Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218622
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117218622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX,
XXX XX H., o zaplatenie 968, 67 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
14Csp176/2017-69 zo dňa 12.10.2018 takto,

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 968, 67 eura spolu
s 5% ročným úrokom z omeškania od 30.06.2017 do zaplatenia, kapitalizovaný zmluvný úrok v sume
34,11 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 0,34 eura, nezaplatené poplatky za poistenie
v sume 0,82 eura, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým že
o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
ktorým sa konanie končí.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že právny
vzťah medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o úvere dňa 18.11.2016, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur ako pôžičku a bezúčelový úver s úrokovou sadzbou
fixnou do splatnosti vo výške 12,9% p.a., poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný v sume 50,-
eur jednorázovo, termín splatnosti poplatku za poskytnutie úveru bol určený v deň čerpania úveru
najneskôr do 18.12.2016, súbor poistenia - súbor A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver v

sume 0,41 eura/ mesačne, počet úhrad poplatku za poistenie schopnosti splácať úver mesačne v 26.
deň kalendárneho mesiaca. Výška anuitnej splátky bola stanovená v sume 16,72 eura, termín splatnosti
prvej anuitnej splátky 28.11.2016, počet anuitných splátok 96, periodicita a termín splatnosti anuitnej
splátky mesačne 26. deň kalendárneho mesiaca a splatnosť úveru bola stanovená k 28.10.2024 s tým,
že bol dojednaný spôsob splácania úveru a to odpísaním z bežného účtu v banke/ príkazom na úhradu
v prospech inkasného účtu, ktorý bol špecifikovaný. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej
len RPMN) bola vo výške 15,71% za predpokladu, že úver bude vyčerpaný jednorázovo v plnej výške a

poplatkyaúrokovásadbaostanúpocelúdobuzmluvnéhovzťahuneznemenévychádzajúczparametrov
uvedených v zmluve a to výšky anuitnej splátky, počtu splátok, výšky poplatku za poskytnutie úveru k
priemernej RPMN k uzavretiu zmluvy vo výške 17,46%, celkovej čiastky, ktorú musí klient (žalovaný)zaplatiť v sume 1.655,12 eura, odplata vo výške 18,39% a úrok z omeškania 5% p.a. Z prehľadu
splácania úveru vyplýva, že žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi celkom 76,76 eura.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 52, § 54 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
a uviedol, že posudzoval formálne splnenie podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje

k dispozícií dlžníkovi istinu. Tento zisk predstavuje dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky
úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru. Zosplatnením nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru. Veriteľ tak stráca nárok na úroky za požičané peňažné prostriedky
od spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe ohľadne istiny, kapitalizovaného

zmluvného úroku do zosplatnenia úveru, úrokov z omeškania do zosplatnenia úveru a to celkom v sume
968,67 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru
v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013 vo výške 5%. Z výsledkov vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie považoval za nepochybne preukázané že žalobca poskytol žalovanému úver vo

výške 1.000,- eur, ktorý žalovaný prestal splácať (uhradil iba štyri splátky) t.j. v sume 76,76 eura, a
preto žalobca predčasne úver zosplatnil k 29.06.2017. V súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania
zo zmluvných úrokov súd poukázal na to, že žalobca nemôže žiadať príslušenstvo z príslušenstva
čo predstavuje neprípustnosť úročenia a zmluvných úrokov s úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus
pričom poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, a preto z tohto dôvodu, žalobu v

prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 255 Civilného sporového
poriadku tak, že úspešnému žalobcovi ktorý mal neúspech iba v nepatrnej časti ohľadne príslušenstva
pohľadávky priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že má nárok na zaplatenie úroku od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Citoval ust.
§502 ods. 1, § 503 ods. 3, 4, 9, 7 Obchodného zákonníka s tým, že uviedol, že Obchodný zákonník

ani zákon č. 129/2010 Z.z. neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale
ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
splatenia úveru. Poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít iného členského súdu, ale
aj rozhodovaciu prax v obdobných veciach všeobecných súdov vrátane najvyšších súdnych autorít.
Nesúhlasil s nepriznaním úroku z omeškania zo zmluvného úroku pričom poukázal na rozhodovaciu

prax iných všeobecných súdov s tým, že navrhol zmeniť napadnutý výrok a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov,
ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362
ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysel zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného

vyhlásenia rozhodnutia ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa
22.03.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru že odvolanie žalobcu proti
zamietavému výroku nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku žalobcu súdom prvej inštancie odvolací súd
konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeným súdom prvej inštancie

v rozsahu zamietavého výroku.

5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia nároku
žalobcunaúrokpozosplatnení,akoajúrokzomeškaniazozmluvnýchúrokovodvolacísúdnepovažoval
za dôvodnú. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol uzavretím

zmluvy o úvere dňa 18.11.2016 s tým, že pri posudzovaní o obsahu platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu úveru t.j.
k vyhláseniu predčasnej splatnosti k 29.06.2017 v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka s tým,
že zmenou záväzku vznikla dlžníkovi povinnosť zaplatiť zosplatnený úver jednorázovo. Predčasné
zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný právny úkon veriteľa smerujúci k zmene právneho vzťahu.
Po zosplatnení veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti

s tým, že následne má právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by dochádzalo k nerovnováhe v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorému by po zosplatnení naďalej
zostala povinnosť platiť dojednané zmluvné úroky, ako aj úrok z omeškania.

6. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia aj vo

vzťahu k zamietnutiu nároku na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov, ktorý nárok ako nedôvodný
bol súdom prvej inštancie posúdený správne. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené
s jej uplatnením. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania zo
zmluvných úrokov) žalobca ako veriteľ nemá, lebo ani Občiansky, ani Obchodný zákonník túto možnosť

nepriznávajú. Nie je zakotvená majetková sankcia pre prípad omeškania s plnením príslušenstva
pohľadávky. V právnej teórií sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. Súd prvej inštancie v tejto
časti uplatnený nárok ako nedôvodný správne posúdil.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny

v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Odvolací súd nepovažoval za správne rozhodnutie súdom prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania z dôvodu, že žalobcovi i napriek tomu, že nebol úspešný v plnom rozsahu priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu s odôvodnením, že jeho úspech spočíval len v nepatrnej časti.

Rozhodnutie o trovách konania je súčasťou práva strany na spravodlivý proces zaručeného článkom
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované právo na
súdnu ochranu zaručené čl. 46 a nasl. ústavy. Pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania platí
zásada zodpovednosti, zásada úspechu v spore vyplývajúca z ust. § 255 CSP. Úspech vo veci súd vždy
skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje

porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitiom t.j., ak sa jeho žalobe
vyhovelo v celom rozsahu.
V danom prípade súd prvej inštancie nesprávne na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v
zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%, i napriek jeho neúspechu v nepatrnej časti. Rozhodnutie o trovách konania
je súvisiacim výrokom, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej, a preto odvolací súd preskúmaval
aj tento výrok. Z dôvodu nesprávneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania odvolací súd v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. §

391 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v spore úspešný v plnom rozsahu, a preto na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania nebolo možné vychádzať zo zásady úspechu vyplývajúcej z ust. § 255 ods. 1 CSP,
ale zo zásady pomerného úspechu žalobcu v spore v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP.
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 - 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou

pomerného úspechu žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, § 255 ods. 2 CSP a zásadou úspechu
žalovaného v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 k úrokom z omeškania zo
zmluvných úrokov, 2:1 k úrokom po zosplatnení (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.