Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 4, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/112/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808208908
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3808208908.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou v právnej veci navrhovateľa: A. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q., P. J. W. XX/X, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom so
sídlom Prievidza, Falešníka č. 10, proti odporcom: 1) O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., J. M. č. XXX/X
Q. XX, XXX XX Q., 2) W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Jánom
Súkeníkom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Stred 60/55, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi dlžníkom W. M., nar.
XX.XX.XXXX ako darcom a odporkyňou v 1. rade O. Y., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanou, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. W. H., obec Q., okres Q., pôvodne

zapísaných na LV č. XXXX, v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X o výmere XXX
mX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX záhrady, parc. č. XXX o výmere
XXX mX záhrady, parc. č. XXX/X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a na LV č. XXXX ako
parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom, súp. č. XXX, postavený
na parc. č. XXX/X, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Q. pod č. V XXXX/XXXX - VZ XX/XXXX,
je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a .

Súd o trovách konania a trovách konania štátu rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 07.07.2008 domáhal voči pôvodným
odporcom v 1. a 2. rade (W. M. st. a O. Y.) určenia, že odporca v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností, a to
pozemkuparc.č.XXX/XovýmereXXXmX,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria,pozemkuparc.č.
XXX/XovýmereXXXmX,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria,pozemkuparc.č.XXX/Xovýmere

XXXmX, druh pozemku záhrady, pozemku parc.č. XXX o výmere XXXmX, druh pozemku záhrady,
pozemku parc.č. XXX/X o výmere XXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu
súp. č. XXXXX postaveného na pozemku parc.č. XXX/X, nachádzajúcich sa v k.ú. W. H., zapísaných na
LV č. XXXX vedeného Správou katastra Q., okres Q., obec Q., k.ú. W. H. (ďalej len ako "nehnuteľností").
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že má voči odporcovi v 1. rade vykonateľnú pohľadávku z titulu
nesplatenej pôžičky, ktorú si na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu
Q. zo dňa 28.04.2008 č. k. 4Ro/258/2007-24, právoplatný a vykonateľný dňa 16.05.2008, vymáha v

exekučnom konaní. Odporca v 1. rade v priebehu iného exekučného konania, a to potom, ako mu
bol doručením upovedomenia o začatí exekúcie uložený zákaz nakladania s jeho majetkom, ktoré
exekučné konanie je vedené exekútorským úradom F.. W. Z. pod sp.zn. EX XXX/XX, daroval vyššie
uvedené nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 26.07.2005 odporkyni v 2. rade. Porušenie zákazunakladania s majetkom spôsobuje podľa navrhovateľa v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť
darovacej zmluvy, v dôsledku čoho nemohlo na odporkyňu v 2. rade prejsť vlastnícke právo k darovaným
nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodnil tým, že po právoplatnom určení

vlastníckeho práva odporcu v 1. rade sa navrhovateľ bude môcť domôcť svojho práva (zaplatenia dlžnej
sumy v zmysle vyššie uvedeného exekučného titulu) exekúciou. Navrhovateľ sa alternatívne domáhal
určenia, že darovacia zmluva zo dňa 26.07.2005, uzatvorená medzi odporcom v 1. rade ako darcom a
odporkyňou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti, je voči
navrhovateľovi právne neúčinná z dôvodu, že uzatvorením tejto zmluvy odporca sledoval aj zámer

ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, pretože v čase jej uzatvorenia odporca v 1. rade vedel,
že navrhovateľ má proti nemu splatnú pohľadávku.

Odporcovia s podaným návrhom nasúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že záväzok
z exekučného konania vedeného na exekútorskom úrade F.. W. Z. si odporca v 1. rade s oprávneným X.
O. - Q. O., Q. vysporiadal ešte v roku 2004, a tak neobstojí dôvod uvádzaný navrhovateľom o neplatnosti

právneho úkonu, t.j. darovacej zmluvy zo dňa 26.7.2005. V prípade určenia neúčinnosti darovacej
zmluvy voči navrhovateľovi, tu odporca v 1. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že v
zmysle § 42 písm. b) ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Odporkyňa v 2. rade tu namietala dôvodnosť
návrhu, pretože v čase uzatvorenia spornej darovacej zmluvy neboli s odporcom v 1. rade manželmi,

čiže neboli blízkymi osobami.

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 11.01.2011 č. k. 6C/112/2008-179 určil, že odporca v 1. rade
je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemku KN-C parc. č. XXX/X o výmere XXXmX, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku KN-C parc. č. XXX/X o výmere XXXmX, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, pozemku KN-C parc. č. XXX/X o výmere XXXmX, druh pozemku záhrady,
pozemku KN-C parc. č. XXX o výmere XXXmX, druh pozemku záhrady, pozemku KN-C parc. č. XXX/
X o výmere XXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXXXX, druh stavby
XXX, popis stavby rodinný dom, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, nachádzajúcich sa v k. ú. W.
H., zapísaných na LV č. XXXX vedeného V. katastra Q., okres Q., obec Prievidza, k. ú. W. H.. Vo zvyšnej

časti súd návrh zamietol.

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 12.07.2011 č. k. 5Co/67/2011-194 predmetný rozsudok na
odvolaniepôvodnýchodporcovv1.a2.radezrušilavecvrátilsúdunaďalšiekonanie.Svojerozhodnutie
odôvodnil tým, že sa zaoberal právnou argumentáciou súdu prvého stupňa v tom smere, že súd prvého

stupňa považoval darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi odporcami v 1. a 2. rade za absolútne neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe, že odporca v 1. rade
napriek tomu, že mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie o vymoženie istiny 17.228,- Sk,
ktorýmmubolozakázanénakladaťvšeobecnesnehnuteľnosťami,previedolnehnuteľnosťnaodporkyňu
v 2. rade, z čoho súd prvého stupňa dovodil absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Odvolací súd

sa s týmto názorom súdu prvého stupňa nestotožnil. Poukázal na to, že na území Slovenskej republiky
znenie Exekučného poriadku je odlišné a dispozícia s majetkom nie je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu, tak ako to predpokladá Exekučný poriadok v Českej republike. Preto
podľa názoru odvolacieho súdu judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky v tomto prípade na území
Slovenska použiteľná nie je. Z tohto potom následne vyplýva, že v prejednávanej veci nebol dôvod

odchýliť sa od doposiaľ platnej judikatúry, a to konkrétne rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo
XXX/XXXX zo dňa 25.11.2008, kde sa konštatuje, že skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s
majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle
§ 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného,
ktorým tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného

v zmysle § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je
voči oprávnenému neúčinný. V ďalšom konaní sa mal súd prvého stupňa zaoberať odporovateľnosťou
daného právneho úkonu v zmysle § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a vec po právnej stránke z
tohto pohľadu následne posúdiť.

Podaním zo dňa 19.04.2012 navrhovateľ navrhol vstup odporcu v 3. rade (súčasný odporca v 2. rade-
W. M. ml.) do konania, keďže po začatí konania boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz.
W. H. ako parc. č. XXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX
mX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX záhrady, parc. č. XXX o výmereXXX mX záhrady, parc. č. XXX/X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č.
XXXXX postavený na parc. č. XXX/X, zámennou zmluvou zapísanou V. katastra Q. pod sp. zn. V XXX/
XX - VZ XX/XX prevedené na nového vlastníka W. M., nar. XX.XX.XXXX (teraz odporca v 2. rade).

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 20.04.2012 č. k. 6C/112/2008-223 pripustil vstup odporcu v
3. rade (teraz odporcu v 2. rade) do konania.

Na pojednávaní dňa 26.11.2014 zobral navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi v 1. rade (W. M. st.) späť a

voči nemu žiadal konanie zastaviť. Podaním zo dňa 08.02.2015 navrhovateľ upravil petit návrhu tak, že
savďalšomkonanídomáhaurčenia,žedarovaciazmluvazodňaXX.XX.XXXXuzavretámedzidlžníkom
W. M., nar. XX.XX.XXXX ako darcom a odporkyňou O. Y., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanou, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Q. pod č. V XXXX/XXXX - VZ XX/XXXX, je voči navrhovateľovi
právne neúčinná. Písomným podaním zo dňa 06.02.2015 pôvodný odporca v 1. rade (W. M. st.) so
späťvzatím návrhu voči nemu súhlasil.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 11.06.2015 č. k. 6C/112/2008-311 pripustil zmenu návrhu v
zmysle zmeny návrhu navrhovateľa zo dňa 08.02.2015.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 11.06.2015 č. k. 6C/112/2008-312 zastavil konanie voči

odporcovi v 1. rade (W. M. st.) a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania
v sume 1121,39 eura na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov F. U., J. H., E.. Q. O., E.

M., X. Z., E.. N. Z., R. R., E. W., F. W., U. H. potvrdením o trvalom pobyte odporcov, oboznámením
sa s Upovedomením o začatí exekúcie sp.zn. Ex 532/08 zo dňa 12.9.2008, oznámením súdneho
exekútora F.. F. Z. zo dňa XX.X.XXXX, príjmovým pokladničným dokladom č. 977 zo dňa 20.07.2004,
znaleckým posudkom č. XX/XXXX, Upovedomením o začatí exekúcie EX 92/2005, EX XX/XXXX,
EX XXX/XXXX, doručenkou Exekútorského úradu Žilina F.. F. Z., informáciou o stave exekučného

konania zo dňa 29.3.2006, zmluvou o pôžičke zo dňa 28.7.2003, zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 31.7.2003, žiadosťou o spätný prevod vlastníckeho práva
zo dňa 20.08.2003, príjmovými pokladničnými dokladmi č. 260 - 272, emailovým návrhom navrhovateľa
na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.12.2014, LV č. XXXX pre kat. úz. W. H., LV č. XXXX
pre kat. úz. W. H., návrhom navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.12.214 č. l.

271a-271b, informáciami o listine, späťvzatím návrhu voči odporcovi v 1. rade, uznesením OS Prievidza
zo dňa 12.01.2015 č. k. 6C/112/2008-274, odvolaním odporcov v 1. až 3. rade zo dňa 26.01.215,
čiastočným späťvzatím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.01.2015, úpravou
návrhu navrhovateľa zo dňa 08.02.2015, vyjadrením odporcov v 1. až 3. rade a súhlas odporcu v 1. rade
so späťvzatím zo dňa 06.02.2015, špecifikáciou trov právneho zastúpenia, uznesením KS v Trenčíne zo

dňa27.02.2015č.k.6Co/116/2015-300,plnomocenstvom,uznesenieOSPrievidzazodňa11.06.2015č.
k.6C/112/2008-311,uznesenímOSPrievidzazodňa11.06.2015č.k.6C/112/2008-312,ospravedlnením
neúčasti PZ navrhovateľa, oznámením PZ navrhovateľa zo dňa 06.10.2015, lustráciou svedka v ZVJS,
žiadosťou o udelenie súhlasu k eskorte a k výsluchu svedka zo dňa 08.10.2015, faxom -Súhlas Okresnej
prokuratúry Trenčín k eskorte zo dňa 15.10.2015, listom svedka F. W. zo dňa 25.10.2015, oznámením

OO PZ Prievidza zo dňa 09.11.2015, písomným podaním odporcov v 1. a 2. rade zo dňa 24.11.2015,
uznesením OS Trenčín zo dňa 12.08.2015 sp. zn. 0Tp/55/2015, vyjadrením PZ navrhovateľa zo dňa
26.01.2016, odpisom z registra trestov svedka F. W., návrhom na doplnenie dokazovania PZ O1, 2 zo
dňa 08.02.2016, ospravedlnením PZ navrhovateľa zo dňa 10.02.2016, oboznámením sa s pripojeným
spisom Exekútorského úradu F.. W. Z. sp.zn. Ex XXX/XX, spisu Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správy

katastra Prievidza sp.zn. V XXXX/XX, vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi č.:
D.: J.-XXX/OEK-PD-XXXX, pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.: 4Ro/258/2007, 15Er/305/2005,
15Er/230/2005, 15Er/1825/2002, 15Er/1267/2005, 15Er/2478/2006, 15Er/2505/2006, 15Er/2698/2008,
15Er/1833/2009, 12C 144/97, P21/98, 2T/312/2010 a 15C/130/2011 a ostatného spisového materiálu,
na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4Ro/258/2007 súd zistil, že platobným rozkazom
zo dňa 28.04.2008 č. k. 4Ro/258/2007-24, právoplatným a vykonateľným dňa 16.5.2008, bol W. M. st.zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.040.000,-Sk (100.909,51 eura) s prísl. a nahradiť
mu trovy konania, a to do 15 dní od jeho doručenia.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.02.2004 vyplýva, že navrhovateľ požičal W. M. st. sumu 3.000.000,- Sk s
dohodnutým mesačným úrokom 15.000,- Sk a splatnosťou pôžičky dňa 28.02.2005. Jodno vyhotovenie
zmluvy malo byť uložené u svedka F. U., nar. XX.XX.XXXX.

Zo spisu exekútorského úradu F.. W. Z. sp.zn. Ex XXX/XX súd zistil, že na základe návrhu oprávneného

O. Q. E.. - X., XXX XX Z. na vykonanie exekúcie začalo dňa 14.04.1997 exekučné konanie voči W.
M. ako povinnému o vymoženie istiny 17.228,- Sk. Dňa 08.04.1998 vydal konajúci súdny exekútor
Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 117/97, ktoré bolo W. M. st. doručené dňa 16.04.1998. V uvedenom
upovedomení konajúci exekútor W. M. st. ako povinnému zakázal, aby odo dňa doručenia tohto
upovedomenia nakladal so všetkými hnuteľným aj nehnuteľným majetkom, ako aj s prostriedkami na
účtevbanke,aždovýškevykonateľnejpohľadávkyajejpríslušentsva,ktorépodľaExekučnéhoporiadku

podliehajú exekúcii.

Zo spisu Katastrálneho úradu v N., V. katastra Q. sp.zn. V XXXX/XX súd zistil, že dňa 26.07.2005
uzatvoril W. M. st. ako darca s odporkyňou v 1. rade ako obdarovanou darovaciu zmluvu, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti evidované na LV č. 1222 pre kat. úz. W. H. ako parc. č. XXX/X o výmere

XXX mX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXX/X o výmere XXX mX záhrady, parc. č. XXX o výmere XXX mX záhrady, parc.č. XXX/X o
výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp. č. XXXXX postaveného na pozemku
parc.č. XXX/X. Vklad predmetnej zmluvy bol Správou katastra Q. povolený dňa 24.08.2005 pod č. V
XXXX/XXXX.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že má voči W. M. st. pohľadávku vo výške 3.040.000,-Sk
z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Túto pohľadávku si vymáha v exekučnom konaní vedenom u
súdneho exkútora F.. F. Z. pod sp.zn. EX XXX/XX so sídlom Exekútorského úradu v Q. M.. Poukázal na
skutočnosť, že W. M. st. je ako povinný aj účasníkom exekučného konania, kde na strane oprávneného

vystupuje Q. O.. V tomto konaní bolo W. M. st. doručené Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa
vzťahovalo k roku 1997, v ktorom mu bol uložený zákaz nakladania s majetkom, ktorý podlieha exekúcii.
Uviedol tiež, že asi tak pred 3-4 rokmi prišla odporkyňa v 1. rade za navrhovateľom, aby išli niekde von
na kávu a porozprávali sa. Bol tam prítomný aj svedok F. W.. Takto sa stretli a rozprávali v pohostinstve
X. na C. v Q.. Dlho sa rozprávali a on odporkyni v 1. rade vysvetľoval všetko, čiže koľko vyplatil peňazí

W.. st., koľko mu vrátil a koľko mu ešte dlhuje. Všetko jej dopodrobna vysvetľoval a navrhol jej, aby
predmetný rodinný dom prepísala na neho. On ho predá a z kúpnej ceny budú vyplatené dlžoby W. M.
st. voči nemu a zvyšok jej vráti. Odporkyňa v 1. rade si to chcela premyslieť a tak sa rozišli. Po určitom
čase sa opäť stretli, kde mu odporkyňa v 1. rade povedala, že k takejto dohode nemôže dôjsť, nakoľko
mu neverí, že by túto dohodu dodržal. Bolo to niekedy v roku 2011-2012. Opätovne poučil odporkyňu v

1. rade o tom, koľko mu W. M. st. vyplatil a koľko mu ešte dlží. Tvrdil, že odporkyňa v 1. rade všetky tieto
skutočnosti vedela aj v čase uzatvárania darovacej zmluvy, veď žili spolu, najprv boli manželia, potom sa
rozviedli, potom sa zase zobrali a rozišli. Myslel si, že odporkyňa v 1. rade musela mať vedomosť o tom,
koľko mu W. M. st. dlží aj v čase uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy. K pôžičke W. M. st. uviedol,
že z pôvodnej pôžičky 3.000.000,- Sk mu W. M. st. nevrátil zatiaľ nič. Doteraz mu splatil 8-9 mesiacov po

15.000 Sk, čo predstavovali dohodnuté úroky zo zmluvy o pôžičke. V tom čase mu mal W. M. st. dlhovať
3.040 000 Sk. Aj z toho dôvodu navrhoval odporkyni v 1. rade, aby prepísala dom na neho, on ho predá,
splatí sa istina 3 mil. Sk a zvyšok je vráti. Na úrokoch netrval. Odporkyňa v 1. rade nesúhlasila.

W. M. st. vo svojej výpovedi potvrdil uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo dňa 09.02.2004, kde na strane

veriteľa vystupoval navrhovateľ, ktorej predmetom bola istina 3 mil. Sk s dohodnutým mesačným úrokom
15.000,- Sk a so splatnosťou dňa 28.02.2005. Ďalej uviedol, že z dlžnej sumy uhradil asi 1 mil. Sk,
nevedel však uviesť v koľkých splátkach, ktoré hradil jednak do doby splatnosti, ako aj po dobe splatnosti
v sume 150.000,- Sk. Splátky odovzdával navrhovateľovi na verejnom priestranstve za účasti svedka F.
U..Malzáujemsisvojdlhvočinavrhovateľovivyrovnať.Malpripravenúďalšiusplátkuvovýške500.000,-

Sk, ale keď navrhovateľ podal návrh v tomto konaní, tak s ním ukončil osobný kontakt. Čo sa týka
darovaných nehnuteľností, tieto chcel previesť ešte v roku 2001 na odporkyňu v 1. rade, keď bol vo
výkone trestu odňatia slobody. Až potom keď mal finančné problémy a hlavne keď mal problém s p.
Z. a jeho spoločníkmi začal opätovne riešiť svoje nehnuteľnosti. Uviedol, že s p. Z. uzatvoril zmluvu opôžičke, avšak peniaze na jej základe nikdy neobdržal. Zmluvu musel podpísať, pretože nechcel s nimi
ísť do obchodu, pretože išlo o zbierku na F.. M.. P. Z. od neho požadoval vrátenie peňazí, a preto sa
obrátil na ÚBOK policajtov R. a W.. Sporné nehnuteľnosti tak preto previedol nie z dôvodu insolventnosti,

ale z dôvodu vydierania.

Odporkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, o predmetnej pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom
a W. M. st. nevedela. V roku 2004, kedy bola uzatváraná, spolu nežili. Ku chronológii ich vzťahu uviedla,
že v roku 1997 boli rozvedený a stretávali sa len kvôli deťom. V roku 1999 boli spoločne na dovolenke,

otehotnela a v roku 2000 sa im narodila dcéra. V tom čase sa dozvedela o milenke W. M. st. Z. U.. V
roku 2001 bol W. M. st. zavretý. V roku 2003 sa dozvedela, že má nemanželskú dcéru M. v A.. V tom
roku začala pracovať u svojho otca a začala chodiť aj do školy a to až do roku 2006. V roku 2006 sa
pohádala so sestrou a dala výpoveď u otca. V škole zmaturovala a od augusta 2006 začala navštevovať
počítačový kurz. Keďže nemala kde dať deti a musela vyriešiť otázku bývania, presťahovala sa na Q.
81. Bývala tam až do októbra 2010. V roku 2008 jej W. M. st. povedal, že teraz sa bude V. súdiť s ňou,

vôbec nechápala prečo. V tom čase vôbec nemala čas na to myslieť, keďže začala chodiť do ďalšej
školy. V roku 2011 tak, ako uviedol navrhovateľ, sa s ním stretla a navrhovateľ jej vysvetlil, koľko požičal
mužovi, koľko mu má vrátiť a odkázal ju na jeho vtedajšieho právneho zástupcu F.. W.. F.. W. navštívila,
ten jej prefotil predmetnú zmluvu o pôžičke uzavretú medzi navrhovateľom a W. M. st.. Vtedy povedala
aj navrhovateľovým zástupcom, F.. W. aj F.. X., že o vzťahoch medzi navrhovateľom a W. M. st. nemá

vedomosť. V tom období sama mala problém s M. st. a trikrát ho udala na polícii. Aj z toho dôvodu
nepristúpila na dohodu s navrhovateľom. Dom nemohla prepísať, lebo sa bála Borku st.. Predmetný
rodinný dom jej M. st. daroval za účelom zabezpečenia ich detí. Prvotne to bolo v roku 2000-2001, keď
sa narodila dcéra. V roku 2005 darovaciu zmluvu chápala len ako naplnenie sľubu zo strany W., že
zabezpečí deti. Predmetnú darovaciu zmluvu v roku 2005 uzavrela len na naliehanie ich staršieho syna

E.. O jeho príjmoch, výdavkoch v tom čase nemala vedomosť, resp. o jeho príjmoch nemala vedomosť
ako odišiel z mäsokombinátu. V auguste 2006 sa nasťahovala do predmetného rodinného domu aj
preto, že dcéra chcela byť viac s otcom a aj dovtedy fungovali tak, že chlapci boli skôr v striedavej
osobnej starostlivosti, ako len v jej výlučnej osobnej starostlivosti. K vzťahom medzi ňou a M. st. v rokoch
2001-2006 uviedla, že v roku 2003 až 2006 boli ich vzťahy veľmi chladné, nakoľko sa dozvedela o jeho

nemanželskej dcére. V roku 2001 boli M. st. zavretý a v tom čase spolu komunikovali len ohľadne detí.
Vzájomné vzťahy na deti neprenášali.

Odporcav2.radevosvojejvýpovediuviedol,žesotcombývalvpredmetomrodinnomdome,atoodkedy
sa vrátil z basy, čo bolo niekedy v roku 2001-2002. V tom čase mali rodičia veľmi zlé vzťahy, nakoľko

otec mamu podvádzal a mal kopec frajeriek. Nevedel, prečo sa mama (odporkyňa v 1. rade) v auguste
2006 potom nasťahovala do spoločnej domácnosti, ale zrejme to bolo kvôli nim, deťom. V roku 2007
sa zobrali druhý krát. Bolo to v čase, keď bol v lete na brigáde v Nemecku. Potom sa opätovne rozišli,
nakoľko otec mal stále frajerky. Uviedol, že o aktivitách otca v čase, keď bývali v spoločnej domácnosti,
nemali vedomosti. Otec doma nikdy nič nerozprávala. Svoje pracovné záležitosti doma neriešil. Žiadne

návštevy domov za ním nechodili. O aktivitách otca sa dozvedá až teraz. V tom čase ani mama, ani oni
(deti) nevedeli, čomu sa otec venuje a aké má príjmy a výdavky.

Z oznámenia súdneho exekútora F.. F. Z. zo dňa 24.08.2010 vyplýva, že v súčasnosti je exekúcia v
prospech navrhovateľa ako oprávneného a proti W. M. st. ako povinnému vedená súdnym exekútorom

F..X.M..Dovtedykonajúcisúdnyexekútornavymáhanúpohľadávkunevymoholžiadnusumuaninezistil
u W. M. st. žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok.

Svedok F. U., kamarát W. M. st., vo svojej výpovedi rovnako potvrdil uzatvorenie zmluvy o pôžičke dňa
09.02.2004, ktorej bol svedkom a ktorá sa uztvárala za účasti notára v dome W. M. st. Pri odovzdávaní

peňazí nebol, to si strany zmluvy vybavili medzi štyrmi očami. Z pôžičky W. M. st. splatil v splátkach v
roku 2004 sumu 600 000,- Sk - 700.000,- Sk. Koncom roku 2004 a začiatkom roku 2005 mal navrhovateľ
na odporcu požiadavku, aby priateľa navrhovateľovej manželky dostal na vozík (tak ako je navrhovateľ)
a keď túto službu odmietol nastali pravdepodobne problémy s ďalšími splátkami.

Z orginálu príjmového pokladničného dokladu č. 977 zo dňa 20.07.2004 vystavovaným firmou E.. Q. O.
X. vyplýva, že tohto dňa firma prijala od odporcu v 1. rade sumu 17.229,-Sk za účelom úhrady faktúr č.
XXXXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.Svedkyňa J. H., ktorá je v príbuzenkom vzťahu k odporcom (odporkyňa v 2. rade je jej neter, W. M. st. je
zaťjejsestri)vosvojejvýpovediuviedla,žejezamestnanáup.O.odroku1992akoekonómka.Potvrdila,
že príjmový pokladničný doklad č. 977 vystavoval vlastnou rukou. Uviedla, že príjmové pokladničné

doklady vypisuje len ona. Nevedela však uviesť, kedy bola suma uvedená na doklade vyplatená, tú
odkazovala na dátum uvedený na tomto doklade, ani kedy bola táto suma zúčtovaná.

Zo záverou znaleckého posudku č. 02/2010 zo dňa 10.05.2010, E.. E. F. znalkyne z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, vyplýva, že v účtovníctve daňového subjektu E..

Q. O. X. Z. je evidovaná pohľadávka proti dlžníkovi W. M. v celkovej výške 17.229,-Sk a pozostáva
z piatich faktúr (fa.č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX). Prvá časť úhrady
celkovej pohľadávky je datovaná dňa 20.12.2005. Suma na príjmovom pokladničnom doklade č. 976
(ktorý tvorí prílohu č. 11 znaleckého posudku) je vyčíslená celkom vo výške 7.158,50 Sk a zahŕňa
faktúru č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Druhá časť úhrady je rovnako datovaná dňa 20.12.2005, kde
na príjmovom pokladničnom doklade č. 977 (ktorý tvorí prílohu č. 11 znaleckého posudku) je vyčíslená

sumou10.070,50Skazahŕňafaktúruč.XXXXXXX,XXXXXXX,XXXXXXX.Pohľadávkavcelkovejvýške
17.229,-Sk bola teda uhradená - zaplatená dňa 20.12.2005. Úhrada pohľadávky (vyššie uvedených
faktúr) bola zaúčtovaná dňa 20.12.2005 do peňažného denníka, do príjmov v hotovosti.

Svedok E.. Q. O. uviedol, že mal so W. M. st. obchodné vzťahy. Nevedel uviesť presne kedy, asi v aguste

2004 mu tento zaplatil všetky oneskorené faktúry a od tejto doby mu nie je dlžný už žiadnu čiastku.
Potvrdil, že príjmový pokladničný doklad č. 977 vystavovala jeho ekonómka p. H. a pokladničné doklady
tvoriace prílohu znaleckého posudku č. 02/2010 pokladníčka p. X. Z.. Nevedel presne uviesť, ktorý z
týchto dokladov je ten správny, bol však toho názoru, že skôr ten z roku 2004. Nevedel tiež uviesť, prečo
boli na rovnakú sumu vystavované doklady s iným dátumom. K zaúčtovaniu sumy došlo až v roku 2005.

Nebolo to bežné, ale stávalo sa.

Svedok E. M., syn W. M. st. a odporkyne v 1. rade, sa vo svojej výpovedi vyjadril okrem iného aj k
okolnostiam uzatvorenia spornej darovacej zmluvy. V období rokov 2004 - 2005 mal W. M. st. problémy,
nevedeluviesťakéhocharakteru,p.Z.hovydieral,pretožesachcelzmocniťichdomu.W.M.st.zvažoval

preto, že ho daruje jemu alebo jeho bratovi. Vzhľadom k tomu, že boli s bratom maloletí, zvažoval W.
M. st., že ten dom daruje odporkyni v 1. rade (čiže ich matke). V tom čase odoprkyňa v 1. rade so W.
Borkom st. spolu nežili a nemali dobré vzťahy. On preto navrhol, aby sa dom daroval odporkyni v 1. rade,
ktorú aj za tým účelom oslovil a ktorá s odstupom času s týmto súhlasila. U. zmluva bola uzatvorená
asi v roku 2004-2005.

Z výpovede svedkyne X. Z. súd zistil, že táto bola zamestnaná vo firme Q. O. od rokov 1993/94 do
roku 2006 v pozícii pokladníčka. Mala vedomosť o tom, že W. M. st. dlhoval nejakú čiastku firme Q.
O.. Potvrdila, že príjmové pokladničné doklady č. 976 zo dňa 20.12.2005 a č. 977 zo dňa 20.12.2005
(ktoré tvorili prílohu č. 11 Znaleckého posudku č. 02/2010) vystavila. Finančné prostriedky na nich

uvedené však neprevzala od W. M. st., ale od p. H. (jej šéfky). P. H. bola požiadaná, aby vyhľadala
v databáze neuhradené faktúry, na ktorých je W. M. st., a tak na základe finančných prostriedkov,
ktoré jej boli poskytnuté vybrala tie najstaršie, následne ich zaúčtovala a tiež poňala do účtovníctva
firmy. Po nahliadnutí na príjmový pokladničný doklad vystavený p. H. uviedla, že finančné prostriedky
prijaté p. H. 20.07.2004 neboli zaúčtované z toho dôvodu, že ich ona opätovne prijala 20.12.2005 od

p.Lichnerovej a opätovne boli vystavené príjmové pokladničné doklady na meno W. M. st. a na tie isté
faktúry, ktoré už p. H. uviedla vo svojom príjmovom pokladničnom doklade. O skutočnosti z roku 2004
ju p. H. neinformovala, doklad mohol byť vystavený v čase jej neprítomnosti, nakoľko ide o leto, kedy je
možné, že čerpala dovolenku. P. H. mohla finančné protriedky prijímať len v jej neprítomnosti. Nestalo
sa, že by na jednu pohľadávku vystavila dva pokladničné doklady, len duplikát s pôvodným dátumom.

Za jej éry sa rovnako nestalo, že došlo k prijatiu finančných prostriedkov inokedy ako k ich zaúčtovaniu.

Z príjmových pokladničných dokladov vystavených firmou E.. Q. O. X. Z. č. 260 - 272 vyplýva, že tieto
v čase od 19.07.2004 do 22.07.2004 vystavovala pokladníčka p. Z..

Svedkyňa E.. N. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že ona a jej bývalý manžel (zomrel v roku 2008) poskytli
odporcovi v 1. rade sumu 1.650.000,-Sk, ktorá bola zabezpečená nehnuteľnosťami vo vlastníctve W.
M. st. a ktoré boli následne na neho prevedené potom ako pôžičku W. M. st. splatil, čo bolo niekedy v
auguste roku 2003. K nezhodám W. M. st. s jej manželom v roku 2005 sa vyjadriť nevedela.Z výpovede svedkov R. R. a E. W. súd zistil, že v tom čase ako pracovali na Úrade boja proti
organizovanej kriminalite, bola preverovaná trestná činnosť, ktorej sa mal dopuistiť p. Z. voči W. M. st.,

čo malo byť posudzované ako trestný čin vydierania resp. hrubého nátlaku, avšak ako to skončilo uviesť
nevedeli.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.07.2003, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 31.07.2003 a zo žiadosti o spätný prevod vlastníckeho práva zo dňa 20.08.2003

vyplýva, že p. Z. požičal W. M. st. sumu 1.650.000,- Sk, kde záväzok na vrátenie uvedenej sumy bol
zabezpečený zabezpečovacím prevodom práva k nehuteľnostiam vo vlastníctve W. M. st.. W. M. st.
pôžičku splatil, v dôslekdu čoho došlo následne na neho aj k spätnému prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam.

Z LV č. XXXX pre kat. úz. W. H. vyplýva, že nehnuteľnosť, a to parc. č. XXX/X o výmere XXX

mX zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X sú v podielovom
spoluvlastníctve odporkyne v X. rade a odporcu v 2. rade každý v podiele 1 k celku.

Z LV č. XXXX pre kat. úz. W. H. vyplýva, že nehnuteľnosti, a to parc. č. XXX/X o výmere XXX mX
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX záhrady, parc. č. XXX o výmere XXX mX

záhrady, parc. č. XXX/X o výmere XX mX zastavané plochy, parc. č. XXX o výmere XXX mX záhrady,
parc. č. XXX o výmere XXX zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX
je vo vlastníctve odporcu v 2. rade v podiele X/X k celku.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15C/130/2011 vyplýva, že odporkyňa v 1. rade dňa

16.08.2011 podala návrh na rozvod jej anželstva so W. M. st. Z návrhu vyplýva, že prvé manželstvo
uzavreliodporkyňav1.radeaW.M.st.dňaXX.XX.XXXXpredMatričnymúradomQ..Ztohtomanželstva
sa narodili synovia E. M., nar. XX.XX.XXXX a W. M. ml., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.11.1997 č. k. XXC/XXX/XX-XX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.12.1997. Pre odporcov kladný vzťah k synom a majetnícky postoj k odporkyni v

1. rade sa opakovane k sebe vracali a z tohto vzťahu sa im narodila dcéra O. M., nar. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom OS Prievidza zo dňa 30.03.2000 č. k. P/21/98-13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
11.04.2000, bola maloletá O. M., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti odporkyne v 1. rade
a W. M. st. bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej O. sumou 1000,- Sk s účinnosťou od 01.04.2000.
Do roku 2005 žila s dcérou sama a v októbri 2005 obnovili so W. M. spolužitie. Verila mu až do roku

2009 a zo spoločnej domácnosti odišla v októbri 2010. Na pojednávaní dňa 19.10.2011 odporkyňa vo
svojej výpovedi uviedla, že spoločnú domácnosť viedli v Q. v rodinnom dome Q. č. XX. Z domu sa
odsťahovala v októbri 2010. Uviedla, že aktuálne problémy sú spôsobené aj tým, že bola „obdarovaná“
falošnými zmluvami za čím má stáť W. M. st. W. M. st. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.10.2011
uviedol, že rodinný dom v Q., ul. Q. č. XX staval ako rozvedený, financoval ho sám a potom sa tam

odporkyňa v 1. rade s dcérou po narodení nasťahovali. V tom čase v rodinnom dome býval so synom W..
Manželstvo odporkyne v 1. rade a W. M. st. bolo rozvedené rozsudkom OS Prievidza zo dňa 19.10.2011
č. k. 15C/130/2011-53, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2011.

Vzhľadom na nedôverihodnosť svedka F. W. (trestná minulosť a osobné vzťahy ku všetkým účastníkom

konania) súd na jeho svedeckú výpoveď neprihliadal a mal za to, že svedok vo veci vypovedal účelom
podľa aktuálneho dobrého resp. zlého vzťahu k účastníkom konania.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,

sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej

strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
trochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžníkurobilvuvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.Z ustanovenia § 42a OZ vyplýva, že predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu musí byť
ukrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Požiadavka, aby navrhovateľ - veriteľ mal

vymáhateľnú pohľadávku je otázkou vecnej legitimácie k tomu, aby bol vecne legitimovaný odporovacej
žalobe. Veriteľom je ten, kto má pohľadávku od dlžníka. Z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia
nie je rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú, či nesplatnú, príp. budúcu. Významné je, že vznikol
záväzkový právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti
vzniknúť. Ten, kto nemá od dlžníka pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom. Aktívne legitimovaný k

podaniu odporovacej žaloby je preto len ten, kto má od dlžníka pohľadávku v dobe, kedy bol urobený
odporovateľný právny úkon, a to i pohľadávku nesplatnú alebo pohľadávku, ktorá má na základe
vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti. Pohľadávka pritom nemusí byť
v tejto dobe ešte vymáhateľná. Z toho teda vyplýva, že k základnému pojmu vymáhateľná pohľadávka
zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

V danom prípade bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ má voči W. M. st. vymáhateľnú
pohľadávku na základe platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.04.2008 č. k.
4Ro/258/2007-24, právoplatným a vykonateľným dňa 16.5.2008, bol W. M. st. zaviazaný k povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.040.000,-Sk (100.909,51 eura) s prísl. a nahradiť mu trovy konania, a
to do 15 dní od jeho doručenia titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 09.02.2004. Z oznámenia súdneho

exekútora F.. F. Z. zo dňa 24.08.2010 vyplýva, že v súčasnosti je exekúcia v prospech navrhovateľa
ako oprávneného a proti W. M. st. ako povinnému vedená súdnym exekútorom F.. X. M.. Dovtedy
konajúcisúdnyexekútornavymáhanúpohľadávkunevymoholžiadnusumuaninezistiluW.M.st.žiadny
hnuteľný či nehnuteľný majetok.

Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak musel byť tento úmysel druhej strane známy. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
v tomto smere nesie veriteľ. Preukázanie úmyslu dlžníka tsum animo fraudandi nie je podmienkou
odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť jeho
veriteľa v tomto prípade zákon predpokladá, a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali,

že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v dobe právneho úkonu nemohli ani pri náležitej starostlivosti
poznať. Z uvedeného vyplýva, že žalujúci veriteľ je povinný tvrdiť a preukázať, ak má byť žaloba
úspešná, že dlžníkov odporovaný právny úkon (právny úkon napadnutý odporovacou žalobou) ukracuje
uspokojovanie jeho vymáhateľnej pohľadávky a súčasne, že žalovanému (druhej strane odporovaného
právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda,

že žalovaný o tomto úmysle dlžníka pri právnom úkone (v dobe, kedy bol urobený) vedel alebo musel
vedieť.

Ako už bolo vyššie uvedené v danom prípade navrhovateľ mal voči dlžníkovi (W. M. st.) vymáhateľnú
pohľadávku. Predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby podľa § 42a ods. 1 OZ je, že dlžníkov právny

úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky
predpokladá také skrátenie (zmenšenie majetku), ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu
alebo sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku
dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to
ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Z oznámenia súdneho exekútora F.. F. Z. zo

dňa 24.08.2010 vyplýva, že v súčasnosti je exekúcia v prospech navrhovateľa ako oprávneného a proti
W. M. st. ako povinnému vedená súdnym exekútorom F.. X. M.. Dovtedy konajúci súdny exekútor na
vymáhanú pohľadávku nevymohol žiadnu sumu ani nezistil u W.a M. st. žiadny hnuteľný či nehnuteľný
majetok. Darovaciu zmluvu W. M. st. uzatvoril s odporkyňou v 1. rade dňa 26.7.2005, pričom vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.8.2005. K dátumu uzatvorenia darovacej zmluvy existoval

záväzok W. M. st. voči navrhovateľovi zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.02.2004, podľa ktorej navrhovateľ
požičal W. M. st. sumu 3.000.000,- Sk s dohodnutým úrokom vo výške 15.000,- Sk mesačne, ktorá bola
splatná dňa 28.02.2005.

Ďalším predpokladom odporovateľnosti je, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa,

ak tento úmysel bol druhej strane známy. Napriek tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by
nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému
(faktickému) ukráteniu. Úmysel sám o sebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa nestačí, nestačí
na vznik nároku na odporovanie. V danom prípade došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnejpohľadávky navrhovateľa, keďže predmetnou darovacou zmluvou previedol dlžník W. M. st. nehnuteľný
majetok na odporkyňu v 1. rade, pričom súdny exekútor oznámil, že v súčasnosti je exekúcia v prospech
navrhovateľa ako oprávneného a proti W. M. st. ako povinnému vedená súdnym exekútorom F.. X.

M.. Dovtedy konajúci súdny exekútor na vymáhanú pohľadávku nevymohol žiadnu sumu, ani nezistil u
Štefana Borku st. žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok. Teda bezodplatným prevodom nehnuteľného
majetku dlžníka dlžníkom na odporkyňu v 1. rade na základe predmetnej darovacej zmluvy došlo k
prevodu majetku dlžníka s úmyslom ukrátiť veriteľa.

Ustanovenie § 42a ods. 2 OZ neviaže odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka na ukrátenie
uspokojenia konkrétnej vymáhateľnej pohľadávky. Za odporovateľný považuje - ako vyplýva zo znenia
tohto ustanovenia taký právny úkon, ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojich veriteľov bez toho, aby
robilmedziniminejakýrozdiel.Zhľadiskaustanovenia§42aods.2OZniejetedarozhodujúce,čiúmysel
dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov alebo len niektorých z nich, poprípade, či dlžník
urobil právny úkon bez toho, aby jeho úmysel ukrátiť svojho veriteľa vôbec smeroval voči konkrétnej

osobe, ktorá proti nemu mala pohľadávku. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ohľadne podmienok
odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ, ak nejde o právny úkon urobený voči osobám
jemu blízkym nesie - ako je už vyššie uvedené veriteľ (navrhovateľ). V prípade blízkych osôb nesie
dôkazné bremeno odporca (blízka osoba dlžníka) o tej skutočnosti, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že v čase uzatvorenia predmetnej darovacej
zmluvy zo dňa 26.07.2005 boli W. M. st. ako darca a odporkyňa v 1. rade ako obdarovaná blízkymi
osobami v zmysle § 116 OZ za bodkočiarkou, t. j. že darca a obdarovaná ako bývalí manželia a rodičia
troch spoločných maloletých detí (osoby v rodinnom pomere) boli vzhľadom na intenzitu vzájomného
vzťahu osoby navzájom blízke, keďže by ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, pociťoval druhý ako vlastnú

ujmu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozvodový spis OS Prievidza sp. zn. 15C/130/2011, kde sa
odporkyňa v 1. rade v návrhu uviedla, že do roku 2005 žila s dcérou sama a v októbri 2005 obnovili so
W. M. st. spolužitie. Uvedené tiež znamená, že v roku 2005 došlo k náprave vzájomných vzťahov, a to
už aj pred októbrom 2005, kedy obnovili spoločnú domácnosť so W. M. st. v rodinnom dome na Q. ul
č. XX v Q.. Súd poukazuje aj na vývoj vzájomných vzťahov medzi odporkyňou v 1. rade a W. M. st.

(prvé manželstvo uzavreli odporkyňa v 1. rade a W. M. st. dňa 21.11.1986 pred Matričnym úradom Q.. Z
tohto manželstva sa narodili synovia E. M., nar. XX.XX.XXXX a W. M. ml., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.11.1997 č. k. XXC/XXX/XX-XX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.1997. Pre odporcov kladný vzťah k synom a majetnícky postoj
k odporkyni v 1. rade sa opakovane k sebe vracali a z tohto vzťahu sa im narodila dcéra O. M.,

nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom OS Prievidza zo dňa 30.03.2000 č. k. P/21/98-13, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.04.2000, bola maloletá O. M., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti
odporkyne v 1. rade a W. M. st. bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej O. sumou 1000,- Sk
s účinnosťou od 01.04.2000. Do roku 2005 žila s dcérou sama a v októbri 2005 obnovili so W. M.
spolužitie), keď včase, kedy boli rozvedený a došlo k náprave vzájomných vzťahov splodili aj dcéru O.

M.. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že aj v čase keď neboli odporkyňa v 1. rade a W. M. st. manželmi,
mali nadštandardné vzťahy a teda boli navzájom blízkymi osobami podľa § 116 OZ za bodkočiarkou.

Vzhľadom na uvedené potom na predmetnú darovaciu zmluvu zo dňa 26.07.2005 treba aplikovať v
zmysle § 42a ods. 2 OZ to, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných

troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa v prospech blízkych osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Čo
znamená v danom prípade, že odporkyňa v 1. rade ako osoba blízka dlžníkovi (W. M. st.) pre úspech
v tomto konaní a unesenie dôkazného bremena musela preukázať, že úmysel W. M. st. ukrátiť veriteľa
predmetnou darovacou zmluvou aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Dôkazné bremeno v

tejto časti neuniesla, keď súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri uzatváraní
predmetnej darovacej zmluvy odporkyňa v 1. rade neprejavila náležitú starostlivosť o to, či predmetným
právnym úkonom nedôjde k zbaveniu sa majetku zo strany W. M. st. s úmyslom ukrátiť akéhokoľvek
jeho veritiľa aj s ohľadom na trestnú minulosť a obchodné aktivity W. M. st. a vzájomné vzťahy W. M. st.k navrhovateľovi, či iným veriteľom. Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľa voči odporkyni v 1.
rade vyhovel a určil, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 26.07.2005 je voči navrhovateľovi právne
neúčinná.

Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Čo sa týka návrhu navrhovateľa uplatneného voči odporcovi v 2. rade súd konštatuje, že v zmysle § 42b
ods. 3 OZ možno žalovať nielen pasívne legitimované osoby (ten, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu prospech), ale aj dedičov takejto osoby (zákonných i závetných dedičov pričom platí, že ak bol
pôvodne žalovaný poručiteľ, po jeho smrti dochádza k zmene (nie zámene) účastníkov konania tak, že
na jeho procesnú pozíciu nastupujú všetci dedičia bez toho, aby bol na to potrebný procesný dispozitíny

úkon), právnych nástupcov (univerzálnych právnych nástupcov po zaniknutých právnických osobách,
spravidla zaniknutých bez likvidácie s určením právneho nástupcu) a tretie osoby ako singulárnych
nástupcov, ale len vtedy, ak im všetkým boli známe okolnosti prípadu a skutočnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť proti ich predchodcovi. Dôkazné bremeno je na navrhovateľovi, t.j. veriteľovi dlžníka,
ktorý urobil odporovateľný právny úkon s predchodcom takejto tretej osoby.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, keďže navrhovateľ nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie
rozhodujúcich skutočností v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 OZ. T. j. v konaní neboli zo strany
navrhovateľa tvrdené, ani dôkazmi preukázané, že odporcovi v 2. rade boli známe okolnosti prípadu a

skutočnosti odôvodňujúce odporovateľnosť proti odporkyni v 1. rade. V sporovom občianskom súdnom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten
účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,

nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút
v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú
preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané
tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej

aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety OSP alebo preto, že
takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Vzhľadom na uvedené súd v tomto konaní dospel
k záveru vzhľadom na vyššie opísané dokazovanie, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo

vzťahu k odporcovi v 2. rade, keď vyššie uvedeným dokazovaním nebolo preukázané, že odporca v
2. rade mal vedomosť o skutočnosti odôvodňujúce odporovateľnosť proti odporkyni v 1. rade, t. j. že
darovacia zmluva zo dňa 26.07.2005 bola medzi W. M. st. ako darcom a odporkyňou v 1. rade ako
obdarovanou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k. ú. W. H., obec Q., okres Q., pôvodne zapísaných
na LV č. XXXX, v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X o výmere XXX mX zastavané

plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX záhrady, parc. č. XXX o výmere XXX mX záhrady,
parc. č. XXX/X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X o
výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/
X, ktorej vklad bol povolený V. katastra Q. pod č. V XXXX/XXXX - VZ XX/XXXX, bola zo strany W. M. st.
uzavretá s úmyslom ukrátiť veriteľa s jemu blízkou osobou (odporkyňou v 1. rade). Súd poukazuje na tú

skutočnosť, že v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 26.07.2005 bol maloletý a mal
len 16 rokov. V takom veku maloleté osoby nezaujíma, kto a na základe akého právneho titulu vlastní
dom, v ktorom býva. Nie ešte účel, resp. dôvod prevodu vlastníctva domu z jedného rodiča na druhého
rodiča. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade zamietol.

Podľa§151ods.3OSP,vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaalebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanoveniaodsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

O náhrade trov konania a trovách konania štátu rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na predmet konania a dĺžku konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Prievidza v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia
alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno
zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 OSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 OSP).