Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010516
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3517010516.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci

vedenej proti obžalovanému J. L., B.. XX.XX.XXXX P. N., O. X. J. B. P., X. XXX/X, L. X. X. L. L., D.. X.
T. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu
Trenčín, trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
písm. c) s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase
spáchania skutku (ďalej len "Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. mája 2019 v
Novom Meste nad Váhom takto

r o z h o d o l :

Podľa§285písm.f)Trestnéhoporiadkuč.301/2005Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Trestný

poriadok“) s poukazom na § 86 písm. a) Trestného zákona sa

Obžalovaný: J. L., B.. XX.XX.XXXX P. N., O. X. J. B. P., X. XXX/X, L. X. X. L. L., D.. X. T. XXX/XX, t.č.
vo výkone trestu v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu Trenčín,

trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

ako otec mal. U. H. L., B.. XX.XX.XXXX P. U. O. a ani nikde inde od 27.11.2010 až doposiaľ si riadne
neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na mal. U. H. L. vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku
Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. 5P/12/2008 zo dňa 20.08.2008, ktorým mu bola
určená vyživovacia povinnosť v sume 66,39 Eur na mal. U. mesačne k rukám matky H. T., X. R.. T..
G.. Š. XXX/XX, U. O., túto riadne neplnil, pričom iba v čase do 06.11.2012 bol preukázateľne evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie pričom dávky v hmotnej núdzi nepoberal, a potom sa od roku 22.11.2010
zdržiaval až do začiatku roku 2017 na území Rakúskej republiky, kde bol zamestnaný u viacerých

zamestnávateľov, čím spôsobil dlh na výživnom ku dňu vydania trestného rozkazu v sume najmenej
5.559,54 Eur k rukám matky H. T., a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol Rozsudkom
Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom pod č. k. 1T/146/09 zo dňa 03.12.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.12.2010, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona,

o s l o b o d z u j e

sa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 845/12/3304-117 zo dňa
11.10.2017, doručenej súdu dňa 16.10.2017,

pretože zanikla trestnosť činu. o d ô v o d n e n i e :

Z obsahu súdneho spisu, dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a vykonanom dokazovaní na
hlavnom pojednávaní zistil súd skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný aj poškodená sa hlavného pojednávania osobne zúčastnili, vypovedali na predchádzajúcich
pojednávaniach, na ktorom požiadal obžalovaný súd o poskytnutie lehoty na doplatenie dlžného
výživného. Hlavné pojednávania boli vykonané v dňoch 15.11.2018, 21.03.2019 a 23.05.2019.
Obžalovaný a poškodená vypovedali na dvoch pojednávaniach. Poškodená sa hlavného pojednávania
dňa 23.05.2019 osobne nezúčastnila. Nakoľko boli splnené zákonné podmienky, súd vykonal hlavné

pojednávanie v neprítomnosti poškodenej za splnenia podmienok uvedených v § 255 ods. 2 Trestného
poriadku.

Obžalovaný uviedol, že zameškaného výživného na maloletú U. H. L., B.. XX.XX.XXXX sa týka trestné
konanie sp. zn. 2T/82/2017 ako aj konanie 0Tp/56/2016, tieto sa prelínajú, jedná sa o rozhodné obdobie,

kedy obžalovaný neplatil výživné na maloletú (teda nie na syna) od 27.11.2010 dodnes. Na maloletú
súd určil výšku výživného na sumu 66,39 eur mesačne. Obžalovaný uviedol, že od roku 2010 do konca
roku 2018 spolu s mesiacmi január až máj 2019 sa jedná o 101 mesiacov po 66,39 eur, teda o sumu
6.705,39 eur. Na základe konania 0Tp/56/2016 uhradil obžalovaný na maloletú sumu zameškaného
výživného dňa 04.08.2017 vo výške 2.156 eur šekom (šek priložil) k rukám matky maloletej, v roku 2017

a 2018 bolo k rukám poškodenej z jeho strany vyplatených spolu 8 šekov vo výške 100 eur (66,39 eur na
maloletú, 25,36 eur na syna O. L., čo ale nie je predmetom konania), teda spolu 8 x 66,39 eur = 531,12
eur na maloletú, v práci mu zo mzdy bolo zrazených v exekučnom konaní EX 95/2009 spolu 385,17 eur
(doklad je v spise). Dlh bol po odpočítaní úhrad a zrážok spolu vo výške 3.633,10 eur (6.705,39 eur -
2.156 eur - 531,12 eur - 385,17 eur). Obžalovaný od tejto sumy neodrátal všetky platby, ktoré poslal

poškodenej z Rakúska ani platby, ktoré mu boli zrazené z odmeny v ústave na výkon trestu odňatia
slobody. Obžalovaný sumu 3.633,10 eur uhradil dňa 14.05.2019 na účet exekútora JUDr. Šteinera, o
čom súdu predložil doklad. Túto sumu mu požičala jeho družka. Dlh je teda vyrovnaný. Obžalovaný
poukázal na to, že aktuálne si požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu a má nastúpiť do
práce v spoločnosti S. T. G., s.r.o., kde pracuje od 04.09.2017. Obžalovaný žiadal zohľadniť skutočnosť,

že od mája 2018 je vo výkone trestu odňatia slobody, kde si riadne vyživovaciu povinnosť nahlásil a
určitú sumu na výživné mu zrážali z pracovnej odmeny.

Poškodená sa na hlavnom pojednávaní dňa 21.03.2019 nevedela presne vyjadriť k aktuálnej sume
dlžného výživného. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.04.2019 poškodená oznámila súdu

jednotlivé úhrady výživného, pričom poukázala na obdobie od 01.01.2008 (predmetom obžaloby je
obdobie od 27.11.2010!) do 30.04.2019. Podľa jej výpočtov je dlh na výživnom 5.297,59 eur. Poškodená
si platby, ktoré obžalovaný platil na maloletú, nesprávne započítala aj na syna (čo opäť nie je predmetom
obžaloby!). Ďalej poškodená uviedla, že jej obžalovaný má zaplatiť aj príspevok na výživu nevydatej
matke v sume 298,75 eur, úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 71,20 eur,

spolu 369,95 eur (čo však opäť nie je predmetom obžaloby, teda predmetom tohto konania!).

Zo správy súdneho exekútora JUDr. Ivana Šteinera zo dňa 02.04.2019 ohľadom exekúcie EX 95/2009,
kde oprávnená je maloletá U. H. L. a povinný je obžalovaný vyplýva, že oprávnená (teda v tomto
konaní poškodená T.) v rámci oznámenia o úhrade nepriradila zaplatenú sumu od obžalovaného

ku konkrétnemu dieťaťu, suma bola teda rozdeľovaná pomerne na obe deti. Platby obžalovaného
realizované priamo poškodenej boli v rámci exekúcie zohľadnené.

Z predložených šekov, z výpisov z účtu a predložených listinných dôkazov v rámci prípravného konania
akoajkonaniapredsúdomnepochybnevyplýva,žezostranyobžalovanéhodošlokúhradámvýživného,

pričom tieto platil aj z Rakúska, nasledovne: dňa 15.03.2010 sumu 50 eur, dňa 09.12.2010 sumu 117,50
eur, dňa 14.03.2011 sumu 100 eur, 01.07.2011 sumu 150 eur, 04.05.2011 sumu 117,50 eur, 15.05.2012
sumu 100 eur, júl 2013 sumu 50 eur, august 2013 sumu 50 eur, 4.6.2013 sumu 50 eur, október 2013
sumu 50 eur, 06.05.2013 sumu 50 eur, november 2014 sumu 100 eur, september 2013 sumu 50 eur,
august 2013 sumu 50 eur, júl 2013 sumu 50 eur, jún 2013 sumu 56 eur, máj 2013 sumu 56 eur, máj 2014

sumu 100 eur, 04.08.2017 sumu 2.156 eur (v konaní 0Tp/56/2016 - výživné bolo platené na maloletú),13.10.2017 sumu 100 eur, 12.09.2017 sumu 100 eur, 13.12.2017 sumu 150 eur, 9.11.2017 sumu 100
eur, 12.02.2018 sumu 100 eur, 09.01.2018 sumu 100 eur, 08.03.2018 sumu 100 eur, 10.04.2018 sumu
100 eur, teda spolu uhradil obžalovaný od roku 2010 do apríla 2018 (máj 2018 nastúpil výkon trestu

odňatia slobody) platby na výživné na maloletú vo výške 4.353 eur. V rámci exekúcie mu bolo zrazené
385,17 eur. Z písomného vyjadrenia poškodenej z apríla 2019 vyplýva, že okrem uvedených platieb, jej
obžalovaný uhradil naviac výživné na maloletú U. H. nasledovne: 04.07.2012 sumu 100 eur, 13.07.2012
sumu 50 eur, 27.07.2012 sumu 100 eur, 13.04.2018 sumu 41,25 eur, 07.05.2018 sumu 191,83 eur,
24.05.2018 sumu 60,16 eur, teda celkovo jej uhradil okrem hore uvedených platieb sumu 543,24 eur.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov so zreteľom na
ustanovenia § 2 ods. 19, 278 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku, t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných
strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal relevantne preukázané, že sa žalovaný skutok stal tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, že sa ho obžalovaný skutočne dopustil, a zároveň

napĺňa všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b), písm. c) s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Túto skutočnosť mal
súd preukázanú výpoveďou obžalovaného J. L., svedkyne poškodenej H. T. na hlavnom pojednávaní,
pričom ich tvrdenia podporovali aj zabezpečené listinné dôkazy v prípravnom konaní ako aj v konaní
pred súdom.

Pri rozhodovaní o vine obžalovaného sa súd riadil osobitným prípadom účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1
písm. a) Tr. zákona, kedy trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona zaniká
splnením podmienky spočívajúcej v tom, že páchateľ svoju povinnosť dodatočne splní skôr, než sa súd
odoberie na záverečnú poradu, a zároveň trestný čin nemá trvalo nepriaznivé následky.

V konaní pred súdom bolo bezpečne preukázané, že obžalovaný J. L. poškodenej H. T. ku dňu konania
hlavného pojednávania uhradil celé dlžné výživné a platí aj bežné výživné, pričom poškodená sa na
hlavnom pojednávaní negatívne vyjadrila ku skutočnosti, či mal žalovaný skutok trvale nepriaznivé

následky na maloleté dieťa U. H. L..

Preto súd obžalovaného J. L. podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Akje obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.