Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209671
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716209671.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.,
XXX XX E., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., pobočka Hviezdoslavova 2,
058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Slovenská lyžiarska asociácia, občianske združenie
so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 42 133 700, zastúpený JUDr. Ing. Marcelou

Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Okružná 36, 058 01 Poprad, o preskúmanie rozhodnutia
o predbežnom opatrení žalovaného zo dňa 26.09.2016 s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 31.05.2018 č. k. 9C/322/2016-133 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku II.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zastavil
konanie,vovýrokuII.stranámsporunepriznalnáhradutrovkonaniaavovýrokuIII.žalobcovipriznalvoči
žalovanému právo na náhradu trov konania spojenú s účasťou na pojednávaní dňa 28.03.2018. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) a konštatoval, že žalobca podaním doručením súdu prvej inštancie
dňa 30.04.2018 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko návrh na
disciplinárne konanie voči žalobcovi bol zamietnutý. Rozhodnutie disciplinárnej komisie bolo doručené
žalobcovi v apríli 2018. Súd prvej inštancie preto konanie zastavil. O náhrade trov konania súd prvej
inštancierozhodolpodľa§262ods.1a§257CSPvzhľadomnašpecifickýpredmetsporudeterminovaný

vyvíjajúcim sa vzťahom sporových strán. Mal preto za to, že v danom prípade nemožno vyhodnotiť
procesné zavinenie zastavenia konania ani jednej zo sporových strán. Súd prvej inštancie však priznal
žalobcovi právo na náhradu separovaných trov konania samostatným výrokom a náhradu trov konania
spojenú s účasťou na pojednávaní dňa 28.03.2018, nakoľko žalovaný uznesenie č. 01/2017 o zamietnutí
disciplinárneho konania voči žalobcovi prijaté na zasadnutí disciplinárnej komisie SLA dňa 16.03.2017
doručil žalobcovi až po termíne pojednávania nariadeného na 28.03.2018. Dodal, že keby žalovaný

doručil žalobcovi predmetné uznesenie v primeranej lehote po jeho prijatí, mohol žalobca zobrať žalobu
späť a neboli by vznikli trovy konania v súvislosti s účasťou na nariadenom termíne pojednávania.

3. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných
dôkazov. Mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Dňa 26.09.2016 bolo vydané predbežné opatrenie

o pozastavení členstva žalobcu v Slovenskej lyžiarskej asociácii (ďalej len SLA) podľa vtedy platného
Disciplinárneho poriadku č. l. 16 bod 5. Vtedy platný Disciplinárny poriadok vôbec neobsahoval možnosťodvolania voči disciplinárnemu opatreniu, čo zverejnil aj sudca vo výroku v obdobnej žalobe voči
Športovému klubu TOM, sp. zn. 10C/217/2016. Vo veci bola podaná žaloba dňa 31.10.2016. Až
dňa 16.03.2017 zasadala Disciplinárna Komisia SLA, ktorá disciplinárne konanie zastavila, avšak toto

rozhodnutie nebolo nikde zverejnené a podľa vedomosti žalobcu bolo na webe SLA zverejnené až
dňa 12.05.2017. Rozhodnutie o zastavení konania bolo žalobcovi doručené až po súdnom pojednávaní
dňa 28.03.2018, teda až po tomto dátume mohlo nadobudnúť právoplatnosť. Konštatovanie súdu o
nemožnosti zistiť, kto zavinil zastavenie konania, je teda v zjavnom rozpore s preukázaným skutkovým
stavom a je nesporné, že žaloba bola podaná dôvodne a zastavenie konania spôsobil žalovaný svojím

následným konaním - doručením rozhodnutia žalobcovi dňa 28.03.2018. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi prizná 100 % náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

6. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku
späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú

zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj
na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral
späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno
pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP. Odvolateľ
namietanesprávneprávneposúdenieveci,odmietaaplikáciuust.§257CSPvovzťahuktrovámkonania
medzi ním a žalovaným a žiada priznať 100 % náhradu trov konania.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude

musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

10. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,

ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu

trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený.11. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ

neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

12. Významnými z hľadiska aplikácie predmetného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k

uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov (strán sporu) v priebehu konania, a podobne
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/5/2006).

13.Odvolacísúdopätovnepreskúmalprejednávanúvecazhodnesnázoromsúduprvejinštanciedospel
k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade sú dané s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti prípadu.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom spore sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Disciplinárneho
organu Kontrolno-revíznej komisie Slovenskej lyžiarskej asociácie zo dňa 26.09.2016, ktorým žalovaný
rozhodol o uložení predbežného opatrenia, ktorým mu pozastavil členstvo v Slovenskej lyžiarskej
asociácii, pozastavil výkon funkcie, pozastavil poskytovanie finančných prostriedkov prostredníctvom

Slovenskej lyžiarskej asociácie až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho
organu.

15. Žalobca podaním zo dňa 19.03.2016 vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu rozhodnutia
Disciplinárnej komisie Slovenskej lyžiarskej asociácie o zamietnutí podnetu Kontrolno-revíznej komisie

Slovenskej lyžiarskej asociácie zo dňa 16.03.2017. Zároveň si žalobca uplatnil trovy konania v celkovej
výške 463,34 eura.

16. Správne považoval súd prvej inštancie za dôvody hodné osobitného zreteľa skutočnosti spočívajúce
v špecifickom predmete sporu a okolnostiach vzniku a priebehu sporu.

17. Odvolací súd prisvedčuje žalobcovi, že vzal žalobu až potom, ako bol zo strany žalovaného
informovaný o rozhodnutí disciplinárnej komisie o zamietnutí podnetu na disciplinárne konanie voči
nemu, a to najprv na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 28.03.2018, a následne
elektronicky dňa 17.04.2018, keď mu bolo doručené samotné rozhodnutie. Z hľadiska hypotézy § 256

ods. 1 CSP by išlo o reakciu žalobcu na správanie žalovaného, v dôsledku ktorej by bolo možné pričítať
procesné zavinenie žalovanému, ktorý by znášal trovy žalobcu. Na druhej strane sa však odvolaciemu
súdu javí, že samotná žaloba žalobcu nebola dôvodná. Ako podotkol žalovaný vo svojom vyjadrení k
žalobe zo dňa 04.01.2017, v čase podania žaloby bolo jeho právne postavenie také, že nebol členom
Slovenskej lyžiarskej asociácie, a to nie z titulu rozhodnutia Disciplinárneho orgánu Kontrolno-revíznej

komisie Slovenskej lyžiarskej asociácie zo dňa 26.09.2016, ale z titulu rozhodnutia riadnej Konferencie
Slovenskej lyžiarskej asociácie o vylúčení žalobcu zo Slovenskej lyžiarskej asociácie zo dňa 29.05.2016.
Navrhovaným žalobným petitom by takto nedošlo k žiadnej zmene v právnom postavení žalobcu,
pretože pre právne postavenie žalobcu je rozhodujúce skoršie rozhodnutie konferencie žalovaného
zo dňa 29.05.2016. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Poprad

zo dňa 26.02.2018 č. k. 10C/157/2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo
dňa 16.10.2018 č. k. 11Co/51/2018. Okresný súd v danej veci o neplatnosť rozhodnutia Konferencie
Slovenskej lyžiarskej asociácie zo dňa 29.05.2016, za účasti rovnakých strán sporu, vystupujúcich v
rovnakom procesnom postavení ako v prejednávanej veci, dospel k záveru, že postup konferencie o
vylúčení žalobcu z členstva v Slovenskej lyžiarskej asociácií bol v súlade so zákonom.

18. Vyššie uvedené skutočnosti v súhrne preto umožňujú prijatie záveru o existencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa a aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP.

19. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne

správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehuodvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP

v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP, v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).