Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010206
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6919010206.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného ml. A. W. za zločin
znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., na verejnom
zasadnutí dňa 01.08.2019 o odvolaní okresného prokurátora v Rimavskej Sobote proti rozsudku senátu
Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/39/2019 zo dňa 20.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/39/2019 zo dňa 20.06.2019 bol
obžalovaný ml. A. W. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1
Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že

27.12.2018 v čase okolo 17.45 h v M., v časti M. - X., okres H. X., po tom ako vystúpil z vlaku a zišiel na
cestu pod železničnou zastávkou, počkal na mal. A.R., nar. XX.XX.XXXX v H. X., trvalým bydliskom H.
W. č. XX, okres H. X., ktorá tiež vystúpila z vlaku a keď bola už pri ňom, tak sa jej opýtal, či je otvorený
obchod, na čo mu nevedela odpovedať a potom jej povedal, že má zobrať niečo strýkovi, kde pri tom
začal niečo vyberať zo svojho vrecka a následne mal. A.R. chytil obidvoma rukami a hodil ju na zem do

jarku vedľa cesty, kde si na ňu ľahol, povedal jej, že „na toto som už dlho čakal", začal ju obchytkávať po
celom tele cez oblečenie, bozkával ju na ústa, strčil jej ruku do nohavičiek, rozopol jej zips na vetrovke,
pričom si stiahol svoje nohavice po kolená a snažil sa aj jej stiahnuť nohavice, pričom jej roztrhol tričko,
kde počas celej doby sa mal. A.R. bránila a keď sa jej podarilo vytiahnuť si jednu ruku spod neho, tak ho
štípala do ruky, na líce, pričom ju on uhryzol do palca na ľavej ruke a keď maloletá poškodená kričala, že
„nechaj ma, udám Ťa", tak jej zakryl ústa, kde následne sa jej podarilo kopnúť ho do brucha, následne

sa maloletá postavila, po čom prestal s útokom a povedal jej, že ak to skúsi niekomu povedať, tak jej
niečo urobí a z miesta ušiel preč, kde uvedeným konaním utrpela poškodená mal. A.R. zranenie a to
hryznú povrchovú menšiu odreninu F.Y. H. s predpokladanou dobou liečenia do 7dní, bez poškodenia
obvyklého spôsobu života.

Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3

Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
Súčasne senát okresného súdu podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 3 rokov spolu aj s probačným dohľadom počas celej skúšobnej doby a podľa §
51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil tiež povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k mal.
poškodenej Y. H. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, ani sa nezdržiavať v blízkosti jej trvalého bydliska.
Napokon podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovanému ml. A. W. uložil i ochranné psychiatrické

liečenie ambulantnou formou.Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v prípade viny prijal na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie obžalovaného ml. A. W.. V súvislosti s druhom a výmerou trestu prvostupňový súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že obžalovaný ml. A. W. navštevoval v školskom roku

2018/2019 X. ročník Q. N.O. v M., pričom v škole sa správal bezproblémovo, z miesta trvalého bydliska
je hodnotený všeobecne a z ÚVV a ÚVTOS W. W., kde vykonával väzbu, je taktiež hodnotený kladne,
pričom jeho správanie je na požadovanej úrovni. Ďalej prvostupňový súd konštatuje, že zo správy
odboru sociálnych vecí a kurately ÚPSVaR v H. X. vyplýva, že obžalovaný pochádza z neúplnej
rodiny, pričom žije v spoločnej domácnosti s matkou a súrodencami, v registri sociálnej kurately je

obžalovaný evidovaný z dôvodu páchania priestupkovej činnosti, kde priestupkovo bol stíhaný v dvoch
prípadoch za drobné krádeže v roku 2018. Doposiaľ súdne trestaný nebol. V prípade obžalovaného
ml. A. W. súd prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život a taktiež, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a svoj čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu
okolnosť prvostupňový súd nezistil. Vo vzťahu k uloženému trestu súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatuje, že vzhľadom na doterajšiu beztrestnosť považuje v prípade obžalovaného trest vo výmere

3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov s probačným dohľadom počas celej
skúšobnej doby za primeraný, za súčasného uloženia príkazu nepriblížiť sa k mal. poškodenej Y.
H., ani sa nezdržiavať v blízkosti jej trvalého bydliska. Napokon v súvislosti so záverom znaleckého
dokazovania z odboru psychiatrie a sexuológie obžalovanému ml. A. W. uložil i ochrannú psychiatrickú
liečbu ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor, a to čo
do výroku o treste. Neskôr toto svoje odvolanie písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania
okresnýprokurátoruvádza,žepodľajehonázorunezodpovedátrestdruhuacharakterutrestnejčinnosti,
ktorej sa dopustil ml. obžalovaný. Zvýrazňuje, že ide o závažný zločin, aj keď v štádiu pokusu, ktorého sa

dopustil na chránenej osobe a len táto skutočnosť mala viesť súd k záveru, že z hľadiska individuálnej,
ako i generálnej prevencie, by sa na obžalovaného malo pôsobiť uložením nepodmienečného trestu
odňatiaslobody.Ďalejuvádza,žepriupravenejtrestnejsadzbepritrestnomstíhanímladistvýchvzmysle
ustanovenia § 117 ods. 1 Tr. zák. mal súd ukladať obžalovanému trest vo výmere od 3 a pol roka do 7
a pol roka a že v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd nezdôvodnil aplikáciu ustanovenia § 39 ods.

2 písm. a) Tr. zák. (mimoriadne zníženie trestu), kde podľa názoru okresného prokurátora, vzhľadom
na závažnosť a charakter žalovanej trestnej činnosti, osobu a vek poškodenej, neprichádza ani v úvahu
takýto postup. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o
treste s tým, aby krajský súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby, pričom aby ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, za

súčasného uloženia ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou.

Následne okresný prokurátor modifikoval svoje odvolanie s tým, že vzhľadom na ustanovenie § 117
ods. 1 Tr. zák. možno ukladať ml. obžalovanému trest odňatia slobody v minimálnej hranici 2 roky.
Akcentuje však skutočnosť, že v danom prípade potom ani nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia §

39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. V ostatnom sa pridŕžal písomných dôvodov
odvolania s tým, aby ml. obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Na týchto
modifikovaných dôvodoch odvolania zotrval na verejnom zasadnutí i intervenujúci prokurátor Krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici.

Naproti tomu obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora
zamietnuť, a to vzhľadom na osobu obžalovaného mladistvého, ako aj povahu prejednávaného prípadu.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 117 ods. 1 Tr. zák., trestné sadzby odňatia slobody stanovené v tomto zákone sa u mladistvých
znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica
zníženej trestnej sadzby 2 roky.Podľa § 117 ods. 2 Tr. zák., nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len
za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým
uložené opatrenia uloženého iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák., ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloží na
skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na 1 až 3 roky. Mladistvý je povinný podrobiť sa kontrole
technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami

možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. Esenciálnou podmienkou trestania
mladistvých a účelom trestu je prevýchova mladistvého na to, aby viedol v budúcnosti riadny život. V
zmysle citovaných zákonných ustanovení v danom prípade mohol prvostupňový súd obžalovanému
mladistvému ukladať trest v rozpätí od 2 rokov do 7 rokov (§ 117 ods. 1 Tr. zák.). V danom konkrétnom

prípade treba zohľadniť samotnú skutočnosť, že obžalovaný istý čas strávil vo výkone väzby, kde mal
možnosť pocítiť represiu, ktorá je zákonito podmienkou spáchania závažného trestného činu. Na druhej
strane však treba prihliadnuť na skutočnosť, že obžalovaný mladistvý nebol doposiaľ súdne trestaný,
vo výkone väzby sa správal zatiaľ primerane, plnil pokyny príslušníkov väzenského zboru a jeho vek
dáva ešte predpoklady, že za uloženia podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom,

za súčasného uloženia tiež ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou, je možné do budúcna
predpokladať, že by takto uložený trest mohol viesť k prevýchove obžalovaného mladistvého. To sú
všetko konkrétne skutočnosti, ktoré v plnom rozsahu zodpovedajú základným zásadám pre ukladanie
trestov mladistvým.

Okresný prokurátor síce v odvolaní správne poukazuje, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval vo
výroku svojho rozhodnutia ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., s ktorým záverom sa aj krajský súd
stotožňuje, avšak v záujme stability súdnych rozhodnutí nepovažoval za potrebné zrušovať rozsudok
prvostupňového súdu, nakoľko použitie všetkých ďalších ustanovení a výrokov prvostupňového súdu
pri ukladaní trestu obžalovanému mladistvému boli správne.

S poukazom potom na hore uvedené dôvody senát Krajského súdu v Banskej Bystrici považoval
odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné, a toto v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.