Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2218010216.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému J. B., pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.3.2018 sp.
zn. 18T/2/2018 na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. B. uznaný za vinného v bode 1 obžaloby z prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v bode 2 obžaloby zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1

Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v bode 1/ obžaloby
v období od presne nezisteného dňa mesiaca júl roku 2017 do dňa 11.09.2017 v obci Y. D. - X., G. ulica
XXX/XX, okres Dunajská Streda prenasledoval bývalú družku J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.
D. - X., G. ulica XXX/XX, okres Dunajská Streda, tým spôsobom, že skoro každý deň ju sledoval pred

domom na jej adrese trvalého bydliska, pričom jej vykrikoval, aby išla von, že je kurva a že ju zabije,
pričom niekoľkokrát stál pred jej domom aj celú noc, tiež ju kontaktoval každý deň telefonicky alebo cez
internetový portál Facebook, pričom jej posielal správy, v ktorých sa jej vyhrážal s bitím a zabitím, že ju
dostane na vozík, že ju dá na ARO, ponižoval ju a vynadal jej, že je kurva, že nech ani do práce nechodí,
lebo ju nájde a zbije ju, tiež ju kontaktoval cez jej rodinu a známych, jednej kamarátke napísal správu,
že nech sa pripraví, že pôjde na jeden pohreb, pričom týmto svojim konaním vzbudil v poškodenej J. I.

dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a tiež o život a zdravie svojej rodiny,

v bode 2/ obžaloby
dňa11.09.2017včaseo20.00hodvobciY.D.,nauliciY.,okresDunajskáStreda,predrodinnýmdomom
so súpisným číslom XX/XX vykrikoval na J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D. - X., G. ulica XXX/XX, okres
Dunajská Streda, aby mu vrátila jeho veci, že keď sa k nemu nevráti, tak ju zabije, tiež aj nadávky na jej

osobu, čo v poškodenej vzbudilo obavu o jej život a zdravie, na čo následne bez povolenie vbehol cez
neuzamknutú bránu na dvor rodinného domu so súpisným číslom XX/XX, ktorého vlastníkom je A. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D. - X., ulica Y. XX/XX, okres Dunajská Streda a následne cez neuzamknuté
vchodové dvere vošiel do kuchyne uvedeného rodinného domu, kde sa nachádzala poškodená J. I.,
pričom bol vyzvaný I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D., ulica Y. XX/XX, aby okamžite opustil jej dom,
avšak tak neurobil, pričom J. I. začal opakovane päsťami udierať do oblasti tváre a hlavy, následne ju

sotil na zem, kde v útoku pokračoval a to tak, že ju kopal do oblasti ľavého stehna a naďalej ju udieral
po hlave, čím J. I. spôsobil zranenia hlavy s dobou liečenia nad sedem dní.Za to súd obžalovanému podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne,

ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V písomných dôvodoch podrobne rozoberá vo veci vykonané dôkazy, pričom poukazuje na to, že
okresný súd sa dôsledne nevysporiadal so všetkými významnými okolnosťami pre svoje rozhodnutie.
Podstatou odvolania je skutočnosť, že hodnotiaci úsudok súdu o tom, že poškodená dala súhlas k jeho

trestnému stíhaniu pre prečin nebezpečného prenasledovania nemá oporu v skutkových okolnostiach
prípaduajevrozporesozákonom.Rovnakopoukazujenapostupokresnéhosúdu,ktorýkonalvrozpore
s ustanovením § 2 ods. 10 a 12 Tr. por., nakoľko závery súdu ohľadom skutkových zistení sú protirečivé
a právne závery nepresvedčivé a nesúladné so zákonom. Má za to, že na odsúdenie obžalovaného
je potrebné väčšie množstvo dôkazov, ako postačuje na podanie obžaloby v takom rozsahu, aby po

starostlivom a nestrannom zhodnotení všetkých dostupných dôkazov súd nemal dôvodné pochybnosti
o vine obžalovaného, čím sa preklenuje priestor medzi istotou o vine a pravdepodobnosťou o nevine. V
tejto súvislosti poukazuje na vykonané dôkazy, na výpovede obžalovaného a svedkov tak v prípravnom
konaní ako i na hlavnom pojednávaní, ktoré podrobne v dôvodoch odvolania rozoberá. Záverom
poukazuje na to, že závery súdu v tejto súvislosti sú nelogické a nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch

a nemôžu v žiadnom prípade obstáť. K samotnému súhlasu ešte poznamenala, že súhlas poškodenej
s trestným stíhaním pre prečin nebezpečného prenasledovania vzhľadom na to, že viackrát súhlasila s
jeho trestným stíhaním, je len výrazom zjavného nedorozumenia. Poškodená súhlas k jeho trestného
stíhaniu pre prečin nebezpečného prenasledovania po jej riadnom poučení o tomto práve nedala a
následne to výslovne nevzala späť.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2 poukázal na to, že výpovede svedkov I. S. a B. X., o ktoré vinu oprel, sú
vymyslené a účelové. Záver okresného súdu v tomto smere preto pokladá za nesprávny a neobjektívny.
V súvislosti s tým potom poukazuje na výpovede poškodenej zo dňa 13.6.2018 a 23.11.2017, ako i na
výpoveď poškodenej zo dňa 14.3.2018, ktoré výpovede rozoberá. Na základe týchto výpovedí potom

dospela k záveru, že je zrejmé, že táto bola vypočutá viackrát a vypovedala rozporne a menila svoju
výpoveď najmä v jej podstatných častiach. V ďalších dôvodoch odvolania poukazuje i na nesprávne
zhodnotenie právneho posúdenia konania obžalovaného v tomto skutku. Poukázala na to, že nie každé
fyzické násilie je zločinom vydierania a teda nie každá vyhrážka je takýmto zločinom. Ustanovením §
189 Tr. zák. je nepochybne chránená sloboda ľudského rozhodovania. Z konania páchateľa musí byť

nepochybne zrejmé, že násilie použil ako prostriedok k vynúteniu určitého konania, resp. opomenutia,
alebo strpenie niečoho. Tento cieľ páchateľa musí byť zjavný a adresný. Použitie násilia je preto
motivované snahou páchateľa vynútiť si konanie poškodeného proti jeho vôli. Takýto cieľ a úmysel
rozhodne obžalovaný nemal a ani mu nebol preukázaný. Na základe týchto skutočností preto navrhol,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol sám oslobodzujúcim výrokom, alternatívne

aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť o
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie
ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.

Súd 1. stupňa skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
378 Tr. por. a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich
vyplývajú a skutky posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov tak, ako mu
to kladie za vinu obžaloba a prvostupňový rozsudok.

Súd 1. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
veľmi jasne a zrozumiteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa súd 1. stupňa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.

Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku podrobne rozoberá
a preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje pričom konštatuje, že podstatná
časť námietok obžalovaného vyslovená v dôvodoch odvolania tvorila súčasť obhajoby a záverečnej reči

obžalovaného, s ktorou sa okresný súd v dôvodch v dostatočnej miere vysporiadava.

Správne sa okresný súd vysporiadal s otázkou súhlasu samotnej poškodenej k trestnému stíhaniu
obžalovaného, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že poškodená k trestnému stíhaniu dala súhlas,
pričom okresný súd i poukazuje na konkrétne čísla listov, kde poškodená sa jasne k trestnému stíhaniu

pripojilasozásadnýmvyjadrenímajvtomsmere,žetrestnéoznámenienestiahnespäť.Taktiežvysvetlila
udelenie nesúhlasu na výsluchu dňa 23.11.2017, ktoré malo byť zjavným nepochopením a neznalosťou
formulácie právneho jazyka, keď na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla po otázke prokurátora, či
nechce, aby bol obžalovaný potrestaný, že chce, aby bol potrestaný, ale nechce, aby išiel do väzenia,
myslí to tak, že je možné dať za to podmienku. Z takejto formulácie je zrejmé teda, že nešlo o danie

nesúhlasu, len o prianie, aby nešiel do výkonu trestu odňatia slobody. Takéto vyjadrenie poškodenej
rozhodne nemožno považovať za nesúhlas k trestnému stíhaniu.
Pokiaľ obžalovaný spochybňuje výpoveď poškodenej vzhľadom na jej zdravotný stav, i touto otázkou
sa okresný súd v dostatočnej miere vysporiadal, pričom poukázal na to, že v žiadnej z výpovedí
poškodenej neboli preukázané patológie vyplývajúce z akejkoľvek psychickej narušenosti poškodenej,

nakoľko táto vypovedala plynule, zrozumiteľne a jasne, bez akýchkoľvek fabulácií. Užívanie psychiatrom
predpísaného lieku 6 rokov dozadu nemôže byť dôkazom o nedôveryhodnosti poškodenej, navyše ak
sa jedná o liek viazaný na lekársky predpis, ktorý má vo svojom popise, že sa užíva pri úzkosti, napätí,
strachu a nepokoji, vždy však len tam, kde príčina týchto stavov je prechodná a je vopred zrejmé, že
nebude nutné podávanie dlhšie ako 4 - 5 týždňov.

Vinu obžalovaného okresný súd oprel i o komunikáciu od obvineného z portálu „Messenger“, z ktorej
vyplýva, že obvinený sa poškodenej vyhrážal smrťou, ktorá skutočnosť vyplýva evidentne zo samotného
kontextu správy. Dodatočné spochybnenie obsahu správy obžalovaným a jeho iným výkladom ani
krajský súd neakceptoval.

Okresný súd postupoval správne aj pokiaľ ide o vinu obžalovaného týkajúcu sa skutku pod bodom
2 napadnutého rozsudku, kde i podľa názoru krajského súdu vina obžalovanému bola nepochybne
preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodenej, ale i svedkov I. S. a B. X. a ktorý i napriek
tomu, že obžalovaný vierohodnosť výpovede týchto svedkov jednoznačne spochybňuje obžalovaného
jednoznačne usvedčujú. Výpovede poškodenej ale i oboch svedkov okresný súd v dôvodoch

napadnutého rozsudku podrobne rozoberá a z týchto výpovedí je nepochybné, že obžalovaný sa
dopustil skutkov tak, ako sú mu kladené za vinu. Aj v tomto smere sa správne okresný súd vysporiadal
s tým, v čom považoval konanie obžalovaného za porušovanie domovej slobody, ktoré videl nie v tom,
že vošiel neoprávnene do obydlia, ale v tom, že neoprávnene v predmetnom obydlí zotrval a to i napriek
viacnásobným výzvam poškodenej na jeho opustenie.

Nakoľko sa okresný súd v dostatočnej miere vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami
zakladajúcimi vinu obžalovaného, krajský súd preto v podrobnostiach len poukazuje na správne a
vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozhodnutia.

I pokiaľ ide o správnosť právnych posúdení konaní obžalovaného je potrebné uviesť, že okresný súd
sa v dostatočnej miere vysporiadava aj s týmito okolnosťami a ani v tomto smere krajský súd nezistil
žiadne pochybenia ani porušenia zákona.Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému, keď zohľadnil všetky
rozhodujúce okolnosti nevyhnutné pre ukladanie trestov, pričom obžalovanému uložil trest, ktorý je
primeraný a zodpovedajúci zákonu a ktorý je v plnom rozsahu spôsobilý naplniť účel trestu. Aj v tomto

smere rozhodnutie okresného súdu je správne a zákonné.

Rovnako správne postupoval okresný súdu, keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch
nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného J. B. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.