Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014153
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014153.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému D. U., nar. XX. XX. XXXX v T., trvale
bytomT.,J.XXX/X,t.č.voväzbevÚstavenavýkonväzbyIlava,preobzvlášťzávažnýzločinnedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), j)

Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.04.2019,
sp.zn. 6T/10/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.04.2019, sp.zn. 6T/10/2019, bol obžalovaný D. U.
uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek
2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

od presne neustáleného obdobia, minimálne od októbra XXXX do XX.XX.XXXX od nezistenej osoby
z R. K. nad C. neoprávnene kupoval psychotropnú látku pervitín (metamfetamín), ktorú prechovával

v mieste bydliska v T. na ulici J. číslo XXX/X a v osobnom motorovom vozidle zn. C. N. E. K. presne
neustálené množstvo použil pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predal alebo bezplatne
poskytol viacerým, najmenej šiestim osobám a to A. F., K. D., N. J., A. D., K. C. a N. Q. za cenu 5-10
Eur za jednu dávku, pričom pri domovej prehliadke v dome na ulici J. číslo XXX/X v T., vykonanej
dňa 22.10.2018 boli zaistené 2 zatavené injekčné striekačky objemu 2 ml, v ktorých bola zistená
prítomnosť stôp metamfetamínu a pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. C. N. E. vykonanej

dňa 22.10.2018 bola zaistená zrezaná zatavená plastová injekčná striekačka objemu 2 ml s hmotnosťou
304mgmetamfetamínus priemernoukoncentráciouúčinnejlátky76,3%hmotnostných,ktorémnožstvo
zodpovedá 6-23 obvykle jednotlivým dávkam drogy, pričom metamfetamín (pervitín) je v zmysle zákona
číslo 139/1998 Zb. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II.
skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona,
§ 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, § 39 ods. 4 Tr. zák. per analogiam na
trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 5 Tr. zákona
per analogiam sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou a podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona tiež ochranný dohľad v trvaní 1

(jeden) rok, pričom podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. zákona je obžalovaný po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody povinný probačnému a mediačnému úradníkovi oznamovať potrebné údaje ospôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred
oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že pokiaľ ide o výrok o vine, tento považuje za správny a zákonný, nestotožňuje sa však s výrokom
o treste a to z dôvodu neodôvodneného použitia moderačného oprávnenia v zmysle § 39 odsek 2
písm. d), odsek 4 Trestného zákona a neuloženia trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej

sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia tak, ako to bolo
navrhované intervenujúcim prokurátorom Krajskej prokuratúry Trenčín na hlavnom pojednávaní dňa
24.04.2019. Poukázal na okolnosti spáchaného skutku, keď sa obžalovaný dopustil závažnej drogovej
trestnej činnosti a ako díler v územnom obvode mesta Trenčín po dobu minimálne jedného roka (dlhší
čas) minimálne šiestim osobám uvedeným v skutkovej vete obžaloby predával psychotropnú látku
pervitín (metamfetamín), pričom užívanie drog, najmä mladými ľuďmi prináša nenapraviteľné následky

na ich telesnom i duševnom zdraví. Uvedená skutočnosť, že sa v osobe obžalovaného jednalo o
dílera podstatne zvyšuje nebezpečnosť jeho konania pre spoločnosť a práve uložením trestu odňatia
slobody dlhšieho trvania, v zmysle zákonnej trestnej sadzby by bola zabezpečená ochrana spoločnosti
pred takýmito páchateľmi v zmysle ust. § 34 Trestného zákona. Ďalšou významnou okolnosťou je
to, že obžalovaný D. U. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti v skúšobnej dobe jeho podmienečného

odsúdenia pre iný trestný čin, čo svedčí o tom, že nemá rešpekt k zákonným normám, zákon opäť
porušil a dopustil sa trestného činu drogového charakteru. Samotné vyhlásenie obžalovaného o vine
na hlavnom pojednávaní a teda priznanie sa k spáchaniu trestného činu má procesnoprávne následky,
avšak takéto vyhlásenie samo osebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Použitie ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d) Trestného

zákona v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by jeho
použitie legitimovali ako zákonné a správne. Úlohou súdu je aj zrozumiteľne vysvetliť, prečo považuje
uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby za neprimerané a súd by mal pristúpiť k moderácii trestu
len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne
nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. V prípade obžalovaného neexistujú

a z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ani nevyplývajú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali postup podľa § 39 odsek 2 písm. d) Trestného zákona. Podľa odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa súd pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vychádzal iba z vyhlásenia
viny obžalovaného, čo však samo osebe neodôvodňuje automatické, čisto mechanické zníženie trestu
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna

prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti potenciálnych
páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu
generálnej prevencie a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Mimoriadne znížený
trest odňatia slobody uložený v tejto trestnej veci s prihliadnutím na osobu obžalovaného, charakter a
závažnosť trestnej činnosti a najmä skutočnosť, že žalovanej trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia

skúšobnej doby jeho podmienečného odsúdenia pre inú trestnú činnosť, rozhodne nie je spôsobilý
odradiť potenciálnych páchateľov od páchania tejto závažnej trestnej činnosti, práve naopak. Napokon
súd zaradil obžalovaného D. U. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, hoci vzhľadom na spáchanie obzvlášť závažného zločinu mal byť zaradený primárne do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Hoci Trestný zákon umožňuje zaradenie páchateľa obzvlášť

závažného zločinu aj do ústavu s nižším stupňom stráženia, v danom prípade súd svoje rozhodnutie
nijako neodôvodnil s výnimkou uvedenia zákonnej formulácie a miery narušenia páchateľa a závažnosti
spáchaného činu. Prokurátor preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. d), e)
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného
poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona za použitia

§ 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 odsek 3,8 Trestného zákona
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia, ochranné protitoxikomanické liečenie ústavné a ochranný dohľad na
dobu 1 roka.

Na verejnom zasadnutí konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného,
zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania,
navrhol tomuto vyhovieť a rozhodnúť v intenciách tohto odvolania.Obhajca obžalovaného i sám obžalovaný uviedli, že považujú rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu za správny a zákonný a navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd postupujúc v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. zistil, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého
stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. o vine, uznal obžalovaného vinným z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti
rozsudku, pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného
trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine, ani v postupe
súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr.por. len výrok o

uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Napokon krajský súd preskúmajúc výrok o uloženom treste zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd
správne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Pokiaľ ide o okolnosti, na ktoré poukazuje
prokurátor vo svojom odvolaní smerujúcom proti výroku o treste, že okresný súd nedostatočne prihliadol
na skutočnosť, že obžalovaný pôsobil po dlhší čas ako díler drog a viacerým osobám uvedeným
v skutkovej vete obžaloby predával psychotropnú látku pervitín (metamfetamín), je nutné uviesť, že
tieto okolnosti boli súdom zohľadnené už pri rozhodovaní o vine, pretože sú zákonnými znakmi

podmieňujúcimi použitie prísnejšej trestnej sadzby v zmysle § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona, nemožno potom s poukazom
na znenie § 38 ods.1 Tr.por. už na ne prihliadať opätovne pri ukladaní trestu. O osobe obžalovaného
bolo zistené, že bol už v minulosti súdene trestaný a to dvakrát, pričom u prvého odsúdenia sa na neho
hľadí ako by nebol odsúdený. V druhom prípade bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo

dňa 15.12.2017, sp.zn. 2T 159/2017, právoplatným dňa 16.01.2018, odsúdený pre prečin podľa
§ 346 ods.1 Tr.zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 1 rok. Je teda pravdou, že prejednávaného činu sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Vzhľadom uvedenému bola u obžalovaného zistená súdom priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák., na druhej strane však obžalovanému podľa § 36 písm. l), písm. n)

Tr.zák. poľahčovalo, že sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a to už v prípravnom
konaní, napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie,
oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Aj podľa názoru
odvolaciehosúdutakýtopostojobžalovanéhovposudzovanomprípadebolopotrebnépriukladanítrestu
zohľadniťisprihliadnutímnato,žemubolipopriuloženomtresteodňatiaslobodytiežsprávneuloženéaj

dve ochranné opatrenia a to ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a ochranný dohľad
(ich uloženie nebolo odvolaniami napadnuté a sú pri tom aj správne uložené), majúce povahu rovnako
trestnoprávnej sankcie a tieto dostatočne podporujú naplnenie celkového účelu trestu u obžalovaného
v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 34 Tr. zákona). Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou
prokurátorauvádzanouvodvolanítýkajúcejsavdanomprípadenesprávnehovyhodnoteniagenerálneja

individuálnej prevencie a následného nesprávneho použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia
a uloženia trestu pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, považuje za potrebné
uviesť, že Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods.
1 Tr. zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má mať nielen generálnu prevenciu, ale i preventívnu a má
vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol riadny život. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní

trestu je teda nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda
spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej
veci sa okresný súd v dostatočnej miere zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv
na potrestanie obžalovaného D. U., pričom krajský súd dospel po zhodnotení všetkých rozhodujúcichskutočností k záveru, že trest odňatia slobody (uložený súdom prvého stupňa za splnenia zákonných
podmienok pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby - viď Stanovisko Najvyššieho súdu
SR, citované už okresným súdom) a to vo výmere 7 rokov, je trestom síce miernejším, je však zákonný

a nie neprimerane mierny. Je pravdou, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný, doposiaľ však
nebol vo výkone trestu odňatia slobody a nie je nevyhnutné vplývať na neho trestom odňatia slobody v
zákonnej sadzbe podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona (10 až 15 rokov) tak, ako sa domáhal prokurátor. Aj
takto uloženým trestom (kde napokon nejde o nejaké krátkodobé obmedzenie slobody obžalovaného)
bude aj podľa presvedčenia odvolacieho súdu splnený jeho účel. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného

na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 5 Tr. zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia,
aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s okresným súdom, nakoľko s poukazom na to, že obžalovaný
doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj mieru narušenia obžalovaného s poukazom na
jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti má za to, že v tomto stupni stráženia bude jeho prevýchova
lepšie zaručená.

Obligatórne potom okresný súd uložil obžalovanému podľa § 76 ods. 1 Tr.zák. aj ochranný dohľad a
podľa § 78 ods. 1 Tr.zák. a to v trvaní 1 rok, spolu s uvedenými povinnosťami v zmysle § 77 ods.1
písm. a), b), c) Tr.zák. Napokon výrok, ktorým bolo obžalovanému v podľa § 73 odsek 2 písmeno d)
Trestného zákona uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, je rovnako zákonný,
má podklad vo vykonanom dokazovaní a závere znalcov.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné, a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol, pričom s ďalším podrobnejším odôvodnením odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.