Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813223800
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813223800.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., A.
XXXX/XX, občan SR, zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/

A, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov
5, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o
zaplatenie 1.153,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 18. augusta 2016, č.k. 4C/15/2015- 122 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 žalobou
podanou dňa 19.7.2013 na Okresnom súde Partizánske žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
1.153,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.10.2010 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania. V žalobe tvrdil, že dňa 14.9.2009 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke

č. 7060978, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.860 eur. Pôžičku mal
žalovaný splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 33,14 eur. Žalovaný uhradil sumu
301,57 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 20.10.2010 listom - predžalobná upomienka vyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil.

3. Do konania dňa 7.8.2013 vstúpil na strane žalovaného vedľajší účastník - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom. Tunajší súd o návrhu žalobcu o
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodol uznesením č.k. 4C/15/2015-80 zo dňa 7.4.2016 tak, že
vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na strane žalovaného pripustil.
Súd konal s touto právnickou osobou aj po 1.7.2016, t.j. po účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“) s poukazom na § 470 ods. 2 CSP prvá veta, podľa ktorého právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované, a to s prihliadnutím aj na uznesenie tunajšieho súdu v tejto veci č.k. 4C/15/2015-80 zo dňa
7.4.2016.

4.Uznesením č.k.7Ro/473/2013-33zodňa26.6.2014tunajšísúdpripustilzámenuúčastníkovkonania
tak, aby namiesto doterajšieho navrhovateľa - Consumer Finance Holding a.s. vstúpil nový navrhovateľ

- EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803.5. Žalovaný zastúpený splnomocneným zástupcom - advokátom vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
10.3.2015 poukázal na to, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. OZ, že predmetná zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky neobsahuje

obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g),i),j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V predmetnej zmluve nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (dátum konečnej
splatnosti musí byť uvedený konkrétnym dátumom), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (takéto údaje v predmetnej zmluve nie sú), RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom (údaj o RPMN je v predmetnej zmluve uvedený nesprávne). V prípade,

že predmetná zmluva tieto údaje neobsahuje, s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná úverová zmluva síce obsahuje údaj o
RPMN, ale tento údaj považuje za nesprávny, neurčitý, uvedený v neprospech spotrebiteľa, keďže
je uvedený v rovnakej výške ako ročná úroková sadzba, t.j. vo výške 31,60 %. Za čerpaný úver sa
považuje len suma 1.000 eur a pokiaľ žalovaný uhradil 301,57 eur, potom žalobca žiada priznať sumu
455,53 eur bez právneho titulu. Žalobca má platný právny titul iba na zaplatenie neuhradenej časti

poskytnutého úveru v sume 698,43 eur. Žalovaný tiež poukázal aj na formálnu nedostupnosť predmetnej
zmluvy spôsobenú drobným len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom
neprehľadných povinností ukladaných žalovanému. Zmluva s takýmito nedostatkami predstavuje nekalú
praktiku v zmysle Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 a v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V časti 455,53 eur navrhol žalobu zamietnuť.

6. Okresný súd zistil, že medzi pôvodným žalobcom Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7060978. Na
základe nej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000 eur. Zmluva v bode V. obsahuje údaje
o požadovanej pôžičke, v ktorej z viacerých predtlačených možností výšky pôžičky - 350 eur, 500

eur, 700 eur, 1.000 eur, 1.400 eur, 1700 eur, 2.000 eur, 2.400 eur, 2700 eur, 3.000 eur je vyznačená
krížikom možnosť pri sume 1.000 eur a údaje o dobe splácania, pri ktorých z viacerých predtlačených
možností je krížikom vyznačená možnosť 60 mesiacov. V bode VII. je uvedená schválená výška pôžičky
s poznámkou „(nevypĺňa sa)“, v ktorej sú uvedené údaje o schválenej výške pôžičky 1.000 eur, o výške
mesačnejsplátky33,14eur,opočtesplátok60,okonečnejsplatnosti60mesiacov.Vtejtočastizmluvysú

ďalej uvedené údaje: ročná úroková sadzba 31,60%, v rovnakej výške je uvedená aj RPMN, priemerná
hodnota RPMN vo výške 37,93%, celková suma pôžičky 1.860 eur, mesačná výška poistenia 2,14 eur,
sadzba poistenia 6,90%. Pod bodom XI. je ľavej v dolnej časti zmluvy nečitateľný podpis klienta a nad
ním uvedený miesto a dátum Prievidza, dňa 8.9.2009 a v pravej dolnej časti zmluvy je nečitateľný podpis
zástupcu spoločnosti a nad ním miesto a dátum Poprad dňa 14.9.2009.

7. Podľa bodu 13.2 Všeobecných obchodných podmienok klient ako aj spoločnosť je oprávnená
zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku
skutočnosti podľa bodu 13.1 vyššie. Podľa bodu 13.1 veta prvá Všeobecných obchodných podmienok
zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta k spoločnosti podľa zmluvy.

8. Z predžalobnej upomienky zo dňa 20.10.2010 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade s VOP. Dokladom o doručovaní tejto listiny je doručenka
s menom adresáta - žalovaného, listinu prevzala sestra adresáta dňa 25.10.2010. Z prehľadu splátok
a úhrad vyplýva, že prvá splátka bola splatná 20.10.2009, posledná splátka zrejme dňa 20.9.2014 (v

predmetnej zmluve sa uvádza termín konečnej splatnosti 60 mesiacov). Žalovaný uhradil žalobcovi
301,57 eur. Dlh vo výške 1.156,96 eur je súčtom neuhradených splátok vo výške 1.341,23 eur a pokút
vo výške 117,30 eur po odpočítaní sumy úhrady.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 10. 2013 pôvodný žalobca ako postupca postúpil

súčasnému žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky podľa zoznamu pohľadávok spolu s príslušenstvom
a všetkými právami s nimi spojenými. V prílohe k tejto zmluve je uvedená aj pohľadávka voči
žalovanému identifikovaná číslom zmluvy, osobnými údajmi žalovaného a údajmi o pohľadávke. V
prípade predmetnej pohľadávky je evidovaný jej zostatok vo výške 1.039,66 eur a príslušenstvo vo výške
132,60 eur.

10. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 , 2 , prvá veta, § 46
ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka , § 2 písm. b) , § 4 ods. 1 , ods. 2 písm. g/,i/, j/, § 4 ods. 3 veta
posledná Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch11. Súd po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

12. Podľa tvrdenia žalobcu bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená zmluva
o pôžičke dňa 14.9.2009, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému celkovú
sumu pôžičky 1.860 eur. Žalobcom predložená listina svedčí o Zmluve o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky. Žalovaný je v tejto zmluve označený ako klient svojím menom, priezviskom, rodným číslom,
adresou bydliska (ako osobnými údajmi) a okrem iného i zamestnávateľom (ako údajmi o zamestnaní

a finančnej situácii). Do vopred predtlačeného formuláru žalovaný v bode V. označenom „Údaje o
požadovanej výške pôžičky“ vyznačil výšku pôžičky 1.000 eur a dobu splatenia pôžičky 60 mesiacov,
a to dňa 8.9.2009. V bode VI. označenom „Schválená výška pôžičky“ s poznámkou „nevypĺňa
sa“ boli vpísané údaje o schválenej výške pôžičky, splátke, počte splátok, celkovej sume pôžičky,
mesačnej výške poistenia, konečnej splatnosti, sadzbe poistného, ročnej úrokovej sadzbe, RPMN a
priemernej hodnote RPMN. Za právneho predchodcu žalovaného bola predmetná zmluva podpísaná

dňa 14.9.2009. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho
zákonníka v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Spotrebiteľskou zmluvou podľa 52 ods. 1 OZ je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy definoval dodávateľa
ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Je nesporné, a žalobca to nenamietal, že v prípade pôvodného žalobcu ide o
osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Žalovaný bol osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, bol fyzickou osobou a teda spĺňa kategóriu postavenia spotrebiteľa. Túto
skutočnosť žalobca ani nenamietal. Súd teda uzavrel, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu

a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval okrem
iného pojem spotrebiteľského úveru, zmluvy o spotrebiteľskom úvere a definoval osobu veriteľa i osobu
spotrebiteľa. Predmetná zmluva korešponduje s úpravou zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a to § 1, 2, 3. V zmysle § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je

veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ predmetnej
pohľadávky je veriteľom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., teda osobou, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou osobou,

ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Súd sa stotožňuje s prvou obranou žalovaného v jeho podaní zo dňa 10.3.2015, že v predmetnej
zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Tento údaj nemožno nahrádzať uvedením počtu
mesiacov (v zmluve sa uvádza konečná splatnosť údajom „60 mesiacov). Konečná splatnosť musí byť

určená konkrétnym dátumom tak, aby už pri podpise zmluvy bol spotrebiteľ informovaný a uzrozumený
s tým, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru. V predmetnej zmluve absentuje aj
údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť, v
akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky a aká pomerná časť k každej uhradenej
splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť na úhradu poplatkov. Tento

údaj nemožno nahradiť údajom uvedeným vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré navyše sú
vyhotovené miniatúrnym písmom a takmer nečitateľné, tento údaj musí obsahovať zmluva. Napokon
súd má pochybnosti o správnosti výšky RPMN uvedenej v predmetnej zmluve, ktorá sa číselne zhoduje
s výškou ročnej úrokovej sadzby, RPMN totiž má vychádzať z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, pričom celkové náklady nezahŕňajú len úrok.

14. Za takýchto okolností (odhliadnuc od nižšie uvedeného) potom treba uzavrieť, že pri nesplnení
všetkých náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. sa považuje predmetný úver
za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.000 eur a žalovaný
zaplatil sumu 301,57 eur, nárok žalobcu by bez ďalšieho bol len vo výške rozdielu týchto súm, t.j. vo

výške 698,43 eur.15. K ďalšej (druhej) obrane žalovaného zo dňa 17.9.2015, podľa ktorej úkon žalobcu zo dňa 20.10.2010
(Predžalobná upomienka) treba posúdiť ako odstúpenie od zmluvy podľa § 48 OZ, a nie vypovedanie
zmluvy, súd uvádza nasledovné:

16. V danom prípade predmetnou Zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky bolo dohodnuté plnenie
záväzku žalovaným v 60 mesačných splátkach po 33,14 eur. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa
14.9.2009 a podľa prehľadu splátok a úhrad bola prvá splátka splatná dňa 20.10.2009. Posledná splátka
mala byť zrejme splatná až 20.9.2014, keď konečná splatnosť je v zmluve uvedená počtom 60 mesiacov.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
V tomto prípade ani v predmetnej zmluve a ani vo Všeobecných obchodných podmienkach nebola
dohodnutá možnosť veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, t.j.
možnosť predčasnej splatnosti celej pohľadávky. Všeobecné obchodné podmienky žalobcu obsahujú
len dojednanie možnosti dania výpovede klientom i spoločnosťou (bod 13.2. VOP). Preto predžalobná

upomienka žalobcu zo dňa 20.10.2010 (táto upomienka neobsahuje konkrétne ustanovenie VOP, na
základe ktorého právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo a táto upomienka nie je ani formulovaná ako výpoveď zo zmluvy) nebola spôsobilá
vyvolať predčasnú splatnosť celej pohľadávky. Splatnosť celej pohľadávky teda ku dňu podania žaloby
nenastala, ale nastala v priebehu konania dňa 20.9.2014. Pri závere súdu, že predmetný úver je

bezúročný a bez poplatkov, by aj v tomto prípade (bez ďalšieho) bol nárok žalobcu len vo výške 698,43
eur.

17. K ďalšej (tretej obrane) žalovaného, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom pre
nedostatok jej písomnej formy, súd uvádza: skutočnosťou je, že v prípade predmetnej zmluvy o

poskytnutí bezúčelovej pôžičky žalovaný vyplnil údaje o požadovanej výške a formulár zmluvy podpísal
v Prievidzi dňa 08.09.2009 v spodnej časti zmluvy pod nadpisom: „Podpis klienta“. Ním vyznačené
údaje sa týkajú len výšky úveru - 1.000,- eur a doby splácania pôžičky - 60 mesiacov. Údaje uvedené
v bode VI. predmetnej zmluvy: ,,Schválená výška pôžičky? s poznámkou (,,nevypĺňa sa?) vyplnil
zástupcažalovaného,ktorýzmluvupodpísalvPopradedňa14.09.2009.Podľabodu4.4.1.Všeobecných

obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy.
Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje spoločnosti na podpísanom tlačive Podľa bodu 5.5.5. písm.
c) VOP spoločnosť si vyhradzuje právo zmeniť dobu splácania a výšku pôžičky požadovanej klientom
jej znížením na základe vyhodnotenia klientom predložených dokladov a podľa interných pravidiel
spoločnosti.

18. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaný dňa 08.09.2009 podpísal v Prievidzi
formulárové tlačivo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky. S poukazom aj na bod 4.4.1. VOP bol
teda žalovaný navrhovateľom uzavretia zmluvy a tento (návrh) zrejme doručil právnemu predchodcovi
žalobcu na predpísanom tlačive zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky. Skutočnosťou tiež je, že

právny predchodca žalobcu zmluvu podpísal v Poprade dňa 14.09.2009, čo vyplýva zo samotnej listiny.
Vyplnenie tlačiva zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, a to bodov I. “Osobné údaje o klientovi“, II.
„Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii“, III. a najmä bod V. „Údaje k požadovanej pôžičke“, súd
posúdil ako návrh žalovaného na uzavretie zmluvy. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú
formu musia mať aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon. Takýmto zákonom je Zákon č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval
v § 4 ods. 1 písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej nedostatok spájal s jej neplatnosťou.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa
názoru súdu predmetná zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky nie je platnou zmluvou, a to pre

nedostatok jej písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právny
úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Zmluva ako
taká, vrátane zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch
jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy, ktorým je jednostranný,
určitej osobe adresovaný prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje

adresátovi uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom
viazaný, ak ho adresát prijme. Návrh musí obsahovať aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy.
V tomto prípade návrh žalovaného obsahoval výšku požadovanej pôžičky a dobu splácania pôžičky.
Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu a nímjednostranným prejavom vôle adresát dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy
s obsahom v ňom uvedeným. Pre nadobudnutie účinnosti včas prijatého návrhu je rozhodný okamih
dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu navrhovateľovi a týmto okamihom došlo ku zhode vôle

(konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy a zmluva je tým uzavretá. Vznik zmluvy predpokladá,
aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu a bez výhrad. Prijatie návrhu so zmenami sa
považuje za odmietnutie návrhu a súčasne za nový návrh druhej strany na uzavretie zmluvy. V konaní
nebolo preukázané, že by písomný návrh žalovaného bol prijatý právnym predchodcom žalobcu bez
ďalších zmien a dodatkov, keď právny predchodca žalobcu vyplnil bod VI. predmetnej zmluvy t.j. údaje

o schválenej výške pôžičky. Právny predchodca žalobcu tak v bode VI. v „Údajoch o schválenej výške
pôžičky“ vyplnil ďalšie údaje oproti návrhu uvedenom v bode V., keď síce schválil výšku pôžičky vo výške
1.000,- eur a aj prijal návrh na konečnú splatnosť 60 mesiacov, ale v bode VI. uviedol výšku splátky,
celkovú sumu pôžičky, mesačnú výšku poistenia, sadzbu poistenia, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN i
priemernú hodnotu RPMN. Toto konanie právneho predchodcu žalobcu súd nepovažoval za prijatie
návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh. Potom pre uzavretie o spotrebiteľskom úvere sa

vyžadovalo následné písomné prijatie tohto nového návrhu žalovaným, k čomu v tomto prípade nedošlo.
Súd uzavrel, že predmetná zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky je neplatná podľa § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka pre nedostatok jej písomnej formy. Nedodržanie zákonom ustanovenej (v tomto
prípade písomnej) formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Predmetná zmluva je
tak absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Z tohto právneho posúdenia sú primárne

vychádzal pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu.

19. Ak podľa § 2 písm. b) Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, potom pre

platný vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebný zhodný prejav vôle zmluvných strán o výške
spotrebiteľského úveru a o výške celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Tieto
náležitosti zmluvy tvoria hlavný predmet plnenia a musia byť dohodnuté individuálne.

20. Za stavu, že predmetná zmluva je neplatná, nárok žalobcu súd posúdil ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ale i na § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom po 1.5.2014, podľa ktorého súd prihliada na
premlčanie aj ex offo, súd skúmal, či nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je alebo nie
je premlčaný. Premlčacia doba pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je upravená v
§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil ((subjektívna premlčacia doba) a najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za
desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba). V prípade absolútne neplatného
právneho úkonu, ako je tomu v tomto prípade, bezdôvodné obohatenia získané z tohto úkonu vzniká od

samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto
právneho úkonu. Ak teda predmetná zmluva mala byť uzatvorená 14.09.2009 a návrh v tejto veci bol
podaný dňa 19.07.2013, nárok žalobcu je uplatnený po uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorej
poslednýdeňpripadolna14.9.2012,atedaprávožalobcujepremlčané.Subjektívnapremlčaciadobapri
absolútne neplatnom právnom úkone začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné

obohatenie bolo získané a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený zvyčajne dozvie už v čase vzniku
absolútne neplatného právneho úkonu. Právny predchodca žalobcu sa dozvedel o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil nie skôr, ako došlo k plneniu, pričom k plneniu
podľa prehľadu splátok a úhrad došlo dňa 16.10.2009. S poukazom na podanie žaloby v tejto veci
dňa 19.07.2013 uplynula subjektívna premlčacia doba 16.10.2011, a teda uplatnené právo žalobcu je

premlčané. Podľa § 100 ods. 1, posledná veta Občianskeho zákonníka, ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. S poukazom na toto ustanovenie, vzhľadom na zistenie,
že uplatnené právo žalobcu je premlčané, súd mu ho nemohol priznať a žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na plný úspech
žalovaného vo veci mu súd priznal plnú náhradu trov konania, rovnako tak Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, bývalému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý vstúpil dokonania pred účinnosťou Civilného sporového poriadku. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (262 ods. 2 CSP).

22. Proti tomuto rozsudku, v časti o zaplatenie sumy 698,43,- eur , podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že žalobný návrh súd zamietol z dôvodu premlčania, pričom uplatnený
nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko zmluva o pôžičke je neplatný
právny úkon. Pre platnosť zmluvy o pôžičke nie je nevyhnutná písomná forma zmluvy, avšak v danom

prípademožnokonštatovať,žepísomnázmluvaopôžičkemalavšetkypodstatnénáležitostivyžadované
zákonom , preto ju nemožno považovať za neplatnú. Zmluva je platná i v prípade absencie náležitostí
v zmysle ust. § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 . K ukončeniu zmluvy došlo podaním zo dňa 20.10.2012 ku
dňu 29.10.2012 a žaloba bola podaná dňa 19.07.2013, uplatnený nárok nie je možné považovať za
premlčaný. Aj v prípade, ak by súd posúdil ukončenie zmluvy ako neplatné , je povinný vychádzať zo
splatnosti tej.- ktorej splátky a posúdiť otázku premlčania v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, v

zmysle ktorého uplatnený nárok v sume 698,43,- eur nemožno považovať za premlčaný. Namietal tiež,
že podľa § 60 CSP sú stranami sporu žalobca a žalovaný, pričom súd podľa § 255 ods. 1 CSP prizná
nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám sporu. Ustanovenie § 60
CSP vymedzuje, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Združenie by v prípade súhlasu žalovaného
bolo v zmysle ust. § 95 ods. 1 CSP osobitným subjektom. Ustanovenia CSP nedovoľujú súdu, aby pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ust. § 251-264 CSP. Združenie nebolo
v konaní stranou sporu a preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľkotentosúdpriználenstranámsporuatobezohľadu,kedyzdruženievstúpilodokonania.Okresný
súd mal rozhodnúť tak, že združeniu náhradu trov konania neprizná. Rozhodnutie , ktorým súd priznal

náhradu trov konania nemá ani ako právne zdôvodniť , je nepreskúmateľné a zmätočné. Súčasne si
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 113,54,- eur.

23. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

24. Občianske združenie - ZDRUŽENIE NA OCHRANU OBČANA SPOTREBITEĽA HOOS v písomne
podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedlo, že v zmluve o pôžičke zo dňa 14.09.2009 je neurčito
uvedená základná náležitosť a to výška poskytnutej pôžičky, keď sa na jednej strane uvádza, že
schválená výška pôžičky bola 1.000,- eur a následne je uvedená celková suma pôžičky 1.860,- eur.
Z vyššie uvedených dojednaní nie je zrejmé, aká čiastka by mala byť žalovanému na základe

zmluvy o pôžičke poskytnutá. Takéto dojednanie je z dôvodu neurčitosti v zmysle ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, v dôsledku čoho je potrebné nárok žalobcu kvalifikovať
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v 2- ročnej subjektívnej premlčacej
lehote . Žalobca podal žalobu na súd až dňa 19.07.2013, je celý jeho nárok premlčaný. V zmysle
ust. § 470 ods. 2 CSP , pokiaľ Združenie HOOS bolo na základe svojho úkonu riadnym účastníkom

konania do 30.06.2016, ostávajú procesné účinky tohto úkonu zachované a ostáva naďalej účastníkom
konania. V súvislosti s náhradou trov konania združenia je potrebné brať do úvahy, že spotrebiteľ bol
v predmetnej veci úspešný a trovy konania sú účelne vynaložené . Je to práve žalobca, ktorý masovo
zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za
účelom obohatenia sa na úkor žalovaných , spravidla nemajetných spotrebiteľov. Poukázal na uznesenie

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/360/2013-135 zo dňa 29.11.2013, zo dňa 31.07.2013, sp. zn.
6Co/327/2013-139 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 M Cdo 16/2008 zo dňa 29.10.2009 .
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov
odvolacieho konania.

25. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 CSP, t.
j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z
intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP, ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného
predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania
žalobcu nariaďovať pojednávanie.26. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

28. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

29. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

30. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny

právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
30. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

31. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že je potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu porušeniu práva strán
na spravodlivý proces.

32. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že podaním zo dňa 12.07.2016, Občianske združenie -
ZDRUŽENIE NA OCHRANU OBČANA SPOTREBITEĽA HOOS , ktoré na základe predchádzajúceho

návrhu na vstup vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník v
súlade s § 93 OSP, navrhlo, aby súd s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným
označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. Vedľajší účastník ostáva naďalej
účastníkom konania a nie je potrebné podávať nový návrh na jeho pribratie do konania pod novým

procesným označením osobitný subjekt konania. Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 CSP
svojim obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa §
93 ods. 2 OSP. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti CSP musia
byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov. Pre
prípad, že by sa súd nestotožnil s vyššie uvedeným tvrdením, navrhli, aby súd v súlade s ust. § 95 ods.

1 CSP pribral do konania právnickú osobu , ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu , do konania ako osobitný subjekt konania.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd sa pred rozhodnutím vo veci samej týmto podaním a s
tým súvisiacou otázkou procesného postavenia Občianskeho združenia ZDRUŽENIE NA OCHRANU

OBČANA SPOTREBITEĽA HOOS nezaoberal v dostatočnom rozsahu.
34. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 18.08.2016, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku vo
veci samej, len konštatoval, že prítomný je zástupca osobitného subjektu s tým, že súd bude naďalej
konať aj po 01.07.2016 s touto osobou s označením osobitný subjekt konania, a to aj s poukazom na
uznesenietunajšiehosúduč.k.4C/15/2015-80. Zozápisniceďalejvyplýva,žepojednávaniasazúčastnil

právny zástupca občianskeho združenia, ktorý sa k veci vyjadril s tým, že poukázal na predchádzajúce
stanoviská vedľajšieho účastníka. Následne súd vykonal dokazovanie o. i. aj oboznámením sa s listinou
- vyjadrením Občianskeho združenia ZDRUŽENIE NA OCHRANU OBČANA SPOTREBITEĽA HOOS
zo dňa 12.07.2016.

35. Krajský súd zastáva názor, že Občianske združenie - ZDRUŽENIE NA OCHRANU OBČANA
SPOTREBITEĽA HOOS z dôvodu zmeny procesných predpisov stratilo v prebiehajúcom konaní
postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 2 OSP, účinného do 30.06.2016. Ako právnická
osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu, malo podľa Občianskeho
súdneho poriadku do 30.06.2016 rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 OSP).

S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) však inštitút
vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.36. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany však môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na

ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

37. Osobitnými subjektmi podľa § 95 CSP sú subjekty, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe
osobitných právnych predpisov, kam možno nesporne zaradiť i združenia na ochranu spotrebiteľa.
Predpokladom pribratia tohto osobitného subjektu do konania je však vždy súhlas strany, na ochranu

práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať. Osobitný subjekt môže pritom sám podať návrh na pribratie
do konania (ako tomu bolo v prejednávanej veci) alebo môže taký návrh podať súdu priamo strana
sporu. Civilný sporový poriadok tiež umožňuje pribrať do konania osobitný subjekt aj bez návrhu, ak súd
považuje jeho účasť v konaní za potrebnú. Aj tu je však potrebný súhlas strany. Pribratie je fakultatívne,
súd nie je povinný osobitný subjekt do konania pribrať. O pribratí osobitného subjektu do konania
rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, pretože ide o uznesenie o vedení

konania.

38. Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd sa procesným postavením Občianskeho
združenia - ZDRUŽENIE NA OCHRANU OBČANA SPOTREBITEĽA HOOS v zmysle popísaných
právnych záverov nezaoberal, v konaní nezisťoval splnenie zákonných podmienok na to, aby občianske

združenie mohlo vystupovať na strane žalovaného ako osobitný subjekt (súhlas strany, na ktorej
mienilo občianske združenie v konaní vystupovať /žalovaný/) a o návrhu občianskeho združenia na
jeho pribratie do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP nerozhodol. Napriek tomu
vykonal pojednávanie za účasti právneho zástupcu občianskeho združenia, ktorému umožnil sa vyjadriť
k veci samej, zaoberal sa podaním občianskeho združenia, doručeným súdu za účinnosti CSP, pričom

občianskemu združeniu priznal i nárok na náhradu trov konania vzniknutých po 30.06.2016. Svojim
procesným postupom tak porušil právo na spravodlivý proces v neprospech žalobcu, keď meritórne
konal so subjektom, na strane žalovaného, vo vzťahu ku ktorému nemal ustálené jeho procesnoprávne
postavenie. V tomto smere sa potom rozhodnutie vo veci samej javí byť minimálne predčasným.

39. Vzhľadom na uvedené, krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).

40. V ďalšom konaní sa okresný súd bude zaoberať návrhom Občianskeho združenia ZDRUŽENIE NA
OCHRANU OBČANA SPOTREBITEĽA HOOS zo dňa 12.07.2016 na pripustenie jeho vstupu do konania

ako osobitného subjektu, ako i ďalšími súvisiacimi podaniami združenia a strán v naznačenom smere,
rozhodne o tomto návrhu a až po ustálení okruhu subjektov, účastných na konaní, opätovne rozhodne
vo veci samej.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).