Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010121
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117010121.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému P. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157

odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 26.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: P. V. Á. J. A. K. Í. S. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Č. S.,
T.. Š. XXX/XX

j e v i n n ý , ž e :

dňa 05.09.2015 v čase o 00.50 hodine na ceste III. triedy číslo 5113 v smere na obec Z. viedol
osobné motorové vozidlo značky Audi A6 EČ: G.-XXXBX majiteľom ktorého bol V. O., pričom porušením
povinnosti uvedenej v ustanovení § 16 odsek 1 odsek 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v
znení neskorších predpisov neprispôsobil rýchlosť svojim schopnostiam stavu a povahe vozovky a v
ľavotočivej zákrute jazdil rýchlosťou 112 až 124 km/hod. na ceste s maximálne dovolenou rýchlosťou 90
km/hod., následkom čoho nezvládol vedenie vozidla, s ktorým vyšiel vpravo mimo vozovku do priekopy,
následnesavozidlozačaloprevracaťnastrechu,prešlokrížomcezvozovkuspravadoľavaprisúčasnom

prevracaní sa späť na kolesá, až zastavilo v konečnej polohe narazením do oplotenia vľavo od vozovky,
v dôsledku čoho pri dopravnej nehode utrpel spolujazdec poškodený V. O. vpáčenú zlomeninu tela
jedenásteho hrudného stavca s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 05.09.2015 do 19.01.2016 a
poškodením osobného motorového vozidla spôsobil poškodenému V. O. škodu vo výške 6.970,- Eur

t e d a :

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

t ý m s p á ch a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a

nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:
-Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava IČO 36284831 škodu titulom poskytnutej

zdravotnej starostlivosti vo výške 1.100,57 Eur,
-V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. S., K. P. XXX/X škodu titulom poškodeného motorového vozidla vo
výške 6.970,- Eur

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému P. V.J.,
vypočutím obžalovaného, vypočutím svedka poškodeného V. O., svedkov S. Š., Q. Q., I. Č., vypočutím

znalca H.. Y. Č., prečítaním znaleckého posudku H.. X. B., prečítaním znaleckého posudku a výpovede
znalca Q.. Š. S., prečítaním výpovede svedkov H.. P. Z., D. W., V. Q., B. Q., U. S. U. U. Š. a prečítaním
na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/10/2017 zo dňa 5.10.2017 bol obžalovaný

uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v
trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 27.3.2018 sp.zn. 4To/23/2018 uvedený rozsudok Okresného súdu
Nitra zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejdnal a rozhodol.

Súd z výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov, z prečítaných znaleckých posudkov, z
prečítaných výpovedí svedkov ako aj z prečítaných listinných dôkazov v rámci dokazovania pred

vyhlásením napadnutého rozsudku, zistil, že:

Obžalovaný P. V. na hlavnom pojednávaní poprel vinu na skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu.
Uviedol,ženaO.žiadosťviedoljehoosobnémotorovévozidlozn.AudiA6,sautomatickouprevodovkou.
Po nastúpení do vozidla mu O. zaradil z klasického spôsobu jazdy do športového, a takto počas jazdy to

zmenil 4 alebo 5 krát, z tohto dôvodu vozidlo menilo akceleráciu, taktiež cez neho O. prepínal stretávacie
svetlá na diaľkové. Na toto ho aj upozornil, chvíľu s tým prestal, a potom znovu pokračoval. Motorové
vozidlo však z tohto dôvodu nezastavil. Za I.H. O. znovu preradil do športovej jazdy. Tu trochu pridal,
nasledovala ľavotočivá zákruta, do ktorej zle vošiel, vynieslo ho to mimo krajnicu, strhol volant doľava,
na to sa niekoľkokrát prevrátili a zastavili sa na ľavej strane v plote žrebčína. Vystúpil cez spolujazdcove

dvere, nikto sa na nič nesťažoval. O. aj Š. boli pod vplyvom alkoholu. Po príchode polície všetci odmietli
prizvanie lekárskej pomoci. O. po nehode neuvádzal žiadne zdravotné problémy. Prišla odťahovka
a vozidlo odviezla do hangáru. V doobedňajších hodinách, po dohode išli do hangáru, pretože bolo
treba preložiť motorové vozidlo, a O. tiež dvíhal auto. Následne ich kamarátka prehovorila, aby išli na
vyšetrenie a v nemocnici O. zistili, že má prasknutý stavec. Ďalším, ktorého viezol v motorovom vozidle

bol Š., tento sedel na zadnej sedačke. Pred akceleráciou a pred vjazdom do zákruty išiel rýchlosťou
50 km/hod., lebo vychádzal z I.. Keď pridal tak si nevšimol aká bola rýchlosť na tachometri, mohol sa
pohybovať rýchlosťou 100-110 km/hod. Danú cestnú komunikáciu a zákrutu za I. pozná, ale zle do nej
vošiel.

Svedok - poškodený V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na to, že mal vypité požiadal
obž. V. o odšoférovanie motorového vozidla. V. s tým súhlasil. V jeho osobnom motorovom vozidle zn.
Audi 6, ktoré má automatickú prevodovku, sa viezli on, obžalovaný a Š.. Š. sedel na zadnej sedačke, on
vedľa vodiča obž. V.. Za I. obžalovaný viedol vozidlo po rovine rýchlejšie, nezvládol ľavotočivú zákrutu,
vbehol do jarku, tam sa s vozidlom prevrátili a zostali stáť na kolesách. Počas jazdy obžalovanému

nezasahoval do riadenia, automat si rýchlosť radí sám. Prvé, čo obžalovaný povedal po nehode bolo to,
že zaplatí, aby nevolal políciu. Bolel ho však chrbát a Š. bol tiež dobitý. Policajtovi pri podávaní dokladov
aj povedal, že ho bolí chrbát, ale nechcel aby bola privolaná sanitka. Vozidlo odťahová služba odviezla
do hangáru v obci Z.. Odtiaľto sa spolu s obžalovaným domov odviezli taxíkom. Pre bolesti nemohol
zaspať a keď mu okolo 10.00 hod. telefonovala suseda, požiadal ju aby ho odviezla k hangáru, kde bolo

potrebné premiestniť havarované motorové vozidlo. Tohto sa tiež chcel zúčastniť, ale na upozornenesvojho strýka, že by to nemal robiť, keď ho bolí chrbát, od toho upustil. Následne bol Q. odvezený do K.
B. G. Q., kde sa podrobil vyšetreniu. Na otázku lekára odpovedal, že spadol zo stromu, lebo nechcel aby
z toho mal V. zle. Bol odoslaný na RTG snímok, a následne mu bolo zistené, že zo šikma má zlomený

stavec. Na ďalšiu otázku lekára sa priznal, že bol účastný dopravnej nehody. Hospitalizovaný bol 3 dni
a práceneschopný bol do 19.1.2016. Bol mu predpísaný trojbodový korzet za účelom fixácie chrbtice,
pričom mu lekár povedal, že si ho môže zložiť pri vykonávaní hygieny, pri spaní a bol poučený, že keď ho
nebude mať nasadený tak nesmie robiť prudké pohyby a predklony. Počas liečenia nemohol vykonávať
žiadne práce, nemohol sa sprchovať. Podrobil sa rehabilitácii, keď bol 11 alebo 14 krát na precvičenie

chrbtice. Bolesť chrbtice pociťuje pri zmene počasia, resp. pri zdvíhaní ťažšieho bremena. Korzet mal
naordinovaný počas celej práceneschopnosti.
Žiadnym spôsobom nezasahoval obžalovanému do vedenia motorového vozidla. Pripustil, že upravoval
zvuk alebo vyhľadal stanicu na autorádiu, ktoré sa nachádza na stredovom panely medzi vodičom a
spolujazdcom. Obžalovanému po nástupe do vozidla uviedol cieľ jazdy, že je to silné auto, nehovoril
mu akou rýchlosťou má ísť, ani či má pridať alebo ubrať v rýchlosti. Po nastúpení do vozidla si zapol

bezpečnostný pás. Nevšimol si akou rýchlosťou prechádzali kritickou zákrutou, ale cítil, že ho tlačí do
sedačky a keď sa pozrel pred seba, lebo v tom čase písal SMS, tak už bolo zle. V kritický večer síce mal
vypité, ale na všetko si pamätá. Miesto dopravnej nehody bolo od krčmy, kde nastúpili do motorového
vozidla, vzdialené 7 až 8 km. Po dopravnej nehode odmietol sanitku, lebo si myslel, že sa mu nič vážne
nestalo. V rámci liečebného režimu mu nebol predpísaný kľud na lôžku. Havarované motorové vozidlo

bolo dočasne odhlásené z evidencie a toto vozidlo sa pokúšal predať až po vypracovaní znaleckého
posudku.

Svedok S. Š. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že si sadol na zadné
sedadlo motorového vozidla a celou cestou spal. Zobudil sa až v Q., pričom si všimol, že O. sa hral s

mobilným telefónom a šofér šoféroval. Na to zatvoril oči, aj možno niečo vnímal, ale bol opitý. Na to
nasledoval náraz, vnímal, že sa vozidlo prevrátilo na strechu a potom na kolesá, a ani nevie ako z vozidla
vystúpil. Po vystúpení z vozidla ten pán, ktorý šoféroval, dookola opakoval, že nešiel viac ako 100 km/
hod., na to mu on odpovedal, že keby bol išiel 100 km/ hod. rýchlosťou tak by tú zákrutu musel vybrať. V
dôsledku dopravnej nehody mal udreté rameno a narazenú hlavu. Policajtom povedal, že nepotrebuje

ošetrenie. To, že šoférovom bol V. sa dozvedel, až po dopravnej nehode. Počas toho ako sa pozeral na
spolujazdcov, O. nezasahoval do vedenia vozidla. Následne sa od O. dozvedel, že má zlomený stavec.

Svedok Q. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že spolu so svojou sestrou a O. išli
pozrieť havarované motorové vozidlo do Z., kde sa už nachádzal P. V. W. Č.. Auto sa odsúvalo na bok,

tohto úkonu sa zúčastnil on, prítomný majiteľ hangáru, asi aj I. Č.Á., pričom O. pod vozidlo umiestnil
zdvihák a ostatní do auta tlačili. Svedok rozpornosti medzi svojimi výpoveďami, keď v prípravnom konaní
na otázku či vozidlo tlačil aj O. odpovedal určite áno, odôvodnil tým, že si to nepamätá.

Svedok I. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol účastníkom dopravnej nehody. Na druhý deň

išiel do haly upratať auto. Na miesto ho priviezol V.. Prítomní boli aj Q., jeho sestra, V. O. a jeho ujo. Kto
sa podieľal na posúvaní vozidla nevedel uviesť, pripustil že on, Q. U. P.. Nevedel uviesť, či s vozidlom
manipuloval aj O..

V rámci dokazovania boli prečítané výpovede svedkov D. W., V. Q., B. Q., U. S., U. Š. a H.. P. Z., Ani

jeden z nich nebol priamym svedkom dopravnej nehody. Všetci potvrdili, že sa o dopravnej nehode
dozvedeli následne, O. vozidlo šoféroval V., lebo O. bol opitý. Svedkyňa B. Q. V., Ž. W. W. O. H. K. B.
P. K. v G. Q., lebo sa sťažoval, že ho bolí chrbát, po vyšetrení bol hospitalizovaný. Podľa tejto svedkyni
v jej prítomnosti v hangári sa motorové vozidlo nepresúvalo.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok znalca H.. X. B. a znalecký posudok a výpoveď
Q.. Š. S..
Zo znaleckého posudku znalca v odbore: doprava cestná H.. X. B. vyplýva, že na základe predložených
podkladov dospel k záveru, že vozidlo zn. Audi A6 rýchlosťou 112 až 124 km/h. prechádzalo ľavotočivou
zákrutou, spomaľovalo brzdnou silou motora, vozidlo jazdilo na ceste III. triedy s maximálne dovolenou

rýchlosťou jazdy 90 km/h. Pred zastavením sa v končenej polohe sa nachádzalo v ľavotočivej zákrute
vo vzdialenosti 137,8 až 152,4 m, v priebehu ľavotočivej zákruty vo vzdialenosti 128,4 až 141,9 m pred
konečnou polohou vodič pravdepodobne v dôsledku reakcie na rýchlosť a smer jazdy vozidla šikmo
vpravo - výrazne natočil riadenie vozidla vľavo. Pri rýchlosti jazdy 103 až 113 km/hod. vozidlo po dráhezameranej šmykovej stopy vyšlo vpravo mimo vozovku, ďalej sa pohybovalo v bočnom šmyku pravým
bokom v priekope vpravo od vozovky, pri rýchlosti jazdy 91 až 101 km/hod. sa vozidlo nachádzalo
zadnou časťou v priekope vpravo od vozovky, pohybovalo sa v bočnom šmyku, pri rýchlosti pohybu v

bočnom šmyku 67 až 74 km/hod sa vozidlo nachádzalo na konci zameranej šmykovej stopy v priekope
vpravoodvozovky,vovýraznombočnomnáklonesapohybovalopravýmbokomvsmerepôvodnejjazdy,
cez pravý bok sa začalo prevracať na strechu. Vozidlo vyšlo späť na vozovku a pri rýchlosti pohybu 55
až 61 km/hod. sa prevrátilo na strechu. Po dráhe zameraných trecích stôp sa pohybovalo krížom sprava
doľava cez vozovku pri súčasnom prevracaní sa späť na kolesá. Vozidlo vyšlo vľavo mimo vozovku,

pri rýchlosti pohybu 38 až 42 km/hod. narazilo do oplotenia vľavo od vozovky. Pohybom v kontakte s
oplotením sa vozidlo zbrzdilo, prevrátilo sa späť na kolesá a zastavilo v končenej zameranej polohe.
Z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy vozidla zn. Audi v čase
prejazdu ľavotočivou zákrutou XXX až 124 km/h. pričom medzná rýchlosť prejazdu danou zákrutou za
daných adhéznych podmienok bola 95 až 105 km/hod. Pri rýchlosti jazdy vozidla zn. Audi A6 EČ G. 90
km/h. a porovnateľnom konaní vodiča ako počas nehodového deja (natočenie riadenia odpovedajúce

polomeru danej zákruty, spomaľovanie brzdnou silou motora bez použitia prevádzkovej brzdy) by vozidlo
prešlo danou zákrutou bez toho, že by vyšlo vpravo mimo vozovku.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo Q.. Š. S. bolo zistené, že znalec
v písomne vypracovanom znaleckom posudku ustálil, že dňa 5.9.2015 na základe CT vyšetrenia

poškodenému bola diagnostikovaná zlomenia tela dvanásteho hrudného stavca, hospitalizovaný bol od
5.9.2015 do 8.9.2015. Dňa 28.9.2015 sa podrobil fyziatricko rehabilitačnému vyšetreniu, kedy mu bola
predpísaná terapia. Priemerná doba liečenia a práceneschopnosti tohto zranenia je 3 až 4 mesiace,
ak hojenie a liečenie prebiehajú bez komplikácii. K predmetnému zraneniu došlo nadmerným ohnutím
hrudno driekového prechodu chrbtice smerom dopredu a tak, nepriamym násilím došlo k preneseniu

tejto sily na telo dvanásteho hrudného stavca. Poranenie si vyžiadalo nemocničné ošetrenie, podávanie
infúzií, liekov tíšiacich bolesť, liekov uvoľňujúcich svalový kŕč, poškodený nemohol vykonávať bežné
domáce práce, nemohol športovať. Z lekárskeho hľadiska sa jedná o úraz ťažký.
Znalec ku znaleckému posudku bol vypočutý v prípravnom konaní. Z tejto prečítanej výpovede súd zistil,
že poškodený vzhľadom na utrpené zranenie mohol chodiť, dvíhať ťažký predmet mohol s bolesťou

jednorazovo, neuvedomujúc si závažnosť zranenia. Zlomenina bola liečená konzervatívne, doporučuje
sa nosiť trojbodový korzet, ktorý má funkciu „upozorňovania“ pacienta, aby nevykonával pohybové
aktivity, ale to neznamená, že tento korzet nosí poškodený 24 hodín. Je možné si ho snímať, korzet
nemá liečebnú funkciu, len podpornú. Vzhľadom k tomu, že nešlo o trieštivú zlomeninu, mohol pacient
po tejto dopravnej nehode chodiť. Vznik zlomeniny tohto typu pádom je menej pravdepodobný. Znalec

predpokladá, že poškodený nemal zapnutý bezpečnostný pás, ak by ho zapnutý mal, nepredpokladá,
že by utrpel túto zlomeninu, mohol utrpieť napr. zlomeninu rebra, lebo bezpečnostný pás by zabránil
ohnutiu smerom dopredu.

V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy. Z protokolu ku skúške na alkohol bolo zistené, že

obžalovaný P. V. vozidlo neviedol pod vplyvom alkoholu. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej
nehody bolo zistené, že v čase dopravnej nehody bol povrch vozovky suchý, neznečistený, dobrý
stav krajnice bez vodiaceho pruhu, prednosť nevyznačená - premávka neriadená, rýchlostný limit 90
km/hod., nesťažené poveternostné podmienky, viditeľnosť v noci bez verejného osvetlenia, neznížená
poveternostnými podmienkami.

Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.03.2018 sp.zn. 4To/23/2018 bol rozsudok Okresného
súdu Nitra sp.zn. 4T/10/2017 zo dňa 05.10.2017 zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre úlohou súdu I. stupňa je v ďalšom konaní skúmať akým
spôsobom bol poškodený závažne (podstatne) ovplyvnený v obvyklom spôsobe života a po akú dlhú
dobu a či porucha zdravia trvajúca dlhší čas závažne ovplyvňovala jeho obvyklý spôsob život, ktoré
otázky neboli zodpovedané v znaleckom posudku Q.. Š. S., a z tohto dôvodu je posudok neúplný a je
potrebné, aby ho znalec o tieto podstatné skutočnosti doplnil.

V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Nitre súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca Q.. Š. S..
Znalec na hlavnom pojednávaní v prvom rade korigoval svoj písomne vypracovaný znalecký posudok
tým, že poškodený O. utrpel vpáčenú zlomeninu tela 11. hrudného stavca, čo vyplýva aj z CT vyšetrenia,toto korigovanie však nespôsobuje zmenu liečby, mechanizmus zranenia a obmedzenia v bežnom
spôsobe života. Počas hospitalizácie od 5.9. do 8.9.2015 sa poškodenému podávali infúzie - lieky tíšiace
bolesť. Po prepustení do domáceho prostredia sa mu doporučilo užívať lieky tíšiace bolesť a uvoľňujúce

svalový kŕč a nosiť trojbodový korzet, ktorým sa fixuje hrudno-drieková chrbtica. Tento korzet sa nosí
cez deň, na noc s dáva dole. Počas nosenia korzetu poškodený nemohol hýbať hrudno-driekovou
chrbticou, nemohol sa predkláňať, doporučilo sa mu sedieť na krátku dobu t.j. počas stravovania, počas
vykonávania fyziologický potrieb. Vzhľadom na vek poškodeného (v čase úrazu 27 rokov) sa doporučilo
nosenie trojbodového korzetu na dobu 2 mesiacov. Po dvoch mesiacoch sa zahájila rehabilitácia, tzn.

postupné rozcvičovanie hrudno-driekovej chrbtice až do plnej záťaže. Obmedzenie v obvyklom spôsobe
života tak ako je to vyššie uvedené podľa znalca trvalo do 4 mesiacov. Počas tejto doby sa však
poškodený mohol pohybovať, bol mobilný, nebol pripútaný na lôžko, nebol odkázaný na pomoc inej
osoby. Osobná hygiena v jeho prípade nebola obmedzená, nemal obmedzenia pri stravovaní ani pri
vykonávaní fyziologických potrieb. Aj nasadený trojbodový korzet mal protibolestivý účinok. Pokiaľ sa
poškodený pohyboval aj s korzetom mimo domu, laik nemusel spozorovať, či korzet má alebo nemá,

pretože na korzet je možné obliecť kabát, sveter aj košeľu.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a doplneného dokazovania v intenciách
Krajského súdu v Nitre bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho

rozhodnutie o vine a treste a o náhrade škody.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v
ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti rozsudku s tým, že súd v súlade s vykonaným dokazovaním precizoval skutok o dobu trvania

práceneschopnosti a liečenia poškodeného V. O. od 5.9.2015 do 19.1.2016, a o výšku škody 6.970,-
Eur, ktorá bola dopravnou nehodou spôsobená na motorovom vozidle. Tieto zmeny súd vykonal už
v rozsudku zo dňa 5.10.2017. Na základe vyjadrenia znalca, však súd v skutkovej vete spresnil aj
zranenie, ktoré v dôsledku dopravnej nehody utrpel poškodený V. O.. Touto zmenou v skutkovej vete
nedošlo k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného a nebol ani porušené ustanovenie v zmysle

§ 327 odsek 2 Trestného poriadku

Po vykonaným dokazovaním súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný V. na požiadanie
vlastníka motorového vozidla, poškodeného O., viedol v nočných hodinách dňa 05.09.2015 jeho osobné
motorové vozidlo zn. Audi A6. K tejto službe pristúpil dobrovoľne, bez vyjadrenia nesúhlasu, nikým k

tomunebolnútený,avšakbezzískaniainformácieotechnickomstaveaschopnostiachtohtomotorového
vozidla. Zo znaleckého posudku mal súd preukázaný samotný priebeh nehody v zmysle techniky jazdy
a mechanizmu úhybu vozidla bezprostredne pred jeho prevrátením a zastavením v konečnej polohe.
Zo znaleckého posudku znalca H.. X. B. mal súd preukázanú príčinu vzniku dopravnej nehody z
technického hľadiska, ktorou bola rýchlosť jazdy vozidla zn. Audi v čase prejazdu ľavotočivou zákrutou

112 až 124 km/hod. Pri rýchlosti jazdy vozidla 90 km/hod. a porovnateľnom konaní vodiča ako počas
nehodového deja, by vozidlo prešlo danou zákrutou bez toho, že by vyšlo vpravo mimo vozovku.

Obžalovaný pripustil, že za obcou I. pridal na rýchlosti a do zákruty vchádzal rýchlosťou 100 až 110 km/
hod. na svoju obranu uviedol, že daným úsekom cesty prechádzal v minulosti opakovane, úsek cesty

aj ľavotočivú zákrutu dobre poznal. Toto tvrdenie však neospravedlňuje a ani nevyviňuje obžalovaného,
ba práve naopak usvedčuje ho z toho, že sa spoliehal na svoje jazdné skúsenosti, avšak bez znalosti
technických daností vedeného motorového vozidla a v danom úseku viedol vozidlo neprimeranou
rýchlosťou, keď dovolenú 90 km/hod. rýchlosť, ktorou by daným úsekom prešiel bez problémov, prekročil
o 22 až 34 km/hod., vedenie vozidla nezvládol, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodený O. utrpel

zranenia a tiež spôsobil škodu na motorovom vozidle.

K argumentácii obžalovaného o zasahovaní poškodeným O. do vedenia motorového vozidla treba
uviesť, že túto skutočnosť poškodený poprel. Ak by napriek tomu toto tvrdenie obžalovaného bolo
pravdivé, potom jednoznačne v danom prípade platí, že za vedenie motorového vozidla zodpovedá

výlučne vodič motorového vozidla. Obžalovaný nevedel hodnoverne vysvetliť z akého dôvodu napriek
takémuto konaniu poškodeného pokračoval v jazde a dokonca pred vjazdom do zákruty, jazdu zrýchlil.
Na margo toho treba uviesť, že ako vodič povinný dodržiavať všetky právne ustanovenia o prevádzkemotorového vozidla a zodpovedajúci nielen za stav motorového vozidla ale ja za spolujazdcov, mal s
vozidlom zastať a vyvodiť dôsledky, hoc aj odmietnutím v pokračovaní jazdy.

Obhajoba namietala príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a zranením, ktoré bolo poškodenému
diagnostikované, odvolávajúc sa na to, že sám poškodený priamo po dopravnej nehode prítomnej
policajnej hliadke tvrdil, že nemá žiadne zranenia, čo je zachytené v zázname o dopravnej nehode a
okrem toho sa poškodený na druhý deň aktívne podieľal na presúvaní motorového vozidla a pri lekárskej
prehliadke mal tvrdiť, že zranenie utrpel pádom zo stromu.

Táto argumentácia bola vyvrátená výpoveďou poškodeného, lekárskymi správami a znaleckým
dokazovaním.
Poškodený O. už v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že na mieste prítomným
policajtom uviedol, že ho bolí chrbát ale ho má asi len doudieraný, napriek tomu odmietol privolanie
lekárskej pomoci. Po príchode domov nemohol zaspať a na utíšenie bolestí v chrbte musel užiť lieky.
Poškodený pred súdom hodnoverne vysvetlil z akých dôvodov prvotne aj pred lekárom nehovoril pravdu

o tom, kde a kedy utrpel zranenie. Takýto postup zo strany poškodeného je logický, keďže si s vysokou
pravdepodobnosťou uvedomil, že obžalovaný viedol vozidlo na jeho žiadosť, spôsobil dopravnú nehodu,
a preto mu, pokiaľ by nemal vážne zranenie, nechcel ako vodičovi priťažiť. Po tom, čo mu však bola
diagnostikovaná zlomenina stavca, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný, priznal, že bol účastníkom
dopravnej nehody. Zo znaleckého posudku aj z výpovede znalca Q.. Š. S. mal súd preukázaný

mechanizmus vzniku zranenia, ktorý korešponduje s výpoveďou poškodeného, t.j. že zlomenina 11.
stavca bola spôsobená nadmerným ohnutím hrudno driekovej chrbtice dopredu, nepriamym násilím
silnej intenzity, čo bolo práve následkom dopravnej nehody. Neobstojí ani argumentácia obžalovaného,
že poškodený v hangári dvíhal motorové vozidlo, najmä preto, že svedkovia vypočutí v prípravnom
konaní ohľadne tejto skutočnosti odpovedali síce kladne, ale na sugestívne otázky obhajcu, čo

je neprípustné. Poškodený pritom jednoznačne poprel, že by s motorovým vozidlom akýmkoľvek
spôsobom manipuloval.

Súd mal vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že obžalovaný pred dopravnou nehodnou
prekročil dovolenú rýchlosť 90 km/hod. a o 22 až 34 km/hod. V danom prípade rýchlosť vozidla

ustanovená zákonom o cestnej premávke nebola len o málo vyššia než dovolená ale podstatne vyššia.
V dôsledku neprispôsobenej rýchlosti svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky nezvládol vedenie
cudzieho motorového vozidla, svojím konaním spôsobil dopravnú nehodu, ktorej následkom bola ujma
na zdraví poškodeného O.. Tento pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu 11. hrudného stavca, ktorú
znalec vo svojej výpovedi konkretizoval ako zranenie bez trieštivej zlomeniny s minimálnym vpáčením

hornej krycej platne tela hrudného stavca, bez poškodenia miechy a nervových štruktúr.

Súd výsluchom poškodeného V. O. zisťoval do akej miery poškodenie zdravia mu sťažilo obvyklý
spôsob života. Poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 6.6.2017 uviedol, že hospitalizovaný bol 3
dni a práceneschopný bol do 19.1.2016. Lekár mu hneď predpísal trojbodový korzet na fixáciu chrbtice

s tým, že si ho mohol zložiť aj pri vykonávaní hygieny, pri spaní ho tiež nemal a bol upozornený, že
pokiaľ ho nemá nasadený nesmie robiť prudké pohyby. Pri stravovaní nebol obmedzený, práce nemohol
vykonávať žiadne, hygienu vykonával väčšinou len vlhčenými vreckovkami. Vrámci liečebného režimu
mu nebol predpísaný pokoj na lôžku. Rovnaké obmedzenia (sťaženie) obvyklého spôsobu života u
poškodeného potvrdil aj súdom vypočutý znalec Q.. Š. S., podľa ktorého poškodený nebol odkázaný

na pomoc inej osoby, poškodený bol mobilný, a preto sa mohol pohybovať s korzetom aj mimo svojej
domácnosti a jeho obmedzenia v obvyklom spôsobe života trvali do 4 mesiacov.
Z takto popísaných zdravotných obmedzení poškodením aj znalcom, súd ustálil, že počas doby liečenia
a práceneschopnosti, trvajúcej viac ako 42 kalendárnych dní, poškodený nemal závažne ovplyvnený
obvyklý spôsob života. Popísané poškodenie zdravia a zdravotné obmedzenia zodpovedajú ublíženiu

na zdraví, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie aj liečenie, počas ktorého bol nie
iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 odsek 2 Trestného zákona).

Z vyššie uvedených dôvodov konanie obžalovaného na rozdiel od písomne podanej obžaloby za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1,2 Tr.zák., ale súladne so záverečnou rečou prokurátora, súd

vo výrokovej časti rozsudku uvedený skutok právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 158 Trestného zákona, a z tohto prečinu uznal obžalovaného aj vinným, pretože mal preukázané,
že obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví, keď porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu podľa zákona a to ustanovenie § 16 ods.1, 2 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keďženeprispôsobil rýchlosť vozidla svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a mimo obce prekročil
dovolenú rýchlosť, pričom ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi týmto jeho protiprávnym
konaním a nedbanlivostným zavinením na strane jednej a následkami vzniknutými na záujmoch

chránenýchustanoveniami§158Trestnéhozákona(ľudskézdravie)nastranedruhej, nemalsúdžiadne
pochybnosti.

ObžalovanýP.V.zmiesta bydliska bližšiehodnotenýnieje.Vevidenciipriestupkovmáštyrizáznamyza
porušenie pravidiel v cestnej premávke, z ktorých dva spáchal po prejednávanej dopravnej nehode. Za

priestupok podľa § 4 odsek 1 písmeno c/ zák. č. 8/2009 (porušenie povinnosti venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke) spáchaný dňa 4.10.2014 mu bola uložená bloková
pokuta 100,- Eur. Dňa 1.10.2015 bol postihnutý blokovou pokutou 50,- Eur za porušenie ustanovenia §
16 odsek 4 písmeno c/ zák.č. 8/2009 Z.z. - prekročenie dovolenej rýchlosti. Dňa 7.10.2016 za porušenie
ustanovenia § 22 odsek 1 písmeno h/ zák. č. 372/1990 Zb. - prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti
mimo obce, bol postihnutý blokovou pokutou 20,- Eur. Okrem toho z evidenčnej karty vodiča bolo

zistené, že vodičské oprávnenie mu bolo udelené 22.9.2011 a má v ňom evidovaný ďalší záznam o
priestupku za porušenie pravidiel v cestnej premávke zo dňa 8.1.2012, za ktorý mu bola uložená pokuta
60,- Eur. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle ustanovenia § 32 a 34 Trestného zákona súd prihliadol

na účel trestu podľa § 31 Trestného zákona, na možnosť nápravy obžalovaného a na jeho osobné
pomery, pričom súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť podľa § 36
a § 37 Trestného zákona.
Obžalovanému súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona. K
takémuto záveru súd dospel po tom, čo zistil, že obžalovaný pred spáchaním prejednávaného trestného

činu sa dopustil dva krát priestupku taktiež v oblasti dopravy. V danej veci tiež možno konštatovať aj to,
že v osobe obžalovaného ide o nedisciplinovaného vodiča, ktorý krátko po dopravnej nehode, ktorej bol
účastníkom, opätovne porušil pravidlá v cestnej premávke prekročením dovolenej rýchlosti.

Následne, aj s prihliadnutím na jeho doterajšiu netrestanosť a ním spôsobený následok, súd dospel k

záveru, že účel trestu v zmysle § 31 Trestného zákona bude splnený uložením trestu odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov a to v polovici zákonnej trestnej sadzby (až 1 rok). Výkon trestu súd podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, keďže vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä na jeho
doterajší život a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý.

Obžalovaný rýchlou jazdou ohrozoval nielen spolujazdcov ale aj prípadných ďalších účastníkov cestnej
premávky, a keďže prejednávaný trestný čin spáchal v súvislosti s vedením motorového vozidla za
porušenia pravidiel v cestnej premávke, bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 15 mesiacov a to dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby 1 až 10 rokov.
Trest odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti podľa názoru súdu zabezpečí aj ochranu

spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania trestných
činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.

Voči obžalovanému si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody poškodená Union
zdravotná poisťovňa a.s., vo výške 1100,57 Eur za vynaložené liečebné náklady v rámci poskytnutej
zdravotnej starostlivosti poškodenému V. O.. O uplatnenom nároku, preukázanom listinným dôkazom
zadokumentovaným v spisovom materiály, súd nemal pochybnosti, a preto bola obžalovanému uložená
povinnosť škodu nahradiť.

PoškodenýV.O.sivprípravnomkonanívočiobžalovanémuuplatnilnároknanáhraduškodyspôsobenej
na jeho osobnom motorovom vozidle zn. Audi A6 vo výške 6.970,- Eur. Po vykonanom dokazovaní,
výsluchom znalca v odbore doprava cestná H..Y. Č.A., ktorý vypracoval znalecký posudok vo veci
určenia výšky škody spôsobenej poškodením osobného motorového vozidla zn. Audi A6 Quattro EČ G.

XXXBX, mal súd uplatnenú výšku škody preukázanú. Znalec vypočutý na hlavnom pojednávaní potvrdil,
že na základe ohliadky poškodeného motorového vozidla, vyhodnotenia aktuálnej ponuky podobných
ojazdených vozidiel, vyčíslil škodu spôsobenú na tomto vozidle ku dňu dopravnej nehody na 6.970,-
Eur vrátane DPH. Motorové vozidlo bolo úplne zničené, išlo o totálnu škodu, preto poškodené motorovévozidlo je v zmysle zákona o odpadoch, odpadom, jeho oprava je nerentabilná a na predaj jednotlivých
dielov z vozidla sú oprávnené len vrakoviská. Súd na základe takto vykonaného dokazovania nemal
pochybnosti ani o výške uplatneného nároku poškodeným V. O., preto obžalovanému uložil povinnosť

nahradiť poškodenému škodu v uplatnenej výške.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného a o nároku na náhradu
škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.