Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712206084
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8712206084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov 1/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
P.č.XXX,XXXXXP.,2/D.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomP.č.XXX,XXXXXP.,obajaprávnezastúpeníMgr.
Jurajom Berčom, advokátom so sídlom Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej I. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom A.. J. č. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpená JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou
so sídlom Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/63/2012-145 zo dňa 3.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ povinným spoločne
a nerozdielne v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX, k.ú.
P., a to pozemku parc. č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2, pozemku
parc. č. C-KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 96 m2 a pozemku parc. č. C-KN XXXX/XXX - orná pôda

o výmere 269 m2 v celosti zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcom právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovanej, výsledky vykonaného dokazovania,
najmä obsah listinných dôkazov, výsluch svedkov D. G., Ľ. G., J. G., Q. H.Č., E. U. a uviedol, že
vykonaným dokazovaním zistil, že predmetom konania sú nehnuteľnosti, a to parc. č. XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2, parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 96 m2 a parc. č.
XXXX/XXX - orná pôda o výmere 269 m2 zapísané na LV č. XXX, obec P., k.ú. P., kde ako vlastníkom v
celosti je zapísaná žalovaná z titulu darovacej zmluvy V-XXXX/XXXX. Právny vzťah k stavbe evidovanej
na pozemku parc. č. XXXX/XX je evidovaný na LV č. XXX, na ktorom je zapísaná nehnuteľnosť, a
to rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/XX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží
stavba XXX je evidovaný na LV č. XXX. Ako vlastníci sú zapísaní D. G. I. I. G., P. XXX v podiele 1
k celku z titulu nadobudnutia - potvrdenie o s. č. W., poznámka nehnuteľnosť patrí do dedičstva po

nebohomD.E.,nar.XX.X.XXXX,zomrelýXX.X.XXXX,naposledybytomP.XXXvpodiele1kcelkupodľa
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/70/2010, ZXXXX/XX z titulu nadobudnutia - rozsudok
Okresného súdu Poprad o určenie, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí do dedičstva s
príslušenstvom, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.8.2013, W., ďalej je zapísaná I. E., S.. K., T.P. XXX v 1 z titulu nadobudnutia - rozsudok Okresného súdu Poprad o určenie vlastníckeho práva č.k.
13C/158/2008 s právoplatnosťou od 25.6.2009, W.. Notárskou zápisnicou č. N43/2009, Nz4771/2009,
Ncr1s4757/2009 spísanou dňa 17.2.2009 v kancelárii notárky E.. Z. H. so sídlom v H. bolo osvedčené

vyhlásenie o vydržaní v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorej
v bode I. bolo osvedčené, že I. E., S.. K. vyhlásila, že užíva nerušene, dobromyseľne a v dobrej viere
ako vlastné viac ako 10 rokov pozemky v katastrálnom území P. zamerané geometrickým plánom č.
10/2009 overený Správou katastra Poprad dňa 5.2.2009 pod č. G.-XX/XX, a to parc. č. XXXX/XX -
orná pôda o výmere 96 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 269 m2 a parc. č. XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2 v celosti. Účastníčka vyhlásila, že tieto nehnuteľnosti
si v roku 1960 spolu so svojim nebohým manželom D. E., ktorý zomrel v roku XXXX vysporiadala
s pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi neformálnymi kúpnymi zmluvami s tým, že následne
nebol vykonaný príslušný zápis zmeny vlastníctva v pozemnoknižných zápisniciach v k. ú. P.. Tieto
pozemkysimajetkovoprávnevysporiadalitakoutoformousosvojimnebohýmmanželomD.E.zaúčelom
výstavby rodinného domu, ktorého výstavbu realizovali spoločne v roku 1962 a zároveň prehlásila, že za

celú dobu užívania sa nikto nedomáhal vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, ani ich vydania. Vzhľadom
k tomu, že sa jedná o užívanie trvajúce viac ako 10 rokov, jeho nerušenosť a dobromyseľnosť, domáhala
sa vydania osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka. V
bode 2 notárskej zápisnice účastníčka k svojmu prehláseniu predložila geometrický plán č. 10/2009, LV
č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, k. ú. P., vyjadrenie obce P. v zmysle ust. § 63 ods. 2 zákona č. 323/1992

Zb. v znení neskorších predpisov zo dňa 13.2.2009, prehlásenie dotknutých spoluvlastníkov a právnych
nástupcov v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Darovacou
zmluvou uzatvorenou podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 26.3.2009, ktorej vklad bol
povolený dňa 27.4.2009 darovala I. E., S.. K., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č.. XXX žalovanej
pozemky parc. KN-C č. XXXX/XX - kultúra - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 692 m2,

parc. č. XXXX/XX - kultúra - orná pôda o celkovej výmere 96 m2, parc. č. XXXX/XXX - kultúra - orná pôda
ocelkovejvýmere269m2 zapísanénaLVč.XXXpreobecP.,k.ú.P.dojejvýlučnéhovlastníctva.Zbodu
IIIdarovacejzmluvyvyplýva,žedarkyňaaobdarovanásúuzrozumenéstým,ženaKN-Cparc.č.XXXX/
XX je postavená stavba (dom, ktorý nie je ale predmetom darovacej zmluvy). Ďalej súd prvej inštancie
poukázal na obsah listu vydaného Obecným úradom P. zo dňa 22.01.1999, a to listinu č. 15/99 o určení

súp. č. XXX pre stavbu postavenú v obci P. čís. kód XXXXXX na parc. č. KN XXXX/XX o výmere 719 m2,
parc. č. KN XXXX/XXX o výmere 262 m2. V listine je uvedené, že vlastníkom rodinného domu je žalobca
1/ a žalobkyňa 2/ a že rodinný dom bol postavený v roku 1969. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na
obsah osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D 1134/2000 (Dnot 215/2000) v dedičskej veci po neb. D. E.,
nar. XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, v rámci ktorého dedičia zo zákona v prvej skupine, a to manželka

poručiteľa I. E. a deti poručiteľa I.. G., E. P., I. E. I. D. E. uzavreli dohodu o vyporiadaní, na základe
ktorej dedičstvo po poručiteľovi prebral v celosti syn poručiteľa D. E. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim
dedičkám I. G., E. P. I. D. E.Č. z titulu náhrady za ich dedičské podiely každej 1/4 z výnosu, resp. z
akejkoľvek inej finančnej náhrady, ktorú v budúcnosti obdŕži za predmetné nehnuteľnosti, a to ihneď po
poskytnutí náhrady. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, a to rodinný dom súp. č. XXX neboli

prejednané po neb. D. E., lebo nebol ich vlastníkom. Ďalej súd poukázal na ďalšie listinné dôkazy, a to
čestné vyhlásenie I. E. zo dňa 12.6.2008, listinné dôkazy týkajúce sa platenia dane z nehnuteľnosti, ako
aj potvrdenie obce P. ohľadne platenia dane z nehnuteľnosti, ďalej na rozsudok Okresného súdu Poprad,
č.k.13C/158/2008-68zodňa22.04.2009,týkajúcisaurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnosti,ktorým
bolo určené, že žalobkyňa I. E., nar. XX.XX.XXXX je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a to rodinného

domu, súp. č XXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. P.
v podiele 1 k celku s tým, že v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá týkajúca sa určenia, že D. E.
zomrelý XX.X.XXXX je vlastníkom rodinného domu v jednej polovici. Predmetný rozsudok bol vo výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdený rozsudkom
odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/205/2009 zo dňa 25.2.2010. Ďalej rozsudkom Okresného súdu Poprad

č. k. 21C/70/2010 zo dňa 6.9.2012, ktorého predmetom bolo určenie rozsahu dedičstva s prísl., bolo
určené, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, k. ú. P., rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX
patrí do dedičstva po nebohom D. E., zomrelom XX.X.XXXX v podiele 1 k celku. Predmetný rozsudok
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/140/2012-117 zo dňa 26.6.2013.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, ďalej § 134 ods.
1, 2, 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia
vlastníctva pripúšťa sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, spôsobilý predmetdržby, spôsobilý subjekt a dobrá viera (dobromyseľnosť vydržateľa). Právne následky vydržania
nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie
vlastníctva vyžaduje. V dobe platnosti tzv. obyčajového práva na Slovensku, a to do 31.12.1950,

vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosti po dobu 32 rokov ako
svojupokojnevdržbe.Vlastníctvonemoholvydržaťten,ktoneboldobromyseľnýprizačiatkusvojejdržby
a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Od účinnosti Občianskeho zákonníka, zákona
č. 141/1950 Zb., a to konkrétne od 1.1.1951 do 31.3.1964, vlastníctvo k hnuteľnej i k nehnuteľnej
veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu troch rokov u hnuteľných

vecí a desať rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa mohol
si započítať vydržiacu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť 1.1.1951 sa
podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10-ročnej lehoty
počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula už skôr. Občiansky zákonník - zákon č. 40/1964 Zb. účinný od
1.4.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate
len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci alebo k právam do 31.3.1964. Až novela

Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 1.4.1983 opätovne
zaviedla inštitút vydržania a umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny
predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka
od účinnosti tohto právneho predpisu. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.
509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992 podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať

pozemky do vlastníctva držiteľa (a nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu ako i možnosť vydržať
vlastnícke právo právnickou osobou.

V tomto konaní, ako aj v konaniach vedených na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13C/158/2008 a
sp. zn. 21C/70/2010 bolo preukázané, že žalobcovia sa nasťahovali po období roku 1999, pričom prvé

spory ohľadne rodinného domu, súp. č. XXX sa začali v roku XXXX (23.7.2008 žaloba vo veci vedenej
pod sp. zn. 13C/158/2008). Preto u nich neboli splnené podmienky vydržania v zmysle dobromyseľnej
držby a samotnej dobromyseľnosti po dobu 10 rokov. Vykonaným dokazovaním súd nezistil dôvody,
pre ktoré by pozemky pod rodinným domom a okolo neho (zastavané plochy a nádvoria, orná pôda,
ktorá je v podstate užívaná ako záhrada, resp. priľahlé pozemky užívaná všetkými členmi rodiny, ktorí

v danom čase v rodinnom dome bývali a sa o tieto pozemky starali), sa mali spravovať iným právnym
režimom ako rodinný dom ohľadne ktorého boli právoplatne skončené dve súdne konania. V podstate
boli produkované rovnaké dôkazy ako v týchto konaniach, výpovede sporových strán korešpondovali
ich procesnému postaveniu a záujmu v tomto konaní, svedecké výpovede boli poznačené subjektívnym
vnímaním žalobcov a žalovanej determinovaným predovšetkým rodinnými, príbuzenskými vzťahmi, ako

aj osobnými sympatiami. Z výpovedi je však zrejmé, že v období, keď v rodinnom dome žili p. I. E. a jej
neb.manželD.E.saovšetkynehnuteľnostistaralispoločne.Súdprvejinštancienezistildôvody,ktoréby
spôsobili neplatnosť vydržania pozemkov p. I. E. - právnou predchodkyňou žalovanej podľa osvedčenia
o vydržaní spísaného formou notárskej zápisnice, kde bolo preukázané, že predmetné pozemky užívala
najneskôr od roku 1961, vydržacia doba v zmysle novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom

č. 131/1982 Zb. uplynula najneskôr 1.4.1984 a následne ich darovala dcére - žalovanej. Vo vzťahu k
námietke neplatnosti vyhlásenia o vydržaní z dôvodu, že opomína práva dedičov po nebohom D. E.
- manželovi p. I. E., súd uviedol, že k ich opomenutiu nemohlo dôjsť, keďže do svojej smrti žiadnym
spôsobom vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v ust. § 262 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že priznal úspešnej žalovanej voči žalobcom právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcov. Namietal
nesprávny procesný postup súdu, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie

v zásade zamietavý výrok odôvodnil tým, že nezistil dôvody, pre ktoré by parcely pod rodinným
domom a okolo neho sa mali spravovať iným právnym režimom ako rodinný dom ohľadne ktorého
boli právoplatne skončené dve súdne konania, na ktoré poukázal. Ďalej súd skonštatoval, že nezistil
dôvody, ktoré by spôsobovali neplatnosť vydržania p. I. E. a tiež skonštatoval, že k opomenutiudedičov po neb. D. E. nemohlo dôjsť, keďže tento do svojej smrti žiadnym spôsobom vlastnícke
právo nenadobudol. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa právny zástupca žalobcov nestotožnil, a
preto z tohto dôvodu namietal nesprávne skutkové zistenia vrátane nesprávneho právneho posúdenia.

Napadnutérozhodnutiepovažovalzaarbitrárneanezákonné.Poukázalnato,žemedziprávnymstavom
pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania a rodinným domom, súp. č. XXX, ktorý bol predmetom
konaní vedených pod sp. zn. 13C/158/2008 a sp. zn. 21C/70/2010 neexistujú rozdiely, pre ktoré by sa
mali pozemky spravovať iným právnym režimom ako rodinný dom. Zásadný rozdiel medzi rodinným
domom a pozemkami bol v roku 1998 a začiatkom roku 1999 v tom, že rodinný dom dovtedy nebol

evidovaný v katastri nehnuteľnosti a nebol zapísaný na liste vlastníctva, ale pozemky zapísané v katastri
nehnuteľnosti boli. Táto skutočnosť nebola sporná. Dôvod, pre ktorý nebola v danom čase vyhotovená
písomná zmluva bol ten, že ako vlastníci týchto pozemkov neboli evidovaní manželia E., D. a I., ale
tretie osoby, ktoré však reálne sa vlastníkmi týchto pozemkov necítili byť. Je nesporné, že žalobcovia boli
držiteľmi sporných pozemkov a sú nimi dodnes. Nikto ich v tomto užívaní nerušil, ani vlastníci pôvodní,
až do roku 2008, kedy došlo k vydržaniu p. I. E., ani po tomto období v užívaní týchto pozemkov ich

nerušil, ani neruší. Niet pochýb o tom, že žalobcovia prejav vôle manželov E. v roku 1998 a začiatkom
roku 1999 vnímali oprávnene ako vstup do držby predmetných pozemkov. Považoval za nesporné
a nenamietala to ani žalovaná, že dobromyseľnými užívateľmi predmetných pozemkov boli práve D.
a I. E., ktorí na týchto pozemkoch v 60-tych rokoch minulého storočia vystavili rodinný dom. Preto
žalobcovia boli zaskočení záverom súdu o tom, že predmetné pozemky neboli predmetom dedičského

konania po neb. D. E., preto, že tento do svojej smrti vlastnícke právo k týmto pozemkom nenadobudol.
Ak súd prvej inštancie na jednej strane nezistil rozdiel medzi právnym režimom rodinného domu a
spornými pozemkami na strane druhej a konštatuje, že ten istý D. E. starší k predmetným pozemkom za
svojhoživotavlastníckeprávonenadobudol.Takétorozdielneposúdenierobíodôvodnenienapadnutého
rozhodnutia arbitrárnym a nepreskúmateľným. Podstatný rozdiel v právnom režime domu a pozemkov je

tiež to, že konania vedené pod sp. zn. 13C/158/2008 a sp. zn. 21C/70/2010 sa týkali výhradne rodinného
domu, súp. č. XXX a v žiadnom prípade sa netýkali pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania.
Ani v týchto konaniach nebola spochybnená oprávnenosť držby žalobcov k predmetným pozemkom.
Naopak práve aj s poukazom na výpoveď I. E. v konaní vedenom na pod sp. zn. 13C/158/2008, na ktorú
poukázal, vyplýva, že žalobcovia sa dôvodne cítili oprávnenými držiteľmi tak domu, ako aj pozemkov.

Poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 7.11.1962, v zmysle ktorej pôvodný vlastník D. E., nar. XXXX predal
parcely XXXX a XXXX D. a I. E.. Ďalej poukázal na grafický náčrt vlastnoručne podpísaný D. E., otcom
žalobkyne 1/, z ktorej vyplýva plán výstavby hospodárskej budovy a vlastníctvo pozemkov od koho boli
nadobudnuté (roľa čarana s D. C.). Vydržanie v roku 2008 bez vedomia žalobcov, ktoré predmetné
pozemky užívali zrealizovala I. Martinková vyslovene na podnet žalovanej, ktorá aj zariadila všetky

potrebné formality. Následne došlo obratom k uzatvoreniu darovacej zmluvy, pričom I. E. na pojednávaní
v roku 2017 uviedla, že žiadnu darovaciu zmluvu na žalovanú si nepamätá a že pozemky sú stále v jej
vlastníctve. Ďalej poukázal na výsluch I. E. v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, zápisnicu z
pojednávania zo dňa 25.10.2017, v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/200/2016, ktorú navrhol pripojiť.
Podľa názoru právneho zástupcu žalobcov všetky podmienky na vydržanie vlastníckeho práva boli

splnené. Poukázal na oprávnenú držbu žalobcov, na uplynutie 10-ročnej vydržacej doby, ktorá mala
začať plynúť od roku 1999, odkedy žalobcovia neboli žiadnym spôsobom v užívaní nehnuteľnosti rušení,
ako aj na spôsobilý predmet vydržania a dobrú vieru vydražiteľa, keďže žalobcovia nikdy nemali dôvod
pochybovať o tom, že prejav vôle D. a I. E. z obdobia rokov 1998 - 1999 bol vážnym prejavom ich
slobodnej vôle. I. E. nemohla predmetné pozemky nikdy nadobudnúť sama bez toho, aby ich spoločne

s ňou nenadobudol aj jej nebohý manžel. Pokiaľ predpoklady vydržania mali nastať až po smrti D. E.,
teda po roku 2000, potom mali byť aj dedičia po nebohom D. E. oprávnenými osobami z tohto titulu. Z
tohto dôvodu musí byť vydržanie I. E. neplatné. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Súčasťou podaného odvolania sú aj listinné dôkazy, na ktoré poukázal v podanom
odvolaní (nachádzajúce sa na č. l. 171-173 spisu).

3. Právna zástupkyňa žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s uplatnenými odvolacími
dôvodminesúhlasí.Napadnutýrozsudokpovažovalazavecneaprávnesprávny.Poukázalanato,žeajz
logiky veci vyplýva, že ak v súdnych sporoch vedených pod sp. zn. 13C/158/2008 a sp. zn. 21C/21/2010
bolo preukázané, že žalobcovia nekalým spôsobom požiadali o zápis vlastníckeho práva k rodinnému

domu do katastra nehnuteľnosti, nemohli dobrovoľne nadobudnúť ani vlastníctvo k pozemkom. Z tohto
dôvodu poprela tvrdenia o oprávnenej držbe pozemkov žalobcami. K tvrdeniu, že počas 10-tich rokoch
neboli v užívaní pozemkov rušení, poukázala na to, že toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, nakoľko
svoje právo užívania odvodzujú od dobromyseľnosti v roku 1999, kedy si dali neoprávnene zapísaťvlastníctvo rodinného domu do katastra nehnuteľnosti a od tvrdenia, že ich v užívaní pozemkov nikto
nerušil a nikto si neuplatňoval nároky z titulu vlastníckeho práva. Zo zápisnice o vydržaní vyplýva, že I.
E. si je vedomá svojho vlastníckeho práva k pozemkom pod rodinným domom a vedľa rodinného domu v

P., učinila právny úkon prehlásenia o vydržaní, v ktorom oprávnenosť držby potvrdili svedkovia uvedení
v notárskej zápisnici, s ktorými I. E. v 60-tych rokoch 20.storočia vykonala výmenu pozemkov pre účely
výstavby rodinného domu. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/506/2015,
podľa ktorého žalobcovia neboli objektívne dobromyseľní, a preto súd vecne a právne posúdil ich
nárok ako neopodstatnený. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho

konania.

4. Právny zástupca žalobcov sa k v rámci odvolacej repliky písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 v spojení
s ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od

1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou
oprávnenou (§ 359 v spojení ust. § § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 16.1.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Oboznámením sa s obsahom spisu, jeho odôvodnením, zistenými skutkovými okolnosťami danej veci,
ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalobcov uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení,
vrátane neprávneho právneho posúdenia nepovažoval za opodstatnené. Súd prvej inštancie náležite

zisťoval skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby. Náležite skúmal, či na
stranežalobcovdošloksplneniuzákonnýchpodmienokprenadobudnutievlastníckehoprávavydržaním
v zmysle ust. § 134 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobcovia
nemohli byť dobromyseľní pri užívaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. P. len na základe tých
skutkových okolností, že na sporných nehnuteľnostiach pomáhali rodičom žalovanej a žalobkyne 1/,

vykonávaliterénneúpravy,vrátaneprácnazáhrade.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplynulo,že
právna predchodkyňa žalovanej I. E. nadobudla sporné nehnuteľnosti na základe osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva spísaného notárskou zápisnicou dňa 17.02.2009 sp.zn. č. N43/2009 Nz4771/2009,
Ncr1s4757/2009. V čase úmrtia jej manžela neb. D. E.P.I. nar. XX.XX.XXXX zomrelého XX.XX.XXXX
naposledy bytom P. XXX, uvedené nehnuteľnosti neboli vysporiadané, vrátane rodinného domu, ku

ktorému prebiehali súdne konania vedené na Okresnom súd Poprad pod sp.zn. 13C/158/2008, v ktorom
konaní bolo určené, že právna predchodkyňa žalovanej a žalobkyne 1/, t.j. ich matka I. E., rod. K.Á.,
bytom P. XXX nadobudla spoluvlastnícky podiel v podiele 1 k celku k rodinnému domu s tým, že
po nebohom D. E. bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp.zn. 21C/70/2010 určené,
že spoluvlastnícky podiel ku nehnuteľnostiam patrí do dedičstva s prísl., ktorý rozsudok nadobudol

právoplatnosť 01.08.2013. K zápisu žalobcov do katastra nehnuteľností došlo na základe rozhodnutie
obce o pridelení súpisného čísla č. XXX, a to listinou vydanou Obecným úradom P. dňa 22.01.1999 (v
spisenač.l.9)vovzťahukrodinnémudomunachádzajúcehosanak.ú.P.čísl.kódXXXXXXnapozemku
parc. č. KN XXXX/XX o výmere 719 m2, parc. č. KN XXXX/XX o výmere 262 m2. Z uvedenej listiny
vyplýva, že ako vlastníci boli uvedení žalobcovia, ktorá však skutočnosť nebola pravdivá. Len na základe

tejto listiny žalobcovia nemohli nadobudnúť dobrú vieru nevyhnutnú pre posúdenie splnenia zákonných
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v tom, že uvedené nehnuteľnosti užívajú
ako vlastné nikým nerušené. Žalobcovia uzavreli manželstvo v roku 1969, odvtedy mali vedomosť o
tom, že v rodinnom dome, v ktorom bývali do roku 1973, následne sa presťahovali do H. bývali rodičiažalobkyne 1/ a žalovanej. V konaní žalobcovia nepreukázali, že by došlo k prevodu vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam. Navyše odvolací súd dodáva, že k vysporiadaniu vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam, vrátane rodinného domu došlo až po smrti neb. D.F. E. manžela I. E., t.j. otca

žalobkyne 1/ a žalovanej.

Posúdenie toho, či je držiteľ v dobrej viere, vždy je potrebné hodnotiť objektívne, nie iba zo subjektívneho
(osobného presvedčenia). Pri jej hodnotení sa zohľadňuje, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti,
ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu danej veci po každom požadovať nemal, resp.

nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Posúdenie oprávnenej držby žalobcov súdom prvej inštancie vo vzťahu k splneniu a preukázaniu
zákonnej podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva bolo správne. Uplatnená námietka týkajúca
sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenie je neopodstatnená.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by postupom súdu došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý
proces. Právny zástupca žalobcov k tejto uplatnenej odvolacej námietke neuviedol konkrétne okolnosti,
nazákladektorýchbybolomožnédospieťkzáveruonesprávnomprocesnompostupesúdu.Hodnotenie
dôkazovsúdomniejeporušenímprávanaspravodlivýproces.Súdprvejinštancienáležitezistilskutkový
stav vecí, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k

správnym skutkovým zisteniam, ako aj nedôvodnosť podanej žaloby správne posúdil.

Odvolací súd nepovažuje napadnuté rozhodnutie, jeho odôvodnenie za arbitrárne. O arbitrárnosť
súdneho rozhodnutia spravidla ide vtedy, ak zo strany súdu došlo k takej interpretácii z aplikácii právnej
normy, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých

je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a
právnej logiky, prípadne, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v rozpore s princípmi spravodlivosti
(rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 30/06).

Súd prvej inštancie náležite písomné vyhotovenie rozhodnutia vyhotovil v súlade s náležitosťami

vyplývajúcimizust.§220ods.1,2CSP.Nejednásaosvojvoľnéaarbitrárnerozhodnutie,lebonáležitesa
vysporiadalsovšetkýmirozhodujúcimiskutkovýmiokolnosťamidanejveci,vrátaneposúdeniaexistencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyplývajúceho z ust. § 137 písm. c) CSP.

8. Navyše odvolací súd dodáva, že na strane žalobcu nebola splnená ani ďalšia zákonná podmienka pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to dobromyseľná držba spornej nehnuteľnosti trvajúca
10 rokov. Je nesporné, že žalobcovia sa nasťahovali do rodinného domu, ktorý bol majetkovoprávne
vysporiadaný až po smrti neb. D. E. zomrelého XX.XX.XXXX. Ohľadne rodinného domu súp. č. XXX
začali spory v roku 2007, pričom prvé konanie bolo vedené na Okresnom súde Poprad pod sp.zn.
13C/158/2018, v ktorom bolo určené, že matka žalovanej a žalobkyne 1/ I. E., nar. XX.XX.XXXX je

spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č.
XXXX/XX zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. v podiele 1 k celku s tým, že podiel 1 k celku po neb. D. E.
bol v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 21C/70/2010 určený, že patrí do dedičstva.
Aj tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že na strane žalobcov neboli splnené zákonné podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnená držba a užívanie nehnuteľností nerušene

po dobu 10 rokov (§ 134 Občianskeho zákonníka).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ povinným spoločne a nerozdielne v plnom
rozsahu v súlade so zásadou vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.