovolania odmieta.
Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uzneseniami z 27.
novembra 2013 č. k. 7Ro/323/2013-7, z 27. novembra 2013 č. k. 7Ro/345/2013-7, z 28. novembra
2013 č. k. 17Ro/395/2013-7, z 28. novembra 2013 č. k. 5Ro/329/2013-7, z 22. novembra 2013 č. k.
9Ro/224/2013-7,z22.novembra2013č.k.9Ro/209/2013-7,z19.novembra2013č.k.5Ro/142/2013-7,

z 18. novembra 2013 č. k. 10Ro/147/2013-9, z 22. novembra 2013 č. k. 9Ro/178/2013-7 a z 28.
novembra 2013 č. k. 5Ro/400/2013-7 zastavil jednotlivé konania z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti týmto uzneseniam podala žalobkyňa odvolania. Uviedla, že v týchto veciach podala žaloby
už v roku 2006 v elektronickej podobe, ktoré podania prvoinštančný súd odmietol prijať. Ústavný súd
Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil uvedený postup za protiústavný a vyslovil, že
právne účinky týchto žalôb zostávajú zachované ku dňu ich podania. Súd prvej inštancie ale v daných
prípadoch tak nepostupoval a konania zastavil, hoci pre to neboli splnené podmienky, nakoľko poplatok

bol splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Súd prvejinštancie preto tieto veci posúdil nesprávne, v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označenými uzneseniami napadnuté
uznesenia potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.), keď dospel k záveru, že žaloby
podané elektronickými prostriedkami Okresnému súdu Lučenec dňa 11. apríla 2013 (na externom hard
disku, pôvodne predloženom Okresnému súdu Veľký Krtíš), nemožno stotožniť so žalobami pôvodne
doručenými prvoinštančnému súdu v marci 2006 urobenými elektronickou formou so zaručeným

elektronickým podpisom, ktoré prvoinštančný súd odmietol nezákonným spôsobom prijať. Súd prvej
inštanciepostupovalpretosprávne,keďvyzvalžalobkyňunazaplateniesúdnehopoplatkuakeďkonanie
zastavil z dôvodu, že žalobkyňa v súdom určenej lehote súdny poplatok nezaplatila.

4. Proti uzneseniam odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolania. Žiadala zrušiť uznesenia
odvolacieho aj prvoinštančného súdu a vrátiť veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala

odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo v čase, kedy ju
súd vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho už nebolo možné podľa § 13 zákona o súdnych
poplatkoch vyrubiť. Nebol teda daný zákonný dôvod na takýto postup súdu a následne nebol ani
dôvod na zastavenie konania. Neobstojí ani záver odvolacieho súdu, že podania obsiahnuté na DVD
nosiči neobsahovali časovú pečiatku, a preto nespĺňali náležitosti elektronického podania so zaručeným

elektronickým podpisom. V danom prípade boli pôvodné návrhy riadne podpísané a spĺňali všetky
predpísané náležitosti, a to aj z hľadiska časovej pečiatky.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.
s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky, pristupujúci k rozhodovaniu

v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.
s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolania v tejto veci boli podané ešte pred
1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v
čase podania dovolaní, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc,

že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania
vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy

procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

6. Podľa § 166 ods. 1 prvej vety C. s. p. v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie
také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

7. S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu
súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených pod sp. zn. 6 Cdo 660/2015, 6 Cdo 662/2015, 6 Cdo
668/2015, 6 Cdo 676/2015, 6 Cdo 680/2015, 6 Cdo 682/2015, 6 Cdo 732/2015, 6 Cdo 736/2015, 6 Cdo
738/2015 a 6 Cdo 740/2015 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo

„dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie vyššie citovaného § 166 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 438 ods.
1 C. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 6
Cdo 660/2015.

8. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom

ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolania boli podané včas naň oprávnenou
osobou,sazaoberalprípustnosťoudovolaníadospelkzáveru,žeichtrebapreneprípustnosťodmietnuť.

9. V prejednávaných veciach ide o dovolania podané v obdobných veciach, aké už boli v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní tej istej žalobkyne
- viď napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 294/2013, 3 Cdo 331/2013, 3 Cdo
335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/2013, 3 Cdo 350/2013, 3Cdo 355/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013, 5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014 alebo
8 Cdo 98/2014. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach,
v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. Len na doplnenie poznamenáva, že závery v týchto

odôvodneniach platia aj v prípade, ak odvolací súd založil nepreukázanie totožnosti podania (žaloby)
urobeného elektronickými prostriedkami v roku 2013 s podaním (žalobou) urobeným elektronickými
prostriedkami v roku 2006 na skutkovom zistení (jeho správnosť dovolací súd nemôže podľa § 243a ods.
2 veta druhá O. s. p., resp. teraz podľa § 442 C. s. p., preskúmavať), podľa ktorého elektronické podania
z roku 2006 neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom z dôvodu neplatnej časovej pečiatky,

a teda, že nešlo o podania, o ktorých by bol Okresný súd Lučenec povinný konať s účinkami začatia
konania v marci 2006. Navyše najvyšší súd poznamenáva, že ústavná sťažnosť žalobkyne týkajúca sa
podaní z marca 2006 bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 133/07-99 zo 6.
júna 2007 odmietnutá. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

10. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolania žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako

neprípustné odmietol.

11. V dovolacom konaní úspešným žalovaným najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
lebo im žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.